Inzulín, prediabetes a inzulínová rezistencia: príznaky a riziká

Inzulín je veľmi dôležitý hormón ľudského tela. Ak vznikne inzulínová rezistencia (teda nedostatočná odpoveď organizmu na inzulín), vedie to k celému radu závažných zdravotných problémov vrátane prediabetu a diabetu.

Inzulín je dôležitý hormón, ktorý reguluje mnoho procesov v ľudskom tele. Pri poruche jeho fungovania preto vzniká veľa zdravotných problémov. Občas vzniká situácia, kedy bunky v ľudskom tele prestanú reagovať na inzulín správnym spôsobom. Tento stav, ktorý vzniká veľmi často, označujeme ako tzv. inzulínovú rezistenciu.

Odborná štúdia prevedená v USA v r. 2002 preukázala, že u 32,3% populácie v USA sa vyskytuje inzulínová rezistencia. Situácia v Čechách a na Slovensku nie je o nič viac ružová. Už v roku 2004 sa odhadovalo, že počet nediabetikov, u ktorých sa prejavujú príznaky inzulínovej rezistencie, môže byť 25 - 30% (1, 1a)

Ak sa pridajú ďalšie zdravotné ťažkosti, toto číslo ďalej narastá (v prípade obezity je inzulínová rezistencia problémom u 70% dospelých obéznych žien a u viac než 80% niektorých ďalších skupín pacientov) (2,3).

Inzulínová rezistencia a prediabetes sa taktiež vyskytujú približne u tretiny obéznych detí a dospievajúcich (4).

Tieto čísla sú odstrašujúce, ale povzbudivý je fakt, že inzulínová rezistencia môže byť významne zlepšená pri dodržiavaní zásad zdravého životného štýlu.

Tento článok zhŕňa základne informácie o inzulínovej rezistencii, vrátane možností prevencie a liečby. 

Inzulín a inzulínová rezistencia - vysvetlenie základných pojmov

Inzulín je hormón tvorený orgánom nazývaným podžalúdková žľaza (pankreas). Hlavnou funkciou tohto hormónu je regulácia metabolizmu glukózy, inzulín sa ďalej nemalou mierou podieľa na metabolizme tukov a bielkovín.

Pri konzumácii jedla s obsahom sacharidov sa v krvnom riečisku zvyšuje množstvo cukru. Hladina krvného cukru je snímaná pankreatickými bunkami, ktoré následne riadia uvoľnenie dostatočného množstva inzulínu do krvi. Inzulín potom cirkuluje krvným riečiskom a zaisťuje vstrebanie cukru do buniek tkanív, vďaka čomu je potom možné spracovanie cukru v bunkách a tvorba energie. Inzulín je v prípade niektorých tkanív celkom nevyhnutný pre transport cukru (glukózy) do buniek, pri jeho nedostatku je hladina cukru, ktorý sa nemohol dostať do buniek, v krvi vysoká a vznikajú tak ďalšie komplikácie.

Ďalší problém vzniká, ak bunky organizmu nie sú schopné správne reagovať na uvoľnený inzulín (napriek tomu, že sa inzulín uvoľňuje v dostatočnom množstve). Vravíme, že bunky tkanív sú necitlivé na inzulín, stávajú sa teda „rezistentné“. Ak táto situácia nastane, začne pankreas tvoriť ešte väčšie množstvo inzulínu než doteraz, aby došlo k zníženie hladiny krvného cukru. Vďaka tomu vzniká tiež vysoká hladina inzulínu v krvi (hyperinzulinémia). Stav sa môže postupne vyvíjať dlhú dobu, bunky sa stávajú viac a viac odolné a v krvi stúpa ako hladina produkovaného inzulínu, tak krvného cukru (glukózy). Pankreas postupne prestane zvládať nadmernú produkciu inzulínu a môže dôjsť k poškodeniu jeho buniek. To vedie k zníženiu produkcie inzulínu, vďaka tomu je nízke množstvo inzulínu v krvi a bunky navyše neodpovedajú na inzulín správnym spôsobom, čo spôsobí prudký rast hladiny cukru v krvi.

Ak hladina krvného cukru (glykémie) prekročí určitú hranicu, najprv prediabetes a potom diabetes druhého typu.

Toto vysvetlenie je veľmi zjednodušené a v praxi býva situácia oveľa zložitejšia, ale pre základné pochopenie problému inzulínovej rezistencie a cukrovky postačí. Inzulínová rezistencia je hlavnou príčinou diabetu 2. typu, ktorým trpí celosvetovo približne 9% ľudí. (5)

Inzulínová rezistencia

Inzulínová rezistencia znamená citlivosť buniek voči pôsobeniu inzulínu. V prípade, že je pacient „inzulínrezistentný“, znamená to nízku citlivosť buniek tkanív na inzulín. Naopak, ak je pacient na inzulín citlivejší (inzulínsenzitívny), majú jeho bunky väčšiu citlivosť na inzulín.

Byť inzulínrezistentný je nežiaduci stav, zatiaľ čo inzulínsenzitivita je správna a nutná, aby ľudské telo fungovalo dobre.

Čím je inzulínová rezistencia spôsobená?

Existuje mnoho rôznych príčin vzniku inzulínovej rezistencie.

Jednou z hlavných príčin je zvýšená hladina tukov v krvi. Výsledky početných klinických štúdií ukazujú, že vysoké množstvo voľných mastných kyselín v krvi negatívne pôsobí na bunky cieľových tkanív (napr. svalové bunky), čo narušuje signálne dráhy potrebné pre správny efekt inzulínu (6, 7, 8).

Hlavnou príčinou zvýšenej hladiny voľných mastných kyselín je konzumácia stravy s vysokou energetickou hodnotou (vysoko kalorická strava), čo vedie k nadbytku telesného tuku. Medzi hlavné príčiny vzniku inzulínovej rezistencie patria prejedanie, prírastok hmotnosti a obezita (9, 10, 11).

Jedinci, ktorí majú zvýšené množstvo viscerálneho tuku, pričom tento brušný tuk je považovaný za nežiaduci, majú zvýšené riziko vzniku inzulínovej rezistencie a ďalších problémov z toho vyplývajúcich (12, 13, 14, 15).

Zo zásob brušného tuku dochádza k uvoľneniu veľkého množstva voľných mastných kyselín, a taktiež hormónov so zápalovými účinkami, ktoré sa podieľajú na riadení inzulínovej rezistencie (16, 17, 18).

Avšak, inzulínovou rezistenciou môžu trpieť aj ľudia, ktorých telesná hmotnosť je normálna. Je však pravdou, že je to predovšetkým problém ľudí s nadváhou či obezitou (19).

Medzi ďalšie príčiny vzniku inzulínovej rezistencie patria:

• Fruktóza: vysoký príjem fruktózy (z potravín s vysokým obsahom pridaného cukru) vedie k vzniku inzulínovej rezistencie u ľudí (pri pokusoch na zvieratách tiež u potkanov) (20, 21, 22)
• Zápal: zvýšený oxidačný stres a zápal v tele vedie k vzniku inzulínovej rezistencie (23, 24)
• Nedostatok pohybovej aktivity: pohybová aktivita priaznivo ovplyvňuje citlivosť buniek tkanív na inzulín (citlivosť na inzulín - inzulínová senzitivita - sa zvyšuje) (25, 26)
• Črevná mikroflóra: výsledky klinických štúdií preukazujú, že narušenie črevnej mikroflóry vedie k vzniku zápalu, ktorý prispieva k rozvoju inzulínovej rezistencie a prídavných metabolických ťažkostí (27)

Medzi ďalšie príčiny patria napr. genetické, sociálne faktory, typ rasy (černosi, Hispánci a Aziati majú významne vyššie riziko vzniku inzulínovej rezistencie) (28, 29, 30).

Uvedený zoznam príčin nie je úplný. Existuje mnoho ďalších faktorov, ktoré prispievajú k vzniku inzulínovej rezistencie.

Aké sú príznaky inzulínovej rezistencie?

Existuje niekoľko možností, ktoré pomôžu určiť, či daný jedinec trpí inzulínovou rezistenciou.

Ak má pacient nalačno v krvi vysokú hladinu inzulínu, veľmi pravdepodobne sa jedná o rezistenciu buniek na inzulín. Test s názvom HOMA-IR (hodnota indexu inzulínovej rezistencie HOMA (homeostasis model assessment)) slúži k zisteniu prípadnej inzulínovej rezistencie pomocou dvoch parametrov - hladiny glykémie (krvného cukru) a inzulinémie (hladiny inzulínu v krvi).

Ďalšou možnosťou je tzv. oGTT (orálny glukózový tolerančný test), pri ktorom pacient vypije 250 ml čaju s obsahom 70 g glukózy, potom sa meria hladina glykémie počas nasledujúcich niekoľkých hodín.

Pokiaľ trpíte nadváhou a máte zvýšené množstvo telesného tuku (najmä v brušnej oblasti), je veľká pravdepodobnosť, že do určitej miery inzulínovou rezistenciou trpíte.

Ďalšou známkou inzulínovej rezistencie sú kožné prejavy- tzv. acanthosis nigricans (tmavé škvrny na koži, často na zadnej časti krku, či v podpazuší), ktoré sú známkou inzulínovej rezistencie (predovšetkým hyperinzulinizmu) (3).

Inzulínová rezistencia, metabolický syndróm a diabetes mellitus 2. typu

Inzulínová rezistencia je tesne spojená s dvomi stavmi - metabolickým syndrómom a diabetes mellitus 2. typu.

Metabolický syndróm je skupina rizikových faktorov spojených s diabetes mellitus 2. typu, kardiovaskulárnymi ochoreniami a ďalšími prídavnými problémami.

Metabolický syndróm sa vyznačuje vysokými hladinami triglyceridov v krvi, nízkou hladinou HDL cholesterolu, zvýšeným krvným tlakom, centrálnou obezitou (brušný tuk) a vysokými hladinami glykémií. (31)

Tento stav býva niekedy označovaný ako „syndróm inzulínovej rezistencie“ (32).

Inzulínová rezistencia vedie k vzniku ochorenia diabetes mellitus 2. typu. Pri tomto stave sú vysoké hladiny krvného cukru spôsobené nedostatočnou reaktivitou buniek tkanív na pôsobenie inzulínu (glukóza tak nemôže správne prechádzať do buniek tkanív a zostáva v krvi).

Bunky podžalúdkovej žľazy, ktoré produkujú inzulín, najprv zareagujú zvýšením produkcie inzulínu (aby tak zvýšili pravdepodobnosť, že bunky tkanív ho budú mať k dispozícii dostatok) (33).

Časom sa ale pankreas vyčerpá a prestáva fungovať, čo nakoniec vyústi do nedostatočnej tvorby inzulínu, ktorý je potom nutné telu dodávať formou podkožných injekcií (34).

Súčasne sú podávané lieky (tzv. PAD- perorálne antidiabetiká), ktoré podporujú zvýšenie citlivosti tkanív na inzulín. Ak prevedieme opatrenia, ktoré zaistia vznik inzulínovej senzitivity buniek, potom zabránime rozvoju metabolického syndrómu a diabetes mellitus 2. typu.

Inzulínová rezistencia v kombinácii s ďalšími zdravotnými ťažkosťami (kardiovaskulárne ochorenia a mnoho ďalších)

Inzulínová rezistencia je významnou mierou spojená s kardiovaskulárnymi ochoreniami, ktoré patria medzi najčastejšie príčiny úmrtí celosvetovo (35).

Jedinci s inzulínovou rezistenciou či metabolickým syndrómom majú až 93% riziko rozvoja kardiovaskulárneho ochorenia (36).

S inzulínovou rezistenciou sa ďalej spája mnoho ďalších zdravotných ťažkostí (napr. NASH- nealkoholová steatohepatitída, PCO- syndróm polycystických ovárií, Alzheimerova choroba a nádorové ochorenia) (37, 38, 39, 40).

Zhrnutí: Inzulínová rezistencia priamo súvisí s radom ďalších zdravotných ťažkostí (kardiovaskulárne ochorenia, nealkoholová steatohepatitída, syndróm polycystických ovárií, Alzheimerova choroba a nádorové ochorenia).

Ako znížiť inzulínovú rezistenciu (zvýšiť citlivosť buniek tkanív na inzulín)?

Priaznivým poznatkom je fakt, že inzulínovú rezistenciu je možné veľmi dobre ovplyvniť a obrátiť stav k vzniku inzulínové senzitivity (teda zvýšiť citlivosť buniek na inzulín).

Celkom zásadná je zmena životného štýlu. Existuje niekoľko spôsobov, pomocou ktorých znížiť inzulínovú rezistenciu (všetko sú to postupy odporúčané podľa medicíny založenej na dôkazoch - teda overené vedeckými a odbornými štúdiami):

• Pohybová aktivita: pravidelné cvičenie je jedným z najjednoduchších spôsobov, ako zlepšiť citlivosť tkanív na inzulín. Efekt cvičenia sa dostaví takmer okamžite (41, 42)
• Zníženie zásob brušného tuku: odporúča sa tiež zníženie množstva tuku v brušnej oblasti  (najmä takzvaného hlbokého“ viscerálneho“ tuku) 
• Prestať fajčiť: fajčenie prispieva k vzniku inzulínovej rezistencie (43)
• Obmedziť prívod sacharidov a rýchlych cukrov: pokúste sa znížiť príjem priemyselne spracovávaných a pridaných cukrov (napr. sladené limonády, cukrovinky). O tom, ktoré cukry je dobré konzumovať a ktoré nie, sa dozviete v samostatnom článku
• Dodržiavajte zásady zdravého stravovania: jedzte predovšetkým nespracované potraviny, veľa zeleniny a ovocia, ďalej orechy a tučné ryby
• Jedzte potraviny s vysokým obsahom omega-3 mastných kyselín: omega-3 mastné kyseliny prispievajú k zníženiu inzulínovej rezistencie, vedú k zníženiu hladiny triglyceridov v krvi (44, 45)
• Doplnky stravy: doplnok stravy zvaný berberín prispieva k zníženiu inzulínovej rezistencie a hladiny krvného cukru (46). Užitočné môžu byť tiež doplnky stravy s obsahom horčíku (47)
• Dostatok kvalitného spánku a odpočinku:Existujú dôkazy o tom, že zhoršená kvalita spánku podporuje rozvoj inzulínovej rezistencie (48)
• Vyvarovať sa stresu:nadmerný stres negatívne ovplyvňuje zdravie. Pokúste sa vyvarovať stresu a dostatočne odpočívať (49). Nemusíte hneď brať lieky, ale pre zníženie stresu a úzkosti môžete vyskúšať napríklad tieto postupy. Preukázané boli tiež priaznivé účinky meditácie (50)
• Darovanie krvi: vysoké hladiny železa v krvi sú spojené s inzulínovou rezistenciou (51, 52, 53). Ak darujete krv, znížite si tým množstvo železa v organizme.
• Prerušovaný pôst (niekedy tiež označovaný ako prerušované hladovanie): prerušované hladovanie prispieva k zvýšeniu citlivosti buniek na inzulín (54)

Väčšina položiek uvedených v zozname patrí medzi zásady zdravého životného štýlu. Zmienené odporúčania je vhodné dodržiavať, napriek tomu je však potreba zdravotný stav pravidelne konzultovať so svojim lekárom a riadiť sa jeho liečebnými odporučeniami.

Nízko sacharidová diéta a inzulínová rezistencia

Medzi ďalšie odporúčania pri inzulínovej rezistencii patrí dodržiavanie tzv. nízkosacharidovej diéty. Tento spôsob stravovania priaznivo pôsobí ako prevencia metabolického syndrómu a diabetu 2. typu (55, 56), pretože prispieva k zníženiu inzulínovej rezistencie (57, 58, 59).

Ak je príjem sacharidov veľmi nízky (napr. v rámci ketogénnej diéty), telo môže samo vyvolať vznik inzulínovej rezistencie, aby bola ušetrená glukóza ako zdroj energie pre mozog, v rámci tohto stavu vznikne fyziologická (teda normálna, pre telo prospešná, na rozdiel od patologickej inzulínovej rezistencie, ktorá organizmu škodí) inzulínová rezistencia (60)

Čo si z článku odniesť?

Inzulínová rezistencia je jedným z kľúčových faktorov vzniku mnohých chronických ochorení a je veľmi častá. Priaznivou skutočnosťou je fakt, že je možné ju znížiť a obnoviť tak citlivosť tkanív k inzulínu (dodržiavaním zásad zdravého životného štýlu- znížením telesného tuku, zdravou  stravou, dostatkom fyzickej aktivity, dostatočným a kvalitným spánkom).

Jednou z najprínosnejších vecí, ktorú môžete pre sebe urobiť a prispieť tak k svojmu dobrému zdraviu, je dodržiavanie niekoľkých jednoduchých zásad zdravého životného štýlu, uvedených vyššie. Zaistíte si tak dlhší, zdravší a šťastnejší život.