Rakovina pažeráka: všetko čo potrebujete vedieť

Rakovina pažeráka je druh nádorového ochorenia, ktoré postihuje pažerák (ezofagus), čo je dlhá trubica, spájajúca ústa so žalúdkom a slúži najmä na dopravovanie rozhryzenej stravy a nápojov do žalúdka, odkiaľ sa potom dostáva do ďalších častí tráviaceho ústrojenstva.

Nádory pažeráka postihujú hlavne starších pacientov (najčastejšie vo veku 60 - 70 rokov), pričom ich výskyt je častejší u mužov ako u žien.

Príčiny

Presná príčina rakoviny pažeráka nie je známa, avšak niektoré choroby či zlozvyky môžu zvyšovať riziko jej vzniku.

Medzi veci, ktoré zvyšujú riziko nádorov pažeráka, okrem iných, patria:

Refluxná choroba pažeráka

Refluxná choroba pažeráka je ochorenie, ktoré vzniká pri oslabení dolného pažerákového zvierača, ktorý, okrem iného, blokuje spätný prietok kyslých žalúdočných štiav späť do pažeráka.

Pokiaľ dôjde k jeho oslabeniu alebo zhoršeniu funkcie z akéhokoľvek dôvodu, vracia sa kyslý žalúdočný obsah do pažeráka, čo vedie k nepríjemným príznakom, ako je pálenie záhy a navyše to poškodzuje sliznicu pažeráka, ktorá nie je prispôsobená tomu, aby odolávala žalúdočným kyselinám.

Ak tento stav trvá dlho, môže dôjsť k zmene druhu buniek, ktoré tvoria vnútornú výstelku (sliznicu) pažeráka a vzniká choroba označovaná ako Barrettov pažerák.

Tomuto procesu sa odborne hovorí metaplázia (nahradenie epitelu jedného typu epitelom iného typu) a stojí za rozvojom rakoviny pažeráka aj rakoviny mnohých iných orgánov v tele (okrem iného napríklad za rakovinou hrubého čreva alebo krčka maternice).

Metaplázia v podstate znamená, že bunky v dolnej tretine pažeráka, ktoré sú dlhodobo vystavené účinkom kyslých žalúdočných štiav sa časom premenia na bunky iného typu, ktoré sú proti pôsobeniu žalúdočnej kyseliny odolné.

To síce na prvý pohľad vyzerá ako dobrá vec, ale problém je v tom, že tieto "abnormálne" bunky sú oveľa náchylnejšie k mutáciám, ktoré môžu vyvolať zhubné bujnenie.

Avšak riziko zase nie je tak strašné a neznamená to, že ak vás páli záha, tak hneď dostanete rakovinu pažeráka.

Platí, že zhruba u 10% osôb s GERD sa rozvinie Barrettov pažerák a zhruba 20% osôb s Barrettovým pažerákom potom ochorie na rakovinu pažeráka.

Alkohol

Nadmerná konzumácia alkoholu spôsobuje podráždenie a zápal sliznice pažeráka.

Bunky postihnuté zápalom potom ľahšie zmutujú a môže dôjsť k ich nekontrolovanému množeniu a k vzniku nádoru pažeráka.

Fajčenie

Tabakový dym obsahuje mnoho škodlivých chemických látok a jedov.

Tieto látky dráždia sliznicu pažeráka, čo opäť zvyšuje riziko rozvoja nádorového ochorenia.

Čím dlhšie fajčíte, tým vyššie je riziko rakoviny pažeráka.

Nadváha a obezita

Obézni ľudia a ľudia s nadváhou majú vyššie riziko rakoviny pažeráka než ľudia s telesnou hmotnosťou v zdravom rozmedzí.

Čím ťažší stupeň nadváhy či obezity pacient má, tým vyššie je riziko rakoviny pažeráka.

Jedným z dôvodov je pravdepodobne skutočnosť, že obézni ľudia majú vyššie riziko refluxnej choroby pažeráka než ľudia so zdravou telesnou hmotnosťou.

Stravovanie

Nezdravé stravovanie zvyšuje riziko rakoviny pažeráka.

Najmä nedostatok ovocia a zeleniny môže zvyšovať riziko nádorov pažeráka a ďalších orgánov tráviacej sústavy (napríklad rakoviny hrubého čreva alebo konečníka).

Preto by sme mali dbať na dostatočný prísun ovocia a zeleniny (odporúča sa zhruba 5 porcií denne).

Iné ochorenia

Niektoré vzácne choroby takisto zvyšujú riziko rakoviny pažeráka.

Medzi tieto ochorenia, okrem iných, patria:

• Achalázia pažeráka: táto choroba spôsobuje stratu pohyblivosti pažeráka, čím dochádza k zhoršeniu posúvania potravy do žalúdka, čo sa prejavuje zvracaním a refluxom (spätným tokom) kyslých žalúdočných štiav zo žalúdka do pažeráka.
• Sideropenická dysfágia (tiež Plummerov-Vinsonov syndróm alebo Kellyho-Patersonov syndróm): toto ochorenie spôsobuje anémiu z nedostatku železa a je spojené s drobnými výrastkami v krku
• Tylóza: zriedkavé geneticky podmienené kožné ochorenie, pri ktorom typicky vznikajú nádory v pažeráku a zhrubnutie kože na dlaniach.

Príznaky

Spočiatku sa rakovina pažeráka nemusí prejaviť žiadnymi príznakmi a pacient je úplne bez ťažkostí.

Postupne ale dochádza k rastu nádoru, čo môže vyvolať problémy s prehĺtaním a ďalšie príznaky.

Problémy s prehĺtaním (dysfágia)

Problémy s prehĺtaním (latinsky označované termínom dysfágia) sú najčastejším príznakom rakoviny pažeráka.

Rastúci nádor totiž môže zúžiť priesvit pažeráka, čo sťažuje priechod potravy.

Pacienti často udávajú, že majú pocit, ako by sa im jedlo zaseklo v hrdle (knedľa v krku) alebo v oblasti hrudníka, kadiaľ pažerák prechádza a niekedy tiež majú nepríjemné pocity až bolesti pri prehĺtaní.

Ťažkosti možno niekedy trochu zmierniť lepším a dôkladnejšom rozhryznutím potravy alebo konzumáciou tekutej (rozmixovanej) stravy.

Ak je nádor veľký a upchal už veľkú časť priesvitu pažeráka, môže mať pacient problém aj s prehĺtaním tekutín, nie je schopný sa ani sám napiť a musíme mu tekutiny dodávať do žily.

Ostatné príznaky

Medzi ďalšie príznaky rakoviny pažeráka, okrem iných, patria:

• pretrvávajúca dyspepsia (zlé trávenie) a/ alebo pálenie záhy
• zvracanie hneď po jedle, pričom často sa vo zvratkoch objavujú kusy nestrávenej potravy a/alebo krv, aj keď zvracanie krvi nebýva až tak časté. Niekedy môže pacienta trápiť prakticky nepretržité zvracanie, čo je veľmi vyčerpávajúce.
• strata chuti do jedla a chudnutie
• bolesť hornej časti brucha, chrbta a/alebo bolesti na hrudníku
• pretrvávajúci kašeľ (nádor môže dráždiť hrtan a okolité nervy, čo vyvoláva chronický kašeľ)
• zachrípnutie a dlhodobá bolesť v krku (v dôsledku pretrvávajúceho refluxu žalúdočných štiav)
• únava, dýchavičnosť a bledá koža

Kedy vyhľadať lekára?

Lekársku pomoc by ste mali vyhľadať, ak máte:

• ťažkosti s prehĺtaním
• často problémy s pálením záhy (napríklad ak vás páli záha prakticky každý deň alebo dlhšie ako 3 týždne v kuse)
• akékoľvek ďalšie nezvyčajné alebo pretrvávajúce ťažkosti (napríklad zachrípnutie alebo dlhodobá bolesť v krku, ktoré neustúpi do 14 dní)

Vyššie uvedené príznaky nemusia hneď znamenať, že máte rakovinu pažeráka alebo iné závažné ochorenie, ale je nutné ich vyšetriť a čo najrýchlejšie zistiť ich príčinu.

Ak už máte diagnostikovanú rakovinu pažeráka a dôjde u vás k akémukoľvek (aj miernemu) zhoršeniu stavu, je takisto potrebné vyhľadať čo najrýchlejšie lekársku pomoc.

Diagnostika

V diagnostike rakoviny pažeráka sa užíva mnoho rôznych metód, pričom konečnú diagnózu možno stanoviť len na základe mikroskopického vyšetrenia odobratej vzorky patologicky zmeneného tkaniva histopatológom.

V prvej fáze vám lekár odoberie anamnézu (spýta sa na príznaky, ktoré máte, aké lieky užívate, históriu nádorových ochorení v rodine, a pod.).

Potom nasleduje fyzikálne vyšetrenie, kedy sa lekár, okrem iného, pozrie do krku, skontroluje, či nemáte zväčšené uzliny, vyšetrí srdce a pľúca fonendoskopom pre vylúčenie iných príčin problémov, vykoná vyšetrenie brucha pohmatom a poklepom a niekedy vykoná aj vyšetrenie per rectum (zastrčí prst v rukavici do konečníka), ktoré môže tiež pomôcť v diagnostike kolorektálneho karcinómu, krvácania z konečníka, zväčšenej prostaty, a pod.

V prípade podozrenia na rakovinu pažeráka alebo iné problémy s hornou časťou tráviaceho ústrojenstva, sa robia nasledujúce vyšetrenia:

• Endoskopické vyšetrenie pažeráka, žalúdka a časti tenkého čreva (ezofago-gastro-duodenoskopia niekedy tiež nepresne označované ako gastroskopia alebo fibroskopia)
• Pasáž pažerákom (fluoroskopie) s báryovou alebo jódovú kontrastnou látkou
• Ostatné vyšetrenia: počítačová tomografia (CT), endoskopická ultrasonografia, PET (pozitrónová emisná tomografia) alebo cielené laparoskopické vyšetrenie

Ezofagogastroduodenoskopia (endoskopické vyšetrenie pažeráka, žalúdka a časti tenkého čreva)

Endoskopické vyšetrenie je druh lekárskeho vyšetrenia, pri ktorom lekári sledujú vnútorné povrchy dutých orgánov s pomocou kamery a môžu vykonávať rôzne operačné výkony, vrátane odberu tkanív k ďalšiemu vyšetreniu (biopsia), apod.

Endoskopické vyšetrenia tráviacej trubice sa označujú ako ezofagogastroduodenoskopia (niekedy tiež nepresne ako gastroskopia) a kolonoskopia.

Pri gastroskopii sa vyšetruje pažerák, žalúdok a časť tenkého čreva zvaná duodenum a pri kolonoskopii sa vyšetruje celé hrubé črevo a časti tenkého čreva zvanej lačník (jejunum) a bedrovník (ileum).

Na účely diagnostiky rakoviny pažeráka sa používa predovšetkým ezofagogastroduodenoskopia, pretože sa pri nej dá vyšetriť práve pažerák, prechod pažeráka do žalúdka (gastroezofageálna junkcia), žalúdok a horná časť úseku tenkého čreva označovaná ako duodenum (dvanástnik).

Pri gastroskopii lekár pacientovi ústami zavedie do pažeráka a žalúdka tenkú ohybnú hadičku s kamerou na konci.

S pomocou kamery lekár prehliadne stav sliznice pažeráka, gastroezofageálnej junkcie (miesto, kde pažerák prechádza do žalúdka), žalúdka a časti tenkého čreva a následne odoberie vzorku podozrivého tkaniva k ďalšiemu vyšetreniu pod mikroskopom.

Tento odber sa nazýva biopsia.

Pri gastroskopii je pacient zvyčajne pri vedomí, lekári pred zastrčením hadičky do pažeráka znecitlivejú oblasť hrdla pre obmedzenie dráždenia ku kašľu a zvracaniu. Naviac sa pacientovi podá analgosedácia, ktorá slúži na uvoľnenie svalov a k otupeniu zmyslov pacienta, takže väčšinu vyšetrenie potom pacient strávi v akomsi polospánku.

Vo väčšine prípadov gastroskopiu pacienti pomerne dobre znášajú, aj keď toto vyšetrenie môže byť trochu nepríjemné.

Najhoršie je prehltnutie hadičky, akonáhle sa to podarí, je vyhraté.

Pasáž pažerákom

Pri tomto vyšetrení pacient prehĺta roztok síranu bárnatého a/alebo vodnú kontrastnú látku a pod röntgenom sa sleduje, ako pri prehĺtaní funguje vlastný prehĺtací akt, a či kontrastná látka voľne prechádza až do žalúdka.

Toto vyšetrenie je len orientačné, pretože lekár je schopný vidieť iba hrubú patológiu (prekážku), však pretože sa pasáž pažerákom často vykonáva pri vyšetrovaní porúch prehĺtania (napríklad u pacientov sťažujúcich sa na pocit knedle v krku alebo uviaznutia sústa), môže v niektorých prípadoch pomôcť zachytiť rakovinu pažeráka.

Konečnú diagnózu ale vždy určí až mikroskopické vyšetrenie odobratého tkaniva, takže pacient aj tak nakoniec prakticky vždy musí ísť na gastroskopiu, pretože pri pasáži pažerákom sa vzorka tkaniva nedá odobrať.

Ďalšie vyšetrenia

Medzi ďalšie vyšetrenia, ktoré sa používajú pri stanovovaní diagnózy rakoviny pažeráka, okrem iných, patria:

• CT vyšetrenie (počítačová tomografia): toto vyšetrenie sa vykonáva v takzvanom "tuneli", kedy sa vytvorí niekoľko stoviek až tisíc priestorových röntgenových snímok (na rezoch), ktoré sa následne počítačovým algoritmom spoja do trojrozmerného obrazu a vzniká tak presnejší a podrobnejší obrázok orgánov ľudského tela
• Endoskopická ultrasonografia: pri tomto vyšetrení sa podobne, ako pri endoskopii, do pažeráka cez ústa zavedie malá ultrazvuková sonda, s ktorej pomocou možno vyšetriť pažerák a okolité štruktúry ultrazvukom
• PET vyšetrenie - toto vyšetrenie slúži na overenie šírenia nádorových ochorení do ďalších štruktúr (typicky sa sledujú metastázy v kostiach a ďalších orgánoch). Niekedy sa s výhodou používajú takzvané hybridné metódy (napríklad kombinácia PET a CT)
• Laparoskopia - jedná sa o kombináciu vyšetrovacieho postupu a operácie. Pri laparoskopii lekári urobia niekoľko otvorov do brušnej dutiny, cez ktoré sa dovnútra zastrčí trubička s kamerou a chirurgické nástroje. Laparoskopiu je možné použiť na vyšetrenie okolia pažeráka, na odber vzoriek pre biopsiu a aj pre niektoré operačné výkony.

Určenie rozsahu nádorového ochorenia (staging)

Na účely určenia štádia ochorenia čiže stagingu (určovanie rozsahu a stupňa rozšírenia rakoviny pažeráka a ďalších nádorových ochorení) sa užíva mnoho rôznych klasifikačných systémov, pričom jedným z najčastejších je takzvaný TNM systém.

TNM systém posudzuje štádium rakoviny podľa týchto 3 kategórií:

• T (tumor) - miesto a veľkosť nádoru
• N (lymfatické uzliny) - zisťuje sa, či sa nádor rozšíril do okolitých spádových lymfatických (lymfatických) uzlín
• M (metastázy) - hodnotí sa, či sa nádor rozšíril do ďalších častí tela, ako sú pľúca, pečeň alebo kosti a založil tu vzdialené ložiská (metastázy)

Každá kategória sa podľa stupňa rozšírenia ochorenia označí číslicami od 1 (skoré štádium rakoviny) do 4 (pokročilé štádium rakoviny).

Staging nádorových ochorení je veľmi dôležitý pre doporučenie vhodnej liečby.

Liečba

Hlavnými spôsobmi liečby rakoviny pažeráka sú operácia, chemoterapia a rádioterapia.

Stanovenie liečebného plánu

V dnešnej dobe je liečba nádorových ochorení vždy založená na tímovej spolupráci.

V každej nemocnici, kde sa onkologicky chorí pacienti liečia, sa pravidelne schádza takzvaná onkologická komisia, za účasti chirurga, onkológa, rádiológa, patológa a ďalších špecialistov a radia sa o vhodnej liečbe pre jednotlivých pacientov.

Výber vhodnej liečby závisí od stupňa nádorového ochorenia (ako veľmi sa rakovina rozšírila), na celkovom stave a tiež na želaní pacienta (ak si neželáte chemoterapiu, lekár vám jej nesmie nútiť, a pod.).

Onkologická komisia potom odporučí konkrétny spôsob liečby pre každého pacienta.

V prípade rakoviny pažeráka, bývajú odporúčania nasledujúce:

Rakovina pažeráka v štádiu 1 až 3

Vo väčšine prípadov sa rakovina pažeráka v štádiu 1 až 3 lieči chirurgicky (odstránením postihnutej časti pažeráka), operáciou nazývanou ezofagotómia, prípadne sa zavádzajú stenty alebo sa robí výkon nazývaný endoskopická resekcia (odstránenie nádorom postihnutej časti sliznice a podslizničných štruktúr pažeráka).

Pred operáciou sa niekedy pacientom podáva chemoterapia či rádioterapia s cieľom zmenšiť nádor a/ alebo zvýšiť účinnosť chirurgickej liečby.

V niektorých prípadoch sa chemoterapia alebo rádioterapia užívajú aj namiesto chirurgickej liečby (napríklad vtedy, keď ezofagotómia nie je možná alebo si ju pacient neželá či ju nemožno vykonať z iného dôvodu).

Rakovina pažeráka v štádiu 4

Ak je rakovina pažeráka už v štádiu 4, zvyčajne to znamená, že je príliš pokročilá na to, aby bolo možné nádor chirurgicky odstrániť.

Preto sa u takto pokročilých nádorov pažeráka používajú iné metódy, predovšetkým chemoterapia a rádioterapia a v prípade, že už žiadna liečba nie je možná, aspoň paliatívna liečba, aby sa aspoň zmiernila bolesť a ďalšie nežiaduce príznaky.

Operácia

V liečbe rakoviny pažeráka sa používajú 3 hlavné druhy chirurgických výkonov, a to ezofagotómia, endoskopická resekcia (EMR) a zavedenie stentu.

Ezofagotómia

Ezofagotómia je hlavným chirurgickým spôsobom liečby rakoviny pažeráka v ranom štádiu.

Pri tejto operácii chirurgovia odstránia časť pažeráka s nádorom a, v prípade potreby, aj okolité lymfatické uzliny.

V niektorých prípadoch je nutné tiež odstrániť malú časť žalúdka pacienta.

Zvyšná časť pažeráka sa následne našije na žalúdok.

Chirurgický prístup k pažeráku je možný ako cez hrudník a krk, tak cez brucho.

Voľba operačného postupu závisí na lokalizácii nádoru.

Endoskopická resekcia

Endoskopická resekcia (niekedy tiež nepresne označovaná ako endoskopická resekcia sliznice, podľa anglického názvu EMR - Endoscopic Mucosal Resection) môže byť vhodnou náhradou ezofagotómie u rakoviny pažeráka vo veľmi skorom štádiu.

Pri tejto operácii sa nádor vyreže endoskopicky špeciálnym nástrojom (drôtenou kľučkou, ktorá reže na princípe tepla generovaného elektrickým prúdom, ktorý kľučkou prechádza).

Pretože sa táto operácia vykonáva endoskopicky, teda cez dutú hadičku s kamerou, zasunutú do pažeráka cez dutinu ústnu, nie je nutné vykonávať otvorenú operáciu a pacient tak na koži nemá žiadne rezy ani jazvy.

Niekedy sa namiesto drôtenej kľučky nádor v pažeráku odstraňuje rádiovými vlnami, technikou zvanou rádiofrekvenčná ablácia.

Stenty

U pokročilejších štádií rakoviny pažeráka, keď má pacient ťažkosti s prehĺtaním, sa často odporúča zaviesť do pažeráka pevnú dutú trubičku, zvanú stent, ktorá zabráni kolapsu steny pažeráka a umožní voľný prietok prijatej potravy a nápojov do žalúdka.

Stent dokáže udržať steny pažeráka roztvorené, pretože je pevnejší ako vlastná stena pažeráka a pri raste nádoru tak nedochádza k jeho stláčaniu, ako je tomu pri stenóze pažeráka.

Chemoterapia

Pri chemoterapii sa pacientom podávajú lieky, ktoré zabíjajú nádorové bunky a bránia ich množeniu.

Chemoterapia je veľmi účinná, lenže okrem nádorových buniek zabíja aj normálne zdravé bunky, takže býva spojená s nežiaducimi účinkami (viď. nižšie).

Chemoterapia sa v liečbe rakoviny pažeráka užíva:

• pred operáciou s cieľom zmenšiť veľkosť nádoru pred chirurgickým odstránením a niekedy tiež po operácii (buď samostatne alebo spolu s rádioterapiou či inými metódami), aby sa znížilo riziko recidívy ochorenia.
• namiesto operácie (najčastejšie v kombinácii s rádioterapiou), ak si pacient operáciu nepraje alebo jej nemožno vykonať z iného dôvodu (napríklad z toho dôvodu, že pacient má nejaká iná ochorenia, ktorá operáciu znemožňujú alebo neúmerne zvyšujú jej riziko)
• paliatívnej, v prípade keď už nádor tak pokročil, že už nie je možná žiadna následná liečba

Chemoterapia sa podáva buď intravenózne alebo vo forme tabliet.

Obvykle sa pacient lieči v jednotlivých liečebných cykloch, ktoré trvajú 3 týždne, a to po dobu 6 až 18 týždňov.

Chemoterapia môže mať aj nežiaduce účinky, pričom medzi tie najčastejšie, okrem iných, patria:

• nevoľnosť
• nechutenstvo
• chudnutie
• hnačka
• pocit silnej únavy
• vyššia náchylnosť na infekcie kvôli potlačeniu funkcie imunitného systému
• vyššie riziko krvácania a tvorby modrín (hematómov)

Po ukončení liečby tieto nežiaduce účinky väčšinou odznejú

Rádioterapia

Rádioterapia je spôsob liečby zameraný na zmenšovanie nádorov a zabíjanie nádorových buniek rádioaktívnym žiarením. Výhodou rádioterapie oproti chemoterapii je skutočnosť, že sa rádioterapia dá lepšie zacieliť na konkrétne miesto a rozsah poškodenia ostatných zdravých buniek a tkanív v tele je tak menší ako u chemoterapie.

Rovnako ako chemoterapia, aj rádioterapia sa používa buď ako doplnok k chirurgickej liečbe nádorov (a to ako pred operáciou kvôli zmenšeniu nádoru, tak aj po operácii, ako prevencia recidívy ochorenia - rádioterapiou sa lekári snažia zničiť nádorové bunky, ktoré v tele "ostanú" po operačnom odstránení nádoru), alebo namiesto operácie v prípade, že ju nie je možné vykonať alebo si ju pacient neželá a/ alebo v rámci paliatívnej liečby, na zmiernenie príznakov neliečiteľných nádorov.

Rádioterapia sa používa dvoma rôznymi spôsobmi. Buď sa zväzok rádioaktívneho žiarenia nasmeruje na nádorom postihnuté miesto v pažeráku zvonku, alebo sa malý kúsok rádioaktívneho materiálu dočasne vloží do pažeráka, priamo do miesta, kde je nádor (odborne sa tomuto spôsobu liečby hovorí brachyterapia).

Rovnako ako chemoterapia, má aj rádioterapia vedľajšie účinky, medzi ktoré okrem iného patria:

• únava
• opuch hrdla, ktorý môže dočasne pôsobiť bolesť pri prehĺtaní
• dočasné zhoršenie prehĺtacích ťažkostí
• sucho a/ alebo horkosť v ústach
• nevoľnosť
• začervenanie pokožky a strata kožných adnexov (ochlpenie) v mieste liečby

Po ukončení liečby postupne tieto nežiaduce účinky odznejú.

Paliatívna liečba

Ak sa už nedá nič robiť a rakovina pažeráka je už v tak pokročilom štádiu, že sa nedá nič robiť, alebo ak sa pacient rozhodne, že žiadnu liečbu nechce, môže lekár pacientovi odporučiť takzvanú paliatívnu liečbu, čo je spôsob liečby zameraný len na zmiernenie bolestí a ďalších príznakov rakoviny tak aby pacient a jeho okolie netrpeli.

Paliatívna liečba je dostupná tak v nemocnici, ako aj v hospici alebo v domácnosti (existujú organizácie domácej starostlivosti, ktoré túto službu ponúkajú).

Požiadajte o pomoc svojho praktického lekára.

Čo si z článku odniesť?

Rakovina pažeráka je závažné ochorenie, ktoré postihuje skôr starších ľudí, vo veku 60 - 70 rokov. Presná príčina nie je známa, ale refluxná choroba pažeráka, nezdravý životný štýl (fajčenie a nadmerné holdovanie alkoholu) a niektoré ďalšie ochorenia, ako je napríklad achalázia pažeráka, riziko zvyšujú.

Medzi príznaky rakoviny pažeráka patria najmä ťažkosti pri prehĺtaní, chudnutie, nechutenstvo, zachrípnutie, bolesť brucha, bolesť na hrudi, bolesti chrbta, časté zvracanie či pocit knedle v krku.

Ak vás vyššie uvedené príznaky trápia bez inej zjavnej príčiny, navštívte svojho praktického lekára.

Liečba rakoviny pažeráka je chirurgická (odstránenie nádoru).

Chemoterapia a rádioterapia sa používajú ako doplnková liečba pred a/ alebo po operácii.