Vyšetrenie očného pozadia: všetko čo potrebujete vedieť!

S vyšetrením očného pozadia sa môžeme stretnúť v rámci diagnostiky očných ochorení (napríklad zeleného zákalu alebo refrakčných vád), ale tiež pri diagnostike a liečbe ďalších ochorení, ako sú vysoký krvný tlak alebo diabetes mellitus.

Vyšetrenie očného pozadia oftalmoskopom vykonáva očný lekár a jeho cieľom je pozrieť si zadnú časť nášho oka, ktorému sa hovorí fundus a skladá sa z nasledujúcich častí:

• sietnica (retina)
• terč zrakového nervu (papila)
• cievy

Toto vyšetrenie je často bežnou súčasťou skríningu očných ochorení. Na vyšetrenie očného pozadia budete tiež pravidelne chodiť ak máte vysoký krvný tlak alebo diabetes či iné ochorenia, ktoré postihujú krvné cievy.

Vyšetrenie očného pozadia oftalmoskopom sa niekedy označuje ako fundoskopia alebo oftalmoskopia.

Prečo sa vyšetruje očné pozadie?

Očné pozadie sa vyšetruje v rámci skríningu (sledovania) očných ochorení a chorôb, ktoré postihujú krvné cievy.

Medzi ochorenia, v ktorých diagnostike sa využíva vyšetrenie očného pozadia, okrem iných, patria:

• poškodenie zrakového nervu
• ruptúra (trhlina) v sietnici alebo odlúčenie sietnice
• zelený zákal (glaukóm), ktorý sa prejavuje nadmerným vnútroočným tlakom
• makulárna degenerácia, postupná strata zraku v strede zorného poľa
• cytomegalovírusová retinitída, zápal sietnice spôsobený cytomegalovírusom (CMV)
• melanóm, zhubný kožný nádor, ktorý môže postihnúť aj oko
• hypertenzia čiže vysoký krvný tlak
• diabetes a jeho komplikácie vrátane diabetickej retinopatie

Ako sa pripraviť na vyšetrenie očného pozadia?

Pred vyšetrením očného pozadia štrbinovou lampou vám lekár do oka nakvapká očné kvapky, ktoré roztiahnu zrenicu, aby bolo očné pozadie prehľadnejšie. Ľudovo sa tejto príprave hovorí rozkapkanie oka.

Po rozkvapkaní oka má pacient po dobu niekoľkých hodín často rozmazané videnie a zvýšenú citlivosť na svetlo (svetloplachosť).

Preto sa odporúča chrániť rozkvapané oko pred priamym slnečným svetlom vhodnými slnečnými okuliarmi.

Vzhľadom na to, že po rozkvapkaní oka zostáva zrenica dilatovaná počas 4 - 24 hodín, nemali by ste po túto dobu viesť motorové vozidlá.

Ak idete na vyšetrenie očného pozadia autom, je preto nutné mať so sebou sprievod, ktorý vás odvezie. Rovnako tak by ste nemali zabudnúť na slnečné okuliare.

Po rozkvapkaní oka by ste tiež minimálne 24 hodín nemali pracovať so strojmi a v ideálnom prípade by ste sa mali vyvarovať aj akejkoľvek činnosti, ktorá namáha oči. Najlepšie je vziať si na zvyšok dňa voľno.

Ak máte alergiu na niektoré lieky, nezabudnite lekára informovať ešte predtým, ako vám oko rozkvapká.

Pri podozrení na možnosť alergie lekár pravdepodobne od rozkvapkania oka pred vyšetrením ustúpi a vykoná vyšetrenie oftalmoskopom, bez rozkvapkania oka.

Avšak toto vyšetrenie nemá takú výpovednú hodnotu, ako vyšetrenie s rozkapkaním oka.

Účinky očných kvapiek a ďalších liekov užívaných v očnom lekárstve môžu byť ovplyvnené inými liekmi, ktoré užívate. Preto je vždy dôležité lekára poctivo informovať o všetkých liekoch, ktoré beriete, vrátane doplnkov stravy aj voľne predajných liekov.

Pokiaľ máte zelený zákal (glaukóm), alebo ak sa toto ochorenie vyskytlo či vyskytuje vo vašej rodine a u najbližších príbuzných, mali by ste o tejto skutočnosti tiež informovať svojho lekára.

Pri podozrení na glaukóm sa totiž obvykle rozkvapkanie oka nevykonáva, pretože látka, ktorá spôsobuje roztiahnutie zrenice môže tiež zvyšovať vnútroočný tlak.

Ako sa vykonáva vyšetrenie očného pozadia?

Ak sa lekár, pred vyšetrením očného pozadia, rozhodne oko rozkvapkať, aplikuje do neho špeciálne očné kvapky, ktoré dilatujú (roztiahnu) zrenicu.

Obvykle tieto očné kvapky obsahujú účinnú látku atropín alebo tropikamid (v SR sú registrované napríklad prípravky Unitropic a Mydrane).

Tieto očné kvapky môžu vyvolať krátkodobé (niekoľko sekúnd trvajúce) pálenie očí a nezvyklú pachuť v ústach (napríklad sucho v ústach, pocit horkosti alebo kovovú pachuť v ústach).

Vyšetrenie očného pozadia je dôležité pre prevenciu mnohých závažných ochorení vrátane diabetickej retinopatie

Po rozkvapkaní oka vykoná lekár vyšetrenie očného pozadia (niekedy sa rozkvapkanie oka vykonáva len pred vyšetrením štrbinovou lampou).

V zásade existujú tri rôzne spôsoby vyšetrenia očného pozadia, a to:

• priama oftalmoskopia (monokulárne vyšetrenie očného pozadia oftalmoskopom)
• nepriama oftalmoskopia (binokulárne vyšetrenie očného pozadia oftalmoskopom)
• vyšetrenie štrbinovou lampou
• Niekedy lekári vykonávajú všetky tri uvedené vyšetrenia očného pozadia, inokedy len niektoré z nich.

Priama oftalmoskopia

Pri tomto vyšetrení pacient sedí na stoličke vo vyšetrovni sa zhasnutým osvetlením a lekár sedí oproti pacientovi a s pomocou oftalmoskopu vyšetruje oko pacienta.

Oftalmoskop je prístroj, ktorý obsahuje niekoľko šošoviek a zdroj svetla. Lekár sa pozerá do okuláru, ktorým sleduje stav očného pozadia.

Počas vyšetrenia vás lekár požiada, aby ste stočili zrak alebo sa dívali určitým smerom.

Nepriama oftalmoskopia

Pri nepriamej oftalmoskopii lekár môže prezrieť jednotlivé štruktúry očného pozadia podrobnejšie.

Pri tomto vyšetrení pacient leží alebo sedí v miernom záklone. Lekár má na čele zdroj svetla, ktorým svieti pacientovi do oka a v ruke drží oftalmoskop, ktorým osvetlené očné pozadie vyšetruje.

Rovnako ako u priamej oftalmoskopie vás lekár požiada, aby ste stáčali zrak alebo sa pozerali určitým smerom.

Pri vyšetrovaní očného pozadia môžu lekári tiež orientačne merať vnútroočný tlak s pomocou špeciálnej sondy, ktorú mierne "zatlačí" na povrch oka (takzvaná kontaktná tonometria). Avšak toto vyšetrenie bolo dnes už nahradené takzvanou bezkontaktnou tonometriou, kedy špeciálny prístroj vyšle do oka silný prúd vzduchu a sám zmeria vnútroočný tlak.

Vyšetrenie štrbinovou lampou

Vyšetrenie štrbinovou lampou ponúka lekárovi rovnaký prehľad o očnom pozadí ako nepriama oftalmoskopia, avšak s väčším zväčšením.

Pacient sedí pred lekárom pri prístroji zvanom štrbinová lampa. Čelo a bradu si oprie o špeciálne prípravkynadastavce, ktoré pomáhajú udržať hlavu v pokoji počas vyšetrenia.

Po usadení pacienta do štrbinovej lampy lekár jasným svetlom osvieti očné pozadie vyšetrovaného a s pomocou mikroskopu si ho prezerá. Rovnako ako u oftalmoskopie lekár pacienta požiada pacienta, aby sa pozeral určitými smermi a môže s pomocou prstov aj pacientovi otvárať oko.

Súčasťou vyšetrenia na štrbinovej lampe je tiež meranie vnútroočného tlaku (nepriamou či priamou tonometriou).

Aké sú nežiadúce účinky vyšetrenia očného pozadia?

Vyšetrenie očného pozadia je niekedy nepríjemné, avšak nemalo by byť bolestivé.

Niekedy môžete po vyšetrení pozorovať záblesky svetla v zornom poli alebo mať po zhasnutí svetiel v miestnosti pocit, ako by ste na sietnici stále mali predchádzajúci obraz.

Tento problém by mal odznieť ak niekoľkokrát po sebe rýchlo zažmurkáte.

V zriedkavých prípadoch sa môžu objaviť nežiaduce reakcie na očné kvapky, medzi ktoré okrem iného patria:

• sucho v ústach
• sčervenanie tváre
• točenie hlavy
• nevoľnosť a vracanie
• glaukóm s uzavretým uhlom

Požiadajte svojho lekára o ďalšie informácie o možných rizikách vyšetrenia očného pozadia či nežiaducich účinkoch liekov, ktoré sa pri tomto vyšetrení používajú.

Čo si z článku odniesť?

Vyšetrenie očného pozadia je najčastejším očným vyšetrením, ktoré sa vykonáva v rámci diagnostiky očných ochorení a chorôb, ktoré môžu spôsobiť poškodenie krvných ciev, ako je napríklad diabetes alebo vysoký krvný tlak.

Vyšetrenie očného pozadia sa vykonáva buď priamou alebo nepriamou oftalmoskopiou alebo na štrbinovej lampe.

Pred vyšetrením očného pozadia vám lekár rozkvapká oko (kvapne do neho kvapky, ktoré spôsobia rozšírenie zrenice), takže po dobu 4 - 24 hodín po rozkvapkaní môžete mať rozmazané videnie a byť zvýšene citliví na svetlo. 

Preto by ste nemali po rozkvapkaní oka riadiť auto ani iné motorové vozidlá minimálne po dobu 24 hodín a rovnako tak by ste nemali obsluhovať strojné zariadenia.

Ak idete na vyšetrenie očného pozadia autom, nezabudnite si zabezpečiť odvoz späť a nezabudnite si tiež vziať so sebou slnečné okuliare, ktoré si nasadíte po vyšetrení na zmiernenie ťažkostí so zvýšenou citlivosťou na denné svetlo.