Aké sú účinky kávy a kofeínu na mozog?
Káva je veľmi obľúbený nápoj. V minulosti bola často démonizovaná, ale v skutočnosti je v rozumnom množstve veľmi zdravá. Obsahuje totiž množstvo zdraviu prospešných látok a antioxidantov.
Pre mnoho ľudí je dokonca hlavným zdrojom antioxidantov (1, 2).
Má viacero blahodarných účinkov na naše zdravie. Napríklad znižuje riziko cukrovky druhého typu či ochorenia pečene a podľa niektorých štúdií pomáha aj pri chudnutí (3, 4).
Ale ako káva pôsobí na váš mozog? Ak vás to zaujíma, prečítajte si tento článok.
Aké účinné látky obsahuje káva?
Káva je veľmi zdravý nápoj. Obsahuje stovky biologicky aktívnych zložiek, ktoré stoja za jej liečivými účinkami.
Väčšina účinných látok, ktoré káva obsahuje, sú takzvané antioxidanty, čo sú molekuly , ktoré pomáhajú chrániť bunky pred poškodením voľnými radikálmi.
Tu je zoznam najdôležitejších účinných látok obsiahnutých v káve (5):
- Kofeín: ako hlavná účinná látka v káve stimuluje centrálny nervový systém. Ide o najčastejšie konzumovanú psychoaktívnu látku na svete (6).
- Kyselina chlorogenová (CGA): jedná sa o látky zo skupiny polyfenolov , ktoré majú pozitívne účinky na mnoho biologických pochodov v organizme. Podieľa sa napríklad na metabolizme cukrov a pomáha tiež regulovať krvný tlak, čo sú hlavné rizikové faktory pre vekom podmienené zhoršovanie kognitívnych funkcií a pamäti (7, 8).
- Kafestol a kahweol : tieto látky sa vo veľkom množstve nachádzajú najmä v nefiltrovanej káve. Štúdie naznačujú, že blahodárne pôsobia na pečeň a chránia pred rakovinou, ale ich nadmerná konzumácia môže zvyšovať hladinu "zlého" LDL cholesterolu (9, 10, 11).
- Trigonelín : jedná sa o látku zo skupiny alkaloidov, ktorá je za vysokých teplôt nestabilná a počas praženia z nej vzniká kyselina nikotínová, známa tiež ako niacín (vitamín B3). Trigonelín tiež potláča rast baktérií v ústnej dutine, čím pomáha chrániť pred zubným kazom (12).
Avšak množstvo účinných látok v šálke kávy sa môže podstatne líšiť.
Obsah účinných látok totiž závisí od mnohých faktorov, ako sú druh kávových zŕn, spôsobu praženia a tiež na množstve vypitej kávy (13, 14).
Ako káva pôsobí na mozog?
Kofeín ovplyvňuje činnosť nervovej sústavy niekoľkými rôznymi spôsobmi.
Účinky kofeínu na mozog sú založené na ovplyvňovaní takzvaných adenozínových receptorov (15).
Adenozín je neurotransmiter v mozgu, ktorý nám pomáha zaspať a spať. Neuróny v ľudskom mozgu majú špeciálne receptory, na ktoré sa adenozín viaže. Keď sa adenozín naviaže na príslušný receptor, potlačí vedenie vzruchov v príslušnom neuróne, čo spomaľuje činnosť mozgu a pripravuje ho k spánku.
Adenozín sa počas dňa v mozgu hromadí a vyvoláva pocit únavy a ospalosti (16, 17).
Kofeín má podobnú molekulárnu štruktúru ako adenozín a ak sa v mozgu nachádzajú obe tieto molekuly, naviaže sa na adenozinové receptory kofeín namiesto adenozínu.
Pretože kofeín nemá tlmivé účinky na nervovú sústavu ako adenozín, má pitie kávy povzbudzujúce účinky, lebo bráni adenozínu, aby sa naviazal na svoje receptory.
Kofeín tak stimuluje centrálny nervový systém a znižuje pocit únavy.
Stimulačné (povzbudzujúce) účinky kávy na mozgové funkcie
Štúdie naznačujú, že kofeín krátkodobo stimuluje fungovanie mozgu (18).
Za povzbudzujúcimi účinkami kávy stojí práve skutočnosť, že kofeín blokuje adenozín a bráni jeho väzbe na receptory v mozgu.

Štúdie naznačujú, že kofeín krátkodobo stimuluje fungovanie mozgu
Káva ale stimuluje centrálny nervový systém tiež vďaka tomu, že kofeín zvyšuje uvoľňovanie ďalších neurotransmiterov, ako sú noradrenalín, dopamín alebo serotonín (19).
Kofeín pomáha zlepšovať viacero funkcií mozgu, ako sú (18, 20, 21):
- Nálada.
- Reakčná doba.
- Bdelosť.
- Pozornosť.
- Učenie.
- Duševné funkcie ako celok.
Je ale potrebné si uvedomiť, že časom si na kofeín zvyknete a telo naň bude reagovať podstatne menej. To znamená, že na dosiahnutie rovnakých účinkov by ste museli piť stále viac a viac kávy, čo tiež nie je veľmi dobré (22).
Káva a pamäť
Káva a kofeín môžu tiež údajne zlepšovať pamäť, ale výsledky štúdií nie sú jednoznačné.
Niektoré štúdie zistili, že kofeín môže zlepšovať krátkodobú pamäť (23).
Ďalšie štúdie ale nezistili žiadny vplyv kofeínu na pamäť a niektoré dokonca tvrdia, že kofeín môže pamäť zhoršovať (24, 25, 26).
Odborníci sa stále nezhodujú v účinkoch kofeínu na dlhodobú pamäť (27).
Jedna malá štúdia naznačuje, že kofeín môže zlepšovať dlhodobú pamäť, ak ho konzumujeme bezprostredne po učení (28).
Účastníci štúdie sa najprv naučili rozpoznávať sadu obrázkov a bezprostredne potom im bola podaná tableta s kofeínom. V porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorá kofeín nedostala, dosiahli ľudia, ktorí tabletu užili lepších výsledkov v rozpoznávaní naučenej sady obrázkov po 24 hodinách.
Kofeín tiež zvýšil odolnosť naučenej látky proti zabúdaniu, v porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorá namiesto kofeínovej tablety dostala placebo.
Káva a únava
Hlavným dôvodom prečo väčšina ľudí pije kávu je zmiernenie únavy a zvýšenie pozornosti a bdelosti a nie je teda žiadnym prekvapením, že štúdie naznačujú, že kofeín únavu skutočne potláča (18).
Povzbudzujúce účinky ale netrvajú večne a po čase odoznejú a budete si musieť dať ďalšiu šálku.
Dávajte si ale pozor, aby ste nepili kávu neskoro popoludní a večer, pretože kofeín môže narušiť kvalitu vášho spánku (29).
Ak pitie kávy narúša váš spánkový cyklus, budete sa stále cítiť unavení a namiesto toho, aby vám káva pomohla zbaviť sa únavy, váš stav ešte zhorší.
Káva môže znížiť riziko Alzheimerovej choroby a demencie
Alzheimerova choroba je celosvetovo najčastejšou príčinou demencie. Zvyčajne začína veľmi pomaly, ale postupne sa zhoršuje a nevieme ju liečiť.
Medzi hlavné príznaky Alzheimerovej choroby patrí strata pamäti, narušenie kognitívnych funkcií, myslenia a správania.
Je zaujímavé, že spôsob stravovania do určitej miery ovplyvňuje riziko Alzheimerovej choroby a ďalších druhov demencie.
Observačné (pozorovacie) štúdie naznačujú, že primeraná konzumácia kávy znižuje riziko Alzheimerovej choroby až o 65% (30, 31, 32, 33, 34).
Avšak tieto štúdie nie sú veľmi kvalitné a musíme účinky kávy a kofeínu na Alzheimerovu chorobu overiť v randomizovaných, placebom kontrolovaných štúdiách.
Káva a Parkinsonova choroba
Parkinsonova choroba je chronické ochorenie centrálneho nervového systému (35).
Je charakterizované zánikom nervových buniek v mozgu, ktoré produkujú dopamín a sú dôležité pre správne fungovanie svalov (36).
Parkinsonova choroba ovplyvňuje hlavne pohyb a často je spojená s trasom (odborne tremor). Rovnako ako Alzheimerovu chorobu ani Parkinsonovu chorobu nevieme vyliečiť a dokážeme len spomaliť jej priebeh. Preto je prevencia tohto ochorenia veľmi dôležitá.
Štúdie naznačujú, že pitie kávy pomáha predchádzať vzniku Parkinsonovej choroby (37, 38, 39).
Rozsiahla analýza vykonaných štúdií zistila, že u ľudí, ktorí pijú tri šálky kávy denne je riziko, že ochorejú Parkinsonovou chorobou o 29% nižšie ako u tých, ktorí kávu nepijú. Pitie piatich šálok kávy denne ale neprináša žiadne ďalšie výhody, takže nemá zmysel zbytočne denné množstvo vypitej kávy zvyšovať (40).
Za protektívnymi (ochrannými) účinky kávy u Parkinsonovej choroby stojí pravdepodobne kofeín (41, 42).
Mali by ste kávu piť?
Ak kávu pijete umiernene a v primeranom množstve, je skvelým nápojom pre váš mozog.
Krátkodobo zlepšuje náladu, pozornosť, učenie a skracuje reakčnú dobu. Jej dlhodobá konzumácia chráni pred závažnými ochoreniami mozgu, ako sú Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba.
Aj keď väčšina štúdií, ktoré skúmali účinky kofeínu a kávy na mozog, sú štúdie pozorovacie (čo znamená, že jednoznačne nepreukazujú príčinu ani účinky), výsledky doterajších výskumov napriek tomu naznačujú, že káva má na mozog naozaj blahodarné účinky.
Avšak je dôležité to nepreháňať. Nadmerné pitie kávy vyvoláva úzkosť, palpitácie (búšenie srdca) a problémy so spánkom (29).
Niektorí ľudia sú na účinky kofeínu citlivejší, zatiaľ čo na iných káva nepôsobí, ani keď pijú niekoľko šálok denne. V každom prípade je ale potrebné dennú dávku kofeínu a kávy obmedziť, čo platí najmä pre deti, dospievajúcich a tehotné ženy (43, 44).
Ak kávu dobre znášate, môžete ju bez obáv piť a využívať jej kladné pôsobenie na mozog.
Meno autora: | MUDr. Michal Vilímovský (SK) |
---|---|
Vzdelanie: | lekár |
Použité zdroje: | |
Zdroje obrázkov: | Canva.com |
Dátum vydania: | 22. november 2022 5:55 |
Dátum plánovanej revízie: | 22. november 2024 5:55 |
Chcete dostávať podobné články o zdraví každý deň na e-mail?
Prihláste sa na odber našich príspevkov a každý deň vám pošleme zadarmo jeden článok o zdraví a výžive na e-mail. Žiadne nezmysly, ale kvalitné príspevky, ktoré vám pomôžu získať viac informácií o liečbe a diagnostike rôznych ochorení, potravinách a liečivách.
20 potravín, ktoré vám okamžite uľavia od pálenia záhy
Bakerova cysta: príčiny, prejavy a liečba
Čo môže byť príčinou nadmerného močenia?
Zväčšená slezina (splenomegália)
Zápal Achillovej šľachy: príčiny, príznaky, diagnostika a liečba
Absces: vznik, príznaky a liečba
Nepriechodnosť čriev: prejavy, príznaky, diagnostika a liečba
Pásomnica (teniáza)
Uzly na štítnej žľaze
Zväčšená pečeň (hepatomegália)
Struma (zväčšenie štítnej žľazy, hrvoľ)
Bolesť pod ľavým rebrom (v ľavom podrebrí): všetko čo potrebujete vedieť!
Syndróm dráždivého čreva
Genitálne bradavice (kondylómy): príčiny, príznaky, diagnostika a liečba
Vápnik v potravinách: 15 potravín s vysokým obsahom vápnika