Struma (zväčšenie štítnej žľazy, hrvoľ)

Struma (hrvoľ) je obvykle nebolestivé zväčšenie štítnej žľazy, ktoré môže mať rôzne príčiny, od nesprávnej výživy cez autoimunitné ochorenia a tehotenstvo až po nádory. Dnešný článok vám prináša podrobné informácie o príčinách, príznakoch a liečbe tohto ochorenia.

Struma (zväčšenie štítnej žľazy)

Štítna žľaza je endokrinný orgán na prednej strane krku pod ohryzkom, ktorý produkuje hormóny riadiace množstvo metabolických dejov vo vašom tele. Jej zväčšenie sa nazýva struma, prípadne hrvoľ. Struma vo väčšine prípadov nebýva bolestivá, ale zväčšená štítna žľaza môže spôsobiť kašeľ a problémy s dýchaním či prehĺtaním.

Celosvetovo je najčastejšou príčinou strumy nedostatok jódu v potrave. Keďže sa však na Slovensku soľ bežne jodiduje, u nás je bežnejšou príčinou neprimerané množstvo hormónov štítnej žľazy alebo vznik uzlov v tomto orgáne.

Spôsob liečby strumy závisí na jej veľkosti, príčinách vzniku a sprievodných príznakoch. Malé strumy, ktoré veľmi nevidno a nespôsobujú žiadne problémy, nemusia byť liečené vôbec.

Príznaky strumy

Zväčšenie štítnej žľazy môžu sprevádzať nasledovné príznaky:

• Viditeľné zväčšenie krku, ktoré si môžete všimnúť hlavne pri holení či aplikovaní make-upu
• Kašeľ
• Zachrípnutý hlas
• Ťažkosti pri prehĺtaní
• Ťažkosti pri dýchaní

Príčiny strumy

Štítna žľaza produkuje hormóny tyroxín a trijodtyronín, ktoré cirkulujú v krvi a usmerňujú metabolické deje. Regulujú napríklad rýchlosť, ktorou telo spotrebúva tuky a sacharidy, teplotu tela, srdcový tep a tvorbu bielkovín. Okrem týchto dvoch hormónov sa v štítnej žľaze produkuje aj tretí hormón – kalcitonín, ktorý pomáha udržiavať stálu hladinu vápnika v krvi.

Štítna žľaza však nepracuje samostatne, ale je súčasťou zložitej kaskády dejov, ktorá podlieha neustálej kontrole hypofýzy a hypotalamu, čo sú časti mozgu riadiace hormonálny systém. Tie určujú, ako rýchlo má štítna žľaza hormóny produkovať.

Funguje to takto:

Hypotalamus vydá signál v podobe hormónu tyreoliberínu (TRH), ktorý nariadi hypofýze, aby produkovala zvýšené množstvo tyreotropného hormónu (TSH). Táto produkcia je závislá aj od množstva tyroxínu a trijodtyronínu (teda  hormónov štítnej žľazy) v krvi. Štítna žľaza potom odpovedá na tyreotropný hormón hypofýzy tým, že vyrobí potrebné množstvo svojich hormónov.

Struma nemusí nutne znamenať, že štítna žľaza nefunguje správne. Aj zväčšená štítna žľaza môže v niektorých prípadoch produkovať primerané množstvo hormónov.

Medzi najčastejšie príčiny zväčšenia štítnej žľazy (strumy) patria:

• Nedostatok jódu a iné diétne príčiny. Jód je nevyhnutný pre správne fungovanie štítnej žľazy a pri jeho nedostatočnom príjme potravou môže vzniknúť struma. Našťastie, u nás sa kuchynská soľ bežne jodiduje, takže struma z nedostatku jódu postihuje hlavne ľudí v rozvojových krajinách. K nedostatku jódu sa môže pridať aj konzumácia potravín ako brokolica, karfiol a kapusta, ktoré znižujú produkciu hormónov iným spôsom.
• Graves-Basedowova choroba. Táto choroba vzniká na podklade autoimunitnej reakcie, keď protilátky produkované iminutným systémom nesprávne vyhodnotia štítnu žľazu ako cudzí element. Receptory štítnej žľazy sú pomýlené protilátkami, ktoré sa ich snažia zničiť, a prinútia štítnu žľazu produkovať nadmerné množstvo hormónov tyroxínu a trijodtyronínu. Tento stav sa nazýva hypertyreóza. Štítna žľaza sa neustálej požiadavke receptorov snaží vyhovieť, a tak sa zväčší, aby mohla produkovať ešte viac hormónov.
• Hashimotova choroba. Hashimotova tyreoiditída je taktiež autoimunitná choroba, no v tomto prípade protilátky produkciu hormónov štítnej žľazy úplne zablokujú. Pri poklese hladín hormónov v krvi nastáva hypotyreóza. Na tento stav odpovie hypofýza, ktorá vytvorí viac tyreotropného hormónu, ktorý by štítnu žľazu stimuloval, ale spôsobí to len jej zväčšenie – strumu.
• Uzly na štítnej žľaze. V tomto prípade môže za zväčšenie štítnej žľazy tvorba jedného alebo niekoľkých tuhých alebo tekutinou vyplnených hrčiek (tzv. uzlov) v tkanive orgánu. Väčšina uzlov je benígnych a nevedú k rakovine.
• Rakovina štítnej žľazy. Rakovina je oveľa zriedkavejšia príčina strumy ako benígne uzly. Rakovina sa často prejaví zväčšením štítnej žľazy asymetricky, teda len na jednej strane.
• Tehotenstvo. Hormón vytváraný počas tehotenstva (ľudský choriový gonadotropín - hCG) môže byť príčinou mierneho zväčšenia štítnej žľazy.
• Zápal štítnej žľazy. Tyreoiditída môže spôsobiť bolesť a opuch štítnej žľazy, vrátane zvýšenej či zníženej produkcie tyroxínu.

Rizikové faktory vzniku strumy

Struma sa môže objaviť u hocikoho, môže byť dokonca prítomná aj pri narodení. Zvýšená pravdepodobnosť zväčšenia štítnej žľazy závisí však aj od týchto okolností:

• Nedostatok jódu v potrave
• Ženské pohlavie
• Vek nad 40 rokov
• Prítomnosť autoimunitných chorôb, a to aj v blízkej rodine
• Tehotenstvo
• Menopauza
• Užívanie niektorých liekov, medzi ktoré patria aj imunosupresíva, antiretrovírusová liečba, amiodaron (používaný na liečbu srdcových arytmií), lítium (užívaný pri terapii bipolárnej afektívnej poruchy)
• Nadmerná radiačná záťaž – napríklad pri rádioterapii v oblasti krku a hrudníka alebo pri práci či nehode s rádioaktívnymi materiálmi
• Nadmerná konzumácia tzv. strumigénov: brokolice, kapusty, karfiolu, arašidov a sóje

Zdravotné riziká neliečenej strumy: čo vám hrozí?

Malé zväčšenie štítnej žľazy nemusí nutne spôsobovať zdravotné ani estetické problémy. Výrazná struma však môže spôsobovať problémy pri dýchaní a prehĺtaní, kašeľ a zachrípnutie.

Strumy, ktoré vznikli kvôli hormonálnej nerovnováhe (hypotyreóza alebo hypertyreóza), sa môžu prejaviť aj celkovými príznakmi, napríklad únavou, zápchou a priberaním alebo, naopak, nervozitou, hnačkou, chudnutím a nespavosťou. Závažnými zdravotnými následkami pri nerovnováhe hormónov môžu byť aj:

• srdcové ochorenia
• psychické problémy, vrátane depresie
• vrodené vady detí, ktorých matky počas tehotenstva trpeli hypotyreózou
• bezvedomie až kóma.

Preto vám pri vzniku strumy odporúčame navštíviť lekára, ktorý zistí jej príčinu a nakoľko je táto choroba u vás vážna.

Vyšetrenie u lekára

Ak u seba spozorujete príznaky strumy, navštívte svojho praktického lekára. Ak sú vaše podozrenia správne, lekár vás možno pošle za odborníkom – endokrinológom.

Vyšetrenia u lekárov bývajú často hektické a stresujúce a nie vždy si spomenieme na všetko, čo by sme chceli svojmu lekárovi oznámiť alebo sa spýtať. Preto sa môžete na vyšetrenie pripraviť už v pohodlí domova, a to takto:

• Napíšte si zoznam príznakov, ktoré vás trápia, dokonca aj tie, o ktorých si myslíte, že nemajú s ochoreniami štítnej žľazy nič spoločné. Takým príznakom môže byť napríklad aj to, že máte pocit, že sa vám v poslednom čase zhoršila pamäť.
• Napíšte si zoznam všetkých liekov, vitamínov a výživových doplnkov, ktoré užívate, aj informáciu o dávkach a o tom, ako dlho ich už užívate.
• Pripravte si zoznam otázok, ktoré sa chcete opýtať svojho lekára. Na inšpiráciu vám ponúkame náš zoznam:
  • Čo u mňa spôsobilo strumu?
  • Aké vyšetrenia potrebujem? Musím sa na ne nejako špeciálne pripraviť?
  • Dá sa príčina strumy liečiť? Ako?
  • Aké sú výhody, nevýhody a nežiaduce účinky liečby?
  • Ako dlho musím užívať lieky?
  • Okrem toho mám nasledujúce ochorenia a zdravotné problémy. Ako sa to dá všetko naraz zvládnuť? Ovplyvnia moje zdravotné problémy liečbu strumy?
  • Ako často musím chodiť na kontroly?
  • Musím dodržiavať nejakú diétu alebo brať vitamíny?
  • Musím sa počas liečby vyhýbať nejakej aktivite?
  • Bude sa struma naďalej zväčšovať?
  • Čo sa stane, ak sa rozhodnem strumu neliečiť?
  • Máte nejaké letáky či vytlačené materiály o tejto chorobe, ktoré si môžem vziať domov?

Diagnostika strumy

Zväčšenú štítnu žľazu môže lekár diagnostikovať už z fyzikálneho vyšetrenia: pohmatom krku počas vášho prehĺtania.

Niekedy sa dajú nahmatať aj prítomné uzly.

Ďalšie vyšetrovacie metódy, ktoré slúžia na potvrdenie či odhalenie príčiny strumy, sú:

• Vyšetrenie hladiny hormónov v krvi. Pri nefunkčnej štítnej žľaze je charakteristický pokles hormónov štítnej žľazy (tyroxínu a trijodtyronínu) v krvi (hypotyreóza), kým hormón TSH (tyreotropný hormón) tvorený v hypofýze je reakčne zvýšený. Naopak, pri nadmernej činnosti štítnej žľazy nachádzame v krvi zvýšené hladiny tyroxínu a trijodtyronínu (hypertyreózu) a množstvo TSH je znižené.
• Vyšetrenie protilátok. Keďže niektoré prípady strumy vznikajú na autoimunitnom podklade, lekár vám pravdepodobne naordinuje vyšetrenie prítomnosti protilátok proti štítnej žľaze.
• Ultrazvukové vyšetrenie (sono). Vyšetrenie ultrazvukom je úplne bezpečné a nebolestivé zobrazovacie vyšetrenie, ktoré lekárovi poskytne obraz štítnej žľazy, na ktorom je možné vidieť jej zväčšenie aj prípadné uzly. Princíp vyšetrenia je založený na odraze zvukových vĺn od tkanív tela.
• Scintigrafia štítnej žľazy. Scintigrafia spočíva v injekčnom podaní rádioaktívnej látky do žily. Toto rádiofarmakum putuje krvou do štítnej žľazy, ktorá ho vychytáva. S následným použitím špeciálnej scintilačnej kamery schopnou zachytiť žiarenie rádiofarmaka sa vytvára obrázok štítnej žľazy, ktorý hovorí hlavne o tom, ako orgán funguje. Samotné vyšetrenie prebieha na vyšetrovacom stole, na ktorom pokojne ležíte, a kamery, ktorá vás sníma. Scintigrafia je v porovnaní s ultrazvukom vyšetrenie invazívnejšie, drahšie a časovo náročnejšie.
• Biopsia. Niekedy je na odhalenie príčiny strumy potrebná biopsia, ktorá spočíva v odobratí vzorky štítnej žľazy pomocou tenkej ihly a súčasnej kontroly ultrazvukom. Vzorka sa následne posiela na histologické spracovanie na patológiu.

Liečba strumy

Liečba strumy závisí od toho, či vám zväčšená štítna žľaza spôsobuje klinické problémy, od samotnej miery zväčšenia a hlavne od príčiny vzniku. Liečebný postup v zásvislosti na okolnostiach môže byť teda nasledovný:

• Sledovanie priebehu ochorenia. Ak je struma nevýrazná a štítna žľaza funguje dobre, lekár vám môže odporučiť zatiaľ strumu neliečiť a chodiť pravidelne na kontroly, či sa váš stav postupom času nezhorší.
• Farmakologická liečba. Výber vhodného lieku na liečbu strumy záleží na príčine jej vzniku.
• Pri hypotyreóze budete užívať syntetické náhrady hormónov štítnej žľazy, typicky levotyroxín (Euthyrox, L-Thyroxin), ktoré vyriešia klinické príznaky (únavu, zápchu, depresiu, priberanie na váhe) a často dokážu štítnu žľazu zmenšiť na pôvodnú veľkosť.
• Pri zápale štítnej žľazy, vrátane autoimunitného zápalu, vám lekár predpíše kortikosteroidy.
• Pri hypertyreóze budete potrebovať lieky, ktoré zvýšenú produkciu hormónov štítnej žľazy spomalia alebo zablokujú – tyreostatiká. Niekedy sa podávajú aj betablokátory spomaľujúce srdcovú frekvenciu, ktorá býva pri hypertyreózach výrazne zvýšená.
• Chirurgický zákrok. Chirurgický zákrok na štítnej žľaze spočíva v odobratí časti alebo celého orgánu. Prichádza do úvahy:
  • pri nadmernej veľkosti štítnej žľazy, ktorá nereaguje na farmakologickú liečbu a spôsobuje problémy pri dýchaní či prehĺtaní
  • pri výskyte uzlov spôsobujúcich hypertyreózu
  • ak struma vznikla na podklade nádoru štítnej žľazy.
  • V závislosti na rozsahu tkaniva, ktoré sa muselo odobrať, budete možno po zákroku potrebovať doživotnú substitúciu hormónov levotyroxínom.
• Podávanie rádioaktívneho jódu. V niektorých vážnych prípadoch hypertyreózy sa volí táto liečebná stratégia, pri ktorej užívate tabletky rádioaktívneho jódu. Tento rádioaktívny jód sa absorbuje do krvi, ktorá ho privedie do štítnej žľazy, ktorú rádioaktívny jód postupne ničí. Tým sa štítna žľaza zmenšuje a prestáva produkovať nadmerné množstvo hormónov. Tienistou stránkou tejto liečby je možné rozsiahle zničenie štítnej žľazy, čo vyústi v hypotyreózu, prinízku produkciu hormónov a v potrebu užívať potom hormonálnu substitúciu levotyroxínom.

Diétne rady a tipy pri liečbe strumy

Ak vašu strumu spôsobila nevhodná výživa, môžete vyskúšať nasledovné rady:

• Prijímajte v potrave dostatok jódu. Na solenie používajte jodidovanú soľ alebo jedzte aspoň dvakrát týždenne ryby, morské plody alebo jedlá s výťažkami z morských rias – napríklad sushi. Veľmi veľa jódu obsahujú aj krevety a morské mäkkýše. Aj kravské mlieko a jogurt obsahujú jód. Odporúčaná denná potreba jódu je 150 mikrogramov, čo je o niečo menej ako polovica čajovej lyžičky jodidovanej soli. Veľmi dôležitý je dostatočný príjem jódu hlavne pre tehotné a dojčiace ženy a malé deti.
• Znížte prísun jódu potravou. Po predchádzajúcej rade sa to môže zdať ako žart, ale v zriedkavých prípadoch môže strumu spôsobiť aj nadmerné množstvo jódu. Ak je toto váš problém, nepoužívajte jodidovanú soľ a vyhnite sa konzumácii morských tvorov.
• Obmedzte konzumáciu strumigénov. Strumigény sú potraviny, ktoré z neznámych dôvodov prispievajú k vzniku strumy. Medzi strumigény patria sójové produkty, arašidy, brokolica, karfiol a kapusta.