Vyšetrenie obličiek: všetko čo potrebujete vedieť

Obličky sú párový orgán, ktorý sa nachádza po oboch stranách chrbtice v zadnej časti brucha a ich horná polovica je čiastočne skrytá za dolnými hrudnými rebrami. Obličky hrajú v ľudskom organizme veľmi dôležitú úlohu. Väčšina ľudí vie, že ich najdôležitejšou funkciou je odstraňovať odpadové a toxické látky z krvi a vylučovať ich z tela von močom.

Avšak to nie je ich jediná funkcia.

Podieľajú sa totiž tiež na hospodárení organizmu s vodou a pomáhajú udržiavať hladinu dôležitých minerálov v tele.

A v neposlednom rade sú dôležité pre tvorbu:

• vitamínu D
• červených krviniek
• niektorých hormónov, ktoré regulujú krvný tlak

Pokiaľ má lekár podozrenie, že vaše obličky nefungujú správne, môže si objednať rôzne vyšetrenia obličiek.

Tieto vyšetrenia slúžia jednak na overenie vlastnej funkcie obličiek a jednak slúžia na zistenie prekážky či inej patológie v obličkách (napríklad obličkové kamene, nádory, hromadenie v kalichopánvičkovom systéme, zápaly a ďalšie).

Podľa toho, čo lekár hľadá, sa indikujú jednotlivé vyšetrenia.

To ako účinne obličky filtrujú krv a odstraňujú odpadové látky (takzvané vyšetrenie funkcie obličiek) sa najlepšie zistí z laboratórneho vyšetrenia krvi a moču. Rovnako tak zápalové ochorenia obličiek sa najlepšie diagnostikujú z krvi a podľa ďalších príznakov.  

Vyšetrenie funkcie obličiek (stanovenie hladiny urey a kreatinínu v krvi) sa tiež vykonáva pri niektorých chronických ochoreniach, ako je napríklad diabetes alebo arteriálna hypertenzia (vysoký krvný tlak), pretože komplikácie týchto chorôb môžu spôsobiť poškodenie obličiek alebo zhoršenie ich funkcie (diabetická nefropatia).  

Naopak obličkové (močové) kamene, nádory alebo mestnanie v kalichopánvičkovom systéme sa najlepšie vyšetruje s pomocou zobrazovacích metód, ako sú ultrazvuk, CT vyšetrenie (natívna, postkontrastná a vylučovacia urografia) alebo magnetická rezonancia. 

Ak sa na zobrazovacích metódach zistí prítomnosť novotvaru (nádoru) alebo inej lézie na obličke, môže lekár vykonať biopsiu obličiek, pri ktorej sa odoberie kúsok postihnutého tkaniva obličky a nechá sa vyšetriť pod mikroskopom. 

Z biopsie potom možno zistiť o aký typ nádoru sa jedná, respektíve či sa vôbec jedná o nádor alebo inú patológiu (napríklad zápal).

Príznaky ochorenia obličiek

Medzi príznaky ochorenia obličiek, okrem iných, patria:

• vysoký krvný tlak
• krv v moči
• abnormálne časté močenie a močová urgencia  
• zhoršená schopnosť sa vymočiť
• bolesť a rezanie pri močení
• opuchy rúk a nôh v dôsledku hromadenia tekutín v tele  

Pokiaľ sa objaví len jeden z vyššie uvedených príznakov, nemusí sa jednať o nič závažné, avšak ak sa objaví viac ako jeden z týchto príznakov, naznačuje to zhoršenú funkciu obličiek a je potrebné zájsť k lekárovi na vyšetrenie funkcie obličiek.

Druhy vyšetrenia obličiek

Hodnotenie funkcie obličiek sa vykonáva na základe zmeranej (respektíve odhadnutej) hodnoty glomerulárnej filtrácie, čo je parameter, ktorý ukazuje rýchlosť s akou obličky odstraňujú odpadové látky z tela.

Vyšetrenie moču

Pri vyšetrení moču sa zisťuje prítomnosť bielkovín, krvi alebo baktérií vo vzorke moču.

Prítomnosť bielkoviny v moči (proteinúria) môže byť spôsobená mnohými rôznymi dôvodmi, a nie vždy sa jedná o ochorenie obličiek.  

U diabetikov môže prítomnosť bielkoviny v moči signalizovať zhoršenie ich funkcie (diabetická nefropatia).

Bielkovina sa môže v moči vyskytnúť tiež pri infekčných ochoreniach alebo po ťažkej fyzickej námahe.

Ak lekári zistia prítomnosť bielkoviny v moči, budú po čase vyšetrenia opakovať, aby sa zistilo, či sa jedná o náhodný nález alebo trvalý stav.

To isté platí pre krv v moči. 

Jej prítomnosť môže byť známkou ochorenia obličiek (napríklad zápalu, nádorov obličiek alebo močových kameňov).

Preto je pri ich záchyte vždy nutné doplniť vyšetrenie zobrazovacími metódami (ultrazvuk, natívne aj postkontrastne CT vyšetrenie obličiek a močových ciest, CT vylučovacia urografia, MRI) a laboratórne vyšetrenia krvi.

Vyšetrenie moču je pre posúdenie fungovania obličiek veľmi dôležité

Pre vyšetrenie funkcie obličiek z moču sa často využíva 24h zber moču, z ktorého sa funkcia obličiek vypočíta pomocou množstva kreatinínu, ktorý sa z tela močom vylúči za 24 hodín (takzvaná clearance kreatinínu) (1).

Kreatinín je odpadový produkt metabolizmu svalových buniek.

Sérový kreatinín (stanovenie koncentrácie kreatinínu v krvnej plazme)

Toto vyšetrenie sa vykonáva z krvi a meria koncentráciu kreatinínu v krvi.

Zdravé obličky dokážu z krvi odfiltrovať prakticky všetok kreatinín, takže vysoká hladina kreatinínu väčšinou signalizuje problém s obličkami.

Zriedkavo môže vysokú hladinu kreatinínu v krvi spôsobiť ochorenie, pri ktorom dochádza k rozkladu svalového tkaniva, ako je napríklad rabdomyolýza alebo úrazy, pri ktorých dôjde k rozdrveniu svalov (napríklad zavelenie alebo stlačenie ťažkým predmetom, a pod.).

Za normálne hodnoty sérového kreatinínu sa považujú (2):

• Muži: 44-104 mmol/l.
• Ženy: 44-110 mmol/l.

Stanovenie cystatinu C v sére

Cystatiny C sú proteíny, ktoré inhibujú enzým cysteín-proteázu. Existuje niekoľko typov týchto látok, z ktorých cystatin C sa používa ako indikátor stavu obličiek.

Cystatin C sa v tele tvorí konštantnou rýchlosťou a vylučuje iba obličkami, takže jeho koncentrácia v krvi dobre koreluje s funkčným stavom obličiek.

Navyše cystatin C reaguje na zmeny funkcie obličiek rýchlejšie ako na zmeny glomerulárnej filtrácie, takže sa prípadné zhoršenie funkcie obličiek zachytí skôr.

Preto sa stanovenie koncentrácie cystatinu C v sére používa napríklad u pacientov po transplantáciách obličiek a v prípade, kedy je potrebné zistiť aj minimálne odchýlky od normálnej funkcie obličiek (3).

Stanovenie urey v sére

Stanovenie hladiny urey (močoviny) v sére (takzvaná hladina kyseliny močovej) je ďalším testom, ktorý slúži na vyšetrenie funkcie obličiek.

Močovina je konečným odpadovým produktom metabolizmu bielkovín a z tela sa vylučuje obličkami.

Jeho zvýšená koncentrácia v krvi, tak môže signalizovať poškodenie obličiek.

Avšak nie vždy značí zvýšená sérová hladina urey problém s obličkami.

Zvýšená sérová koncentrácia urey je tiež častým nežiaducim účinkom niektorých liekov, ako sú napríklad vysoké dávky kyseliny acetylsalicylovej alebo niektoré antibiotiká.

Preto je dôležité lekára poctivo informovať o všetkých liekoch a doplnkoch stravy, ktoré užívate.

Normálna sérová koncentrácia urey (S-urea) je 1,7-8,3 mmol/l (4).

Vyššie hodnoty môžu signalizovať rôzne zdravotné problémy, vrátane zhoršenia funkcie obličiek.

Glomerulárna filtrácia

Glomerulárna filtrácia je najpresnejším ukazovateľom pre hodnotenie funkcie obličiek.

Vykonáva sa jednak metódami, pri ktorých nie je nutný zber moču, medzi ktoré patria vyššie uvedené stanovenia sérového kreatinínu či cystatinu C alebo rôzne odhady glomerulárnej filtrácie (napríklad CKD-EPI 2012, MDRD, Lund-Malmö, apod.).

Najpresnejší je ale výpočet clearance endogénneho kreatinínu metódami, ktoré vyžadujú zber moču po dobu 24 hodín, z ktorých sa glomerulárna filtrácia vypočíta z celkového množstva kreatinínu podľa nasledovného vzorca: 

Clkr (ml / s) = (U.V) / P

kde U je koncentrácia kreatinínu v moči v mmol / l, V je objem moču za jednotku času (diuréza) v ml/s a P je sérová koncentrácia kreatinínu v plazme v mmol/l.      

Vypočítaná hodnota sa potom vzťahuje na takzvaný ideálny telesný povrch (z definície 1,73 m2).

Cieľom tohto vyšetrenia je odhadnúť ako dobre obličky odvádzajú z tela odpadové látky.

Pacient zbiera moč po dobu 24 hodín, v ktorom sa následne zmeria koncentrácia kreatinínu a s pomocou vyššie uvedeného vzorca a hodnoty sérového kreatinínu z krvi, sa vypočíta clearance kreatinínu (teda rýchlosť s akou sa kreatinín vylučuje močom).

Clearance kreatinínu zohľadňuje aj ďalšie faktory, ako sú vek, pohlavie, telesná výška alebo hmotnosť pacienta.

Všeobecne platí, že s vekom glomerulárna filtrácia klesá, a rovnako tak klesá aj hodnota endogénneho clearance kreatinínu.

Za varovné známky možného ochorenia obličiek s možným rizikom zlyhania obličiek sa považujú hodnoty glomerulárnej filtrácie pod 60 ml / minútu na 1,73 m2, bez ohľadu na vek.  

Ešte presnejšou metódou pre stanovenie hodnoty glomerulárnej filtrácie je stanovenie clearance inulínu , čo je látka, ktorá obličkovými tubulmi prechádza bez akejkoľvek zmeny, a tak sa dá využiť pre veľmi presný výpočet glomerulárnej filtrácie (a teda aj pre presné zhodnotenie funkcie obličiek). 

Toto vyšetrenie sa ale v praxi používa len málo, pretože vyžaduje správnu techniku zberu moču, čo je veľmi ťažké zabezpečiť.

Ultrazvukové vyšetrenie vylučovacieho ústrojenstva

Ultrazvukové vyšetrenie obličiek síce neumožňuje hodnotiť funkciu obličiek, ale môže lekárom veľmi dobre poslúžiť pri diagnostike ochorení obličiek a močového ústrojenstva.

Ultrazvukové vyšetrenie obličiek je rýchle, lacné a neinvazívne

S pomocou ultrazvuku možno napríklad odhaliť štrukturálne zmeny obličiek (nádory, cysty, angiomyolipomy, apod.), Zápalové ochorenia obličiek, prítomnosť obličkových či močových kameňov a ďalšie patológie, ako sú napríklad mestnanie dutého systému obličiek, vrodené chyby obličkovej panvičky alebo močového mechúra, nádory močového mechúra, a pod. 

Výhodou ultrazvukového vyšetrenia je jeho neinvazívnosť (pacienta nemusíme žiariť röntgenovým žiarením), dostupnosť a rýchlosť prevedenia.

Röntgenové vyšetrenie obličiek (natívny nefrogram)

Pri tomto vyšetrení hľadáme najmä prítomnosť röntgen kontrastných močových kameňov, prípadne overujeme polohu stentu v uretere (močovode).

Ide iba o orientačné vyšetrenie a dnes je do značnej miery nahradené natívnym CT vyšetrením urotraktu.

CT vyšetrenie vylučovacieho ústrojenstva

CT vyšetrenie zaťažuje pacienta röntgenovým žiarením, ale je neoceniteľné najmä pri diagnostických rozpakoch.

V zásade sa pri CT vyšetrení močového ústrojenstva používajú tri metódy, takzvané natívne vyšetrenie, vyšetrenie s kontrastom a vylučovacia urografia.

Natívne CT vyšetrenie obličiek je vhodné napríklad pri hľadaní röntgen kontrastných močových kameňov, ale možno na ňom rozpoznať aj zápal a ďalšie patológie.

Pacient nie je zaťažovaný kontrastnou látkou a nemusí sa u neho pred CT vyšetrením vykonávať odber krvi na vyšetrenie funkcie obličiek.

CT vyšetrenie urotraktu s kontrastom sa používa napríklad pri podozrení na nádorové ochorenia, kedy nám kontrastná látka umožní lepšie vidieť nádory či ďalšie štrukturálne zmeny v obličkách a odlíšiť ich od normálnych pomerov.

Pre funkčné vyšetrenie obličiek (zistenie, či obličky normálne a správne vylučujú) a tiež pre odhalenie niektorých deformít či vrodených vád obličiek slúži takzvaná CT vylučovacia urografia.

Jedná sa o druh CT vyšetrenia s kontrastnou látkou, kedy sa sleduje jej vylučovanie obličkami do moču.

S pomocou tohto vyšetrenia je možné tak napríklad odhaliť vrodené vady dutého systému obličiek, nádory močovodov a močového mechúra a mnoho ďalších známok poškodenia obličiek.

Magnetická rezonancia (MR urografia)

Toto vyšetrenie využíva magnetické pole pre veľmi detailné zobrazenie jednotlivých tkanív. U obličiek sa táto metóda používa najmä pre veľmi presné posúdenie zúženia močovodov, nádorov močovodov a obličiek, rozšírenia dutého systému obličky, apod. Naopak sa nehodí pre zobrazenie močových kameňov.

Biopsia obličky

Biopsia je odber tkaniva k ďalšiemu vyšetreniu pod mikroskopom. Biopsia obličky je invazívne vyšetrenie, pri ktorom sa sa pomocou dutej ihly či inými metódami odoberie kúsok patologického tkaniva obličky a následne sa vyšetrí na patológiu pod mikroskopom.

Toto vyšetrenie je veľmi presné a je možné z neho napríklad určiť konkrétny typ nádoru alebo rozlíšiť, či sa jedná o nádorové ochorenie, zápal či inú patológiu (napríklad autoimunitné ochorenie, glomerulonefritídy, apod.).

Ako sa odoberajú vzorky pre vyšetrenie funkcie obličiek?

Pre vyšetrenie funkcie obličiek je potrebný 24h zber moču a odber krvi.

24h zber moču

24h zber moču je dôležitý pre výpočet renálnej endogénnej clearance kreatinínu az tohto vyšetrenia lekári zisťujú koľko kreatinínu pacient vylúči z tela za jeden deň.

Pri zbere moču sa začína až od druhého močenia v daný deň (teda prvýkrát po prebudení sa vymočíte normálne do záchodu a až potom budete močiť do nádoby, ktorú vám dali lekári pre zber moču).  

Medzi jednotlivým močením nádobu s močom uchovávajte v chlade (v chladničke).

Druhý deň po prebudení ranný moč vymočte do nádoby pre zber moču a odovzdajte odobratú vzorku lekárovi podľa pokynov, ktoré vám predtým dal.

Odber krvi

Odber krvi na vyšetrenie obličiek sa vykonáva v zdravotníckom zariadení alebo ordinácii praktického lekára, najčastejšie zo žíl v lakťovej jamke.

Vzorka žilovej krvi sa odoberie do skúmavky a odošle do laboratória na ďalšie vyšetrenie.

Liečba ochorení obličiek

Ak lekár z vyšetrení zistí abnormálne výsledky funkcie obličiek bude pátrať po príčine ťažkostí.

V prípade, že je príčinou ťažkostí vysoký krvný tlak (hypertenzia), predpíše vám lieky na zníženie krvného tlaku (antihypertenzíva) a odporučí zmeny životného štýlu a spôsobu stravovania (dostatok ovocia a zeleniny a pohybu).  

Ak je príčinou problémov s obličkami diabetes, bude zahájená liečba diabetu pri ktorej sa užíva napríklad inzulín alebo lieky označované ako perorálne antidiabetiká .

Diabetici musia byť pod pravidelným lekárskym dohľadom, a tak budete pravidelne dochádzať k lekárovi na kontrolné vyšetrenie.

Tieto vyšetrenia slúžia jednak ako kontrola, či nasadená liečba funguje a tiež ako prevencia pre včasné zachytenie možných komplikácií diabetu (napr. Diabetická nefropatia, diabetická retinopatia alebo periférna diabetická neuropatia). 

V prípade, že sú príčinou abnormálnych výsledkov vyšetrení funkcie obličiek iné ochorenia obličiek, ako sú napríklad močové kamene (nefrolitiáza, ureterolitiáza alebo ureterocystolitiáza ), zápaly obličiek, renálna kolika alebo nádorové ochorenia, odošle vás lekár na ďalšie vyšetrenia a podľa ich výsledkov potom bude zahájená liečba.  

Čo si z článku odniesť?

Obličky sú životne dôležitým párovým orgánom, ktorý v tele plní mnoho rôznych funkcií. Okrem vylučovania odpadových a škodlivých látok z tela močom, sú dôležité pre tvorbu vitamínu D a podieľajú sa aj na regulácii krvného tlaku a tvorbe červených krviniek.

Funkciu obličiek najčastejšie vyšetrujeme z moču a krvi, avšak obličky možno vyšetrovať aj zobrazovacími metódami (ultrazvuk, CT, röntgen, MRI) alebo biopsiou.