Napriek tomu, že stres môže byť aj pozitívny a motivačný faktor (napríklad v prípade, kedy sa snažíme urobiť dobre svoju prácu alebo uspieť pri skúške), odborné štúdie stále viac potvrdzujú, že chronický stres má na naše telo rovnako negatívny vplyv, ako nezdravé stravovacie návyky, nedostatok spánku alebo sedavý životný štýl.
Verili by ste tomu, že 75 - 90% návštev u lekára predstavujú ľudia, ktorí trpia chorobami spôsobenými stresom alebo na ktorých sa stres významne podieľa? (1)
Ako to, že stres má taký obrovský negatívny účinok na naše zdravie?
Je to dané najmä tým, že stres spôsobuje zmeny v hormonálnej rovnováhe a vychyľuje ju tak, že dochádza k zvýšeniu početnosti zápalových procesov a ďalších problémov.
Ak na organizmus necháme pôsobiť stres dlhšiu dobu, prejde do “chronického” štádia, čo je nebezpečné, pretože chronický stres významne zvyšuje riziko vzniku srdcových ochorení, diabetu, duševných, autoimunitných a tráviacich chorôb a dokonca sa podieľa aj na vzniku rakoviny, nadváhy a obezity.
Buďme k sebe úprimní a priznajme si, že stres je dnes všade okolo nás a nie je možné sa ho jednoducho zbaviť, a tak si musíme nájsť spôsoby, ako sa s ním vyrovnať, a to, ak je možné, bez liekov. Ak je váš život plný stresu (a len ťažko by sme našli niekoho, kto žije v úplnej pohode a nevie, čo je stres), mali by ste, aspoň podľa posledných klinických štúdií, do vášho pracovného rozvrhu zaradiť pravidelné aktivity ako sú cvičenie, meditácia, trávenie času vonku a venovanie sa vašim záľubám a činnostiam, ktoré vás bavia.
Nemôžeme vždy ovplyvniť príčiny stresu v našom živote, ale môžeme zmeniť spôsob, akým na stres reagujeme.
Dobrou správou je to, že ľudské telo je pripravené na to, aby sa so stresom dokázalo vyrovnať. Aj to je dôvod, prečo na stres reaguje tak silno.
S určitými skúsenosťami a praxou sa dokážeme naučiť, ako využívať niektoré dôsledky stresu v pozitívnom slova zmysle (napríklad skutočnosť, že vďaka stresu sme pozornejší a lepšie si všímame veci vôkol seba) a súčasne sa môžeme naučiť potláčať negatívne reakcie (napríklad tráviace problémy alebo podliehanie “baženia” po nezdravom jedle).
Poďme sa teda pozrieť na 8 spôsobov, ktoré vám pomôžu zmierniť stres a nedovolia mu, aby ovládal vaše životy.
Ak budete nižšie uvedených 8 postupov dodržiavať, celkom určite budete menej napätí a naučíte sa lepšie zvládať každodenný stres.
Cvičenie a joga
Jedným z najlepších spôsobov, ako sa zbaviť stresu, je cvičenie. To je naozaj skvelým prírodným liekom na úzkosť, pretože počas cvičenia sa z mozgu vo veľkom množstve vyplavujú endorfíny, ktoré na telo pôsobia súčasne ako lieky proti bolesti (analgetiká) a lieky na zlepšenie nálady (stabilizátory nálady).
Odborné štúdie potvrdzujú, že na ľudí, ktorí nie sú fyzicky aktívny, stres pôsobí silnejšie. Pretože na stres naše telo reaguje zmenami v neuroendokrínnom systéme, cvičenie nás pred ním do istej miery ochraňuje reguláciou mnohých metabolických a duševných pochodov v tele a posilňovaním našich prirodzených biorytmov, reguluje aj cyklus spánok/bdenie, stabilizuje náladu a tiež hodnoty cukrov v krvi.
Navyše cvičenie zlepšuje citlivosť buniek na inzulín a niekomu môže pomôcť aj k tomu, aby si lepšie uvedomoval pocity hladu, zlepšuje sebadôveru a vnímanie vlastnej osoby a vedie k lepšiemu duševnému spracovaniu informácií, čo znižuje riziko depresie.(2)
Nemôžete spať?
Aj s tým vám cvičenie dokáže pomôcť. A je to veľmi dôležité, vzhľadom na to, že kvalitný spánok je potrebný pre správnu reguláciu hormónov a na to, aby si telo oddýchlo.
Podobné účinky ako cvičenie má aj joga, ktorá posilňuje prepojenie “mysle a tela” a umožňuje ľuďom (najmä ženám) naučiť sa nepozerať sa nadmerne kriticky na svoje telo. Súčasne zlepšuje spánok a pomáha bojovať s úzkosťou. Analýza viac než 35 klinických štúdií, ktoré sa zaoberali skúmaním účinkov pravidelného cvičenia jogy na hladinu stresu a celkové zdravie organizmu, potvrdila, že cvičenie jogy vedie u väčšiny ľudí k podstatnému zlepšeniu rôznych telesných i duševných zdravotných ukazovateľov (3).
Chcete ešte výraznejšie posilniť blahodarné účinky cvičenia na znižovanie stresu?
Skúste si pri cvičení púšťať relaxačnú hudbu.
Odborné štúdie potvrdzujú, že počúvanie vhodnej hudby pozitívne ovplyvňuje psychobiologické mechanizmy stresovej odpovede, pomáha aktivovať parasympatický nervový systém, skracuje dobu rekonvalescencie po stresovej situácii a pozitívne ovplyvňuje hormonálnu rovnováhu a fungovanie mozgu. (4)
Meditácia/Modlitba
Meditácia a ozdravná modlitba sú dve overené metódy, ktoré pomáhajú uvoľniť nahromadený stres a umožňujú ľuďom vyrovnať sa s obavami a úzkosťou a nájsť pokoj duše.
Čo je na týchto dvoch spôsoboch, ako sa zbaviť stresu, najlepšie, je skutočnosť, že ich môžete robiť kedykoľvek počas dňa, z pohodlia domova a nepotrebujete na to žiadneho terapeuta, lekára, odborníka či zvláštny program. Preto patria medzi moje najobľúbenejšie metódy boja so stresom.
Meditácia a modlitba patria medzi tisíc rokov používané “liečebné” metódy a dnes je ich pozitívny vplyv na ľudské zdravie dokonca potvrdený aj vedecky.
Meditačné techniky NSR (z anglického Natural Stress Relief) a MBSR (redukcia stresu pomocou všímavosti, z anglického Mindfulness Based Stress Reduction) sú príklady dvoch jednoduchých mentálnych techník, ktoré stačí robiť jeden až dvakrát denne 10-15 minút. Výsledkom je zlepšenie “všímavosti (mindfulness)” a zníženie stresu a úzkosti. (5, 6)
Avšak existujú aj ďalšie meditačné techniky, ktoré preukázateľne zmierňujú fyziologickú odpoveď na stres, zlepšuj duševnú bdelosť a pomáhajú ľuďom vyrovnať sa s radom telesných a duševných problémov, ako sú napríklad úzkosť, depresia, duševné poruchy, ktoré ovplyvňujú kvalitu života, problémy s udržaním pozornosti, závislosti, stravovacie návyky, spánok, bolesť alebo priberanie. (7)
Akupunktúra
Akupunktúra sa v súčasnej dobe stále viac používa na liečbu mnohých so stresom súvisiacich ochorení, vrátane ochorení duševných, autoimunitných či imunologických a tiež vrátane civilizačných chorôb, ako sú neplodnosť, úzkosť alebo depresie. Vedci zistili, že liečba akupunktúrou vyvoláva zmeny v kardiovaskulárnom a imunitnom systéme, zvyšuje proliferáciu (množenie) T-lymfocytov a pomáha tak zlepšovať bunkovú imunitnú odpoveď. (8)
Klinické štúdie tiež preukázali, že akupunktúra je jedným z najlepších spôsobov, ako sa zbaviť stresu u pacientov, ktorí sa zotavujú zo srdcových chorôb, pretože pozitívne pôsobí na krvný tlak, obeh, hormóny a ďalšie faktory. (9)
Strava bohatá na živiny
Dostatočný prísun živín, ako sú esenciálne (látky, ktoré musíme prijímať v potrave, pretože si ich telo nedokáže vyrobiť) vitamíny, stopové prvky, zdravé tuky, elektrolyty, aminokyseliny a antioxidanty, pomáha vášmu mozgu lepšie sa vyrovnať so stresom, čo prospieva celému organizmu.
Nasledujúce potraviny patria medzi najlepšie prírodné “likvidátory stresu”:
- Potraviny s vysokým obsahom vitamínov triedy B, ako napríklad čerstvé mlieko a mliečne výrobky z biofariem, vajíčka od sliepok chovaných doma alebo v prirodzených podmienkach, hovädzie mäso z dobytka živeného pastvou a trávou, ryby pochádzajúce z prírodných zdrojov, hydina, pivovarské kvasnice a listová zelenina. Vitamín B je pre telo dôležitý, pretože ho potrebuje k tomu, aby dokázalo z prijatých živín vyrobiť energiu.
- Potraviny s vysokým obsahom vápniku a horčíku, ako napríklad nesladené prírodné jogurty, losos chytený v mori, fazuľa a iné strukoviny, listová zelenina, kapustová zelenina, ako napríklad brokolica, rovnako tak avokádo a orechy. Vápnik a horčík sú pre telo veľmi dôležité, pretože zaisťujú uvoľnenie svalov, prinášajú úľavu od bolestí hlavy a pomáhajú vám k lepšiemu spánku.
- Potraviny bohaté na bielkoviny. Bielkoviny sú zdrojom aminokyselín, ktoré sú nevyhnutné pre správnu funkciu nervovej sústavy (zaisťujú dobrý prenos signálu medzi neurónmi).
- Zdravé tuky a omega 3 mastné kyseliny. Ryby pochádzajúce zo studených vôd, ako napríklad losos alebo sardinky zmierňujú zápal a fungujú ako stabilizátory nálady. Omega 3 mastné kyseliny sú navyše dôležité pre správne fungovanie mozgu a kardiovaskulárneho systému. Medzi ďalšie potraviny, ktoré váš mozog potrebuje pre to, aby bol zdravý, patria orechy/semená, avokádo, olivový olej a kokosový olej.
Na druhú stranu je ale potrebné zo svojho jedálnička vyradiť tie potraviny, ktoré sa naopak podieľajú na zvyšovaní stresu. Do tejto skupiny patria:
- Potraviny s obsahom rafinovaných a umelo spracovaných cukrov. Problémom týchto potravín je, že spôsobujú prudké kolísanie hladiny cukrov v krvi počas dňa, čo prispieva k zvýšeniu úzkosti a súčasne to vyvoláva ďalšie “baženie” po týchto nezdravých cukroch a únavu.
- Príliš veľa alkoholu alebo kofeínu. Ako alkohol, tak aj kofeín môžu v nadmernom množstve spôsobiť úzkosť (alebo jej prejavy zhoršiť). Navyše tieto látky spôsobujú dehydratáciu organizmu a narušujú váš spánok. To všetko vedie k tomu, že sa budete cítiť unavenejší a nebudete schopní sa dobre vyrovnať so stresom.
- Rafinované a priemyselne spracované rastlinné oleje. Nerovnováha v príjme polynenasýtených mastných kyselín (teda stav, kedy prijímate oveľa viac omega 6 mastných kyselín než omega 3 mastných kyselín) vedie k narušeniu metabolizmu, zápalu a poškodeniu čriev, čo môže mať negatívny vplyv na vaše duševné zdravie.
Vyskúšajte kognitívne behaviorálnu terapiu na utriedenie myšlienok
Kognitívne behaviorálna terapia je liečebný postup, ktorý preukázateľne znižuje úzkosť a stres a s úspechom sa používa aj na liečbu ďalších ochorení, vrátane závislostí, nespavosti, depresie alebo ochorení súvisiacich s narušením prijímania potravy.
Vzhľadom na to, že takmer 50% všetkých duševných ochorení vzniká na podklade chronického, neliečeného stresu, snažia sa terapeuti zaoberajúci sa kognitívne behaviorálnou terapiou pacientov “školiť” v tom, ako lepšie reagovať na stresujúce situácie.
Kognitívne behaviorálna terapia pracuje s vašimi myšlienkami a reakciami na určité situácie a snaží sa zmeniť to, ako jednotlivé situácie vnímate a pozitívne tak ovplyvniť odpoveď organizmu na stresové reakcie. (10)
Akonáhle dokážete identifikovať hlavné situácie, ktoré vyvolávajú vaše nesprávne vzorce správania, ktoré vám škodia, môžete zapracovať na ich zmene a naučiť sa na ne správne reagovať.
Hlavná myšlienka kognitívne behaviorálnej terapie je nasledujúca: Ak dokážete zmeniť spôsob, akým sa v určitých životných situáciách správate - napríklad namiesto toho, aby ste sa pred pracovným pohovorom začali stresovať a prepadali panike, naučíte sa stres zvládnuť a pripraviť sa na pohovor, ako najlepšie viete - dokážete tým podstatne znížiť obavy (a stres) z príslušnej situácie.
Kognitívne behaviorálna terapia je tiež skvelá pre liečbu vnútorných príčin stresu, ako je napríklad myslenie v štýle “všetko alebo nič”, rýchle robenie záverov, prepadanie pesimizmu, kladenie nereálnych nárokov na seba, očakávanie vždy toho najhoršieho alebo pocity viny či ostýchavosti ohľadne udalostí, ktoré nemôžete nijako ovplyvniť. (11)
Ak sa o kognitívne behaviorálnej terapii chcete dozvedieť viac, môžete si prečítať náš podrobný článok.
Častejší pobyt v prírode a v spoločnosti
Chodenie do spoločnosti, trávenie času vonku a spoločné zážitky s rodinou, priateľmi alebo manželom/manželkou sú ďalšie možnosti, ako sa zbaviť stresu a ich zdravotný prínos je nesporný.
Trávenie času v spoločnosti úzko súvisí s dlhovekosťou, pretože vám to umožní uvedomiť si, že človek je súčasťou niečoho väčšieho než je jeho vlastný svet a pomáha vám to dívať sa na veci (a problémy) s nadhľadom. Podobné účinky má aj trávenie času vonku, pretože si zase uvedomíte, že ste súčasťou oveľa väčšieho sveta, čo vám zdvihne náladu a prispeje k zlepšeniu a skvalitneniu spánku. (12)
Vedenie denníku
Ak si budete vaše emócie (ako pozitívne, tak negatívne) zaznamenávať spolu s udalosťami, ktoré ich vyvolali, môžete prísť na príčinu toho, čo stres spôsobuje. Denník predstavuje jednoduchý a účinný spôsob, ako sledovať stav vašej mysle celý deň. Ak ho chcete využiť k zmierneniu stresu, píšte si ho zodpovedne a snažte sa identifikovať myšlienky a situácie, ktoré vo vás vyvolávajú negatívne (stresové) reakcie a situácie, ktoré vám vadia alebo vo vás vzbudzujú pocit neistoty.
Ďalší prínos vedenia denníku pri znižovaní stresu je v tom, že vám umožňuje získať prehľad o vašich denných aktivitách a udržať si poriadok v tom, čo máte v ten ktorý deň urobiť. Môžete si do notesu jednoducho poznamenať zoznam schôdzok, úlohy, ktoré máte splniť, vrátane rodinných a pracovných povinností. Keď si tieto veci poznamenáte “na papier” budete sa cítiť viac v pohode a nebudete sa stresovať a báť toho, že nesplníte nejakú dôležitú úlohu včas alebo zabudnete vyzdvihnúť deti zo škôlky.
Využite adaptogénne rastliny a esenciálne oleje
Niektoré adaptogénne rastliny a esenciálne oleje zlepšujú prejavy úzkosti tým, že do určitej miery znižujú účinky stresu a hormónu kortizolu (hlavný stresový hormón) na ľudský organizmus. Adaptogény, kam mimo iné patrí napríklad ginko dvojlaločné (Ginko biloba L.), whitania opojná (ashwagandga), žerucha peruánska (maca), rozchodnica ružová, bazalka posvätná a kakaovník pravý sú jedinečnou triedou liečivých rastlín, ktoré vyvažujú a obnovujú rovnováhu metabolických a ďalších procesov prebiehajúcich v organizme a súčasne náš organizmus chránia pred stresom vďaka ovplyvňovaniu hladín hormónov a fyziologických funkcií.
Esenciálne oleje, ako je napríklad olej levanduľový, myrtový, kadidlový a bergamotový zmierňujú zápal, zlepšujú fungovanie imunitného systému, vyrovnávajú hladiny hormónov v tele a zlepšujú spánok a trávenie. (13)
Ako stres pôsobí na vaše zdravie?
Stres definujeme ako “reakciu organizmu na akúkoľvek zmenu vnútorného prostredia, ktorá vyžaduje úpravu rovnováhy alebo odpoveď.”
Zatiaľ čo určitá miera stresu je pre organizmus prínosná a má do istej miery ochranný účinok, príliš mnoho stresu vám môže naopak veľmi uškodiť a napáchať na vašom zdraví značnú neplechu. (14)
Často si ani neuvedomujeme, že veľa bežných vecí a udalostí, ktoré denne prežívame, môže v tele vyvolávať stres a aktivovať príslušnú odpoveď organizmu.
Veci, ako sú finančné problémy, nedostatok spánku, problémy vo vzťahoch, pretrénovanie alebo nadmerné cvičenie a dokonca aj držanie diét môžu byť spúšťačmi stresu.
Stres môže byť vnímaný buď ako pozitívna alebo negatívna vec, a to v závislosti na konkrétnej situácii. Podstatný je fakt, že naše telo na oba druhy stresu reaguje úplne inak. Bohužiaľ, telo nie je tak šikovné, aby dokázalo rozlišovať medzi naozaj vážnymi hrozbami (ako sú napríklad situácie, kedy vás chce niekto okradnúť alebo zabiť, či stavy, kedy nie je čo jesť a telo trpí hladom) a udalosťami, ktoré síce stres vyvolávajú, ale nie sú život ohrozujúce.
Naše telo jednoducho nemá mechanizmy na to, aby rozpoznalo, či je problém skutočne život ohrozujúci alebo nie, a tak v podstate všetky situácie, ktoré vo vás vzbudzujú strach, obavy, očakávanie, ľútosť, paniku alebo “nadmerné rýpanie sa v probléme” môžu organizmus zaťažiť obrovským stresom a vyvolať obrovskú stresovú odpoveď.
Stres môže byť vyvolaný aj relatívne malými zmenami životného štýlu (napríklad zmenou stravovania, spôsobu cvičenia alebo nedostatkom spánku), okolitého prostredia (napríklad nové zamestnanie alebo sťahovanie), taktiež opakovanými negatívnymi myšlienkami. (15)
Aj “dobrý a prospešný stres” má na telo okamžitý a zásadný vplyv. Všimli ste si napríklad, že keď ste nervózni alebo sa bojíte, nemáte chuť na jedlo a začnú sa vám potiť dlane? To isté platí v prípade dôležitej pracovnej (alebo súkromnej) schôdzky alebo skúšky v škole, na ktorej vám veľmi záleží, kedy veľmi pravdepodobne budete v noci predtým zle spať.
To sú ale veci, ktorými sa stres prejavuje navonok. Avšak vo vašom tele narobí stres ďalšiu paseku, ktorú na prvý pohľad nie je možné vidieť. Dochádza napríklad k zvýšeniu hladiny “stresových hormónov”, ako je napríklad kortizol. Ten spôsobí zvýšenie hladiny cukru v krvi, zmeny v stravovaní (chuť na sladké a prejedanie sa - okrem iného) a naruší normálny spôsob trávenia zmenami v tráviacom trakte a vôbec, významne ovplyvňuje činnosť ďalších orgánov a hormonálnych systémov v tele, okrem iného napríklad štítnej žľazy.
Desiatky klinických štúdií potvrdzujú, že chronický stres sa podieľa na vzniku mnohých ochorení a vyvoláva rad príznakov, ako sú:
- tenzná bolesť hlavy (odborne tenzná cefalea)
- únava (vrátane chronickej a adrenálnej únavy). Adrenálna únava je v podstate vyčerpanie nadobličiek, ktoré produkujú stresové hormóny a v dôsledku chronického stresu ich prestanú stíhať vyrábať, čo sa prejavuje rôznymi príznakmi.
- vysoký krvný tlak
- ochorenia srdca
- obezita a priberanie
- diabetes (cukrovka)
- akné a ďalšie kožné ochorenia
- alergie a astma
- artritída (zápal kĺbov)
- depresie a úzkosť
- neplodnosť
- autoimunitné ochorenia
- poruchy spánku
- stresom vyvolané poruchy príjmu potravy
- závislosti
Skutočnosť, že stres v tele zvyšuje hladinu kortizolu (stresový hormón) je veľmi dobre známa. Rovnako tak nie je žiadnym prekvapením, že za to, ako naše telo reaguje na stres, je zodpovedný predovšetkým náš mozog. Ten najprv spracuje danú udalosť na základe vašich myšlienkových vzorcov a vzorcov správania (naučených a vrodených) a podľa toho potom vyšle príslušné signály do žliaz s vnútornou sekréciou (produkujú hormóny), do srdca (posilnenie krvného obehu), do tráviacej sústavy (utlmenie chuti na jedlo a naopak vyplavenie veľkého množstva cukru do krvi ako prípravu na “boj a útek”) a do ďalších orgánov. (16)
Mozog (najmä jeho časť zvaná hipokampus) vyhodnotí, či sú dané pocity alebo udalosti, ktoré prežívate, život ohrozujúce, škodlivé alebo či môžu byť potenciálne prínosné a prostredníctvom neurónov alebo hormonálnych mechanizmov vyšle príslušné signály na ovplyvnenie činnosti kardiovaskulárneho, imunitného a tráviaceho systému.
Kortizol je hlavným hormónom (nie však jediným), ktorý je zodpovedný za vnútornú stresovú reakciu typu “boj alebo útek” (z anglického “Fight or Flight”), čo je reakcia (alebo lepšie povedané súbor opatrení), ktorou naše telo odpovedá na akútny stres a pomáha nám buď z danej situácie utiecť alebo zostať a “bojovať”.
Ak však takmer každý deň tieto akútne stresové reakcie v našom tele vyvolávajú krátkodobé zvýšenie hladín hormónu kortizolu (a s tým súvisiacich činností nadobličiek, ktoré kortizol produkujú), dochádza k poškodeniu organizmu, narušeniu reparačných (opravujúcich) mechanizmov a k urýchleniu procesu starnutia.
Znamená to teda, že by sme sa mali snažiť z nášho života odstrániť všetok stres?
Samozrejme, že nie. Vieme, predsa, že niektoré druhy stresu sú pre telo prínosné a telo sa im dokáže dobre prispôsobiť (adaptívnou reakciou na stres), zatiaľ čo s inými druhmi stresu sa telo tak dobre vyrovnať nedokáže a tie v tele vyvolávajú maladaptívnu reakciu na stres.
Napríklad cvičenie a snaha ísť si tvrdo za svojim cieľom” sú stresujúce faktory, ktoré ale nakoniec nášmu telu prospievajú. Oblasti mozgu, ako sú hipokampus, amygdala a prefrontálna mozgová kôra si z tohto druhu stresu vezmú “to pozitívne” a spôsobia “stresom vyvolanú štrukturálnu remodeláciu mozgu”, ktorá nakoniec vedie k zmenám vášho správania a fyziologickej odpovedi na tieto pozitívne udalosti. Výsledkom je, že v budúcnosti budete na podobné situácie schopní lepšie a rýchlejšie reagovať, pretože ste sa z nich poučili, máte ich spojené s odmenou a prestali ste ich vnímať ako hrozbu.
Čo si z toho o znížení stresu zapamätať?
Stres je nevyhnutnou súčasťou nášho života. Každý sa s ním musí vedieť vyrovnať a niektoré druhy stresu môžu byť pre vaše zdravie aj prínosom.
Avšak, chronický negatívny stres dokáže vážne narušiť vašu telesnú a duševnú pohodu.
Preto je veľmi dôležité, aby si každý z nás našiel činnosti, ktoré mu pomôžu nadmerný stres uvoľniť a zlepšiť tak kvalitu života. Pre zníženie stresu môžete vyskúšať napríklad vyššie popísané postupy - cvičenie a jogu, meditáciu/ozdravnú modlitbu, akupunktúru, stravu bohatú na živiny, kognitívne behaviorálnu terapiu, trávenie viac času v prírode a v spoločnosti, vedenie denníku a používanie adaptogénnych rastlín a esenciálnych olejov.
Tieto veci vám pomôžu udržať si dobrú náladu, upokojiť sa a naučiť sa lepšie zvládať každodenný stres.
A ak sa vám to podarí, prospeje to vášmu celkovému zdravotnému stavu a budete môcť viesť lepší a plnohodnotnejší život.
Nájdite si čas na zábavu a snažte sa tráviť čo najviac chvíľ s tými, ktorých máte radi. Nielen prácou je človek živý a peniaze si do hrobu nevezmete.
20 potravín, ktoré vám okamžite uľavia od pálenia záhy
Bakerova cysta: príčiny, prejavy a liečba
Čo môže byť príčinou nadmerného močenia?
Zväčšená slezina (splenomegália)
Zápal Achillovej šľachy: príčiny, príznaky, diagnostika a liečba
Absces: vznik, príznaky a liečba
Nepriechodnosť čriev: prejavy, príznaky, diagnostika a liečba
Pásomnica (teniáza)
Uzly na štítnej žľaze
Zväčšená pečeň (hepatomegália)
Struma (zväčšenie štítnej žľazy, hrvoľ)
Syndróm dráždivého čreva
Bolesť pod ľavým rebrom (v ľavom podrebrí): všetko čo potrebujete vedieť!
Genitálne bradavice (kondylómy): príčiny, príznaky, diagnostika a liečba
Vápnik v potravinách: 15 potravín s vysokým obsahom vápnika