Bolesť na hrudníku: všetko čo potrebujete vedieť

Myslíte na infarkt vždy, keď vás začne bolieť alebo pichať uprostred hrudníka? Netreba sa hneď desiť. Existuje mnoho rôznych príčin bolesti na hrudi a väčšinou sa jedná o banality, ktoré vás priamo neohrozujú na živote. V tomto článku podrobne popisujeme najčastejšie príčiny bolesti na hrudníku, vrátane bolestí od chrbta, stresu, zažívacích ťažkostí a tiež kardiovaskulárnych ochorení ako sú infarkt myokardu, angina pectoris či disekcia aorty.

Najčastejšie príčiny bolesti na hrudi

Medzi časté príčiny bolestí na hrudníku, ktoré podrobnejšie opisujeme nižšie, patria:

• Angina pectoris
• Infarkt myokardu
• Refluxná choroba pažeráka (GERD, gastroezofageálna refluxná choroba)
• Kostochondritída (zápal rebier a ich chrupaviek)
• Natiahnuté alebo natrhnuté svaly hrudnej steny
• Úzkostné poruchy
• Pleuritída (zápal pohrudnice)
• Žalúdočný vred (tiež peptický alebo žalúdočný vred)
• Pásový opar
• Pľúcna embólia (PE)
• Pneumothorax (preniknutie vzduchu do hrudnej dutiny)
• Disekcia aorty
• Akútna perikarditída (zápal osrdcovníka)

Než prejdeme k popisu jednotlivých chorôb, ktoré môžu byť príčinou bolestí na hrudníku, pamätajte si nasledujúce zásady:

Akákoľvek akútna (novo vzniknutá), prudká alebo pretrvávajúca bolesť na hrudníku vyžaduje urgentnú návštevu lekára. To platí najmä v prípadoch, keď trpíte ochorením srdca alebo pľúc. Ak je bolesť na hrudníku zvieravá, máte pocit ako by vám na hrudníku ležala tehla, potíte sa, trpíte dýchavičnosťou (nemôžete dýchať), trpíte nevoľnosťou alebo vraciate, bolesť vyžaruje (vystreľuje) do čeľuste, končatín, slabín alebo brucha a do 15 minút neustáva , je nutné okamžite volať záchranku, a to buď na čísle 155 alebo 112. Tieto príznaky totiž môžu byť prejavom infarktu myokardu.

Odborný lekársky termín pre bolesť na hrudníku z dôvodu ischémie myokardu (nedostatočného zásobenia srdcového svalu kyslíkom) je stenokardia, čo doslova znamená "zúžené srdce". O stenokardii hovoríme v prípade bolesti na hrudníku spôsobenej kardiovaskulárnymi príčinami (teda u problémov so srdcom alebo krvnými cievami - angína pectoris, infarkt myokardu, disekcia aorty, apod.).

Pokiaľ vás zaujímajú podrobnejšie informácie o jednotlivých príčinách bolesti na hrudníku, čítajte ďalej.

Angina pectoris

Rovnako ako všetky ostatné svaly v tele, musí byť i srdcový sval dostatočne zásobený kyslíkom. Ten sa do srdcového svalu (myokardu) dostáva s krvou, ktorú privádzajú vencovité (koronárne) tepny.

Angína (nepliesť si so zápalom mandlí angínou!) Je bolesť srdca, ktorá vzniká v prípade, keď srdcový sval trpí nedostatkom kyslíka. Najčastejšou príčinou anginy pectoris je zúženie (odborne stenóza) koronárnych tepien. Zúženým miestom krv nemôže do srdca poriadne pretekať a srdcový sval trpí nedostatkom kyslíka. Príčinou zúženia koronárnych tepien sú tukové pláty (odborne aterómy), ktoré sa na vnútornom povrchu tepien usadzujú.

Tento proces, ktorému sa hovorí ateroskleróza trvá niekoľko rokov a podieľa sa na ňom mnoho rizikových faktorov (1).

Tukové plaky môžu v koronárnych tepnách vznikať na jednom alebo aj viacerých miestach súčasne.

Zúženie priesvitu koronárnych ciev vás nemusí obmedzovať ak ste v kľude, ale anginózne bolesti sa objavujú pri námahe. Môžu sa objaviť napríklad pri behu, fyzickej námahe, chôdzi do schodov, apod., Kedy srdcový sval musí pracovať rýchlejšie a potrebuje viac krvi s kyslíkom.

Pretože sa ale krv s kyslíkom nedostane cez zúžené miesto v koronárnej tepne, srdcový sval na to zareaguje bolesťou, ktorú môžete pociťovať ako zvieravú bolesť, tlak či napätie na prednej strane hrudníka. Niekedy môže táto bolesť aj vyžarovať do končatín (najmä rúk), krku, čeľuste, brucha alebo slabín. Okrem bolesti sa u pacientov s anginou pectoris objavuje dýchavičnosť, ktorá sa podľa závažnosti klasifikuje do 4. skupín (takzvaná NYHA klasifikácia) (2).

Podstatné je, že sa bolesť a dýchavičnosť objavujú iba pri námahe. V pokoji rýchlo odznievajú, a to väčšinou do 10 - 15 minút.

Infarkt myokardu

Pri infarkte myokardu (slovensky srdcová mŕtvica) dôjde k náhlemu zablokovaniu (upchatiu) koronárnej tepny alebo niektorej z jej vetiev. Náhle upchatie koronárnej tepny spôsobí, že postihnutá časť srdcového svalu okamžite stráca prísun krvi a kyslíka. Pokiaľ nedôjde k rýchlemu obnoveniu prietoku krvi zablokovanou koronárnou tepnou, postihnutá časť srdcového svalu zahynie a pacientovi hrozí riziko smrti. Slovom infarkt sa v medicíne označuje úplná náhla strata krvného zásobenia postihnutého tkaniva. Termín infarkt myokardu teda znamená, že k takému postihnutiu došlo v srdcovej svalovine (myokardu).

Príčinou uzáveru koronárnej tepny pri infarkte myokardu je najčastejšie krvná zrazenina (trombus).

Krvná zrazenina najčastejšie vzniká v mieste, kedy je v tepne usadený aterómový plát (viz. odstavec o angine pectoris vyššie). Aterómový plát môže aktivovať mechanizmus zrážania krvi a zrazenina (trombus) potom môže na tento plát nasadnúť, čím dôjde k uzáveru koronárnej tepny. Niekedy sa táto zrazenina môže aj odtrhnúť a byť zanesená ďalej od plátu po prúde krvi až do iných častí tela (napríklad do mozgu, kde upchatie mozgových tepien môže viesť k mozgovej mŕtvici).

Liečba infarktu patrí vždy do rúk odborníkov.

Skladá sa z viac krokov, ktoré zahŕňajú podávanie liečiv na rozpustenie krvnej zrazeniny a riedenie krvi (napríklad aspirín, heparín), srdcovú katetrizáciu a angiografiu .

Zmyslom týchto opatrení je urýchlene obnoviť prietok upchatou cievou.

Ak je prietok krvi upchatou cievou obnovený dostatočne rýchlo, nemusí vôbec dôjsť k trvalému poškodeniu srdcového svalu, prípadne možno rozsah postihnutia aspoň minimalizovať.

Najčastejším prejavom infarktu myokardu je prudká, zvieravá bolesť hrudníka, ktorá sa prejavuje v pokoji a neustáva ani po 10 minútach ani po prípadnom užití nitroglycerínu pod jazyk (nitroglycerín je liek, ktorý sa používa v liečbe anginy pectoris, kde na rozdiel od infarktu pomôže).

Môžete mať pocit, ako by vám na hrudník spadlo niečo ťažké, bude sa vám zle dýchať, môžete zvracať, potiť sa, mať pocit na odpadnutie, a pod. Bolesť pri infarkte myokardu často vyžaruje do čeľustí, krku, končatín, brucha alebo slabín.

Refluxná choroba pažeráka (GERD, gastroezofageálna refluxná choroba)

Refluxná choroba pažeráka je všeobecný termín pre ochorenie spôsobené nasledujúcimi príčinami:

• Gastroezofageálny reflux - stav, kedy kyselina chlorovodíková zo žalúdka preniká do pažeráka.
• Ezofagitída (zápal pažeráka) - ochorenie ktoré vzniká v dôsledku zápalu steny pažeráka, ktorý je spôsobený gastroezofageálnym refluxom (stena pažeráka má inú štruktúru ako stena žalúdka a nie je chránená pred kyselinou. Preto dochádza k pri styku s kyselinou k jej podráždeniu. Chronické dráždenie steny pažeráka potom vyvoláva zápal).

Potrava z úst sa dostáva do pažeráka a z pažeráka vstupuje do žalúdka. Na konci pažeráka je sval (takzvaný dolný pažerákový zvierač), ktorý pažerák izoluje od žalúdka a bráni spätnému toku kyseliny zo žalúdka do pažeráka. Pokiaľ tento pažerákový zvierač nefunguje správne, vzniká gastroezofageálny reflux (6).

Hlavným príznakom refluxnej choroby pažeráka je pálenie záhy. Ide o pocit pálenia, ktorý z hornej časti brucha (žalúdka) vyžaruje do spodnej časti hrudníka a môže sa šíriť až do krku. Medzi ďalšie príznaky pálenia záhy patrí bolesť brucha, kyslá chuť v ústach, nadúvanie, plynatosť a pálivá bolesť pri prehĺtaní teplých nápojov. Prejavy pálenia záhy sa najčastejšie objavujú v súvislosti s konzumáciou niektorých pokrmov či nápojov.

Kostochondritída (zápal rebier a ich chrupaviek)

Hrudný kôš je vlastne "kostená" schránka, ktorá chráni pľúca a srdce. Je tvorený 12 pármi rebier (latinsky costae).

Pretože sú kosti tvrdé a pevné a nie sú dostatočne pružné na to, aby sa pľúca vnútri mohli pohybovať a rozvíjať pri dýchaní, sú rebrá zakončené chrupavkami, ktoré sú naopak mäkké a pružné a umožňujú pohyb hrudného koša pri dýchaní.

Chrupavky pripájajú hrudný kôš ku kosti hrudnej (sternum) a hrudná kosť je chrupavkami pripojená ku kľúčnym kostiam (klavikuly). To všetko umožňuje pohyb hrudného koša pri dýchaní.

Skĺbenie medzi každým jednotlivým rebrom a chrupavkou sa nazýva kostochondrálne skĺbenie. Spojenia medzi chrupavkovitou časťou rebier a hrudnou kosťou sa nazývajú kostosternálne kĺby.

A spojenia medzi hrudnou kosťou a kľúčnymi kosťami sa nazývajú kostoklavikulárne skĺbenia.

Pri ochorení zvanom kostochondritis vzniká v kostochonrdálnom, kostosternálnom alebo kostoklavikulárnom skĺbení zápal (ten môže postihovať buď niektoré z týchto kĺbov alebo všetky).

Kostochondritída spôsobuje ostrú a bodavú bolesť na prednej stene hrudníka, ktorá sa zhoršuje pri pohybe, výdychu a hlbokom dýchaní. Bolesť sa zhoršuje tiež pri tlaku na postihnutú oblasť. Obvykle je bolesť obmedzená len na postihnutú oblasť, ale môže sa šíriť (vyžarovať) do okolia (3).

Najčastejšie kostochondritída postihuje skĺbenia hrudnej kosti s  4., 5. a 6. rebrom.

Natiahnuté alebo natrhnuté svaly hrudnej steny alebo narazené alebo zlomené rebrá

V okolí rebier (a medzi nimi) prebieha viacero svalov, ktoré sa uplatňujú pri pohybe hrudného koša počas dýchania. Niekedy môže dôjsť k natiahnutiu týchto svalov, čo vyvoláva bolesti na hrudi. Natiahnutý sval znamená, že jeho niektoré vlákna sú natiahnuté alebo pretrhnuté, pretože bol príslušný sval namáhaný nad únosnú mieru. Preto k natiahnutiu (alebo natrhnutiu) svalov dochádza napríklad následkom zdvíhania ťažkých bremien, po cvičení, pri prudkých pohyboch alebo tiež pri dlhšie trvajúcom kašli. 

Bolesť na hrudníku môže byť tiež spôsobená narazenými alebo zlomenými rebrami, teda poranením kostí.

Ak je bolesť na hrudníku spôsobená myoskeletárnymi príčinami (natiahnutým svalom, narazenými rebrami, apod.) Zvyčajne sa zhoršuje pri pohybe a pri dýchaní (4).

Úzkostné poruchy

Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá sú úzkostné poruchy jednou z veľmi častých príčin bolesti na hrudníku. Okrem pocitov strachu, obáv a napätie sa úzkosť niekedy môže prejaviť tiež rôznymi telesnými príznakmi, vrátane bolesti na hrudi. U niektorých ľudí môže byť bolesť na hrudi vyvolaná úzkosťou dokonca tak intenzívnou, že si ju lekári môžu pomýliť s anginou pectoris.

Bolesť na hrudi vyvolaná úzkosťou sa niekedy označuje ako takzvaný Da Costův syndróm a je radená medzi takzvané somatoformné vegetatívne dysfunkcie.

To zjednodušene znamená, že v dôsledku psychickej poruchy vznikajú telesné prejavy vyvolané poruchou vegetatívneho nervového systému, ktorý ovplyvňuje činnosť srdca a môže vyvolať podobné príznaky ako angina pectoris.

Da Costův syndróm sa častejšie vyskytuje u pacientov, ktorí buď sami v poslednej dobe prekonali infarkt myokardu alebo iné ochorenie srdca alebo ak sa tieto ochorenia vyskytli v ich rodine alebo u priateľov.

Vyšetrenie koronárneho riečiska u pacientov s bolesťou na hrudi spôsobenou úzkosťou však nepreukáže zúženie (stenózu) a ich vencovité cievy sú úplne normálne a v poriadku.

Pleuritída (zápal pohrudnice)

Príčinou pleuritídy je zápal pohrudnice (pleury), čo je tenká blana, ktorá sa skladá z dvoch vrstiev (takzvaných listov) a vystiela stenu hrudníka zvnútra. Medzi oboma listami pleury sa nachádza malé množstvo tekutiny, ktorá slúži ako lubrikant (mazivo) na to, aby sa pri dýchaní mohli pľúca v hrudníku voľne pohybovať bez "zasekávania". Pri zápale dochádza k opuchu pohrudnice a často tiež ku zmnoženiu tekutiny medzi oboma vrstvami (pleurálny výpotok). To vedie k tomu, že sa listy pleury nemôžu voľne pohybovať a pri dýchaní pacienta bolí na hrudi.

Pleuritída je najčastejšie vyvolaná vírusovou infekciou.

Bolesť pri pleuritíde je zvyčajne ostrá a bodavá. Môže byť lokalizovaná na ľubovoľnom mieste hrudníka, podľa miesta zápalu. Pri dýchaní a kašli sa bolesť zvyčajne zhoršuje (pretože dochádza k bolestivému treniu medzi oboma listami pleury).

Okrem vírusovej infekcie môže byť zápal pohrudnice spôsobený aj inými závažnejšími stavmi, ktoré sú našťastie oveľa menej časté ako vírusová infekcia. Patria sem napríklad:

• Zápal pľúc (pneumónia).
• Pľúcna embólia (krvná zrazenina upchá cievy v pľúcach).
• Pneumothorax (kolaps pľúc).

Niektoré z týchto ochorení popisujeme nižšie a môžu byť veľmi závažné. U týchto ochorení sa okrem pleuritídy objavujú aj ďalšie príznaky.

V zásade možno povedať, že akýkoľvek zápalový proces v tele môže vyvolať pleuritídu, najmä pokiaľ ide o zápaly v hrudnej alebo brušnej oblasti.

Žalúdočný vred (tiež peptický alebo žalúdočný vred)

Žalúdočné vredy vznikajú poškodením steny žalúdka alebo dvanástnika (duodena) žalúdočnou kyselinou. Kyselina rozleptá vrchnú vrstvu žalúdka a obnaží tkanivá pod ňou. Žalúdočný vred si môžete predstaviť ako malý, červený kráter vo vnútri žalúdka alebo tenkého čreva.

Termín žalúdočné vredy je často používaný nesprávne a mali by sme hovoriť peptické vredy, ktoré sa podľa lokalizácie delia na žalúdočné (nachádzajú sa v žalúdku) a na dvanástnikové (nachádzajú sa v dvanástniku čiže duodenu, čo je prvý úsek tenkého čreva hneď za žalúdkom). Častejší je vred dvanástnikový.

Častým príznakom peptického vredu je bolesť v hornej časti brucha (odborne epigastrium) tesne pod hrudnou kosťou. Bolesť striedavo prichádza a odchádza a niekedy ju pacient môže pociťovať ako bolesť na hrudi.

Niektoré potraviny môžu bolesť peptického vredu zhoršovať a niekedy vás tiež bolesť na hrudníku v súvislosti s peptickým vredom môže zobudiť zo spánku.

Ďalšími prejavmi peptického vredu sú nechutenstvo, grganie, plynatosť či pocit nevoľnosti. Po jedle sa tiež môžete cítiť veľmi "plní".

Peptický vred môže spôsobiť celý rad komplikácií, z ktorých najzávažnejšie sú:

• Krvácanie z peptického vredu.
• Pretrhnutie (perforácia) steny čreva - vzniká v situácii, keď peptický vred pretrhne stenu čreva a jeho obsah sa vyleje do brušnej dutiny. Tento stav je veľmi bolestivý a vyžaduje urgentnú liečbu.

Pásový opar

Pásový opar vzniká v dôsledku postihnutia nervu a priľahlej oblasti kože, ktorú tento nerv inervuje vírusovou infekciou. Pásový opar vyvoláva vírus VZV (varicella-zoster vírus). Ide o vírus, ktorý spôsobuje aj ochorenie známe pod názvom ovčie kiahne. Každý kto niekedy prekonal ovčie kiahne tak môže ochorieť aj pásovým oparom, pretože vírus VZV prežíva v nervových gangliách a pri opätovnej aktivácii potom môže vyvolať pásový opar.

Dôvody prečo sa vírus VZV znovu aktivuje a vyvoláva pásový opar nie sú známe. Na opätovnú aktiváciu vírusu a ku vzniku pásového oparu môže dôjsť pokojne aj desiatky rokov potom čo človek prekoná ovčie kiahne.

Pásový opar zvyčajne postihuje jeden nerv, na jednej strane tela. Prejaví sa výsevom charakteristických pupienkov na koži a vzhľadom k postihnutiu nervu môžu okolité miesta na koži bolieť, a to aj veľmi intenzívne. Niekedy tak pásový opar môže vyvolať aj bolesť na hrudníku.

Charakteristicky sa bolesť šíri pásovite v oblasti kože, ktorú inervuje príslušný nerv. Zvyčajne sa najprv vyskytne stredná až silná bolesť a až po niekoľkých dňoch dochádza k výsevu vyrážky. Vyrážka vyzerá ako červené pupienky, ktoré sa rýchlo menia v pľuzgiere, ktoré silne svrbia. Vyzerá podobne ako kiahne, ale vyskytuje sa v charakteristických pásoch, podľa inervačnej oblasti postihnutého nervu (odtiaľ aj názov pásový opar).

Po čase sa pľuzgieriky zahoja, ale bolesť môže pretrvávať aj niekoľko mesiacov, ako takzvaná postherpetická neuralgia.

Pľúcna embólia (PE)

Pľúcna embólia je život ohrozujúci stav, ktorý vznikne zablokovaním niektorej z tepien v pľúcach, najčastejšie v dôsledku krvnej zrazeniny (trombu), ktorá sa odtrhla zo žilného riečiska (u pacientov po operáciách alebo u osôb trpiacich hlbokou žilovou trombózou). Zrazenina upchá pľúcnu tepnu buď uprostred pľúc (odborne v časti zvanej hilus) alebo na okraji pľúc. Zrazenina môže byť rôznej veľkosti a niekedy môže dôjsť aj k upchatiu viac tepien niekoľkými zrazeninami súčasne (potom môže vzniknúť až takzvaná masívna pľúcna embólia, ktorá pacienta priamo ohrozuje na živote).

V drvivej väčšine prípadov zrazenina pôvodne vznikne v hlbokom žilovom systéme (v súvislosti s hlbokou žilovou trombózou), a to buď v žilách dolných končatín alebo v panvových žilách. Odtrhnutú zrazeninu, ktorá cestuje krvným obehom nazývame vmetok (latinsky embolus - odtiaľ názov pľúcna embólia).

Niekedy môže byť pľúcna embólia vyvolaná zrazeninou, ktorá vznikla v žilách paže alebo priamo v srdci a po jej odtrhnutí sa dostane do pľúc.

Pľúcna embólia sa zvyčajne prejaví náhle vzniknutou ostrou bolesťou na hrudi (najmä pri nádychu) a dýchavičnosťou. Pri veľkej alebo masívnej pľúcnej embólii môžete cítiť bolesť priamo za hrudnou kosťou. Často tiež budete mať pocit, že sa nemôžete zhlboka nadýchnuť. Stupeň dýchavičnosti závisí na veľkosti pľúcnej embólie a na mieste, kde sú pľúca postihnuté.

Ďalším príznakom môže byť tiež vykašliavanie krvi (hemoptýza), zvýšená teplota, zrýchlenie srdcovej frekvencie (tachykardia) a množstvo ďalších prejavov.

Niekedy môže dôjsť aj k strate vedomia, pretože upchatie veľkej tepny môže spôsobiť náhly a prudký pokles krvného tlaku.

Niekedy tiež môžete pociťovať ďalšie príznaky, ako sú bolesti v lýtku, alebo opuch dolnej končatiny. Lýtko môže byť tiež na pohmat teplé a červené.

Pneumothorax (preniknutie vzduchu do hrudnej dutiny)

Pneumothorax je stav, keď sa medzi pľúca a hrudnú stenu dostane vzduch. Ten sa tam môže dostať niekoľkými spôsobmi:

• Priamo z pľúc - v takom prípade hovoríme buď o primárnom alebo sekundárnom spontánnom pneumotoraxe. Primárne spontánny pneumotorax vznikne u inak úplne zdravej osoby v dôsledku drobnej trhliny vo vonkajšej časti pľúc. Trhlinkami v pľúcnom tkanive vzduch uniká z pľúc a dostáva sa do priestoru medzi pľúca a hrudnú stenu. Hromadenie vzduchu vedie ku kolapsu pľúc, čo sa prejaví, okrem iného, dýchavičnosťou a bolesťou na hrudi. Sekundárne spontánny pneumotorax najčastejšie vzniká v súvislosti s iným pľúcnym ochorením (napríklad v súvislosti s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc - CHOCHP), kedy dochádza k poškodeniu pľúcneho tkaniva v dôsledku komplikácií tohto ochorenia. Dôsledky a prejavy sú rovnaké ako u primárneho pneumotoraxu.
• Zvonku - v tomto prípade sa vzduch medzi pľúca a stenu dutiny hrudnej dostane zvonku, v dôsledku otvorenia hrudníka (napríklad pri bodnom poranení alebo pri autonehode, a pod).

Všeobecne sa pneumotorax prejavuje náhlou, ostrou až bodavou bolesťou na jednej strane hrudníka. Bolesť sa zvyčajne zhoršuje pri dýchaní a pacient trpí značnou dýchavičnosťou. Čím rozsiahlejší pneumotorax je tým bude dýchavičnosť závažnejšia.

Disekcia aorty

Disekcia aorty je život ohrozujúci stav, kedy dôjde k ruptúre steny aorty. Vnútorná vrstva aorty, ktorá je najväčšou tepnou odvádzajúcou krv zo srdca do celého tela sa môže roztrhnúť, čím dôjde k preniknutiu krvi medzi vnútornu a strednú stenu aorty. Časom sa trhlina môže zväčšiť a môže dôjsť až k ruptúre aorty, ktorá končí náhlou smrťou pacienta do niekoľkých minút.

Bolesť na hrudi pri disekcii aorty zvyčajne začína náhle a je veľmi silná. Môže sa objaviť po námahe spojenej so zvýšením krvného tlaku. Pacienta bolí za hrudnou kosťou (retrosternálne) a bolesť sa šíri do chrbta - do oblasti medzi lopatkami, brucha, čeľuste alebo dolných končatín. Väčšinou takúto bolesť nie je možné utíšiť liekmi proti bolesti. Pacient môže upadnúť do šoku a mať pocit ako by ho niekto páral nožom.

Akútna perikarditída (zápal osrdcovníka)

Osrdcovník je vak, v ktorom je uložené srdce. Niekedy môže dôjsť k jeho zápalu (napríklad ako komplikácia zápalu pľúc alebo iných zápalových procesov v dýchacích cestách, na srdci, hrudníku alebo v bruchu).

Bolesť na hrudi pri akútnej perikarditíde môže mať rôznu intenzitu, od ľahkého tlaku až po silnú bolesť za hrudnou kosťou, ktorá sa zhoršuje poležiačky, pri dýchaní, kašli a prehĺtaní.

Čo robiť, keď sa u vás objaví bolesť na hrudi?

Ako vidíte tak existuje viac rôznych príčin bolesti na hrudníku. Niektoré z nich sú závažnejšie než iné.

Akákoľvek nová, náhle vzniknutá bolesť na hrudníku by mala byť signálom k návšteve lekára.

To platí najmä vtedy, ak trpíte ochorením pľúc alebo srdca.

V prípade, že je bolesť obzvlášť závažná a neustáva ani v pokoji, šíri sa do iných častí tela (čeľusť, horné končatiny, brucho, triesla, krk) a je spojená s ďalšími prejavmi, ako je potenie, strata vedomia, nevoľnosť, vracanie alebo palpitácie (búšenie srdca) je nutné ihneď volať záchranku, pretože by sa mohlo jednať o infarkt myokardu.

Číslo na záchranku je 155 alebo 112.

Aké vyšetrenia vás čakajú pri bolesti na hrudi?

Pri hľadaní príčiny bolesti na hrudníku vám lekár môže vykonať nasledujúce vyšetrenie (podľa toho aké podozrenia má):

Odber anamnézy

Anamnéza slúži na získanie informácií o aktuálnom i predchádzajúcom zdravotnom stave. Lekár sa vás bude v súvislosti s bolesťou na hrudi pýtať na nasledujúce otázky:

Ako dlho vás to bolí a kedy sa bolesť prvýkrát objavila?

Prečo sa na to pýtame?

Na túto otázku sa lekár pýta, pretože chce zistiť, či sa jedná o akútny alebo chronický problém. V prípade akútneho problému je nutné pomýšľať na infarkt myokardu, pľúcnu embóliu, pneumotorax, perikarditídu alebo zlomeninu rebier. V prípade chronických bolestí pripadá do úvahy angina pectoris, refluxná ezofagitída, hiátová hernia (bránicový pruh) ďalšie ochorenia hrudnej steny.

Bolí vás to trvalo alebo bolesť niekedy odznie a potom sa zase objaví?

Prečo sa na to pýtame?

Pretrvávajúca bolesť môže signalizovať infarkt myokardu, pľúcny infarkt, disekujúce aneuryzma alebo zápal pľúc. Naproti tomu bolesť, ktorá odznie, a potom sa zase objaví môže signalizovať angínu pectoris, úzkosť, alebo kostochondritídu (zápal kĺbov na hrudnom koši).

Kde presne vás to bolí?

Prečo sa na to pýtame?

Bolesť pri infarkte myokardu a angine pectoris je typicky lokalizovaná za hrudnou kosťou a zvyčajne vyžaruje do čeľuste, krku, končatín, brucha alebo slabín, zatiaľ čo bolesť pri disekcii aorty môže vyžarovať až medzi lopatky.

Kam sa bolesť šíri?

Prečo sa na to pýtame?

Bolesť pri infarkte myokardu môže vystreľovať do čeľuste, končatín, brucha, slabín alebo krku. Bolesť pri refluxnej ezofagitíde môže vystreľovať do krku či chrbta, bolesť pri disekcii aorty môže vystreľovať medzi lopatky, do brucha alebo nôh.

EKG vyšetrenie (elektrokardiogram)

EKG vyšetrenie slúži k rozpoznaniu ischémie myokardu (teda situácia, keď srdcový sval trpí nedostatkom kyslíka). Pri niektorých ochoreniach (infarkt myokardu, pľúcna embólia, apod.) Lekár na EKG vie nájsť určité charakteristické zmeny, ktoré mu pomôžu pri diagnostike.

Vyšetrenie krvi

Vyšetrenie krvi je v diagnostike bolesti na hrudníku veľmi dôležité. Pri biochemickom vyšetrení sa sledujú hlavne ióny (hladina draslíka, vápnika, sodíka, a pod.) A takzvané kardiomarkery - teda troponíny.

Troponíny sú látky, ktoré sa do krvi dostávajú vo väčšom množstve len v prípade, keď došlo k poškodeniu buniek srdcovej svaloviny. Zvýšená hladina troponínu je tak dôležitá pri stanovení diagnózy infarktu myokardu. V prípade pľúcnej embólie a ďalších ochorení súvisiacich s krvnými zrazeninami v tele, sa vyšetrujú takzvané D-diméry.

To sú malé kúsky (fragmenty) bielkoviny, ktoré sa v krvi vyskytujú iba vtedy, ak je v riečisku nejaký trombus (zrazenina), ktorý sa vaše telo snaží rozpustiť.

Negatívny test na D-diméry jednoznačne vylučuje pľúcnu embóliu alebo hlbokú žilovú trombózu.

Röntgen hrudníka, CT alebo magnetická rezonancia hrudníka

S pomocou röntgenu hrudníka a ďalších zobrazovacích metód je možné diagnostikovať zápal pľúc, kolabované pľúca (pneumotorax) a ďalšie ochorenia hrudníka. Zobrazovacie metódy pomáhajú aj pri diagnostike perikarditídy alebo disekcie aorty.

Perfúzna scintigrafia myokardu

Toto vyšetrenie sa vykonáva za účelom potvrdenia diagnózy anginy pectoris. Pacientovi sa vstrekne do žily malé množstvo rádioaktívnej látky. Následne sa s pomocou špeciálnej gamma kamery po dobu 10 - 20 minút zhromažďujú informácie o šírení rádioaktívnej látky v krvnom obehu. Gamma kamera tak dokáže zachytiť ako dobre a ako rýchlo dochádza k zásobeniu myokardu krvou (a tým i kyslíkom). Toto vyšetrenie sa robí ako v pokoji tak pri záťaži (v rámci záťažového testu kedy pacient šliape na bicykli alebo na páse), kedy srdce tlčie rýchlejšie. Podľa výsledkov možno stanoviť stupeň ischémie myokardu (teda zistiť ako závažné je zúženie koronárnych tepien a ako veľmi ovplyvňuje život pacienta).

Koronárna angiografia

Niektorým pacientom s bolesťou na hrudi môže lekár odporučiť vykonanie koronárnej angiografie. Pri tomto vyšetrení sa do vencovitých (koronárnych) tepien vstrekne špeciálne farbivo, ktoré možno sledovať pod špeciálnym röntgenovým prístrojom. Týmto vyšetrením sa krásne zobrazí štruktúra koronárneho riečiska aj so zúženými miestami.

Výpočtová tomografia s vysokým priestorovým rozlíšením (HRCT) pľúc

Jedná sa o vyšetrenie pľúc, ktoré sa používa pre diagnostiku množstva difúznych ochorení pľúc (napríklad pre pľúcnu fibrózu, a pod.), Ktoré môžu byť tiež príčinou bolestí na hrudi ..

Endoskopické vyšetrenie (gastroskopia, fibroskopia)

Endoskopické vyšetrenie žalúdka a pažeráka sa vykonáva za účelom potvrdenia diagnózy peptického vredu. Pri tomto vyšetrení lekár s pomocou kamery umiestnenej na konci pružnej hadice, ktorú musíte "prehltnúť" sleduje stav tkanív pažeráka, žalúdka a dvanástnika zvnútra. Okrem peptických vredov sa s pomocou tohto vyšetrenia diagnostikuje tiež refluxná choroba pažeráka a niektoré zápalové a nádorové ochorenia tráviaceho traktu.

Ako prebieha liečba bolesti na hrudi?

Liečba bolesti na hrudi závisí na konkrétnej príčine.

Niektoré príčiny bolesti na hrudníku odznejú bez liečby (napríklad natiahnutý sval), zatiaľ čo pri niektorých stavoch je nutná okamžitá lekárska pomoc (pľúcna embólia, infarkt myokardu, disekcia aorty).

Bolesť na hrudi sa lieči užívaním liekov (napríklad lieky na riedenie krvi, lieky na vysoký krvný tlak a ďalšie lieky) a v niektorých prípadoch aj operačne (napríklad pri infarkte), metódou známou ako perkutánna koronárna intervencia (PCI) či angioplastika.

Váš lekár vám navrhne ten najlepší spôsob liečby.

Čo si z článku odniesť?

Bolesti na hrudníku môžu byť vyvolané množstvom rôznych ochorení. Niektoré príčiny sú banálne a nevyžadujú akútnu liečbu, zatiaľ čo iné príčiny môžu byť život ohrozujúce a vyžadujú okamžitú a neodkladnú liečbu.

Všeobecne platí, že akákoľvek akútne vzniknutá bolesť na hrudníku musí byť čo najrýchlejšie vyšetrená lekárom.

Ak je bolesť na hrudníku trvalá (dlhšie ako 15 minút), šíri sa do čeľuste, krku, horných končatín, brucha alebo slabín a ak súčasne trpíte nevoľnosťou, potíte sa, alebo vám celkovo nie je dobre, je potrebné okamžite volať záchranku.