Nízky počet bielych krviniek (leukopénia): všetko čo potrebujete vedieť

Leukopénia (tiež leukocytopénia) je odborný termín, ktorým označujeme abnormálne nízky počet bielych krviniek v krvi. Ak máme málo bielych krviniek, sme náchylnejší k infekčným ochoreniam, pretože biele krvinky sú dôležitou súčasťou nášho imunitného systému a zaisťujú obranyschopnosť organizmu.

V krvi sa nachádzajú rôzne druhy krvných buniek. Biele krvinky, ktoré tiež označujeme ako leukocyty pomáhajú v boji proti infekčným ochoreniam, mikróbom alebo cudzorodým látkam, zatiaľ čo červené krvinky (erytrocyty) zaisťujú zásobovanie tkanív a buniek kyslíkom a krvné doštičky (trombocyty) sú dôležité pre zrážanlivosť krvi. 

Ľudia s leukopéniou majú abnormálne nízky počet bielych krviniek v krvi, čo znižuje obranychopnosť ich organizmu a zvyšuje náchylnosť na infekcie.

Tento článok popisuje príčiny leukopénie, príznaky, ktorými sa tento stav prejavuje a možnosti liečby tohto problému.

Čo je leukopénia?

Biele krvinky pomáhajú bojovať proti infekciám. Ľudia s nedostatkom bielych krviniek sú tak náchylnejší na infekcie a fungovanie ich imunitného systému je zásadne oslabené.

U zdravého človeka je v jednom mikrolitri (1 ml alebo 1 mm3) krvi približne 4 500 a 10 000 bielych krviniek, bez ohľadu na ich konkrétny typ.

Ako leukopéniu označujeme stav, kedy počet bielych krviniek (leukocytov) v jednom mikrolitri krvi klesne pod hodnotu 4000.

Biele krvinky sa tvoria v kostnej dreni a sú dôležitou súčasťou imunitného systému.

Nízky počet bielych krviniek (leukopénia) zvyšuje náchylnosť k infekčným ochoreniam

Ak ich máme málo, bojuje náš imunitný systém proti infekciám a ďalším ochoreniam s podstatne menšou účinnosťou.

Existuje 5 druhov bielych krviniek a každý druh chráni pred rôznymi typmi infekcií:

• Neutrofily (neutrofilné granulocyty): tieto bunky tvoria 55 - 77% z celkového počtu bielych krviniek a pomáhajú v boji proti plesňovým (mykotickým) a bakteriálnym infekciám (1).
• Lymfocyty: lymfocyty sú druhým početne najviac zastúpeným typom bielych krviniek a chránia organizmus najmä pred vírusovými infekciami.
• Bazofily (bazofilné granulocyty): bazofilné granulocyty sú najmenej početne zastúpeným typom bielych krviniek a podieľajú sa najmä na zápalových reakciách vyvolaných alergénmi.
• Monocyty: monocyty sú najväčšie biele krvinky, podieľajú sa na boji proti baktériám, plesniam aj vírusom a pomáhajú tiež pri reparácii (oprave) zápalom poškodeného tkaniva.
• Eozinofily (eozinofilné granulocyty): tento druh bielych krviniek sa uplatňuje v boji proti parazitom a hrajú tiež úlohu v rozvoji alergických reakcií a niektorých ochorení, ako je napríklad astma.

Existuje teda 5 druhov leukocytopénie, podľa toho, ktorých bielych krviniek má postihnutý pacient nedostatok.

Leukopénia vs neutropénia

Niektorí lekári považujú termíny leukopénia a neutropénia za synonymá, avšak každý z týchto termínov označuje niečo trochu iné.

Leukopénia je všeobecný termín, ktorý označuje abnormálne nízky počet bielych krviniek, bez ohľadu na ich druh.

Naproti tomu neutropénia (tiež neutrocytopénia) je označenie pre nedostatek neutrofilov (neutrofilných granulocytov), početne najviac zastúpený druh bielych krviniek.

Neutropénia je teda jednou z podskupín leukopénie.

Počet neutrofilov v krvi je dôležitým indikátorom rizika infekcie.

APN je vyšetrenie, pri ktorom sa v krvi presne zmeria počet neutrofilných granulocytov. Toto vyšetrenie sa robí napríklad pri podozrení na leukémiu alebo iné ochorenia kostnej drene.

Môže tiež lekárom pomôcť zistiť, ako organizmus reaguje na liečbu rôznych ochorení, vrátane chemoterapie.

Príznaky

Leukopénia nemá žiadne špecifické príznaky, ktoré by signalizovali abnormálne zníženie počtu bielych krviniek.

Všeobecne platí, že ľudia s leukopéniou sú náchylnejší na infekcie, ktoré sa prejavujú príznakmi ako sú horúčka, abnormálne potenie alebo zimnica.

U osôb, ktoré majú nedostatok bielych krviniek sa môžu objaviť aj ďalšie príznaky, v závislosti na konkrétnej príčine (viď. ďalej).

Príčiny

Príčinou leukopénie sú jednak ochorenia, ktoré narúšajú tvorbu bielych krviniek v kostnej dreni a tiež niektoré lieky a spôsoby liečby niektorých ochorení (napríklad chemoterapia alebo rádioterapia).

Ochorenia, ktoré môžu spôsobiť leukopéniu

Medzi ochorenia, ktoré môžu spôsobiť abnormálny nedostatok bielych krviniek, okrem iných, patria:

• Vírusové infekcie: akútne vírusové infekcie, ako sú prechladnutie, chrípka alebo COVID-19 môžu spôsobiť dočasné zníženie počtu bielych krviniek. Vírusové infekcie totiž môžu narušiť tvorbu bielych krviniek v kostnej dreni.
• Ochorenie kostnej drene a krvných buniek: medzi ochorenia, ktoré môžu spôsobiť leukopéniu patrí napríklad aplastická anémia, myelodysplastický syndróm alebo hypersplenizmus (výrazne zvýšená funkcia sleziny).
• Nádorové ochorenia: leukémia a ďalšie druhy nádorových ochorení môžu spôsobiť poškodenie kostnej drene a narušenie tvorby bielych krviniek, čo spôsobí ich nedostatok.
• Infekčné ochorenia: medzi infekčné ochorenia, ktoré môžu spôsobiť leukopéniu patrí napríklad AIDS alebo tuberkulóza. Podľa štúdie z roku 2015 majú vyššie riziko leukopénie ženy s tuberkulózou (2).
• Autoimunitné ochorenia: niektoré autoimunitné choroby zabíjajú biele krvinky a môžu tak spôsobiť ich nedostatok. Príklady takýchto chorôb sú napríklad systémový lupus erythematosus alebo reumatoidná artritída.
• Geneticky podmienené (vrodené) choroby: medzi geneticky podmienené príčiny leukopénie patrí napríklad Kostmannov syndróm (ťažká vrodená neutropénia) alebo hypogamaglobulinémia.
• Malnutrícia: medzi vitamíny a minerály, ktorých nedostatok môže spôsobiť leukopéniu, okrem iných, patria vitamín B12, kyselina listová, meď alebo zinok.
• Sarkoidóza: jedná sa o abnormálnu reakciu imunitného systému, pri ktorej v tele vznikajú drobné zápalové okrsky. Ak postihne kostnú dreň, môže byť sarkoidóza príčinou leukopénie.

Lieky a spôsoby liečby

Liečba nádorových ochorení môže ovplyvniť počet bielych krviniek a spôsobiť leukopéniu.

Medzi spôsoby liečby, pri ktorých sa môže vyskytnúť nedostatok bielych krviniek patria:

• chemotherapia
• rádioterapia
• transplantácia kostnej drene

Taktiež niektoré lieky ovplyvňujú počet bielych krviniek a môžu spôsobiť leukopéniu a trombocytopéniu.

Medzi tieto lieky, okrem iných, patria:

• interferóny používané v liečbe sklerózy multiplex
• lamotrigín alebo valproát sodný užívané v liečbe epilepsie alebo ako stabilizátory nálady
• bupropión (amfebutamon), antidepresívum používané aj ako liek na odvykanie od fajčenia
• klozapín, liek zo skupiny antipsychotík, používaný napríklad v liečbe schizofrénie
• minocyklín, liek zo skupiny antibiotík
• imunosupresíva, ako sú napríklad sirolimus, takrolimus, cyklosporín alebo mykofenolátmofetil
• steroidné lieky
• penicilín

V prípade, že vám lekár pri vyšetrení krvi zistí leukopéniu, dajte mu zoznam všetkých liekov, ktoré užívate, aby vám mohol prípadne predpísať iné, ktoré tieto problémy nespôsobujú.

Pseudoleukopénia

U pacientov s infekčným ochorením môže niekedy dočasne dôjsť k poklesu počtu bielych krviniek pod normálnu hodnotu. Ak sa po odznení infekcie počet bielych krviniek upraví, hovoríme o pseudoleukopénii.

V prípade, že aj po odznení infekčného ochorenia abnormálne nízky počet bielych krviniek pretrváva, jedná sa o leukopéniu.

Liečba

Liečba leukopénie závisí od vyvolávajúcej príčiny.

Ak sú príčinou nízkeho počtu bielych krviniek lieky, ktoré užívate, predpíše vám lekár alternatívne lieky, ktoré tieto nežiaduce účinky nemajú.

Vždy ale platí, že by ste žiadne lieky nemali nikdy vysádzať bez predchádzajúceho súhlasu svojho lekára.

Liečba leukopénie závisí od vyvolávajúcej príčiny

V prípade, že je príčinou leukopénie nádorové ochorenie alebo spôsoby liečby, ktoré sa v v terapii rakoviny využívajú, môže vám lekár odporučiť dočasné prerušenie liečby, kým sa počet bielych krviniek neupraví.

V liečbe leukopénie spôsobenej chemoterapiou alebo u vrodených foriem tohto ochorenia sa používajú rastové faktory, ako je napríklad faktor stimulujúci kolónie granulocytov.

Štúdia z roku 2015 zistila, že riziko leukopénie je podstatne nižšie, ak sa pri chemoterapii užívajú inhibítory tyrozínkinázy (ITK), ako je napríklad erlotinib (Tarceva) (3).

V liečbe a prevencii leukopénie sa uplatňujú aj nasledujúce tipy, ktoré znižujú riziko infekčných ochorení:

• zdravé stravovanie
• dostatok odpočinku
• dávajte pozor na rôzne poranenia, vrátane rezných rán či škrabancov
• dodržiavajte zásady hygieny

V prípade, že máte nedostatok bielych krviniek je nutné sa strážiť a dôsledne liečiť všetky infekčné ochorenia. K tomu sa užívajú lieky zo skupiny antibiotík (lieky proti bakteriálnym infekciám) alebo antimykotík (lieky proti plesňovým infekciám).

Čo si z článku odniesť?

Leukopénia je označenie pre abnormálne zníženie počtu bielych krviniek v jednom mililitri krvi pod hodnotu 4000. 

Vzhľadom na to, že biele krvinky sú dôležitou súčasťou imunitného systému, vedie ich nedostatok k zvýšenej náchylnosti k infekčným či ďalším ochoreniam.

Leukopénia býva najčastejšie spôsobená vrodenými poruchami krvotvorby, niektorými chorobami (napríklad ochorenie kostnej drene, nádorové, infekčné alebo autoimunitné ochorenia), ale môžu ju spôsobiť aj niektoré lieky.

Pri liečbe nedostatku bielych krviniek je často nutné vysadiť niektoré lieky alebo dočasne prerušiť liečbu nádorových ochorení.

V liečbe leukopénie pomáhajú tiež faktory stimulujúce kolónie granulocytov a zmeny životného štýlu (dodržiavanie zdravého životného štýlu a zásad zdravej výživy, dostatok pohybu a odpočinku, a pod.).

V prevencii leukopénie urobíte najlepšie, keď budete chodiť k lekárovi na pravidelné odbery krvi v rámci preventívnych prehliadok tak, aby sa abnormálne zníženie počtu bielych krviniek zachytilo včas a mohla byť nasadená vhodná liečba.