Čo je ketóza a ako ovplyvňuje vaše zdravie?

Čo je ketóza a ako ovplyvňuje vaše zdravie?
21. marec 2019 20:55

Ketóza je prirodzený (odborne fyziologický) stav metabolizmu, kedy organizmus vyrába ketolátky z tuku, ktoré potom používa ako zdroj energie namiesto sacharidov (cukrov), čo môže byť výhodné nielen pri snahe o chudnutie, ale aj pri liečbe ochorení ako je epilepsia, rakovina, diabetes druhého typu alebo Alzheimerova či Parkinsonova choroba. 

Obsah

  1. Čo je to ketóza?
  2. Ketolátky dodávajú energiu mozgu
  3. Ketóza nie je to isté ako ketoacidóza
  4. Ketóza a epilepsia
  5. Ketóza a chudnutie
  6. Ďalšie pozitívne vplyvy ketózy na ľudské zdravie
  7. Je ketóza nebezpečná a aké sú jej nežiaduce účinky?
  8. Čo si z článku odniesť?

Do stavu ketózy môžete váš organizmus prepnúť dodržiavaním takzvanej ketogénnej diéty, ktorá je založená na konzumácii potravín s vysokým množstvom tukov a naopak na minimálnej konzumácii potravín s obsahom sacharidov (1).

Okrem prínosu v podobe rýchleho chudnutia má ketóza aj ďalšie výhody pre ľudské zdravie, vrátane napríklad zníženia početnosti epileptických záchvatov u detí (2).

Problematika okolo ketózy je celkom zložitá, ale tento článok vysvetľuje, čo je to ketóza a aký je jej prínos pre ľudské zdravie zrozumiteľným spôsobom.

Čo je to ketóza?

Ketóza je stav metabolizmu, pri ktorom telo získava väčšinu energie z tukov a nie zo sacharidov.

Vzniká fyziologicky v situácii, kedy má telo obmedzený prístup ku glukóze (tá je súčasťou sacharidov prijímaných v potrave), ktorá za normálnych okolností predstavuje pre väčšinu buniek preferovaný zdroj energie.

Ketóza je najčastejšie spájaná s ketogénnou diétou alebo s extrémne nízkosacharidovou diétou. Vyskytuje sa aj v tehotenstve, v detskom veku či pri riadenom aj neriadenom hladovaní (3456).

Ak chcete organizmus prepnúť do ketózy, musíte jesť menej ako 50 gramov sacharidov denne. U niektorých ľudí je dokonca potrebné znížiť denný príjem sacharidov až k hranici 20 mg denne, aby sa telo preplo na odbúravanie tukov.

Aby ste znížili príjem sacharidov pod vyššie uvedený limit, budete musieť z vášho jedálnička vyradiť celý rad potravín, vrátane obilovín, sušienok a sladených nápojov. Taktiež budete musieť obmedziť príjem strukovín, zemiakov a ovocia.

Pri nízkosacharidovej diéte dochádza k zníženiu hladiny hormónu inzulínu v krvi a naopak k prudkému nárastu uvoľňovania mastných kyselín z tukových zásob organizmu (preto je ketóza dobrá pre chudnutie).

Väčšina z takto uvoľnených mastných kyselín sa dostáva do pečene, kde dochádza k ich oxidácii a premene na ketolátky. Tie potom zaisťujú pokrytie energetických potrieb organizmu.

Na rozdiel od mastných kyselín, ketolátky prechádzajú hematoencefalickou bariérou a dokážu tak dodávať energiu aj do mozgu v prípade, kedy telo nemá dostatok glukózy.

Zhrnutie: Ketóza je stav metabolizmu, kedy sa hlavným zdrojom energie pre telo a mozog stávajú ketolátky. K tomu dôjde v situácii, kedy je denný príjem sacharidov veľmi nízky, čo vedie aj k poklesu koncentrácie hormónu inzulínu v krvi.

Ketolátky dodávajú energiu mozgu

Jedným z častých mýtov vo výžive je presvedčenie, že mozog nemôže bez sacharidov (glukózy) fungovať.

Je pravda, že glukóza je pre mozog uprednostňovaným zdrojomenergie a že sa v mozgu nachádzajú bunky, ktoré dokážu ako zdroj energie využívať jedine glukózu.

Avšak drvivá väčšina mozgu dokáže využívať ako zdroj energie aj ketolátky, k čomu dochádza napríklad pri hladovaní alebo v prípade, že jete veľmi málo sacharidov (7).

Už po troch dňoch hladovaní získava mozog 25% všetkej energie z ketolátok. Pri dlhodobom hladovaní je to dokonca až 60% (89).

Okrem toho, telo dokáže využiť bielkoviny na výrobu glukózy, ktorú mozog aj pri ketóze potrebuje. Tento proces sa odborne nazýva glukoneogenéza

Ketóza tak spolu s glukoneogenézou dokážu bez problémov pokryť energetické potreby mozgu.

Zhrnutie: Ak mozog nedostáva dostatočné množstvo glukózy, používa ako zdroj energie ketolátky. Malé množstvo glukózy, ktoré aj tak potrebuje, si telo dokáže vyrobiť z bielkovín.

Ketóza nie je to isté ako ketoacidóza

Ľudia si často pletú ketózu s ketoacidózou a nevedia, aký je medzi nimi rozdiel.

Zatiaľ čo ketóza je v podstate normálna súčasť metabolizmu, ketoacidóza je nebezpečné metabolické ochorenie, ktoré môže v prípade, že je neliečené, spôsobiť aj smrť pacienta.

Pri ketoacidóze je krv pacienta zaplavená obrovským množstvom glukózy a ketolátok.

Ak sa tak stane, dôjde k okysleniu krvi, čo môže organizmus vážne poškodiť.

Ketoacidóza najčastejšie vzniká pri nekompenzovanom (neliečenom) diabete prvého typu. Môže ale vzniknúť aj u pacientov s diabetom druhého typu, aj keď je to menej časté (10).

Ketoacidózu môže vyvolať aj nadmerné pitie alkoholu (11).

Zhrnutie: Ketóza je prirodzený stav metabolizmu, zatiaľ čo ketoacidóza je závažné ochorenie, ktoré sa najčastejšie vyskytuje pri nekompenzovanom diabete prvého typu.

Ketóza a epilepsia

Epilepsia je ochorenie mozgu, charakterizované opakujúcimi sa záchvatmi.

Jedná se o veľmi časté neurologické ochorenie, ktoré celosvetovo postihuje okolo 70 miliónov ľudí (12).

U väčšiny pacientov sa záchvaty darí zvládnuť pomocou liekov proti záchvatom a kŕčom (antikonvulzíva). Avšak asi 30% pacientom lieky nepomáhajú (13).

Preto už v 20. rokoch minulého storočia (okolo roku 1920) bola ketogénna diéta schválená ako odporučený liečebný postup epilepsie u pacientov, ktorí nereagujú na medikamentóznu liečbu (teda u tých, kde liečivá nezaberajú) (14).

Riadená ketóza ako spôsob liečby epilepsie sa používa hlavne u detí a klinické štúdie potvrdzujú, že má veľký prínos. U mnohých detí došlo po prechode na ketogénnu diétu k podstatnému zníženiu početnosti výskytu epileptických záchvatov a niektoré sa dokonca uzdravili úplne (15161718).

Zhrnutie: Ketogénne diéty dokážu účinne znížiť početnosť výskytu epileptických záchvatov, najmä u detí, ktoré nereagujú na bežnú liečbu.

Ketóza a chudnutie

Ketogénna diéta je veľmi obľúbená u ľudí, ktorí sa snažia schudnúť a jej pozitívny vplyv na chudnutie je veľmi dobre vedecky podložený (19).

Veľa štúdií dokonca preukázalo, že ketogénne diéty majú oveľa väčší prínos pri chudnutí než nízkotučné diéty (202122).

Jedna štúdia potvrdila, že ľudia, ktorí ketogénnu diétu dodržiavajú, schudli 2,2 krát viac než ľudia na nízkotučnej a nízkokalorickej diéte (23).

Navyše, ľudia pri dodržiavaní ketogénnej diéty menej často trpia pocitmi hladu a cítia sa sýtejší, čo je pripisované práve ketóze. Z tohto dôvodu teda ľudia na ketogénnej diéte nemusia nijak zvlášť počítať prijaté kalórie (2425).

Zhrnutie: Štúdie preukázali, že ľudia na ketogénnej diéte schudnú viac než ľudia na nízkotučnej diéte. Pri ketogénnej diéte sa ľudia navyše cítia menej hladní a dlhšie sýty.

Ďalšie pozitívne vplyvy ketózy na ľudské zdravie

Ketóza a ketogénna diéta môžu mať aj ďalšie pozitívne účinky, a tak sa v súčasnej dobe skúma ich prínos pri liečbe mnohých ochorení (26):

  • Ochorenia srdca: zníženie príjmu sacharidov pod hranicu, kedy sa metabolizmus  prepína na ketolátky, môže mať pozitívny vplyv na rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení, akými sú hladina     triglyceridov v krvi, celkový cholesterol a HDL cholesterol (27, 28).
  • Diabetes druhého typu: ketogénna diéta môže u niektorých diabetikov zlepšiť citlivosť na inzulín až o 75% a niektorým diabetikom môže pomôcť do tej miery, že je možné znížiť dávky alebo aj vysadiť užívanie liečiv na diabetes (takzvaných perorálnych antidiabetík) (29, 30).
  • Metabolický syndróm: ketogénna diéta zmierňuje výskyt všetkých najvýznamnejších  príznakov metabolického syndrómu a pomáha znižovať vysokú  hladinu triglyceridov v krvi, prispieva k redukcii tuku v oblasti brucha a taktiež pozitívne ovplyvňuje vysoký krvný tlak (31).
  • Alzheimerova choroba: ketogénna diéta môže mať pozitívny prínos pre pacientov s Alzheimerovou chorobou (32).
  • Rakovina: Niektoré štúdie potvrdzujú, že ketogénna diéta môže pomáhať pri liečbe rakoviny, pravdepodobne tým, že nádorové bunky odstrihne od glukózy ako energetického zdroja a nechá ich tak “vyhladnúť k smrti” (33, 34).
  • Parkinsonova choroba: jedna menšia štúdia preukázala, že po 28 dňoch dodržiavania ketogénnej diéty došlo u pacientov k zmierneniu prejavov Parkinsonovej choroby (35).
  • Akné: existujú určité dôkazy o tom, že ketóza a ketogénna diéta môžu prispievať k zmierneniu prejavov akné (36).
Zhrnutie: Ketóza a ketogénna diéta pomáhajú pri liečbe mnohých chronických ochorení, vrátane metabolického syndrómu, diabetu druhého typu alebo Alzheimerovej choroby.

Je ketóza nebezpečná a aké sú jej nežiaduce účinky?

Ketóza a ketogénna diéta majú aj niekoľko nežiaducich účinkov, na ktoré je potrebné myslieť.

Patria sem bolesti hlavy, únava, zápcha, vysoká hladina cholesterolu v krvi a zápach z úst (3738).

Väčšina týchto nežiaducich účinkov je však len dočasná a po niekoľkých dňoch či týždňoch na ketogénnej diéte vyššie uvedené príznaky vymiznú.

Ketóza môže negatívne ovplyvniť činnosť obličiek. U niektorých detí s epilepsiou, liečených ketogénnou diétou došlo totiž k vzniku obličkvých kameňov (394041).

A v neposlednom rade, napriek tomu, že sa tento problém vyskytuje len veľmi vzácne, u niektorých dojčiacich žien došlo pri ketogénnej diéte k rozvoju ketoacidózy, ktorá bola pravdepodobne spustená v dôsledku nízkeho príjmu sacharidov a prechodu metabolizmu do stavu ketózy (424344).

Ľudia, ktorí užívajú lieky na zníženie hladiny cukru v krvi (perorálne antidiabetiká, inzulín, apod.) musia pred prechodom na ketogénny spôsob stravovania informovať lekára, pretože bude pravdepodobne nutné upraviť dávkovanie liečiv po zahájení ketogénnej diéty.

Môžeme teda povedať, že ketóza je pre zdravých ľudí bezpečná, ale nebude vyhovovať každému.

Niektorí ľudia sa pri ketogénnej diéte budú cítiť spokojní a budú plní energie, ale niekomu ketogénna diéta nemusí vyhovovať.

Zhrnutie: Ketóza je pre väčšinu ľudí bezpečná, niekedy sa však môžu vyskytnúť nežiaduce účinky typu zápachu z úst, bolestí hlavy alebo zápchy.

Čo si z článku odniesť?

Ketóza je prirodzený stav metabolizmu, do ktorého sa organizmus dostane pri dodržiavaní ketogénnej diéty (teda diéty s tak nízkym príjmom sacharidov, že je telo nútené prepnúť svoje energetické zdroje a namiesto glukózy začne ako zdroj energie využívať ketolátky získané odbúraním tukov).

Ketogénna diéta má veľa pozitívnych účinkov na ľudské zdravie, pomáha pri chudnutí, znižovaní hladiny cukru v krvi a u detí s epilepsiou znižuje početnosť výskytu záchvatov.

Avšak dodržiavanie prísnej ketogénnej diéty nie je jednoduché. Navyše u niektorých ľudí sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky alebo sa len jednoducho nemusia cítiť dobre.

Ketóza nie je pre každého, ale môže veľmi pozitívne pôsobiť na ľudské zdravie.

Z lekárskeho hľadiska se ale neodporúča túto diétu dodržiavať dlhodobo a vždy by ste sa mali na čas vrátiť k sacharidom.

Ak sa chcete o ketogénnej diéte dozvedieť viac (vrátane ukážkového týždenného jedálnička), prečítajte si tento článok.

Zdieľať článok
Meno autora: MUDr. Michal Vilímovský (SK)
Vzdelanie: lekár
Použité zdroje:

Healthline.com

Zdroje obrázkov:

Pixabay.com

Dátum vydania: 21. marec 2019 20:55
Dátum plánovanej revízie: 21. marec 2021 20:55
Na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti využívame cookies. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií