Subdurálny hematóm: všetko, čo potrebujete vedieť

Subdurálny hematóm je druh traumatického poranenia mozgu, pri ktorom krv z poranenej cievy (obvykle premosťujúcej žily) vyteká pod tvrdú plenu mozgovú (dura mater), konkrétne do priestoru medzi dura mater a arachnoidea mater (pavúčnica).

Jedná sa o závažné, niekedy aj o život ohrozujúce poranenie, ktoré sa prejavuje rôznymi príznakmi ako sú pretrvávajúca bolesť hlavy, zmätenosť, ospalosť, nevoľnosť a zvracanie, nezreteľná reč a zmeny videnia. Najčastejšou príčinou subdurálneho hematómu je poranenie hlavy pri úrazoch, pádoch alebo autonehodách.

V tomto článku sa dozviete čo je subdurálny hematóm, aké typy existujú, aké sú najčastejšie príčiny, príznaky a možnosti liečby tohto problému.

Subdurálny hematóm je druh intrakraniálneho krvácania. Jedná sa o krvácanie do priestoru pod tvrdú plenu mozgovú. Mozog má tri obaly, tzv. pleny (tzv. meningy), ktoré oddeľujú kostenú časť lebky a vlastné mozgové tkanivo.

Mozgové pleny chránia mozog pred poškodením.

Ak máte subdurálny hematóm, došlo k natrhnutiu cievy, najčastejšie žily a krv z natrhnutej cievy vyteká do priestoru pod tvrdú plenu mozgovú (odtiaľ aj odborný termín subdurálny, kde „sub“ znamená latinsky pod a „durálny“ je slovo označujúce tvrdú mozgovú plenu– dura mater).

Ďalší názov pre subdurálny hematóm je subdurálne krvácanie.

Niekedy sa v širšom slova zmysle subdurálne krvácanie označuje ako intrakraniálny hematóm a patrí medzi 4 hlavné typy krvácania do mozgu(rozlišujeme epidurálne, subdurálne, subarachnoidálne a intracerebrálne krvácanie).

Aká je frekvencia výskytu subdurálnych hematómov?

Subdurálne hematómy sa vyskytujú až u 25 % osôb s poranením hlavy.

Sú subdurálne hematómy závažné?

Áno, subdurálny hematóm môže byť závažný.

Niekedy môže byť krvácanie len pomalé a telo je schopné nahromadenú krv vstrebať.

Väčšie množstvo krvi ale môže tlačiť na mozog a vyvolať závažné príznaky ako sú problémy s dýchaním, ochrnutie, strata vedomia alebo smrť.

Vzhľadom k tomu, že k hodnoteniu závažnosti krvácania do mozgu sú nutné ďalšie vyšetrenia (magnetická rezonancia alebo CT), je potrebné všetky údery do hlavy považovať všetky údery do hlavy za závažnú udalosť, ktorá vyžaduje vyšetrenie v nemocnici.

Aké druhy subdurálnych hematómov existujú?

Podľa doby vzniku a vývoja v čase sa subdurálne hematómy klasifikujú do troch hlavných skupín a to:

• Akútny (príznaky sa objavia 24 - 48 hodin po poranení): jedná sa o najnebezpečnejší typ subdurálneho hematómu. Príznaky sú závažné a objavujú sa ihneď po poranení hlavy, často behom niekoľkých minút až hodín. Tlak na mozog sa rýchlo zvyšuje, pretože sa v lebke hromadí krv, ktorá nemá kam odtekať. Pokiaľ nie je pacient rýchlo diagnostikovaný a ošetrený, môže dôjsť k strate vedomia, ochrnutiu či úmrtiu.

• Subakútny (príznaky sa objavia do 3 týždňov po poranení): Príznaky sa obvykle objavujú niekoľko hodín až dní dokonca týždňov po úraze hlave. Sbakútny subdurálny hematóm sa môže objaviť aj po otrase mozgu (komócii).

• Chronický (príznaky sa objavia viac ako 3 týždne po poranení): Tento typ subdurálneho krvácania je častejší u starších ľudí. Krvácanie prebieha pomaly a príznaky sa môžu objaviť až po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch. Aj drobné poranenie hlavy môže spôsobiť chronické subdurálne hematómy. Vzhľadom k oneskorenému vzniku príznakov si starší človek nemusí ani spomenúť ako k úrazu hlavy došlo. Tiež zmeny môžu byť nenápadné a prebiehať tak pomaly, že si príznaky nevšimne ani priatelia či rodina.

Kto má najväčšie riziko subdurálneho hematómu?

Napriek tomu, že subdurálny hematóm sa môže pri náhodnom poranení hlavy objaviť u kohokoľvek, určité skupiny ľudí sú ohrozené viac.

Medzi osoby so zvýšeným rizikom subdurálneho krvácania patrí:

• Starší dospelí: s pribúdajúcim vekom sa náš mozog v lebke zmenšuje a priestor medzi lebkou a mozgom sa rozširuje (rozšířenie subarachnoidálnych priestorov). To spôsobuje, že sa drobné žily v mozgových plenách medzi lebkou a mozgom rozťahujú. Tieto stenčené a roztiahnuté žily sa potom môže roztrhnúť aj pri menšom poranení hlavy, napríklad pri páde zo stoličky.

• Športovci, ktorí vykonávajú kontaktné športy: futbalisti a ďalší športovci, ktorý sa venujú športom s vysokou intenzitou nárazov a ktorí môžu dostať úder do hlavy, majú zvýšené riziko vzniku.

• Ľudia, ktorí užívajú lieky na riedenie krvi: užívanie liekov na riedenie krvi spomaľuje proces zrážania krvi alebo zrážaniu krvi zabraňuje úplne. Ak sa krv nezráža, môže byť subdurálne kvácanie závažné a dlhotrvajúce, a to aj po relatívne malom poranení.

• Hemofilici: hemofília je dedičná krvácavá porucha, ktorá zabraňuje zrážaniu krvi. Ľudia s hemofíliou majú vyššie riziko nekontrolovaného krvácania po úraze.

• Alkoholici: pitie nadmerného množstva alkoholu časom spôsobuje poškodenie pečenie. Poškodená pečeň nemôže produkovať dostatok bielkovín, ktoré sú dôležité pre zrážanie krvi (zrážacie faktory), čo zvyšuje riziko nekontrolovaného krvácania.

• Deti: deti nemajú silné krčné svaly, ktoré by ich chránili pred úrazom hlavy. Keď niekto týra dieťa tým, že s ním trasie, môže mu spôsobiť subdurálny hematóm. Subdurálny hematóm v týchto prípadoch patrí do obrazu syndrómu týraneho dieťaťa.

Príčiny subdurálneho hematómu

Väčšina subdurálnych hematómov vzniká pri poranení hlavy.

Poranenia hlavy pri dopravných nehodách sú častou príčinou subdurálneho hematómu

Keď spadnete a udriete sa do hlavy alebo dostanete úder do hlavy pri autonehode, jazde na bicykli, športovej aktivite alebo pri inom type úrazu hlavy, hrozí vám riziko vzniku subdurálneho hematómu.

Preto je vždy nutné pri úrazoch hlavy vyhľadať okamžitú lekársku pomoc (ideálne v najbližšej nemocnici, kde majú CT).

Príznaky

Subdurálne krvácanie je jedným z druhov traumatického poranenia mozgu a prejavuje sa teda podobnými príznkami ako iné traumy mozgu. Príznaky subdruálneho hematómu sa môžu objaviť bezprostredne po úraze hlavy alebo sa môžu rozvinúť v priebehu času- aj niekoľkých týždňov až mesiacov.

Medzi príznaky subdurálneho hematómu patrí:

• Krutá, neustávajúca bolesť hlavy niekedy spojená s tlakom na spánkoch alebo s pocitmi, že Vám hlava praskne

• Zmätenosť a ospalosť

• Nevoľnosť a zvracanie

• Nezretelná reč a zmeny videnia (dvojité či rozmazané videnie, hemianopsia, apod.)

• Závrat, točenie hlavy, strata rovnováhy, problémy s chôdzou

• Slabosť na jednej strane tela

• Strata pamäti, dezorientácia a zmeny osobnosti, najmä u starších osôb s chronickým subdurálnym hematómom

• Vyklenutá fontanela u kojencov, kvôli nahromadenej krvi v dutine lebečnej

S pokračujúcim krvácaním a zvyšujúcim sa tlakom v mozgu sa stav pacienta zhrošuje a môžu sa pridať aj nasledujúce príznaky:

• Ochrnutie

• Epileptický záchvat

• Problémy s dýcháním

• Strata vedomia a kóma

Niekedy ľudia nemajú bezprostredne po úraze žiadne príznaky. Tomuto sa hovorí lucidný interval. Príznaky sa u nich objavia až o niekoľko dní neskôr. Je tiež dôležité vedieť, že subdurálne hematómy, ktorá sa vyvíjajú pomalšie (chronický typ), môžu byť chybne považované za iné ochorenie, napríklad za nádor mozgu alebo cievnu mozgovú príhodu.

Subdurálny hematóm s expanzívnymi prejavmi (pretlak stredových štruktúr)

U starších ľudí môžu byť niektoré príznaky subdurálneho hematómu, ako je strata pamúti, zmätenosť alebo zmeny osobnosti chybne považované za demenciu. Staršia osoba si nemusí pamätať, že sa udrela do hlavy. Niekedy ľudia zabúdajú, pretožu sú dezorientovaní. Inokedy bolo zranenie menšie a mohlo k nemu dôjsť niekoľko týždňov predtým ako sa objavili príznaky, Preto ak zaznamenáte akékoľvek zmeny správania alebo čokoľvek neštandardné, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc.

Diagnostika

Neoddeliteľnou súčasťou diagnostiky subdurálneho hematómu je dôkladné fyzikálne a neurologické vyšetrenie. Lekár sa Vás spýta na úraz hlavy (kedy a ako k nemu došlo, zhodnotí Vaše príznaky a ďalšie príznaky a zdravotné problémy, preskúma lieky, ktoré užívate a spýta sa na ďalšie životné návyky). Súčasťou neurologického vyšetrenia je zmeranie krvného tlaku, orientačné vyšetrenie zorného poľa, rovnováhy a sily a tiež vyšetrenie reflexov a kognitívnych funkcií.

Pokiaľ sa lekár domnieva, že máte subdurálny hematóm pošle Vás na vyšetrenie mozgu počítačovou tomografiou (CT) alebo magnetickou rezonanciou (MRI). Tieto zobrazovacie vyšetrenie umožňujú lekárovi zistiť miesto a rozsah krvácania, poranenia skeletu a ďalšie ochorenia.

Liečba

Väčšie subdurálne hematómy sa liečia dekompresnou kraniotómiou, čo je chirurgický výkon, pri ktorom lekári vyvŕtajú do lebky jeden alebo viac otvorov, ktorými krv odtečie. Vypustením krvi sa zmierni tlak na mozog, ktorá nahromadená krv spôsobuje. V prípade prítomnosti veľkých krvných zrazenín môže byť nutná ´dalšia operácia k ich odstráneniu. Po dekompresnej kraniotómii lekári nechávajú obvykle v rane niekoľko dní drén, aby krv mohla ďalej odtekať.

Dekompresná kraniotómia je život zachraňujúcim výkonom ale môže mať aj svoje riziká, medzi ktoré patrí zvýšené riziko cievnej mozgovej príhody (kvôli vyššiemu riziku krvácania alebo tvorbe krvných zrazenín) a infekcií mozgu.

Preto budete po operácii niekoľko dní v nemocnici, kde Vás lekári budú pozorne sledovať.

Niekedy hematómy vyvolávajú len mierne alebo žiadne príznaky a sú tak malé, že nevyžadujú chirurgické ošetrenie. V takomto prípade spočíva liečba v kľude na lôžku a užívaní liekov na zmiernenie opuchu mozgu (antiedematózna terapia).

Medzi používané lieky mimo iné patrí napríklad manitol, vazopresory, reparil, nootropika alebo rheologika.

Malý akutní subdurální hematom se poté časem vstřebá. Někdy může akutní subdurální hematom přejít v chronický subdurální hematom, do kterého může pacient opakovaně zakrvácet.

Preto sú súčasťou liečby pacientov so subdurálnym hematómom tiež pravidelné kontroly ďalšieho vývoja ochorenia, čo zahŕňa najmä opakované CT vyšetrenia mozgu (prípadne magnetické rezonancie) a pravidelné neurologické kontroly.

Aké sú komplikácie subdurálneho hematómu?

Bez liečby môžu veľké subdurálne hematómy viesť ku kóme a smrti. Medzi ďalšie komplikácie patrí:

• Herniácia mozgu: zvýšený intrakraniálny (vnútrolebečný) tlak môže stlačiť a vytlačiť mozgové tkanivo, takže sa posunie zo svojej normálneho polohy. Herniácia mozgu je veľmi závažnou komplikáciou, ktorá môže spôsobiť smrť pacienta.

• Opakované krvácanie: starší dospelí, ktorí prekonali subdurálny hematóm majú vyššie riziko ďalšieho krvácania. Staršie mozgy sa nezotavujú tak rýchlo ako mladšie mozgy. S pribúdajúcim vekom sa tiež mozog zmenšuje a priestor medzi lebkou a mozgom rozširuje. Tým sa ešte viac roztiahnu drobné tenké žilky medzi vonkajšími vrstvami mozgu a lebky a starší mozog je v prípade ďalšieho poranenia hlavy náchylnejší k budúcemu krvácaniu.

• Epileptické záchvaty: v súvislosti so subdurálnym hematómom sa môžu objaviť epileptické záchvaty, ktoré môžu pretrvávať aj o ošetrení hematómu.

Prevencia

Napriek tomu, že nie je vždy možné predísť úrazu hlavy a vzniku subdurálneho hematómu, dodržiavaním nasledujúcich opatrení znížite riziko na minimum:

• Ochrana hlavy: pri jazde na bicykli alebo motocykli používajte bezpečnostné pásy a vždy noste prilbu. Ak sa venujete športom s vysokou intenzitou nárazov alebo kontaktným športom, vždy noste prilbu. Ak pracujete v teréne alebo zamestnaní s vysokým rizikom poranenia hlavy, používajte ochranné pomôcky.

• Odpočinok po poranení hlavy: ak ste urtpeli otras mozgu, odpočívajte a doprajte mozgu čas na zotavenie. Váš lekár vám povie, ako dlho máte odpočívať než sa budete môcť vrátiť do práce. Pamätajte, že chronický subdurálny hematóm sa bezprostredne nemusí prejaviť žiadnymi príznakmi, tiemôžu prísť až o niekoľko dní, týždňov až mesiacov.

• Odstránenie nebezpečných predmetov a vecí z domova: zbavte sa kobercov, skontrolujte či sú elektrické káble umiestnené tak aby ste o ne nezakopli, pridajte zábradlie a osvetlenie na schodisko, do chodieb a tmavých priestorov a rozmiestnite nábytok tak, aby sa ste sa pri prechádzaní domov mali vždy čoho pridržať. Ak je vaša chôdza nestabilná, používajte palicu alebo chodítko.

• Choďte na pravidelné kontroly zraku k očnému lekárovi a v prípade potreby noste okuliare alebo kontaktné šošovky.

• Nechajte si od lekára alebo lekárníka urobiť revíziu liekov: lekár alebo lekárník môže skontrolovať nežiadúce účinky vašich liekov a uistiť sa, že nespôsobujú závraty alebo poruchy rovnováhy. Ak áno, je možné zmeniť dávkovanie alebo predpísať iný liek.

• Umiernené pitie alkoholu: nadmerná konzumácia alkoholu zvyšuje pravdepodobnosť krvácania do mozgu pri poranení. Vyvarujte sa pitiu viac než dvoch alkoholických nápojov denne.

• Opatrnosž při užíváni liekov na ridenie krvi: U ľudí, ktorí užívajú lieky na riedenie krvi môže aj drobné poranenie hlavy spôsobiť subdurálny hematóm. Ak tieto lieky uživate, poraďte sa so svojím lekárom o vhodných opatreniach. Medzi lieky na riedenie krvi patrí napríklad warfarín, heparín alebo takzvané nové antikoagulancia (NOAC), ako sú dabigatran, rivaroxaban (Xarelto®), apixiban (Eliquis®) alebo edoxaban.

Prognóza

Prognóza subdurálneho hematómu závisí na závažnosti poranenia hlavy, rýchlosti ošetrenia a na veku pacienta.

Približne 50 % ľudí s veľkými akútnymi hematómami prežije, aj keď v dôsledku zranenia často dochádza k trvalému poškodeniu mozgu. Mladší ľudia majú väčšiu šancu na prežitie ako seniori.

Ľudia s chronickými subdurálnymi hematómami majú zvyčajne najlepšiu prognózu, najmä ak majú málo alebo žiadne príznaky a po úraze hlavy zostali pri vedomí a bdelí.

U seniorov je po subdurálnom hematóme zvýšené riziko ďalšieho krvácania (hemorágie), pretože starší mozog nie je schopný znovu sa rozšíriť a vyplniť priestor, v ktorom bola krv (v tomto priestore potom vzniká tzv. subdurálny hygróm), čo zvyšuje náchylnosť na budúce krvácanie do mozgu aj pri menších poraneniach hlavy.

Kedy vyhľadať lekára?

Riziko vzniku subdurálneho hematómu po úraze hlavy je pomerne vysoké. Ak ste utrpeli poranenie hlavy a pociťujete niektorý z nasledujúcich príznakov, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc alebo zavolajte záchranku na čísle 155.

• Strata vedomia

• Nezretelná reč (strata schopnosti hovoriť alebo rozumieť hovorenému slovu)

• Zmätenosť

• Nevoľnosť alebo zvracanie

• Ospalosť, únava, svetloplachosť

• Problémy s rovnováhou/chôdzou

• Dvojité viděnie

• Slabosť nebo necitlivosť ktorejkoľvek časti tela

• Epileptický záchvat

• Silná bolesť hlavy

Ľudia s vyšším rizikom vzniku subdurálneho hematómu by mali po úraze hlavy okamžite vyhľadať lekársku pomoc, aj keď sa na prvý pohľad zdá, že ide o ľahké poranenie.

Medzi osoby so zvýšeným rizikom subdurálneho hematómu patria:

• Seniori

• Ľudia užívajúci lieky na riedenie krvi alebo trpiaci chorobami, ktoré zhoršujú zrážanlivosť krvi (napr. hemofília alebo von Willebrandova choroba).

• Alkoholici

Čo si z článku odniesť? 

Subdurálny hematóm je typ traumatického poranenia mozgu, pri ktorom dochádza k hromadeniu krvi v priestore medzi dura mater a arachnoidea mater v dôsledku prasknutia (najčastejšie) premosťujúcich žíl.

Podľa času, ktorý uplynul od prvých príznakov, sa delí na akútny (prejavy prvých príznakov do 24-48 hodín po úraze hlavy), subakútny (prejavy prvých príznakov do 3 týždňov po úraze) a chronický (prejavy prvých príznakov viac ako 3 týždne).

Nejčastejšou príčinou vzniku sú úrazy hlavy.

Medzi príznaky patrí silná bolesť hlavy, zmätenosť, nevoľnosť, vracanie, dezorientácia, slabosť na jednej polovici tela, nezrozumiteľná reč, svetloplachosť a iné.

Liečba závisí na rozsahu a celkových príznakoch pacienta.

Veľké akútne subdurálne hematómy sa liečia dekompresívnou kraniotómiou s cieľom vypustiť krv z poranenej oblasti a znížiť tlak na mozog.

Menšie subdurálne hematómy sa liečia kľudom na lôžku a použitím liekov (napríklad manitol, vazopresory, reparil, nootropiká alebo reologiká).

Ľudia s vyšším rizikom vzniku subdurálneho hematómu by mali po úraze hlavy okamžite vyhľadať lekársku pomoc, aj keď sa na prvý pohľad zdá, že ide o ľahké poranenie.