Atelektáza: príčiny, príznaky a liečba

Atelektáza je odborný názov pre úplný alebo čiastočný kolaps celého pľúcneho krídla alebo jeho častí ( alárna , lobárna alebo segmentárna či platničková atelektáza) a vzniká v prípade, keď dôjde ku kolapsu pľúcnych alveol alebo k ich vyplneniu tekutinou (krv, hnis, tkanivový mok, apod .).

Zjednodušene možno povedať, že atelektáza je nevzdušnosť pľúcneho tkaniva.

Atelektáza pľúc je jednou z najčastejších pooperačných komplikácií, ale môže by tiež komplikáciou ďalších respiračných či iných ochorení, ako sú cystická fibróza, pľúcne nádory, poranenia hrudníka, fluidothorax (voda na pľúcach) alebo oslabené dýchanie. Atelektáza sa tiež rozvíja pri vdýchnutí cudzieho telesa.   

Jedným z príznakov atelektázy je dýchavičnosť a namáhavé dýchanie, najmä u ľudí, ktorí trpia nejakým ďalším pľúcnym ochorením. 

Liečba atelektázy závisí od vyvolávajúcej príčiny a na závažnosti kolapsu pľúc.

Príznaky

Niekedy sa atelektáza nemusí prejaviť žiadnymi príznakmi, avšak medzi časté príznaky atelektázy , okrem iných, patria:

• dýchavičnosť
• rýchle, plytké dýchanie (tachypnoe)
• stridor
• kašeľ

Kedy vyhľadať lekára?

V prípade akýchkoľvek dychových ťažkostí a dýchavičnosti okamžite vyhľadajte lekársku pomoc. Dýchavičnosť môže byť známkou nielen atelektázy, ale aj mnohých iných ochorení a jedná sa o stav, ktorý vyžaduje okamžitú diagnostiku a liečbu. 

Príčiny

Atelektáza vzniká dvoma hlavnými mechanizmami, a to buď upchatím dýchacích ciest (obštrukčná atelekáza ) alebo tlakom zvonku (kompresívna atelektáza ).

Častou príčinou atelektázy je celková anestézia pri operácii, pretože pri anestézii (uspanie pacienta) sa mení vzorec a spôsob dýchania, čo môže spôsobiť únik vzduchu z alveol (pľúcnych mechúrikov) a ich kolaps. 

Preto sa atelektáza objavuje prakticky u všetkých pacientov, ktorí prekonali závažnejšiu operáciu a častá je najmä pri operáciách srdca a pľúc.

Medzi príčiny obštrukčnej atelektázy, okrem iných, patria:

• Hlienová zátka: ak sa hlien hromadí v dýchacích cestách a pacient sa ho nedokáže zbaviť vykašliavaním, vzniká hlienová zátka. Nahromadenie hlienu v dýchacích cestách je častou pooperačnou komplikáciou po dlhších operáciách, pretože pacient nemôže kašľať a zbaviť sa tak prebytočného hlienu. Navyše sú pacientom pri operácii podávané lieky, ktoré tlmia dýchacie pohyby a pacient tak dýcha povrchnějšie ako normálne. To tiež prispieva k hromadeniu hlienov v dýchacích cestách. Aj keď sa hlieny z dýchacích ciest pri operácii pravidelne odsávajú, niekedy je ich také množstvo, že môže dôjsť k upchatiu dýchacích ciest hlienovou zátkou a vzniku atelektázy . Hlienove zátky v dýchacích cestách tiež často trápia deti, pacientov s cystickou fibrózou a silnou astmou.          
• Cudzie teleso v dýchacích cestách: častou príčinou atelektázy u detí je vdýchnutie cudzieho telesa do dýchacích ciest, ktoré sa môže zaseknúť v priedušniciach alebo v pľúcach. Nejčastejšie deti vdýchnu búrske oriešky alebo malú hračku.   
• Nádory: atelektázu môžu spôsobiť tiež nádory, ktoré môžu prerastať do dýchacích ciest a zužovať ich, ako sú nádory pažeráka, štítnej žľazy, priedušnice, priedušiek alebo pľúc (najmä takzvané centrálne pľúcne nádory, ktoré obrastajú pľúcne hily a dýchacie cesty).

Medzi príčiny kompresívnej atelektázy, okrem iných, patria:

• Poranenie hrudníka: po poranení hrudníka (napríklad pri páde, inom úraze alebo po autonehode) môže dôjsť napríklad ku zlomeniu alebo narazeniu rebier, čo sa prejavuje plytkým dýchaním (z dôvodu bolesti) a kompresívnou atelektázou.    
• Pleurálny výpotok (fluidothorax, voda na pľúcach): pleurálny výpotok je príznakom mnohých rôznych ochorení, od srdcového zlyhania a zápalov pľúc či pleury, cez ochorenie obličiek a pečene až po nádory. Hlavným znakom pleurálneho výpotku je hromadenie tekutiny v hrudnej dutine, čo vedie k útlaku priľahlého pľúcneho parenchýmu a k atelektáze .   
• Zápal pľúc a ďalšie zápalové ochorenia: jednou z príčin atelektázy sú rôzne druhy zápalov pľúc (pneumónia), pleury, osrdcovníka, apod.   
• Pneumothorax: ak do priestoru medzi hrudnou stenou a pľúcami vnikne vzduch, nepriamo tiež dochádza ku kolapsu celého pľúcneho krídla alebo jeho časti.
• Zjazvenie pľúcneho tkaniva: zjazvenie pľúcneho tkaniva (fibróza) môže byť dôsledkom rôznych pľúcnych chorôb alebo sa môže objaviť po rádioterapii nádorových ochorení či po operáciách pľúc alebo srdca.
• Nádor: veľké nádory v oblasti hrudníka môžu utláčať pľúcny parenchým a dýchacie cesty zvonku a spôsobiť tak kompresívnu atelektázu. Ak nádory prerastajú do dýchacích ciest, spôsobujú obštrukčnú atelektázu .  

Rizikové faktory

Medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko atelektázy , okrem iných, patria:

• vyšší vek
• všetky ochorenia spojené s poruchami prehĺtania alebo dýchania 
• ochorenia, ktorých liečba vyžaduje dlhodobý pobyt na lôžku bez možnosti častého polohovania
• ochorenia pľúc ako sú napríklad astma, chronická obštrukčná choroba pľúc, bronchiektázia, rozdutie pľúc alebo cystická fibróza   
• operácie v dutine brušnej alebo hrudnej 
• celková anestézia
• oslabené dýchacie svaly, k čomu môže dôjsť buď v dôsledku poranenia miechy alebo kvôli rôznym viac či menej závažným ochoreniam, ako sú napríklad svalová dystrofia, amyotrofická laterálna skleróza či ďalšie neuromuskulárne ochorenia  
• lieky spôsobujúce plytké dýchanie (napríklad myorelaxanciá - lieky na uvoľnenie svalov)
• poranenie alebo ochorenie v oblasti brucha, hrudníka alebo hrdla, ktoré môžu spôsobiť bolesť pri kašli a plytké dýchanie. Medzi časté príčiny atelektázy z týchto dôvodov patrí napríklad fraktúra rebier alebo bolesť brucha alebo bolesť v pravom či ľavom rebrovom oblúku.     
• fajčenie

Komplikácie

Menšie atelektázy sú väčšinou dobre liečiteľné a odznejú po odstránení vyvolávajúcej príčiny.

Medzi komplikácie atelektázy , okrem iných, patria:

• Hypoxémia (nízka saturácia krvi kyslíkom): pri atelektáze pľúcneho parenchýmu kyslík horšie preniká do pľúcnych alveol, čo sa prejaví nedostatočným okysličením krvi.
• Zápal pľúc (pneumónia): atelektáza je významným rizikovým faktorom pre rozvoj zápalu pľúc, pretože nahromadený hlien v kolabovanom pľúcnom parenchýme vytvára vlhké prostredie, ktoré je živnou pôdou pre baktérie, vírusy a plesne spôsobujúce pneumóniu. 
• Dychová nedostatočnosť (respiračná insuficiencia) : kolaps celého pľúcneho krídla alebo jeho časti môže byť aj život ohrozujúci, a to najmä u detí alebo u osôb s ochorením pľúc. V takom prípade môže atelektáza viesť k rozvoju respiračnej insuficiencie a ARDS (syndróm akútnej dychovej tiesne).    

Prevencia

U detí je najčastejšou príčinou atelektázy obštrukcia dýchacích ciest (najmä kvôli vdýchnutiu cudzieho telesa alebo z dôvodu upchatia dýchacích ciest hlienovou zátkou). Pre zníženie rizika atelektázy u detí je tak vhodné uchovávať drobné predmety a hračky mimo dosahu detí. Malým deťom by ste tiež nikdy nemali dávať arašidy alebo iné drobné potraviny, ktoré môžu vdýchnuť.   

Vdýchnutie orechov alebo drobných predmetov je najčastejšou príčinou atelektázy u malých detí

U dospelých atelektáza najčastejšie postihuje dospelých pacientov po väčších chirurgických výkonoch (operáciách). Poraďte sa so svojím lekárom, ako môžete znížiť riziko pooperačnej atelektázy pľúc.

Niektoré štúdie naznačujú, že dychové cvičenia a posilňovanie dýchacích svalov znižujú riziko pooperačnej atelektázy .

Diagnostika

Súčasťou diagnostiky atelektázy je dôkladné fyzikálne vyšetrenie u lekára a vyšetrenie zobrazovacími metódami. Aj keď v niektorých prípadoch je možné atelektázu diagnostikovať z röntgenového snímku hrudníka, často je vhodné doplniť aj ďalšie vyšetrenia, medzi ktoré patria:  

• CT hrudníka (počítačová tomografia): toto vyšetrenie je citlivejšie ako röntgen a dokáže presnejšie určiť typ atelektázy a popísať aj ďalšie zmeny na pľúcach, ako sú chronické ochorenia, zápaly alebo nádory.
• Pulzná oxymetria: toto vyšetrenie spočíva v nasadení prstového oxymetra na špičku prsta a meraní saturácie krvi kyslíkom. Pulzná oxymetria pomáha určiť závažnosť atelektázy a niektorých ďalších ochorení, vrátane napríklad COVID-19.  
• Ultrazvukové vyšetrenie hrudníka: ultrazvuk sa v diagnostike pľúcnych ochorení uplatňuje len veľmi okrajovo, ale dokáže napríklad zistiť pleurálny výpotok, zápalové alebo atelektatické zmeny.  
• Bronchoskopia: pri bronchoskopii sa do priedušiek cez ústa zavedie pružná hadička s kamerou a svetlom na konci, ktorá slúži na vyšetrenie dýchacích ciest zvnútra. S pomocou tohto vyšetrenia sa dá zistiť prítomnosť nádoru, cudzieho telesa alebo hlienovej zátky a v prípade potreby možno aj tieto prekážky z dýchacích ciest odstrániť.      

Liečba

Liečba atelektázy závisí od vyvolávajúcej príčiny. V niektorých prípadoch atelektáza sama odznie bez nutnosti akejkoľvek liečby. Niekedy je nutné hlieny, ktoré dýchacie cesty upchávajú zriediť s pomocou liekov alebo odstrániť bronchoskopiou či inak.  

V liečbe zápalových ochorení sa užívajú rôzne lieky ako sú antibiotiká, kortikosteroidy a ďalšie. 

V niektorých prípadoch je nutná radikálna operácia (napríklad pri odstránení nádorov). 

Dychová rehabilitácia a fyzikálna terapia hrudníka

Dychová rehabilitácia a techniky, ktoré vám pomáhajú naučiť sa po operácii zhlboka dýchať pomáhajú rozvinúť kolabovaný pľúcny parenchým a sú veľmi dôležité. Medzi tieto techniky, ktoré je dobré naučiť sa ešte pred operáciou pod dohľadom skúseného terapeuta, okrem iných, patria:

• Motivačná (incentívna) spirometria: táto technika využíva hlboké dýchanie a špeciálne zariadenie, s ktorého pomocou je možné vykašľať hlieny a usadeniny z pľúc a uvoľniť tak hlienovú zátku spôsobujúcu atelektázu .  
• Posturálna drenáž: s pomocou techniky zvanej posturálna drenáž sa pacient polohuje tak, aby mal hlavu nižšie ako zvyšok tela, čo pomáha odstrániť hlieny z pľúc a zvýšiť tak ich objem.  
• Perkusia (poklep): táto technika zahŕňa poklepávanie na hrudník v mieste kolabovaných pľúc, čo pomáha uvoľniť hlieny z pľúc. K tomuto účelu je možné použiť aj špeciálne vibračné zariadenia, ktoré rozochvievajú hrudnú stenu a pomáhajú odstrániť hlien z pľúc.    

Operácia

V niektorých prípadoch je nutné hlienovú zátku alebo prekážku odstrániť bronchoskopicky. 

V prípade, že je príčinou atelektázy pľúcny alebo bronchogénny tumor je často nutná operácia pri ktorej sa nádor spolu s časťou alebo celým pľúcnym krídlom odstráni.  

V liečbe nádorov sa užívajú aj ďalšie metódy, ako je napríklad chemoterapia , rádioterapia alebo biologická liečba.     

Pľúcna ventilácia

V niektorých prípadoch je nutné pacienta pripojiť na umelú pľúcnu ventiláciu alebo ECMO (extrakorporálna membránová oxygenácia ), aby sa pľúca mohli zotaviť a začať zasa plniť svoju funkciu. 

Invazívna pľúcna ventilácia sa používa napríklad v liečbe rozsiahlych pľúcnych zápalov (napríklad pri COVID-19). 

Ďalšou technikou používanou, ktorá môže v liečbe atelektázy pomôcť je ventilácia stálym pretlakom dýchacích ciest (CPAP - Continuous positive airway pressure). Táto technika sa využíva napríklad pri liečbe hypoxémie po operáciách alebo u ľudí, ktorí majú tak oslabené dýchacie svaly, že nedokážu hlieny z pľúc vykašľať von.   

Čo si z článku odniesť? 

Atelektáza je odborný termín pre nezvdušnosť celého alebo časti pľúcneho krídla, čo sa prejavuje kolapsom postihnutých častí pľúc. Tento problém vzniká z dôvodu prekážky v dýchacích cestách (obštrukčná atelektáza ) alebo útlaku dýchacích ciest (kompresívna atelektáza ).  

Príčin atelektázy je mnoho, od vdýchnutia cudzieho telesa, cez zápalové a nádorové ochorenia až po pooperačné komplikácie u ľudí, ktorí prekonali celkovú anestéziu.

Liečba atelektázy závisí od vyvolávajúcej príčiny a uplatňujú sa pri nej lieky, dychová rehabilitácia, pľúcna ventilácia a invazívne a chirurgické metódy, ako je napríklad bronchoskopia.