Poruchy trávenia (dyspepsia): všetko čo potrebujete vedieť

Poruchy trávenia odborne označujeme termínom dyspepsia, čo v doslovnom preklade znamená zlé trávenie ( dys = porucha, peptein = tráviť). Nejedná sa o ochorenie v pravom slova zmysle, ale o odborný termín, ktorým sa popisujú poruchy trávenia sprevádzané typickými príznakmi ako sú tlak alebo bolesť brucha, nevoľnosť, zvracanie, grganie, plynatosť alebo nadúvanie.

Poruchy trávenia väčšinou súvisia s potravinami a nápojmi, ktoré konzumujeme, môžu byť ale spôsobené aj inými chorobami (napríklad zápalovým, nádorovým alebo autoimunitným ochorením) a / alebo užívaním niektorých liekov. 

Niekedy sa poruchy trávenia označujú tiež latinským slovom indigescia, ktoré znamená to isté čo dyspepsia.

Rýchle fakty o poruchách trávenia

Dyspepsia nie je ochorenie, ako také, ale jedná sa o skupinu príznakov, ktorú možno charakterizovať ako poruchy trávenia či žalúdočné alebo tráviace ťažkosti. Medzi typické prejavy dyspepsie patrí nadúvanie, plynatosť, zvracanie, pocit tlaku v žalúdku, apod. Synonymom pre dyspepsiu je termín indigescia (zlé trávenie). 

Poruchy trávenia môžu byť spôsobené niekoľkými rôznymi príčinami, ako je napríklad konzumácia nevhodnej stravy (tučné alebo korenené jedlá) alebo hiátová hernia.

Jednou z možností, ako odhaliť hlavnú príčinu dyspepsie je endoskopické vyšetrenie žalúdka (gastroskopia). 

Hlavnými spôsobmi liečby porúch trávenia sú zmena stravovacích návykov a užívanie liekov.

Niekedy sa poruchy trávenia delia na takzvaný horný a dolný dyspeptický syndróm. Pri hornom dyspeptickom syndróme pacient udáva trvalé bolesti brucha okolo pupka a po jedle sa často objavujú príznaky, ako sú grganie, pocit plnosti, pálenie na hrudi, apod. (1).

Pri dolnom dyspeptickém syndróme patria medzi najčastejšie príznaky zmeny charakteru a frekvencie stolice (hnačky x zápcha) (2).

Čo sú poruchy trávenia?

Poruchy trávenia (odborne dyspepsia) nie sú ochorením v pravom slova zmysle, ale jedná sa o skupinu príznakov, ktoré sú spojené so "zlým trávením”. 

Väčšina ľudí s dyspepsiou sa sťažuje na tlak a bolesť brucha najčastejšie tesne po jedle.  

Medzi ďalšie príznaky patria bolesť na hrudníku, pocity plného brucha, hnačka, zápcha, zvracanie, a to aj napriek tomu, že pacient nezjedol veľké množstvo jedla.  

Liečba

Liečba porúch trávenia závisí od závažnosti jej prejavov a tiež na vyvolávajúcej príčine ochorenia.

Ak sú príznaky len mierne a vyskytujú sa len občas, väčšinou postačí len zmeniť životný štýl a upraviť stravovacie návyky.

Medzi najdôležitejšie zmeny patrí zníženie konzumácie tučných a korenených jedál, kávy a ďalších nápojov s obsahom kofeínu. Je tiež dôležité znížiť konzumáciu alkoholu a čokolády.     

Pri miernej dyspepsii môže pomôcť aj pravidelný spánok, aspoň 7 hodín denne.

Medzi ďalšie dôležité zmeny životného štýlu pri dyspepsii patrí zanechanie fajčenia a dostatok pohybu.

Lieky

V ťažkých či závažných prípadoch dyspepsie vám môže lekár predpísať niektoré lieky. 

Ide najmä o:

• Antacidá: tieto lieky rušia účinky žalúdočnej kyseliny a pomáhajú uľaviť od príznakov, ako sú pálenie záhy, tlaky v žalúdku alebo na hrudi. Väčšinou sa jedná o voľne predajné lieky, ktoré si môžete zakúpiť v lekárni, bez lekárskeho predpisu. O ich užívaní sa ale vždy vopred poraďte so svojím lekárom. Medzi antacidá , predávané v Slovenskej republike patrí napríklad Anacid , Maloox , Rennie alebo Talcid .   
• Antagonisti H2 receptorov: tieto lieky znižujú objem žalúdočnej kyseliny (znižujú priamo jej tvorbu) a ich účinky trvajú dlhšie ako účinky antacíd. Avšak nástup účinku je pomalší ako u antacíd. Niektoré lieky z tejto skupiny sú na lekársky predpis, iné sú voľne dostupné. Medzi antagonistov H2 receptorov, ktoré sú k dispozícii v Slovenskej republike, patria lieky Famosan , Quamatel , Ranisan , Ranital alebo Ulfamid . Užívanie antagonistov H2 receptorov môže byť spojené s nežiaducimi účinkami ako sú nevoľnosť, zvracanie, zápcha, hnačka alebo bolesti hlavy. Vzácnymi nežiaducimi účinkami sú krvácanie alebo ľahká tvorba modrín.      
• Inhibítory protónovej pumpy: tieto lieky znižujú tvorbu žalúdočnej kyseliny a majú silnejšie účinky ako antagonisti H2 receptorov a sú veľmi účinné najmä u ľudí s GERD. Medzi inhibítory protónovej pumpy predávané v Slovenskej republike patria napríklad APO-OME, Controloc, Omeprazol alebo Pantoprazol. Informácie o nežiaducich účinkoch týchto liekov získate od svojho lekára alebo si pozorne prečítajte príbalový leták.   
• Prokinetiká: tieto lieky sú vhodné pre pacientov s pomalým vyprázdňovaním žalúdka. V Slovenskej republike sa prokinetiká predávajú napríklad pod názvami Asketon, Degan, Itopridu, Kinito, Motilium Lingual alebo Progit. Medzi nežiaduce účinky prokinetík patrí únava, depresia, ospalosť, úzkosť a svalové kŕče.   
• Antibiotiká: ak sú príčinou dyspepsie žalúdočné (peptické) vredy vyvolané infekciou Helicobacter pylori , predpíše vám lekár antibiotiká (väčšinou sa predpisuje kombinácia niekoľkých antibiotík, najmä metronidazol , amoxicilín, tetracyklín alebo klaritromycín) (5). Medzi nežiaduce účinky antibiotík patria žalúdočné ťažkosti, hnačka alebo plesňové infekcie (mykózy).
• Antidepresíva: ak lekár nezistí žiadnu príčinu dyspepsie alebo ak sa stav pacienta nezlepšuje a nereaguje na žiadnu liečbu, môže vám predpísať antidepresíva v nízkych dávkach. Antidepresíva môžu niekedy pri dyspepsii pomôcť, pretože znižujú vnímanie bolesti a ak ich pacient užíva nebude tak silno vnímať nepríjemné pocity spojené s dyspepsiou. Avšak aj antidepresíva môžu mať vedľajšie účinky, medzi ktoré patrí najmä nevoľnosť, bolesti hlavy, zmätenosť, zápcha alebo nočné potenie.  
• Psychoterapia: niektorým ľuďom s funkčnou dyspepsiou môže pomôcť psychoterapia. Používajú sa rôzne metódy, vrátane kognitívno behaviorálnej terapie, hypnoterapie, relaxácie alebo biologickej spätnej väzby (biofeedback).  

Poruchy trávenia môžu byť tiež spôsobené nežiaducimi účinkami niektorých liekov. Preto lekári niekedy v rámci ich liečby môžu zmeniť niektoré užívané lieky. Jedná sa napríklad o aspirín a ibuprofén, ktoré je niekedy potrebné vysadiť a nahradiť inými liekmi. 

Nikdy nevysádzajte žiadne lieky bez predchádzajúceho súhlasu svojho lekára.

Príznaky porúch trávenia

Medzi časté príznaky horného dyspeptického syndrómu patrí:

• nevoľnosť
• grganie
• bolesť brucha
• pocit plnosti a sýtosti
• nadúvanie

Medzi časté príznaky dolného dyspeptického syndrómu patrí:

• bolesť brucha
• hnačka
• zápcha
• zmena frekvencie stolice

Niekedy môžu byť poruchy trávenia jedným z príznakov rakoviny pažeráka, žalúdka alebo nádorových ochorení čriev (kolorektálny karcinóm, a pod.).   

Ak sú príznaky dyspepsie mierne a rýchlo odznejú, väčšinou nie je potrebné sa ničoho obávať a nemusíte sa hneď ponáhľať k lekárovi. 

Pokiaľ vás ale poruchy trávenia trápia dlhšie ako 2 týždne, mali by ste vyhľadať lekársku pomoc.

Bez ohľadu na to, ako dlho poruchy trávenia trvajú, je nutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc, ak sa objavia nasledujúce príznaky:

• nechutenstvo či chudnutie
• zvracanie
• poruchy prehĺtania
• stolica zelenej alebo čiernej farby    
• steatorea
• žlté sfarbenie očných sklér (bielka) a pokožky
• bolesť na hrudi vyžarujúca do končatín, čeľuste alebo brucha 
• dýchavičnosť
• silné potenie s pocitom na omdletie alebo motaním hlavy

Ľudia si často pletú dyspepsiu s pálením záhy, ale aj keď sa oba tieto príznaky často vyskytujú spoločne, nie je to to isté. Dyspepsia je všeobecne skupina príznakov, ktoré môžeme popísať ako zlé zažívanie alebo trávenie, zatiaľ čo pálenie záhy je jedným z príznakov refluxnej choroby pažeráka a prejavuje sa ako pálenie za hrudnou kosťou, ktoré sa zvyčajne vyskytuje po jedle (odborne sa tomuto stavu hovorí pyróza).  

Čo jesť pri poruchách trávenia?

Najlepší spôsob ako zlepšiť trávenie a zmierniť prejavy dyspepsie je konzumácia stravy s vysokým obsahom vlákniny. 

Vláknina pomáha čistiť črevá a podporuje rast zdraviu prospešných črevných baktérií (črevný mikrobióm).

Najlepšie potraviny, ktoré pri dyspepsii môžete jesť, sú ovocie, orechy, strukoviny a celozrnná strava.    

V prípade hnačky je nutná zvláštna diéta. 

Okrem toho by ste z jedálnička mali vyradiť (alebo aspoň podstatne obmedziť) mastné a korenené jedlá a dbať na dostatočnú hydratáciu (piť dostatok tekutín), aby prijatá strava hladko prechádzala tráviacim traktom. 

Dôležité je tiež dbať na pravidelnosť stravy.

Skôr než 3 veľké jedlá denne sa nielen pri dyspepsii odporúča jesť 4 - 5 x denne menšie porcie jedla.

Príčiny porúch trávenia

Príčin zlého trávenia je veľké množstvo, ale veľmi často je dyspepsia spojená so zlou životosprávou a nevhodným spôsobom stravovania.

Niekedy môže byť príčinou dyspepsie tiež infekcia či iné ochorenia tráviacej sústavy.

Dyspepsia za normálnych okolností vzniká v prípade, keď sa žalúdočná kyselina dostane do priameho kontaktu so sliznicou (výstelkou vnútornej steny žalúdka), čo spôsobí jej podráždenie a zápal. 

Nadmerné užívanie nesteroidných protizápalových liekov je jednou z príčin porúch trávenia

Sliznica žalúdka je za normálnych okolností chránená tenkou vrstvou hlienu, ktorý bráni priamemu kontaktu žalúdočnej kyseliny a slizničných buniek. Pri narušení tejto hlienovej vrstvy potom vznikajú príznaky spojené s dyspepsiou. 

Medzi najčastejšie príčiny tráviacich ťažkostí patria:

• konzumácia veľkého množstva potravy naraz alebo rýchlo
• konzumácia tučných alebo korenených jedál
• konzumácia nadmerného množstva kofeínu alebo alkoholu  
• konzumácia veľkého množstva čokolády alebo perlivých nápojov  
• emočné vypätie (stres, úzkosť), ktoré môžu vyvolať stav známy pod názvom žalúdočná neuróza
• žlčníkové kamene
• gastritída čiže zápal žalúdka 
• bránicový pruh (niekedy nepresne označovaný ako hiátová hernia) 
• infekcia (zápal) najčastejšie vyvolaná baktériou Helicobacter pylori
• achlórhydria
• nervozita
• obezita
• pankreatitída čiže zápal pankreasu
• peptické (žalúdočné) alebo dvanástnikové vredy
• fajčenie
• niektoré lieky, ako sú antibiotiká alebo nesteroidné protizápalové lieky (NSAID, napríklad ibuprofen)  
• rakovina žalúdka alebo iných častí tráviaceho ústrojenstva (pažerák, hrubé črevo, a pod.).
• dolný dyspeptický syndróm je tiež často spojený s nešpecifickými črevnými zápalmi, ako sú Crohnova choroba, ulcerózna kolitída alebo syndróm dráždivého čreva. 

Ak sa lekárom nepodarí zistiť inú príčinu tráviacich ťažkostí, môže sa jednať o takzvanú funkčnú dyspepsiu, ktorá je charakteristická tým, že ťažkosti pacienta nemožno vysvetliť žiadnym štrukturálnym alebo metabolickým ochorením.

Funkčná dyspepsia je často spojená s tým, že niektoré časti tráviaceho ústrojenstva, najmä pažerák a žalúdok, z nejakého neznámeho dôvodu bránia normálnemu príjmu potravy.  

Niektorí pacienti udávajú ťažkosti s prehĺtaním, pocit cudzieho telesa v krku (ľudovo knedlík v krku), alebo pocity plnosti a sýtosti, ktoré nemajú anatomický podklad ani za nimi nestojí iná choroba a jedná sa len o funkčnú poruchu.

Iní pacienti zase majú pocit ťažkého žalúdka alebo kameňa v bruchu, aj keď v skutočnosti tam nič také nemajú a jedná sa len o funkčný prejav žalúdočnej neurózy.

Tieto stavy často vznikajú v dôsledku dlhodobého stresu alebo po nejakej emočnej záťaži (úmrtie v rodine, stres v práci, a pod.).   

Diagnostika porúch trávenia

Mierne príznaky dyspepsie, ktoré rýchlo odznejú, čas od času máva väčšina ľudí. V takom prípade nie je nutná žiadna liečba a stačí len upraviť životosprávu a zmeniť stravovacie návyky. 

Lekára by ste mali ale vyhľadať vždy ak vás tráviace ťažkosti trápia dlhodobo (dlhšie ako 2 týždne), máte bolesti alebo iné nepríjemné príznaky.

Lekár vám odoberie anamnézu (spýta sa vás na vaše problémy, preverí aké ochorenia ste v minulosti prekonali a aká ochorenia sa vyskytujú u vás v rodine, a pod.) A vykoná fyzikálne vyšetrenie (zvyčajne pohmatové vyšetrenie brucha a posluchové vyšetrenie hrudníka).  

Endoskopické vyšetrenia, ako sú gastroskopia či kolonoskopia sú neoddeliteľnou súčasťou diagnostiky porúch trávenia

Pohmatové vyšetrenie brucha (stláčanie rôznych oblastí brucha rukami) pomáha lekárovi zistiť, ktorá časť brucha je na pohmat tvrdá, bolestivá alebo citlivá, čo uľahčuje ďalšiu diagnostiku.

Ak lekár pojme podozrenie, že by sa za dyspepsiou mohlo skrývať nejaké iné ochorenie, zvyčajne vám odporučí alebo vykoná tieto testy:

• Laboratórne vyšetrenie krvi: ak sa u pacienta s tráviacimi ťažkosťami vyskytujú tiež príznaky anémie (chudokrvnosti), odoberie vám lekár krv a odošle ju na vyšetrenie do laboratória. Okrem počtu jednotlivých krvných elementov (červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky - takzvaný krvný obraz) sa z krvi stanovujú tiež hladiny dôležitých iónov a minerálov (napríklad draslík, sodík, horčík a vápnik), overuje sa hladina glukózy v krvi (glykémia), sledujú sa funkcie pečene (hladiny pečeňových enzýmov - takzvané pečeňové testy) a ďalších orgánov (napríklad pankreasu, k čomu slúži vyšetrenie hladiny amyláz v krvi, žlčníka, a pod.).     
• Endoskopické vyšetrenie: ak štandardná liečba dyspepsie nepomáha, môže vás lekár odoslať na podrobnejšie vyšetrenie hornej časti tráviaceho traktu (gastroskopia). Gastroskopia patrí medzi endoskopické vyšetrenia, kedy sa pacientovi cez dutinu ústnu a pažerák do žalúdka a hornej časti duodena (dvanástnik, horný úsek tenkého čreva, ktorý nadväzuje na žalúdok) zavedie pružná hadica s kamerou. Pri tomto vyšetrení si tak lekári môžu prezrieť vnútornú výstelku pažeráka, žalúdka a dvanástnika a zistiť prípadné problémy. Pri tomto vyšetrení sa tiež dá odobrať vzorka tkaniva na histopatologické vyšetrenie (biopsia) a vykonávať niektoré liečebné výkony (napríklad zastavenie krvácania, zavádzanie stentov do žlčových ciest alebo odstránenie žlčových kameňov - ERCP alebo MRCP). U dolného dyspeptického syndrómu vám lekár môže odporučiť iné endoskopické vyšetrenie zvané kolonoskopia, kedy sa hadička s kamerou zasúvajú cez ritný otvor do hrubého čreva a vyšetruje sa hlavne prítomnosť polypov, nádorov a / alebo nešpecifických črevných zápalov.  
• Test na prítomnosť Helicobacter pylori: ak má lekár podozrenie, že by za vašimi problémami mohla byť infekcia baktériou Helicobacter pylori , môže vykonať niektoré vyšetrenia, ktorá mu pomôžu jeho prítomnosť v žalúdku preukázať. Jedná sa najmä o takzvaný rýchly ureázový test, ktorý sa vykonáva buď pri endoskopickom vyšetrení žalúdka (táto metóda je presnejšia) alebo sa dá prítomnosť ureázy vyšetriť aj vo vydychovanom vzduchu. Okrem toho sa dá prítomnosť baktérie Helicobacter pylori overiť tiež vyšetrením stolice, slín alebo moču (kde hľadáme príslušný antigén). 
• Pečeňové testy: ak má lekár podozrenie na ochorenie žlčníka alebo pečene, vykonáva sa odber krvi a vyšetrenie pečeňových enzýmov (ALT - alanínaminotransferáza , AST - aspartátaminotransferáza , GMT - gama gluatmyltransferáza , GMD - glutamátdehydrogenáza , LD - laktátdehydrogenáza , apod.).
• RTG vyšetrenie pažeráka, žalúdka a tenkého čreva: tieto vyšetrenia sú len orientačné, avšak niekedy pri nich možno odhaliť poruchy pasáže potravy pažerákom či tráviacim traktom. Vykonáva sa s kontrastnou látkou (báryovou alebo vodnou). 
• Ultrasonografické vyšetrenie brucha: ultrazvukové vyšetrenie brucha zobrazuje pohyby, štruktúry a toky krvi v bruchu. Lekár vám na brucho nanesie gél a následne vám bude "po bruchu jazdiť" špeciálnou sondou a sledovať na obrazovke obrázky pečene, pankreasu, močového mechúra, čriev, sleziny a ďalších brušných orgánov. Toto vyšetrenie môže byť veľmi prínosné a navyše pacienta nezaťažuje RTG žiarením ako trebárs pasáž pažerákom alebo CT vyšetrenie. 
• CT vyšetrenie brucha: pri tomto vyšetrení vám lekár väčšinou do žíl aplikuje kontrastnú látku a potom čo sa orgány naplnia kontrastom, budú tak lepšie vidieť prípadné problémy. Pri CT vyšetrení sa vyhotovuje niekoľko tisíc röntgenových snímok, z ktorých sa rekonštruuje 3D obraz brucha a jeho orgánov.

V niektorých prípadoch môže lekár odporučiť aj ďalšie vyšetrenia, ako je napríklad magnetická rezonancia alebo PET CT. 

Komplikácie porúch trávenia

Príznaky dyspepsie sú obvykle mierne a vyskytujú sa len občas, takže nebývajú spojené s nejakými závažnými komplikáciami. 

Avšak v závažných prípadoch sa pri dyspepsii môžu vyskytnúť najmä tieto komplikácie. 

• Striktúra (stenóza, zúženie) pažeráka: jednou z príčin dyspepsie môže byť refluxná choroba pažeráka. Ide o ochorenie, kedy sa žalúdočná kyselina vracia späť do pažeráka, ktorého sliznica nie je odolná proti jej pôsobeniu. Môže tak dôjsť k jej porušeniu a pri dlhodobom dráždení sa potom poškodené miesto môže zahojiť jazvou, čo vedie ku zúženiu čiže stenóze pažeráka. Pacienti so striktúrou pažeráka majú často ťažkosti s prehĺtaním. Niekedy sa im zasekne potrava v hrdle, čo okrem ďalších ťažkostí spôsobuje aj bolesti na hrudi. Niekedy je možné striktúru pažeráka vyliečiť dilatáciou (roztiahnutím) a niekedy je nutná operácia.    
• Pylorostenóza: niekedy môže žalúdočná kyselina podráždiť aj vlastnú sliznicu žalúdka, ktorá je za normálnych okolností chránená pred jej účinkami vrstvičkou hlienu. Najčastejšie sa tak deje v oblasti vrátnika (pyloru), čo je dolná časť žalúdka, ktorá tvorí prechod medzi vlastným žalúdkom a dvanástnikom (duodenum). V tejto oblasti sa po opakovanej iritácii kyselinou môže - podobne ako v pažeráku - vytvoriť jazva, ktorá zúži priesvit vrátnika a zhoršuje priechod potravy žalúdkom. Liečba pylorostenózy je buď chirurgická alebo endoskopická (balóniková dilatácia).     
• Nádorové ochorenia: pri opakovanom dráždení sliznice tráviaceho traktu žalúdočnými kyselinami dochádza časom k náhrade buniek sliznice inými bunkami, ktoré sú proti pôsobeniu kyseliny odolnejšie. Tomuto javu sa hovorí metaplázia a aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že je to jav prospešný, nie je to pravda, pretože tieto "nové" bunky sú náchylnejšie k nekontrolovateľnému množeniu, čo môže viesť k vzniku nádorových ochorení (najmä nádorov pažeráka alebo žalúdka). U dolného dyspeptického syndrómu patria medzi komplikácie dyspepsie nádory hrubého čreva a konečníka (kolorektálny karcinóm), ktoré vznikajú väčšinou na podklade polypov, čo sú výrastky na črevnej stene, ktoré sa niekedy môžu "zblázniť" a vytvoriť nádor. 

Čo si z článku odniesť? 

Poruchy trávenia označujeme odborným lekárskym pojmom dyspepsia, čo je grécke slovo pre "zlé trávenie". Nejedná sa o ochorenie v pravom slova zmysle, ale skôr o skupinu príznakov, ako je bolesť alebo tlak v žalúdku, pálenie záhy, nechutenstvo, grganie alebo zvýšená plynatosť.    

Tieto príznaky sú väčšinou spojené s nesprávnou životosprávou či konzumáciou nevhodnej potravy a väčšinou odznejú bez akejkoľvek liečby. 

Ak vás vyššie uvedené dyspeptické ťažkosti trápia dlhšie ako 2 týždne, navštívte svojho praktického lekára, ktorý vás vyšetrí a odporučí ďalší postup.