Absolútny nedostatok vitamínov môže byť nebezpečný! Aké sú príznaky avitaminózy?

Avitaminóza je názov pre zdravotný stav spôsobený absolútnym nedostatkom niektorého vitamínu. V Slovenskej republike je to veľmi zriedkavé, skôr sa stretávame s hypovitaminózou, čo je miernejšia forma nedostatku vitamínov.

Vitamíny sú látky, ktoré si ľudské telo zvyčajne nedokáže samo vyrobiť, a preto ich musíme prijímať v strave. 

Kritický nedostatok vitamínov (avitaminóza) potom vedie k niektorým typickým ochoreniam a poruchám, ktoré opíšeme v tomto článku. 

Čo sú vitamíny?

Vitamíny sú organické chemické zlúčeniny, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v metabolických procesoch v tele (napríklad pôsobia ako katalyzátory chemických reakcií, sú dôležité pre obnovu tkanív alebo pomáhajú chrániť telo pred oxidačným stresom). 

Vitamíny si ľudský organizmus zvyčajne nesyntetizuje, a preto ide o základné látky, ktoré sa musia prijímať v malom množstve v strave. 

Niektoré vitamíny sú tzv. podmienečne esenciálne, t. j. za určitých podmienok si ich naše telo dokáže syntetizovať.

Príkladom podmienečne nevyhnutných vitamínov je vitamín D, ktorý sa syntetizuje v koži, keď je pokožka vystavená slnečnému žiareniu. (1).

V oblastiach s nedostatkom slnečného svetla je však vitamín D tiež nevyhnutný a miestni obyvatelia ho musia prijímať.

Vo všeobecnosti sa vitamíny delia na dve skupiny, rozpustné vo vode a rozpustné v tukoch.

Pre každý vitamín je stanovená tzv. odporúčaná denná dávka a pre niektoré aj tzv. tolerovateľná horná hranica.

Odporúčaná denná dávka je množstvo vitamínu, ktoré by sme mali denne skonzumovať. 

Toto množstvo sa u jednotlivých vitamínov líši a udáva sa v rôznych jednotkách, od mikrogramov cez miligramy až po tzv. medzinárodné jednotky (IU).

Na druhej strane, tolerovateľná horná hranica je maximálna tolerovateľná dávka daného vitamínu, ktorú môže človek dlhodobo konzumovať bez nepriaznivých účinkov na zdravie. (2).

Tolerovateľná horná hranica je stanovená najmä pre vitamíny rozpustné v tukoch (A, D, E a K), ktoré sa môžu ukladať v tele. 

Na druhej strane vitamíny rozpustné vo vode sa v tele neukladajú a v prípade ich nadmerného príjmu sa prebytok bez úžitku vylúči obličkami alebo stolicou.

Avitaminóza je chorobný stav spôsobený celkovým a dlhodobým nedostatkom vitamínu, ktorý sa prejavuje rôznymi chorobami v závislosti od účelu, na ktorý je chýbajúci vitamín v tele potrebný.

V Slovenskej republike a iných vyspelých krajinách je avitaminóza veľmi zriedkavá a dnes sa s ňou už prakticky nestretávame. 

V rozvojových krajinách sa však stále môžeme stretnúť s kritickým nedostatkom niektorých vitamínov.

Avitaminóza

Avitaminóza je názov pre patologický stav spôsobený úplným nedostatkom vitamínu, ktorý sa prejavuje špecifickými príznakmi typickými pre jednotlivé vitamíny.  

Avitaminóza B1

Absolútny nedostatok vitamínu B1 (tiamínu) spôsobuje ochorenie Beri-beri (tiež beri-beri) a Wernickeho-Korsakovov syndróm.

Regióny, v ktorých sa ľudia stravujú chudobnou bezmäsitou stravou pozostávajúcou najmä z lúpanej ryže alebo obilnín, sú najviac postihnuté nedostatkom vitamínu B1.

Choroba beri-beri má dve formy, a to detskú (infantilnú) a dospelú.

Infantilná forma Beri-beri

Táto forma ochorenia je najčastejšia v rozvojových krajinách a postihuje najmä dojčené deti matiek, ktoré nemajú dostatok tiamínu v strave. (3).

Klinické príznaky sa začínajú objavovať vo veku dvoch až troch mesiacov a sú veľmi variabilné. Dieťa je veľmi plačlivé a často odmieta prijímať jedlo.

Často sa vyskytujú kardiopulmonálne príznaky ako kardiomegália, tachykardia, palpitácie, cyanóza, dyspnoe, vracanie alebo pľúcna hypertenzia. (4). 

U starších detí prevládajú neurologické príznaky pripomínajúce aseptickú (nehnisavú) meningitídu, ako sú nystagmus, zvýšená nervová dráždivosť, mimovoľné pohyby, zastreté vedomie a kŕče, zatiaľ čo vyšetrenie mozgovomiechového moku často nepreukáže žiadnu patológiu (5). 

Liečba akútnej formy infantilnej beri-beri spočíva v parenterálnom (intravenóznom) podávaní tiamínu vo vysokých dávkach 100-150 mg, čo zvyčajne vedie k rýchlemu zlepšeniu stavu. (6).

Beri-beri u dospelých

Choroba beri-beri u dospelých má buď suchú, alebo vlhkú formu. 

Suchá forma beri-beri je charakterizovaná bilaterálnou periférnou polyneuropatiou, pri ktorej sú postihnuté motorické aj senzorické funkcie, najmä v distálnych (koncových) častiach končatín, t. j. na dlaniach a chodidlách.

Preto je charakteristickým príznakom suchej formy beri-beri pokles zápästí a chodidiel. 

Medzi ďalšie príznaky suchej beri-beri patrí parestézia alebo mravčenie končatín, svalová slabosť a hypotónia. 

Pri vlhkej forme beri-beri je polyneuropatia sprevádzaná kardiopulmonálnymi príznakmi, ako je zväčšenie srdca (kardiomegália), ochorenie srdcového svalu (kardiomyopatia), zlyhanie srdca, opuchy končatín a tachykardia. 

Liečba beri-beri u dospelých zvyčajne pozostáva z parenterálneho (intravenózneho) podávania tiamínu v dávkach 5-30 mg 3-krát denne počas niekoľkých dní. Následne pacient užíva 5 - 30 mg tiamínu per os. 

Wernickeho-Korsakovov syndróm

Wernickeho-Korsakovov syndróm je ťažké neurologické postihnutie, ktoré okrem iného vzniká v dôsledku avitaminózy B1.

Pod týmto názvom sa v skutočnosti skrývajú dve ochorenia označované ako Wernickeho encefalopatia (WE) a Korsakovov syndróm, pričom Korsakovov syndróm sa často vyvíja z Wernickeho encefalopatie, a preto je vlastne jej pokročilou formou.

Wernickeho encefalopatia je závažné neurologické postihnutie, ktoré sa prejavuje nystagmom, zmätenosťou, oftalmoplégiou a ataxiou. Tento stav si vyžaduje okamžitú liečbu, pretože neliečená encefalopatia môže spôsobiť smrť alebo nezvratné neurologické postihnutie.

Charakteristickými príznakmi Korsakovovho syndrómu sú poruchy krátkodobej pamäti a bludy (konfabulácia).

Liečba Wernickeho-Korsakovovho syndrómu spočíva v suplementácii tiamínu. Zvyčajne sa vysoké dávky tiamínu podávajú parenterálne (intravenózne) a tiež perorálne.

Beri-beri a Wernickeho-Korsakovov syndróm sa môžu vyvinúť aj ako akútne alebo neskoré komplikácie po bariatrickej operácii (v dôsledku poruchy vstrebávania vitamínov vrátane vitamínu B1) a/alebo u chronických alkoholikov. (7).

Denná doporučená dávka vitamínu B1 je (8):

• Deti: 0,5 - 0,9 mg

• Dospelí muži: 1,2 mg

• Dospelé ženy: 1,1 mg

Avitaminóza B2

Úplný nedostatok vitamínu B2 (riboflavínu) spôsobuje ochorenie známe ako ariboflavínóza.

Príznaky avitaminózy B2 zahŕňajú bolesť hrdla, prekrvenie a opuch ústnej sliznice, zápal ústnej dutiny, jazyka a ústnych kútikov, normocytárnu normochrómnu anémiu a seboroickú dermatitídu.

Avitaminóza B2 je pomerne zriedkavá a prakticky sa nevyskytuje, avšak nasledujúce osoby majú vo všeobecnosti vyššie riziko avitaminózy a podvýživy:

• Pacienti s poruchami príjmu potravy (napr. mentálna anorexia)

• Pacienti s malabsorpčnými syndrómami, ako je celiakia, rakovina alebo syndróm krátkeho čreva

• Pacienti so zriedkavými dedičnými metabolickými poruchami, ako je napríklad glutarová acidúria typu I, deficit acyl-koenzým A dehydrogenázy alebo poruchy riboflavínového transportéra

• Pacienti, ktorí dlhodobo užívajú niektoré lieky (najmä barbituráty)

Denná doporučená dávka vitamínu B2 je (9):

• Deti: 0,5 - 0,9 mg

• Dospelí muži: 1,3 mg

• Dospelé ženy: 1,1 mg

Avitaminóza B3

Chorobný stav spôsobený úplným nedostatkom vitamínu B3 (niacínu) sa nazýva pelagra a medzi jeho hlavné príznaky patrí fotosenzitívna dermatitída s hyperpigmentáciou, hnačka a demencia.

Medzi ďalšie príznaky avitaminózy patrí začervenanie jazyka, vracanie a neurologické príznaky, ako je nespavosť, úzkosť, zmätenosť, dezorientácia, bludy, demencia alebo encefalopatia.

Avitaminóza B3 spôsobená nedostatkom niacínu v strave je zriedkavá, avšak nedostatok vitamínu B3 môže byť spôsobený aj nasledujúcimi faktormi:

• Karcinoidový syndróm, čo je stav, ktorý vzniká pri niektorých nádorových ochoreniach, najmä pri tzv. neuroendokrinných nádoroch tráviaceho traktu, predtým označovaných ako karcinoid. Pri tomto syndróme je narušené odbúravanie aminokyseliny tryptofánu, ktorá sa neodbúrava na kyselinu nikotínovú, ale na 5-OH tryptofán a serotonín, čo vedie k nedostatku aktívnych foriem niacínu v tele a vzniku pelagry.

• Dlouhodobé užívánie niektorých liekov, ktoré zasahujú do premeny tryptofánu na niacín. Medzi tieto lieky patria najmä izoniazid (antibiotikum používané pri liečbe tuberkulózy), chloramfenikol (širokospektrálne antibiotikum), niektoré barbituráty (napr. fenobarbital) alebo lieky používané pri liečbe rakoviny (napr. fluorouracil).

• Niektoré vrodené chyby metabolizmu, napríklad Hartnupova choroba.

Liečba pelagry spočíva v liečbe príčiny a v podávaní niacínu.

Odporúčaná denná dávka vitamínu B3 je 16 mg pre dospelých mužov a 14 mg pre dospelé ženy (10).

Avitaminóza B5

Nedostatok vitamínu B5 (kyseliny pantoténovej) je veľmi zriedkavý a prejavuje sa neurologickými príznakmi, ako sú parestézie a iné abnormálne pocity brnenia, mravčenia alebo pálenia v končatinách (dysestézie). Avitamín B5 sa preto niekedy označuje ako syndróm pálenia nôh.

Liečba nedostatku vitamínu B5 spočíva v podávaní chýbajúcej kyseliny pantoténovej.

Odporúčaná denná dávka vitamínu B5 je:

• Deti: 0,5 - 1 mg denně

• Mladší dospelí muži a ženy: 1,3 mg denně

• Muži starší 50 rokov: 1,7 mg denně

• Ženy staršie 50 rokov: 1,5 mg denně

Avitaminóza B6

Nedostatok vitamínu B6 (pyridoxínu) je zriedkavý a prejavuje sa rôznymi nešpecifickými príznakmi, ako je zápal úst, jazyka alebo ústnych kútikov a neurologickými príznakmi vrátane zmätenosti, depresie a periférnej neuropatie. V prípade úplného nedostatku vitamínu B6 sa vyskytujú ďalšie príznaky, ako je mikrocytárna anémia, seboroická dermatitída alebo epileptické záchvaty či kŕče.

Nedostatok vitamínu B6 môže byť spôsobený nielen nedostatočným príjmom potravy, ale aj užívaním niektorých liekov, ako sú izoniazid, penicilamín, hydralazín alebo karbidopa či levodopa.

Liečba avitaminózy B6 spočíva v odstránení pôvodcu a suplementácii.

Denná odporúčaná dávka vitamínu B6 je 1,3 miligramu pre osoby mladšie ako 50 rokov. Osoby staršie ako 50 rokov by mali denne užívať 1,5 mg vitamínu B6.

Avitaminóza B7 (H)

Nedostatok vitamínu B7 (označovaného aj ako biotín alebo vitamín H) je pomerne zriedkavý.

Medzi klinické príznaky nedostatku biotínu patrí dermatitída (zápal kože), ktorá postihuje najmä okolie očí, nosa a úst, konjunktivitída (zápal spojiviek), vypadávanie vlasov (alopécia) a nešpecifické neurologické príznaky, ako sú apatia, halucinácie, zmeny nálady alebo parestézie.

Niektorí pacienti uvádzajú aj bolesť svalov (myalgia), nevoľnosť a nechutenstvo (anorexia).

Liečba avitaminózy biotínom zahŕňa doplnenie chýbajúceho vitamínu.

Odporúčaná denná dávka biotínu je 30 - 100 mikrogramov (14).

Avitaminóza B9

Vitamín B9 (kyselina listová) je potrebný pre tvorbu krvných buniek a tiež pre správny vývoj nervového systému plodu. Jeho dostatočný prísun je preto dôležitý aj počas tehotenstva.

Hlavným príznakom avitaminózy kyseliny listovej je megaloblastická anémia so žltačkou (žlté sfarbenie kože a očného bielka), podobne ako pri nedostatku vitamínu B12.

Okrem toho sa nedostatok vitamínu B9 prejavuje aj nešpecifickými neurologickými príznakmi, najmä poruchou zmyslového vnímania a zmyslových funkcií.

Pri nedostatku vitamínu B9 v tehotenstve existuje vysoké riziko vrodených defektov neurálnej trubice (rozštepové chyby, poruchy normálneho vývoja mozgu a miechy atď.).

Okrem nedostatočného príjmu vitamínu B9 sú príčinou nedostatku vitamínu B9 aj iné faktory, ako sú niektoré lieky alebo vrodené chyby metabolizmu a/alebo stavy spojené s poruchou vstrebávania živín a minerálov v tenkom čreve.

Denná odporúčaná dávka kyseliny listovej je 400 mikrogramov, pričom v tehotenstve lekári odporúčajú ženám užívať 400-1000 mikrogramov kyseliny listovej denne (11).

Avitaminóza B12

Vitamín B12 (kobalamín) je potrebný na tvorbu krvných (krvotvorných) buniek, t. j. červených a bielych krviniek a krvných doštičiek.

Pri avitaminóze B12 je teda hlavným príznakom megaloblastická anémia (anémia charakterizovaná prítomnosťou veľkých nezrelých erytrocytov - megaloblastov v krvi), ktorá sa pri kritickom nedostatku vitamínu B12 označuje ako perniciózna alebo zhubná anémia.

Príčinou pernicióznej anémie je autoimunitné ochorenie, pri ktorom telo produkuje protilátky, ktoré bránia vstrebávaniu vitamínu B12 parietálnymi bunkami žalúdočnej sliznice tým, že blokujú produkciu vnútorného faktora, ktorý je dôležitý pre vstrebávanie vitamínu B12.

Avitaminóza B12 sa prejavuje tiež: :

• Gastrointestinálnými príznakmi, ako je zápal jazyka (bolesť a opuch jazyka a chuťových pohárikov atď.), hnačka, bolesť brucha atď.

• Neuropsychiatrickými príznakmi, ako sú parestézie, brnenie končatín, slabosť, ataxia, spasticita a v najhoršom prípade paraplégia (úplné ochrnutie). Symetrické postihnutie končatín (t. j. súčasné postihnutie tej istej končatiny na oboch stranách) je typické pre avitaminózu B12, pričom dolné končatiny sú postihnuté častejšie ako horné. Medzi ďalšie neurologické príznaky nedostatku vitamínu B12 patria okrem iného: depresia, zmeny nálady, podráždenosť, nespavosť, zhoršené kognitívne funkcie vrátane pamäti, zabúdanie, syndróm nepokojných nôh atď.

Príčiny avitaminózy B12 sú:

• Nedostatočný príjem vitamínu B12 v strave (prísni vegáni sú obzvlášť ohrození a mali by dopĺňať vitamín B12 z iných zdrojov alebo vo forme doplnkov)

• Nedostatočné vstrebávanie vitamínu B12 (autoimunitné ochorenia, stavy po operácii žalúdka vrátane celkovej alebo čiastočnej gastrektómie, niektoré ochorenia ako Crohnova choroba, celiakia, ochorenie pankreasu, syndróm bakteriálneho prerastania, vekom podmienená atrofia žalúdočnej sliznice atď.).

• Autoimunitné ochorenia, ako sú poruchy štítnej žľazy alebo vitiligo, najmä u pacientov s pernicióznou anémiou

• Niektoré lieky, ktoré narúšajú vstrebávanie živín v tenkom čreve a žalúdku (napr. metformín, antagonisty histamínových receptorov, oxid dusnatý, inhibítory protónovej pumpy). u osôb s pernicióznou anémiou

• Niektoré zriedkavé genetické (vrodené) choroby

Liečba avitaminózy B12 spočíva v doplnení tohto vitamínu, najčastejšie parenterálnym (intravenóznym) podaním.

Denná odporúčaná dávka vitamínu B12 je 2,4 mikrogramov (12).

Avitaminóza C

Vitamín C je dôležitý pre tvorbu kolagénu a jeho nedostatok sa prejavuje najmä skorbutom, ochorením, ktoré sa v dávnej minulosti vyskytovalo najmä u námorníkov, ktorí mali počas dlhých námorných plavieb nedostatok vitamínu C.

Skorbut je charakterizovaný najmä kožnými prejavmi (petéchie, perifolikulárne krvácanie, ľahké tvorenie modrín), zápalom ďasien, bolesťami kĺbov a zhoršeným hojením rán.

Skorbut je dnes našťastie veľmi zriedkavý.

Liečba avitaminózy C spočíva v suplementácii tohto vitamínu. Pri jeho kritickom nedostatku sa podáva intravenózne, v ľahších prípadoch stačí perorálne podávanie.

Odporúčaná denná dávka vitamínu C sa pohybuje od 40 do 120 mg, pričom dospelí muži ho užívajú približne 90 mg denne a dospelé ženy približne 75 mg denne. Pre tehotné ženy je odporúčaná denná dávka vyššia, 120 mg. (13).

Avitaminóza A

Úplný nedostatok vitamínu A je pomerne zriedkavý a prejavuje sa týmito príznakmi:

• xeroftalmia (šeroslepota): ide o skupinu ochorení spôsobených nedostatkom vitamínu A. Medzi hlavné príznaky keroslepoty patrí suchosť rohovky a dúhovky (v dôsledku zhoršenej funkcie slzných žliaz a narušenia slzného filmu), zmäknutie rohovky (keratomalácia) a Bitotove škvrny (abnormálna proliferácia dlaždicových buniek a keratinizácia alebo zrohovatenie spojovky).

• spomalenie rastu kostí

• nešpecifické kožné problémy, ako je hyperkeratóza (nadmerné rohovatenie), frynodermia (folikulárna hyperkeratóza) a deštrukcia vlasových folikulov a ich nahradenie sliznicami

• zhoršená imunitná odpoveď v dôsledku priamych a nepriamych účinkov na T lymfocyty a fagocytujúce bunky.

Medzi príčiny avitaminózy A, okrem iného, patrí:

• Nedostatočný príjem vitamínu A v potrave

• Stavy spojené so zhoršeným vstrebávaním živín: ľudia po bariatrickej operácii (operácia na zmenšenie objemu žalúdka), ľudia s určitými ochoreniami (Crohnova choroba, pankreatitída, syndróm krátkeho čreva, niektoré autoimunitné alebo vrodené chyby metabolizmu, rakovina atď.) majú zvýšené riziko nedostatku vitamínu A.

Liečba avitaminózy A spočíva v doplnení chýbajúceho vitamínu a udržaní jeho dostatočnej hladiny v tele.

Denná odporúčaná dávka vitamínu A je 900 mikrogramov pre dospelých mužov a 700 mikrogramov pre dospelé ženy. (14).

Avitaminóza D

Nedostatok vitamínu D je veľmi častý a postihuje veľký počet ľudí na celom svete.

Hoci sa vitamín D (podobne ako ostatné vitamíny rozpustné v tukoch) ukladá v tele, jeho hladina v zimných mesiacoch klesá a kvôli nedostatku slnečného svetla trpí mnoho ľudí jeho nedostatkom.

Klasická avitaminóza D spojená s jej absolútnym nedostatkom je však pomerne zriedkavá.

Hlavnou príčinou nedostatku vitamínu D je nedostatočný príjem potravy, stavy spojené s poruchou vstrebávania živín (operácie žalúdka, niektoré ochorenia, ako je Crohnova choroba, syndróm krátkeho čreva, pankreatitída, rakovina atď.).

Medzi príznaky avitaminózy D patrí:

• Rachitída (krivica) a osteomalácia u detí: keďže vitamín D je potrebný na vstrebávanie vápnika a fosforu v čreve, nedostatok vitamínu D vedie k zníženiu hladiny vápnika a fosforu v krvi (hypokalciémia a hypofosfatémia). Keďže vápnik je pre telo dôležitý, musí si ho brať inde, a to z kostí. Pri nedostatku vitamínu D preto dochádza k zvýšenému odbúravaniu vápnika z kostí, čo vedie k oslabeniu (mäknutiu) kostí, ktoré je známe ako osteomalácia. Ak k tomuto oslabeniu dôjde v detstve, keď sa kosti ešte len vyvíjajú, krivia sa a vzniká "rachitída" alebo krivica. U dospelých a detí vedie osteomalácia aj k zvýšenému riziku zlomenín a poranení kostí.

• Zhoršená funkcia imunitného systému: vitamín D je dôležitý pre správne fungovanie imunitného systému, takže jeho nedostatok vedie k zhoršeniu imunity.

Odporúčaná denná dávka vitamínu D je 10 až 20 mikrogramov alebo 400 až 600 medzinárodných jednotiek (IU).

Liečba avitaminózy D spočíva v doplnení chýbajúceho vitamínu intravenóznym alebo perorálnym podávaním.

Avitaminóza E

Keďže vitamín E sa nachádza v mnohých potravinách, ktoré bežne konzumujeme, jeho úplný nedostatok je veľmi zriedkavý.

Medzi príčiny avitaminózy E patrí:

• nedostatočný príjem potravy (veľmi zriedkavé)

• choroby a stavy, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú vstrebávanie tukov: medzi choroby, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú vstrebávanie tukov, patrí cholestáza, porucha exokrinnej sekrécie pankreasu, niektoré vrodené choroby (napr. abetalipoproteinémia alebo ataxia)

Hlavnými príznakmi avitaminózy E sú neuromuskulárne ochorenia (neuropatia a myopatia, najmä spinocerebelárny syndróm, ataxia, hyporeflexia a poruchy vnímania vibrácií a tlaku) a hemolytická anémia.

Liečba avitaminózy E spočíva v perorálnom podávaní vitamínu E a v udržiavaní a monitorovaní jeho primeranej hladiny.

Denná odporúčaná dávka vitamínu E je 15 miligramov.

Avitaminóza K

Nedostatok vitamínu K je u novorodencov častý, preto sa im podáva Kanavit (liek obsahujúci vitamín K), aby sa zabránilo krvácavej chorobe.

Medzi príznaky avitaminózy K patrí ľahká tvorba modrín, krvácanie zo slizníc, krvácanie z črepín pod nechtami, meléna, hematúria a ďalšie príznaky súvisiace s poruchou zrážania krvi.

Liečba avitaminózy K spočíva v doplnení chýbajúceho vitamínu.

Odporúčaná denná dávka vitamínu K je 1 mikrogram na kilogram telesnej hmotnosti.

Čo si z článku odniesť?

Avitaminóza je chorobný stav spôsobený úplným nedostatkom vitamínov.

Na rozdiel od hypovitaminózy (jednoduchého nedostatku vitamínov) je avitaminóza zriedkavá a vyskytuje sa skôr len v rozvojových krajinách alebo u ľudí s vážnymi poruchami vstrebávania živín.

Avitaminóza sa prejavuje rôznymi príznakmi v závislosti od funkcie príslušného vitamínu v tele.

Medzi najčastejšie príznaky avitaminózy patria kožné prejavy (napr. skorbut alebo pelagra), neurologické príznaky (Beri-beri, Wernickeho-Korsakovov syndróm, neuropatia) alebo poruchy krvotvorby alebo zrážania krvi (anémia, petechie, ľahké tvorenie modrín, hematúria atď.).