Čo je to ateróm?

Čo je to ateróm?
29. máj 2021 7:11

Pojem ateróm má v medicíne dva rôzne významy. V kožnom lekárstve sa takto označuje cysta na koži, ktorá vzniká upchatím mazovej žliazky v dôsledku nadmernej tvorby mazu, zatiaľ čo v kardiológii sa termínom ateróm označujú takzvané aterosklerotické pláty, ktoré vznikajú nahromadením a ukladaním rôznych materiálov a buniek (najmä tukov, cholesterolu, vápnika, spojivových tkanív alebo zápalových buniek) do steny tepien, čím vzniká ochorenie označované ako ateroskleróza.

Obsah

  1. Aký je rozdiel medzi aterómom a aterosklerózou?
  2. Aké sú príčiny vzniku aterómov?
    1. Aterómy v cievach 
    2. Ateróm ako kožná cysta
  3. Aké sú príznaky aterómu?
    1. Pri postihnutí koronárnych (vencovitých) tepien srdca
    2. Pri postihnutí karotíd (krkavíc) alebo mozgových tepien
    3. Pri postihnutí periférnych tepien
  4. Ako sa ateróm diagnostikuje?
  5. Liečba ochorení spôsobených aterómami
  6. Prevencia vzniku aterómov
  7. Čo si z článku odniesť? 

Aterómy postupne zužujú priesvit postihnutej tepny a časom môžu podstatne zhoršiť prietok krvi alebo ho dokonca úplne zablokovať, čo môže viesť k závažnej ischémii (nedostatočnému zásobovaniu postihnutého tkaniva krvou, kyslíkom a živinami). 

Niekedy sa aterómový plát môže odtrhnúť, na čo telo reaguje tvorbou krvnej zrazeniny, ktorá môže spôsobiť ďalšie zablokovanie postihnutej tepny alebo sa môže odtrhnúť a spôsobiť život ohrozujúce ochorenia, ako sú cievna mozgová príhoda (mozgová mŕtvica) alebo srdcový infarkt.

U aterómov na koži (kožné cysty) môže upchatie mazovej žliazky nadbytkom mazu spôsobiť jej zanietenie. V takom prípade je potrebné zabrániť ďalšiemu rozširovaniu infekcie a ateróm chirurgicky odstrániť (procesom zvaným extirpácia). 

Aký je rozdiel medzi aterómom a aterosklerózou?

Tepna (artéria) je pružná krvná cieva, ktorá privádza okysličenú a na živiny bohatú krv zo srdca k ostatným orgánom a tkanivám tela. Vnútri je vystlaná hladkou výstelkou zvanou endotel, vďaka ktorej krv môže krv hladko pretekať ďalej. 

Endotel sa skladá z niekoľkých vrstiev a obsahuje rôzne druhy buniek, ktoré plnia viacero funkcií (niektoré bunky napríklad produkujú látky (hlavne oxid dusnatý) spôsobujúce roztiahnutie ciev - vazodilatáciu). Pokiaľ dôjde k narušeniu vnútornej vrstvy endotelu, ktorá sa označuje ako tunica intima, začnú sa tu ukladať tuky, cholesterol a ďalšie látky a bunky, ktoré tvoria ateróm alebo presnejšie aterómový či aterosklerotický plát.  

V medicíne ateróm znamená kožnú cystu alebo tukové usadeniny v tepnách

V medicíne ateróm znamená kožnú cystu alebo tukové usadeniny v tepnách

Ateroskleróza je ochorenie spôsobené ateromovými plátmi (niekedy tiež označované ako aterómové plaky).

Je charakterizované zúžením tepien stvrdnutými plakmi. Pojem ateroskleróza pochádza z gréčtiny (ather znamená kaša a sklerosis znamená stvrdnutie). 

Aterómové pláty a ateroskleróza sú najčastejším pôvodcom mnohých kardiovaskulárnych chorôb a cievnych mozgových príhod.

Aké sú príčiny vzniku aterómov?

Príčiny vzniku aterómov sa líšia podľa toho, či ide o aterómové pláty v cievach alebo o aterómy vo význame kožnej cysty. 

Aterómy v cievach 

Aterómy sa môžu usadzovať vo všetkých tepnách ľudského tela, ale najnebezpečnejšie sú, ak zužujú priesvity stredných a väčších tepien v srdci, končatinách, mozgu, obličkách alebo v panve. 

Podstatné je si uvedomiť, že aterómy vznikajú veľmi pomaly a postupne (teda neznamená to, že keď zjete jedno nezdravé jedlo, hneď budete mať aterosklerózu).

Aterómové pláty sa tvoria aj desiatky rokov a začínajú vznikať už v detstve. 

Podľa renomovanej americkej zdravotníckej organizácie NHLBI nie je presná príčina vzniku aterómov v cievach a tým pádom ani aterosklerózy úplne objasnená (1). 

Odborníci sa však domnievajú, že aterómy vznikajú v dôsledku opakovaného poškodenia endotelu, čo vyvolá chronickýzápal, v dôsledku ktorého sa začnú do steny tepien ukladať aterómové plaky.  

K poraneniu endotelu dochádza jednak z dôvodu zlej životosprávy a podieľa sa na ňom aj dedičnosť.  

V reakcii na poranenie endotelu vyšle náš imunitný systém na poškodené miesto biele krvinky (makrofágy), ktoré sa následne zmenia na takzvané "penové bunky". Penové bunky k sebe viažu tuky a cholesterol a podporujú tak tvorbu aterómov.  

Medzi príčiny poranenia steny tepien, okrem iného patria:

  • vysoký krvný tlak (hypertenzia)
  • diabetes alebo cukrovka 
  • obezita a nadváha
  • vysoký cholesterol
  • fajčenie
  • systémové autoimunitné zápalové ochorenia, ako sú napríklad systémový lupus erythematosus alebo reumatoidná artritída
  • vek
  • pohlavie (muži a ženy po prechode majú vyššie riziko)

Ateróm ako kožná cysta

Príčinou vzniku aterómu na koži je upchatie mazovej žliazky nadmernou tvorbou mazu. Tým vzniká cysta vyplnená kožným mazom a odumretými bunkami.

Hlavnou komplikáciou kožných aterómov je zápal, ktorý môže byť veľmi bolestivý a šíriť sa podkožím ďalej.

Aké sú príznaky aterómu?

Aterómové pláty v tepnách narastajú desiatky rokov. Väčšina ľudí si ani neuvedomí, že nejaké aterómy v tepnách má, kým tieto pláty nedorastú do takej veľkosti, že bránia normálnemu prietoku krvi alebo kým sa jeden z nich neodtrhne a nespôsobí upchatie cievy v srdci, mozgu či inom orgáne.    

Príznaky sa tak líšia podľa toho, ktorá cieva je upchatá a do akej miery aterómový plát blokuje normálny prietok krvi.

Pri postihnutí koronárnych (vencovitých) tepien srdca

Ak aterómový plát upchá niektorú z vencovitých tepien, ktoré zásobujú srdce krvou a kyslíkom, môžu sa u pacienta objaviť príznaky infarktu myokardu, medzi ktoré patrí napríklad: 

  • bolesť na hrudníku , ktorá môže vystreľovať do čeľuste, brucha a / alebo paže
  • slabosť
  • únava
  • potenie

Pri postihnutí karotíd (krkavíc) alebo mozgových tepien

Ak aterómový plát alebo krvná zrazenina bráni normálnemu prietoku krvi mozgom, môžu sa u pacienta rozvinúť príznaky cievnej mozgovej príhody alebo prechodné ischemické ataky (TIA).

Medzi príznaky cievnej mozgovej príhody aj prechodných ischemických záchvatov patria:

  • oslepnutie na jedno oko a iné problémy so zrakom, ako je dvojité alebo rozmazané videnie
  • zastrenie reči alebo ťažkosti s artikuláciou či rozprávaním 
  • slabosť alebo ochrnutie jednej polovice tela (odborne paréza či plégie)
  • náhle vzniknutá silná bolesť hlavy
  • závrat alebo poruchy rovnováhy

Pri postihnutí periférnych tepien

Periférne tepny sú tepny, ktoré krvou, živinami a kyslíkom zásobujú horné a dolné končatiny.

K vzniku aterómov sú náchylnejšie periférne tepny zásobujúce dolné končatiny.

Medzi príznaky, ktoré môžu signalizovať upchatie periférnych ciev aterómami, patria napríklad:

  • kŕče, najčastejšie do lýtok
  • pocity pálenia alebo bolesť nôh a prstov, zvyčajne v pokoji 
  • opuchy a bolestivé miesta na prstoch nôh a chodidlách, ktoré sa dlho alebo ťažko hoja
  • postihnutá končatina môže byť na dotyk chladná s bledou pokožkou
  • sčervenanie kože alebo postupná zmena farby kože

Ako sa ateróm diagnostikuje?

V diagnostike aterómu sa využíva ako fyzikálne vyšetrenie lekárom, tak vyšetrenie zobrazovacími metódami. 

Kožný ateróm je niekedy viditeľný voľným okom, takže ho lekár odhalí pri bežnej telesnej prehliadke.

Aterómy v tepnách sa diagnostikujú ťažšie, pretože "nie sú vidieť". 

Pre ich zistenie sa využíva napríklad ultrasonografické vyšetrenie s meraním rýchlosti prietoku krvi a sledovaním jej prúdenia (takzvaný dopplerovský ultrazvuk). Ultrazvuk využíva vysokofrekvenčné zvukové vlny pre zobrazenie vnútorných orgánov, vrátane tepien a srdca. Doppler umožňuje merať prietok krvi v cievach a zistiť, či cieva nie je zablokovaná aterómom alebo zrazeninou.  

Ultrazvukové vyšetrenie má nezastupiteľnú úlohu pri diagnostike aterómu

Ultrazvukové vyšetrenie má nezastupiteľnú úlohu pri diagnostike aterómu

Ultrazvukové vyšetrenie srdca (echokardiografia) sa vykonáva buď transtorakalne (cez hrudnú stenu zvonku) alebo ako takzvaná esofageálna echokardiografia, cez pažerák, kedy pacient "prehltne" hadičku s ultrazvukovou sondou. Pažerákové echo dokáže lepšie zobraziť funkciu srdca, vrátane stavu chlopní, prietoku krvi jednotlivými časťami, apod. 

Vyšetrenie počítačovou tomografiou (CT) dokáže zobraziť zúženie tepien.

Ochorenie periférnych tepien sa diagnostikuje angiografickým vyšetrením, pri ktorom sa po vstreknutí kontrastnej látky pod röntgenom sleduje priesvit tepien a prietok krvi.

Liečba ochorení spôsobených aterómami

Hlavným zmyslom liečby je predovšetkým znížiť riziko vzniku aterómov a spomaliť aterosklerotické zmeny na tepnách.

K tomu sa používajú rôzne lieky, ako napríklad: 

  • statíny alebo iné lieky (napríklad glifloziny, gliptiny, apod.) na zníženie hladiny cholesterolu v krvi  
  • antihypertenzíva (lieky na vysoký krvný tlak), ako sú napríklad ACE inhibítory alebo betablokátory 
  • lieky na reguláciu hladiny glukózy v krvi a na liečbu cukrovky (perorálne antidiabetiká, inzulín). 

V prípade, že je tepna ateromovými plátmi už podstatne zúžená tak, že nie je možné zaistiť dostatočné zásobenie cieľových orgánov krvou, môžu lekári pacientovi odporučiť operáciu, ktorej zmyslom je vyčistiť cievy od aterómov. 

Medzi najčastejšie používané operácie patrí angioplastika (rozšírenie zúženej cievy nafukovaním špeciálneho balónika, ktorý sa do tepny zavedie s pomocou tenkej trubičky alebo hadičky zvanej katéter). Po balónikovej angioplastike sa do postihnutej tepny často zavádza stent, čo je dutá trubička so spevnenou stenou, ktorá udržuje tepnu otvorenú.  

Druhou možnosťou je takzvané premostenie postihnutej tepny (takzvaný by-pass). V tomto prípade sa na cievu upchatú aterómom našije žila, ktorou sa blokáda zaobíde a obnoví sa tak prietok krvi. 

Endarterektómia je metóda, pri ktorej sa ateromovým plátom upchatá cieva chirurgicky otvorí a vyčistí. Najčastejšie sa vykonáva na krkaviciach (karotidách), čo sú tepny, ktoré zásobujú mozog.

Prevencia vzniku aterómov

Aj keď nie je možné ovplyvniť všetky rizikové faktory, ktoré sa podieľajú na vzniku aterómov, môžete aspoň prijať tieto opatrenia:

  • Prestaňte fajčiť . Podľa sprievodcu Merck Manual majú nefajčiari o polovicu nižšie riziko kardiovaskulárnych chorôb ako fajčiari (2).
  • Zmeňte stravovacie návyky. Obmedzte denný príjem tukov tak, aby ste ním pokrývali len 25 - 35% celkového denného kalorického príjmu. Snažte sa jesť menej transmastných a nasýtených tukov, ktoré zvyšujú hladinu cholesterolu v krvi. Každý deň by ste tiež mali zjesť aspoň 5 porcií ovocia a zeleniny a zvýšiť príjem potravín bohatých na vlákninu. Jedna štúdia skúmala zdravotný prínos takzvanej stredomorskej diéty na tvorbu ateromových plátov. U osôb, ktoré sa stravovali stredomorským spôsobom a jedli denne 30 gramov orechov došlo k zníženiu alebo dokonca zastaveniu tvorby ateromových plátov, zatiaľ čo u osôb, ktoré jedli nízkotučnú diétu, došlo naopak k zrýchleniu tvorby ateromových plátov (3).    
  • Opýtajte sa lekára na vhodné doplnky stravy. Podľa renomovanej americkej kliniky Mayo, vitamín B3 (niacín) zvyšuje koncentráciu dobrého (HDL) cholesterolu v krvi až o 30% (4). Navyše, štúdia publikovaná v časopise Journal of Nutrition naznačuje, že výťažky z cesnaku (cesnakový extrakt) pomáhajú nielen spomaliť tvorbu ateromových plátov, ale súčasne aj znižujú krvný tlak (5). Aj keď sú tieto výsledky sľubné, jedná sa o pozorovaciu (observačnú) štúdiu, ktoré nemajú tak veľkú vypovedaciu hodnotu ako randomizované placebom kontrolované štúdie. Preto možno urobíte lepšie, keď sa budete snažiť stravovať v duchu zásad zdravej výživy a nebude kupovať predražené doplnky stravy, ktorých účinnosť nie je jasne preukázaná.      

Čo si z článku odniesť? 

Pojmom ateróm sa v medicíne označuje jednak kožná cysta, ktorá vznikne pri upchatí mazovej žliazky a jednak aterómový (aterosklerotický) plát upchávajúci tepny, ktorý patrí medzi hlavné príčiny kardiovaskulárnych chorôb a cievnej mozgovej príhody. 

Aterómové pláty v tepnách sa tvoria už u detí a väčšinou trvá desiatky rokov, než narastú do rozmerov, ktoré negatívne ovplyvňujú zásobovanie orgánov krvou a kyslíkom. 

Ak chcete znížiť riziko ich vzniku, snažte sa zdravo jesť, udržať si telesnú hmotnosť v zdravom rozmedzí, nefajčiť a v prípade, že máte vysoký krvný tlak, brať vhodné lieky. 

Zdieľať článok
Meno autora: MUDr. Michal Vilímovský (SK)
Vzdelanie: lekár
Použité zdroje:

Healthline.com

Zdroje obrázkov:

Canva.com

Dátum vydania: 29. máj 2021 7:11
Dátum plánovanej revízie: 29. máj 2023 7:11
Na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti využívame cookies. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií