Bronchoskopia: všetko čo potrebujete vedieť!

Bronchoskopia je vyšetrenie, ktoré lekárom umožňuje vyšetriť vnútornú časť dýchacích ciest, vrátane priedušiek (bronchov), ktoré sú hlavnou cestou, odkiaľ sa do pľúc dostáva vdychovaný vzduch z okolitého prostredia.

Pri bronchoskopii lekár cez nosnú dutinu a hrdlo zavedie do priedušiek tenkú, flexibilnú alebo rigidnú hadičku (bronchoskop) so svetlom a kamerou a môže si tak prehliadnuť dýchacie cesty zvnútra, posúdiť ich stav, odhaliť rôzne ochorenia, ako sú zápaly, nádory a ďalšie choroby a v prípade potreby odobrať vzorku tkaniva, ktorý sa následne odošle k ďalšiemu vyšetreniu (napríklad na histologické alebo mikrobiologické vyšetrenie).

Bronchoskopiu možno tiež využiť napríklad pri odstraňovaní vdýchnutého cudzieho telesa z hrtanu alebo priedušiek a na vykonávanie niektorých menších liečebných výkonov.

Bronchoskopia je pomerne rýchle a nebolestivé vyšetrenie, ktoré nevyžaduje žiadnu zložitú prípravu, pacienta nijako nezaťažuje a doba rekonvalescencie je krátka.

V tomto článku sa dozviete čo je bronchoskopia, ako toto vyšetrenie prebieha, ako sa na neho pripraviť a čo pacienta čaká pred, počas a po tomto vyšetrení.

Dozviete sa tiež o možných komplikáciách a indikáciách tohto vyšetrenia.

Prečo sa bronchoskopia vykonáva?

Bronchoskopia pomáha lekárom zistiť príčinu dýchavičnosti a rôznych ochorení priedušiek a pľúc, ako sú napríklad infekcie, nádory alebo krvácanie.

V priebehu tohto vyšetrenia môže lekár do dýchacích ciest zavádzať stenty alebo vykonávať biopsiu, pri ktorej sa odoberá malá vzorka tkaniva k ďalšiemu vyšetreniu.

Lekár vám môže bronchoskopiu odporučiť v nasledujúcich prípadoch:

• ako doplnok k vyšetreniu zobrazovacími metódami (najčastejšie k CT, MRI alebo röntgenu hrudníka), pri ktorom sa zistilo podozrenie na nádor, infekčné ochorenia, pneumotorax (preniknutie vzduchu do hrudnej dutiny a s tým spojený kolaps pľúc) a/alebo kolaps pľúc či jej častí z iného dôvodu (atelektáza)
• zistenie príčiny vykašliavanie krvi (hemoptýza)
• zistenie príčiny chronického kašľa alebo chronickej bolesti v krku
• zistenie príčiny dýchavičnosti
• vyhľadávanie prítomnosti cudzieho telesa či zistenie iných príčin zablokovanie alebo zúženie dýchacích ciest
• kontrola, či nedochádza k rejekcii (odvrhnutiu) transplantovaných pľúc
• zistenie stupňa poškodenia dýchacích ciest a pľúc po vdýchnutí (aspiráciu) toxických chemických látok alebo jedovatých či dráždivých plynov
• prevedenie biopsie (odber vzorky tkaniva na ďalšie vyšetrovanie)

Lekári využívajú bronchoskopiu aj ako liečebnú metódu, a to napríklad:

• pre odstránenie (odsatie) tekutiny, hlienovej zátky alebo cudzích telies z dýchacích ciest
• pre rozšírenie zablokovaných alebo zúžených dýchacích ciest
• v liečbe nádorových ochorení (rakoviny pľúc a priedušiek)
• pre vypustenie (drenáž) abscesu

Ako vyšetrenie prebieha?

Vo väčšine prípadov sa bronchoskopia nevykonáva v celkovej anestézii (kompletné uspanie pacienta), ale len v analgosedácii (ľahkom upokojení príslušnými lieky zo skupiny sedatív). Pred začatím vyšetrenia lekár pacientovi vystrieka nosnú dutinu a hrdlo znecitlivujúcim sprejom (anestetikom) a vďaka analgosedácii je pacient uvoľnený a upokojený a je možný komunikácie do istej miery.

Celkovú anestéziu využívajú lekári pri bronchoskopii len zriedkavo, najmä v prípadoch, keď chcú vyšetrenie vykonávať takzvaným rigidným bronchoskopom, ktorý na rozdiel od bežne používaného flexibilného bronchoskopu nie je ohybný.

Keď začne anestézia pôsobiť, lekár pacientovi zastrčí flexibilné alebo strnulé bronchoskop do priedušiek cez nosnú dutinu a hrdlo. Pri zavádzaní bronchoskopu môže pacient cítiť tlak na hrudi alebo pocit posúvajúceho sa telesa vnútri priedušiek.

Niektorí ľudia pri zavádzaní bronchoskopu môžu dostať záchvat kašľa či pocit na vracanie.

Našťastie vo väčšine prípadov tieto ťažkosti rýchlo odznejú.

V niektorých prípadoch lekári pacientom pri bronchoskopií podávajú kyslík, aby sa uľahčilo dýchanie.

Vďaka tomu, že je bronchoskop vybavený kamerou a svetlom, má vyšetrujúci lekár dobrý prehľad o stave slizníc dýchacích ciest.

V prípade, že lekár potrebuje zaviesť stent do dýchacích ciest alebo odobrať vzorku tkaniva na biopsiu, môže cez dutý stred bronchoskopu zavádzať do dýchacích ciest potrebné nástroje.

Stent je trubička, ktorá pomáha udržať zablokované alebo zúžené dýchacie cesty otvorené.

Niekedy sa pri bronchoskopii uskutočňuje výkon označovaný ako bronchoalveolárna laváž, ktorá spočíva vo vypláchnutí dýchacích ciest slaným roztokom s cieľom odobratia buniek a tekutín zo sliznice dýchacích ciest.

Následne sa odobrané vzorky vyšetria pod mikroskopom.

Niekedy sa pri bronchoskopii vykonáva súčasne aj ultrazvukové vyšetrenie s cieľom zobraziť lymfatické uzliny a tkaniva v okolí priedušiek.

Po ukončení vyšetrenia dýchacích ciest lekár bronchoskop vytiahne.

Bronchoskopia trvá zhruba 20 - 30 minút v závislosti na tom, čo lekár vyšetruje a tiež na tom, či je potrebné odoberať vzorky tkanív alebo nie.

Vo väčšine prípadov môže pacient po bronchoskopií odísť domov a nie je nutná hospitalizácia v nemocnici.

Ako sa na bronchoskopiu pripraviť?

Dodržujte pokyny lekára.

Šesť hodín pred bronchoskopiou by ste nemali jesť ani piť (niektoré nemocnice povoľujú aj o niečo kratšiu dobu).

Pred bronchoskopiou by ste tiež mali lekára informovať o všetkých liekoch a doplnkoch stravy (vrátane bylinných prípravkov), ktoré užívate. Najmä je dôležité lekárovi povedať, či užívate lieky na riedenie krvi (napríklad warfarín, apod.) a/alebo lieky na prevenciu krvných zrazenín (takzvané antiagregačné lieky, ako je napríklad aspirín).

Lekári vám môžu odporučiť pred bronchoskopiou niektoré lieky vysadiť.

Dôležité je lekára informovať pravdivo o všetkom čo užívate a vždy dodržiavať pokyny týkajúce sa použitia a vysádzaní jednotlivých liekov pred bronchoskopiou.

Ak idete na bronchoskopiu cestou naspäť nesmiete šoférovať, pretože budete pod vplyvom sedatív (liekov na upokojenie), ktoré predlžujú reakčný čas a spomaľujú reflexy. Preto je nutné zaistiť si sprievod, ktorý by vás odviezol domov.

Ak máte deti, je vhodné si aspoň na pár dní po bronchoskopii zariadiť stráženie detí a pomoc v domácnosti, aby ste mali dostatok času na rekonvalescenciu.

Doba rekonvalescencie

Bronchoskopia je pomerne rýchle a bezbolestné vyšetrenie.

Po bronchoskopii zostáva pacient niekoľko hodín v nemocnici, kým neodznejú účinky liekov.

Bezprostredne po vyšetrení lekári monitorujú krvný tlak a dýchanie s cieľom včas zachytiť prípadné komplikácie.

Reflex kašľa, ktorý je počas bronchoskopie potlačený, sa obnovuje do 2 hodín.

Kým sa tak nestane, nesmie pacient po bronchoskopií jesť a piť, pretože nemusia správne fungovať prehĺtacie akty a hrozí vdýchnutie jedla či pitia a rozvoj závažných komplikácií (napríklad alveolárny pľúcny edém alebo aspiračná pneumónia).

Po bronchoskopii (ak vám boli podané sedatíva), by ste nemali obsluhovať stroje, viesť motorové vozidlá ani piť alkohol po dobu najmenej 24 hodín.

Väčšina ľudí sa po 24 hodinách od bronchoskopie môže vrátiť k bežným aktivitám, avšak bolesť v krku a chrapot môžu pretrvávať aj niekoľko dní.

Výsledky bronchoskopie

V prípade normálneho nálezu pri bronchoskopii sú výsledky známe okamžite po ukončení vyšetrenia,  avšak pokiaľ je nutné odoberať vzorky tkaniva na biopsiu, na výsledky sa čaká aj niekoľko dní až týždňov. Odobraté vzorky tkaniva sa totiž musia najskôr nafarbiť príslušným farbivom, ktorý umožňuje presnejšie vyšetrovanie pod mikroskopom . Niekedy sa používajú aj špeciálne metódy (takzvané imunohistochemické metódy) pre zistenie prítomnosti konkrétnych látok, čo môže čakanie ešte viac predĺžiť.

Normálny nález pri bronchoskopii znamená, že lekári nezistili v dýchacích cestách žiadne cudzie telesá, prítomnosť nádorov, zápalov ani nezvyčajné tekutiny či bunky.

Niekedy sa normálny nález opisuje taktiež slovami "bez nájdenej patológie pri bronchoskopickom vyšetrení", čo v laickej reči znamená, že nebolo zistené nič abnormálne.

V prípade, že sú pri bronchoskopii zistené abnormality, lekári môžu odporučiť ďalšie vyšetrenia v závislosti na tom, čo sa  konkrétne hľadá.

Medzi možné abnormality, ktoré možno zistiť pri bronchoskopii, okrem iných, patria:

• bakteriálne infekcie
• vírusová infekcia
• plesňové alebo parazitické infekcie
• zápal pľúcneho parenchýmu
• poškodenie pľúc
• rakovina
• zúženie (stenóza) priedušnice (priedušnice) alebo priedušiek
• rejekcia (odvrhnutie) transplantovaných pľúc

Riziká a komplikácie

Bronchoskopia je veľmi bezpečné vyšetrenie, avšak, rovnako ako všetky lekárske vyšetrenia a výkony, je spojená s určitými rizikami.

Medzi najčastejšie komplikácie bronchoskopie, okrem iných, patria:

• abnormality srdcového rytmu (arytmia) a / alebo búšenie srdca (palpitácie)
• dušnosť
• horúčka
• infekcie
• pokles saturácie krvi kyslíkom počas vyšetrenia
• ľahké krvácanie, najmä po biopsii
• pneumónia (zápal pľúc)

U pacientov s kardiovaskulárnymi chorobami môže bronchoskopia zvýšiť riziko infarktu myokardu.

Zriedkavo môže pri bronchoskopii dôjsť k prerazeniu pľúc, čo vedie k preniknutiu vzduchu do hrudnej dutiny a pľúcnemu kolapsu (odborne pneumotorax). Pneumothorax je častejší v prípade rigidnej bronchoskopie (vyšetrenie pri ktorom sa používa neohybný čiže rigidný bronchoskop).

Pneumothorax je urgentný stav, ktorý vyžaduje okamžitú liečbu.

S cieľom overiť, či pri bronchoskopii nedošlo k pneumothoraxu, sa často vykonáva röntgenový snímok hrudníka.

U pacientov, ktorí bronchoskopiu absolvovali v celkovej anestézii, sa môžu vyskytnúť aj nasledujúce komplikácie:

• zmeny krvného tlaku (kolísanie)
• bolesť svalov
• nevoľnosť
• vracanie
• spomalenie alebo zrýchlenie srdcového rytmu (bradykardia alebo tachykardia)

Čo si z článku odniesť?

Bronchoskopia je bezpečné vyšetrenie dýchacích ciest zvnútra, s veľmi nízkym rizikom závažných komplikácií. Úmrtnosť pri flexibilnej aj rigidnej bronchoskopií je menšia ako 0,1% (teda menej ako 1 pacient z tisíc).

Pred vyšetrením podávajú  lekári pacientom lokálnu anestéziu (miestne znecitlivenie) a sedatíva (na upokojenie).

V niektorých prípadoch sa vyšetrenie vykonáva v celkovej anestézii (najmä u takzvanej rigidnej bronchoskopii, kde sa nepoužíva ohybný, flexibilný bronchoskop a pacient sa nesmie hýbať).

Aj keď je bronchoskopia bezpečná a riziko závažných komplikácií je nízke, je nutné vyhľadať lekára, ak sa po výkone objavia nasledujúce príznaky:

• dušnosť
• bolesť na hrudníku alebo pichanie pri srdci
• vykašliavanie krvi
• horúčka
• búšenie srdca a / alebo zrýchlený tep srdca (tachykardia)

Tieto príznaky môžu byť známkou hroziacich komplikácií, ktoré vyžadujú okamžitú lekársku pomoc.