Horúčka: príčiny, príznaky a liečba. Kedy vyhľadať lekára?

Horúčka: príčiny, príznaky a liečba. Kedy vyhľadať lekára?
8. február 2021 8:05

Horúčka je jedným z najčastejších príznakov u mnohých, nielen infekčných ochorení. Ide o zvýšenie normálnej teploty ľudského tela nad 38 °C. Normálna teplota ľudského tela je 36 - 37 °C, ak stúpne nad 37 °C hovoríme o zvýšenej teplote a pri vzostupe nad 38 °C o horúčke.

Obsah

  1. Príznaky horúčky
  2. Liečba horúčky
  3. Príčiny horúčky
  4. Druhy horúčky
    1. Podľa priebehu
    2. Podľa dĺžky trvania
  5. Horúčka u detí
  6. Diagnostika horúčky
  7. Prevencia horúčky
  8. Čo si z článku odniesť? 

Lekársky termín pre horúčku je pyrexia (pre vysokú horúčku potom doktori užívajú termín hyperpyrexia), z gréckeho slova PYROS, čo znamená oheň. 

Pokiaľ začne teplota ľudského tela stúpať, prejavuje sa to zvyčajne zimnicou a triaškou a ďalšími príznakmi, ako je napríklad potenie alebo bolesti hlavy (viac sa o príznakoch horúčky dozviete nižšie).

Normálna teplota ľudského tela sa pohybuje v rozmedzí 36 - 37 °C a mení sa v závislosti od ďalších faktorov, ako sú stravovanie, cvičenie alebo fyzická námaha, spánok či denná doba.  

Najnižšiu teplotu má ľudské telo okolo tretej hodiny rannej a najvyššiu naopak okolo šiestej hodiny večer.

Horúčka je jedným zo spôsobov, ako sa náš imunitný systém snaží bojovať s infekciou. Zvýšená teplota totiž zabíja baktérie a ďalšie mikroorganizmy, ktoré spôsobujú infekčné ochorenie, čo prispieva k urýchleniu liečby. Avšak dlhšie trvajúca vysoká horúčka môže viesť k závažným zdravotným komplikáciám.   

Podľa názoru lekárov nie je nutné zvýšenú teplotu (do 38 °C) zrážať, pretože pomáha telu zbaviť sa škodlivých baktérií a vírusov, ktoré vyvolávajú infekčné ochorenie. Avšak ak teplota stúpne nad 38 °C (čo je stav, ktorý označujeme ako horúčku), odporúča sa užívanie liekov na zníženie teploty, ktorým sa odborne hovorí antipyretiká.

Ak teplota stúpne nad 38 °C, nejedná sa už o zvýšenú teplotu, ale o horúčku a tento stav už vyžaduje prijatie vhodných opatrení (užívanie antipyretík, dostatok tekutín, a pod.) a sledovanie (meranie) teploty každé 2 - 3 hodiny.

Vyššie uvedené hodnoty platia pre meranie teploty v ústnej dutine (teda, keď si teplomer vložíte do úst). 

Pri meraní teploty v podpažnej jamke alebo pri meraní elektronickým teplomerom, ktorý sa namieri na čelo pacienta a nie je nutné ho nikde držať či nikam prikladať, sú namerané hodnoty zvyčajne o 0,2 - 0,3 °C nižšie, ako je skutočná teplota organizmu.  

Naopak pri rektálnom meraní (teplomer sa zasunie do análneho otvoru) u detí je nameraná hodnota asi o 0,5 °C vyššia, ako je skutočná teplota.

Príznaky horúčky

Horúčka je príznak, ktorý signalizuje, že sa v tele niečo deje a ono sa snaží bojovať s infekčným či iným ochorením.  

Preto sa okrem typických príznakov, ako sú zimnica alebo tras, prejavuje aj ďalšími symptómami, ktoré signalizujú, že sa náš organizmus "necíti dobre a nie je v poriadku". 

Medzi hlavné príznaky horúčky patria:

  • pocit chladu (pacientovi je zima bez zjavného dôvodu - napríklad vonku je teplo alebo nikomu inému v okolí zima nie je) 
  • zimnica (chladový tras)
  • nechutenstvo (strata chuti do jedla) 
  • dehydratácia (nedostatok tekutín, čomu sa našťastiedá predísť, ak dodržiavate správny pitný režim)
  • depresia
  • zvýšená vnímavosť bolesti čiže zvýšená citlivosť na bolesť (odborne tiež hyperalgézia)
  • letargia
  • ťažkosti so sústredením
  • ospalosť
  • potenie

Veľmi vysoká teplota môže vyvolať tiež zmätenosť, delírium, kŕče a nadmernú dráždivosť.

Liečba horúčky

Na zníženie horúčky sa používajú lieky nazývané antipyretiká, medzi ktoré patria napríklad nesteroidné protizápalové lieky (NSPL, napríklad Ibuprofen), deriváty paracetamolu (napríklad Paralen, Panadol ) alebo deriváty kyseliny salicylovej (napríklad Aspirín, Acylpyrín alebo Anopyrin). 

Kým nesteroidné protizápalové lieky a paracetamol môžu užívať deti aj dospelí, deriváty kyseliny salicylovej by bez súhlasu lekára nemali užívať deti do 15 rokov , z dôvodu zvýšeného rizika takzvaného Reyovho syndrómu, čo je poškodenie mozgu, pečene a ďalších orgánov v dôsledku narušenia funkcie bunkových organel (mitochondrií). 

Reyov syndróm je veľmi zriedkavý, ale riziko jeho vzniku stúpa práve u detí s vírusovými infekciami, ktoré užívajú deriváty kyseliny salicylovej.      

  • Ak je príčinou horúčky bakteriálna infekcia , môžu vám lekári predpísať antibiotiká, čo sú lieky, zabíjajúce baktérie.
  • Ak je horúčka alebo zvýšená teplota spôsobená bežným nachladnutím v dôsledku vírusovej infekcie, môžu pacientom priniesť úľavu od horúčky aj prechladnutia nesteroidné protizápalové lieky (nesteroidné antiflogistika, ako je napríklad ibuprofen). Antibiotiká na vírusy nepôsobia, a tak vám ich lekár v prípade vírusovej infekcie nepredpíše, pretože by to bolo zbytočné.   
  • Príjem tekutín : ak máte horúčku je dôležité piť dostatok tekutín kvôli prevencii dehydratácie, ktorá komplikuje liečbu všetkých ochorení.
  • Úpal alebo nadmerná fyzická námaha či cvičenie : ak je príčinou horúčky prehriatie organizmu v dôsledku dlhodobého pobytu na slnku (slnečný úpal) alebo nedostatočné odvádzanie prebytočného tepla pri horúcom počasí (tepelný úpal), lieky na zníženie horúčky vám nepomôžu a je nutné použiť fyzikálne spôsoby ochladenia tela (napríklad studené zábaly, alebo sprchovanie vlažnou vodou, a pod.). Ak je pacient zmätený alebo stráca vedomie, je nutné okamžite privolať záchranku.   

Príčiny horúčky

Príčinou zvýšenej teploty alebo horúčky môžu byť napríklad:

  • infekčné ochorenia (angína, chrípka, ovčie kiahne alebo zápal pľúc)
  • reumatoidná artritída
  • nežiaduce účinky niektorých liekov
  • nadmerné vystavovanie pokožky slnečnému žiareniu alebo spálenie kože slnkom
  • úpal v dôsledku dlhodobého pobytu v prostredí s vysokými teplotami (napríklad pobyt v aute za horúceho dňa) alebo po ťažkej fyzickej námahe alebo cvičení   
  • silikóza (ochorenie pľúc spôsobené dlhodobou prácou alebo pobytom v prítomnosti kremičitého prachu - touto chorobou trpia napríklad sklári, brúsiči skla alebo osoby, ktoré vykonávajú pieskovanie oceľových konštrukcií pred aplikáciou náterov, a pod.). 
  • dehydratácia
  • zneužívanie niektorých návykových látok (napríklad amfetamínu)
  • odvykacie stav pri liečbe závislostí (napríklad závislosti na alkohole)

Druhy horúčky

Horúčku možno klasifikovať podľa rôznych kritérií.

Podľa priebehu

Podľa jej priebehu sa všeobecne delí na horúčku:

  • Kontinuálnu (febris continua): tento druh horúčky je charakterizovaný stálou teplotou nad 38 °C počas celého dňa s maximálnym kolísaním o 1 °C. 
  • Návratovú (febris recurrens): tento druh horúčky je charakteristický pravidelným striedaním dní, kedy má pacient horúčku a dní, kedy je úplne bez horúčok.
  • Opadávajúcu (febris remittens): u tohto druhu horúčky dochádza počas dňa ku kolísaniu o viac ako 1 °C, avšak teplota nikdy nedosiahne normálu.
  • Vlnivú (febris undulans): tento druh horúčky je charakteristický postupným stúpaním a po dosiahnutí maxima horúčka klesne do normálu a potom opäť stúpne a takto sa to strieda.
  • Dvojfázovú ( febris bifasica ) : pre tento druh horúčky sú charakteristické dva vrcholy, medzi ktorými nasleduje obdobie normálnych teplôt.

Veľmi vysoké teploty nad 41,1 °C (niekde sa uvádza už nad 40 °C) označujeme termínom hyperpyrexia 

Predtým sa podľa priebehu horúčky diagnostikovali niektoré ochorenia, ale dnes sa to už nepoužíva, pretože máme k dispozícii oveľa lepšiu diagnostiku. Avšak podľa priebehu horúčky možno niekedy dobre odhadnúť základné ochorenie pacienta, čo môže pomôcť. 

Podľa dĺžky trvania

Podľa dĺžky trvania sa horúčka delí na:

  • Akútnu , ak trvá menej ako 7 dní
  • Subakútnu , ak trvá 7 - 14 dní
  • Chronickú čiže perzistentnú (pretrvávajúcu), ak trvá dlhšie ako 14 dní 

Horúčky trvajúce niekoľko dní až týždňov, u ktorých nie je možné zistiť príčinu alebo vznikajú z neznámeho dôvodu, sa nazývajú horúčky neznámeho pôvodu (FUO). 

Horúčka u detí

U detí môžu byť vysoké horúčky nebezpečné, pretože môžu vyvolať febrilné kŕče. Väčšinou nie sú febrilné kŕče život ohrozujúce, aj keď vyzerajú desivo. Najčastejšie sa s nimi môžeme stretnúť u detí vo veku 6 mesiacov až 6 rokov a postihujú častejšie chlapcov ako dievčatá. 

Febrilné kŕče môžu vznikať u vysokých horúčok pri bakteriálnych ušných infekciách (napríklad zápal stredného ucha), gastroenteritidách (zápaly žalúdka a čriev), ale aj pri závažných ochoreniach, ako sú meningitída (zápal mozgových blán), zápaly obličiek alebo zápal pľúc. Zriedkavo sa febrilné kŕče môžu objaviť aj u horúčok spôsobených vírusovou infekciou alebo bežným nachladnutím (tu je ale pravdepodobnosť febrilných kŕčov malá, pretože horúčky u vírusových infekcií sú nižšie a väčšinou spadajú do pásma zvýšenej teploty - teda neprekračujú 38 ° C).

Febrilné kŕče najčastejšie vznikajú pri rýchlom a prudkom vzostupe teploty (telo nemá čas sa prispôsobiť).

Existujú dva druhy febrilných kŕčov:

  • Nekomplikované febrilné kŕče (tiež označované ako jednoduché alebo simplexné) : tieto kŕče netrvajú dlhšie ako 10 minút (vo väčšine prípadov menej ako 5 minút) a v priebehu 24 hodín sa znovu nevrátia. Nekomplikované febrilné kŕče typicky postihujú celé telo, a to ako takzvané generalizované tonicko-klonické kŕče, čo znamená že sa prejavujú celkovou stuhnutosťou (tonizujúce kŕče) a rytmickými zášklbmi (klonické kŕče) svalov. V praxi to vyzerá tak, že telo najprv stuhne a následne pacient začne šklbať rukami a nohami a dochádza k strate vedomia, ale oči väčšinou zostávajú otvorené. Generalizované tonicko-klonické kŕče môžu tiež spôsobiť nepravidelné dýchanie a môže dôjsť k samovoľnému úniku moču a / alebo stolice. Niekedy sa môže objaviť aj zvracanie. Nekomplikované febrilné kŕče zvyčajne odznejú samé, bez liečby. Podávajú sa len lieky na zníženie horúčky (antipyretiká).   
  • Komplikované febrilné kŕče (tiež označované ako komplexné) : tieto febrilné kŕče trvajú dlhšie ako 10 minút, majú tendenciu sa vracať a nepostihujú celé telo, ale skôr jeho časť. Komplikované febrilné kŕče sú oveľa závažnejšie a vždy vyžadujú konzultáciu u lekára. Liečba závisí od konkrétnej situácie, podávajú sa lieky na zníženie horúčky (napríklad paracetamol) a tiež lieky proti kŕčom (antikonvulzíva), ako je napríklad valproát alebo klonazepam.

Diagnostika horúčky

Diagnostika horúčky je veľmi jednoduchá, stačí pacientovi zmerať teplotu a ak je vyššia ako 38 °C, má pacient horúčku, pokiaľ je v rozmedzí 37 °C - 37,9 °C má len zvýšenú teplotu. 

Pretože nameraná hodnota teploty sa líši podľa miesta merania, niektorí autori považujú za horúčku stav, kedy pacientovi nameriame viac než 37,7 °C v ústach, 37,5 °C - 38,3 °C v rekte (konečníka) a viac ako 37,2 °C v podpazuší.   

U bezkontaktných lekárskych teplomerov závisí presnosť merania na prístroji a ďalších podmienkach. Najpresnejšie sú bezkontaktné teplomery určené pre lekárov, ktoré sú ale oveľa drahšie (niekoľko tisíc korún) než bežne dostupné teplomery v lekárni. 

Je dôležité teplotu merať v čase, keď je pacient v pokoji a nie bezprostredne po fyzickej námahe, športovaní alebo cvičení, pretože fyzická aktivita zvyšuje telesnú teplotu.  

Vzhľadom k tomu, že horúčka je len príznak a nie ochorenie ako také, je potrebné počítať s tým, že lekári budú pri zistení horúčky vykonávať ďalšie vyšetrenia, ako sú napríklad vyšetrenie krvi, moču, röntgen, CT, ultrazvuk či iné zobrazovacie metódy. Cieľom je zistiť základné ochorenie, ktoré je príčinou horúčky.  

Prevencia horúčky

Najčastejšou príčinou horúčky sú bakteriálne alebo vírusové infekcie.

Preto je najlepším spôsobom prevencie dodržiavať zásady správnej hygieny, čím sa zníži riziko vzniku infekcie. Jednou z najdôležitejších zásad je starostlivé umývanie si rúk pred jedlom i po jedle a tiež po použití toalety. 

Osoba s infekčným ochorením by sa mala vyvarovať kontaktu s ostatnými ľuďmi, aby nedošlo k ďalšiemu šíreniu infekcie.   

Ak sa staráte o chorú osobu, pravidelne si umývajte ruky teplou vodou a mydlom a to vždy pred kontaktom s pacientom aj po kontakte s ním.  

U horúčky, ktorej príčinou sú nádorové ochorenia (najčastejšie lymfómy alebo leukémia) niekedy nie je prevencia možná.

Ak sú príčinou horúčky lieky, ktoré užívate, poraďte sa so svojím lekárom a požiadajte o nahradenie problémového lieku iným liekom.

Čo si z článku odniesť? 

Horúčka je jedným z najčastejších príznakov mnohých ochorení, vrátane infekčných chorôb alebo nádorových ochorení. 

Niekedy môže vzniknúť aj z nejasných príčin, a potom hovoríme o takzvanej horúčke neznámeho pôvodu. 

Ak máte horúčku nad 38 °C, ktorá nereaguje na lieky proti horúčke (antipyretiká), ako sú paralen alebo ibuprofén, vyhľadajte lekársku pomoc.

Rovnako tak bežte k lekárovi vždy, ak horúčka trvá dlhšie ako 3 - 5 dní alebo ak sú s ňou spojené iné závažné príznaky (svetloplachosť, zvracanie, hnačky, zmätenosť, zástava močenia, bolesti na hrudníku , a pod.). 

Pomohol vám tento článok? Chcete nás podporiť, aby sme mohli písať viac takýchto článkov?
Zdieľať článok
Meno autora: MUDr. Michal Vilímovský (SK)
Vzdelanie: lekár
Použité zdroje:

Medicalnewstoday.com

Zdroje obrázkov:

Canva.com

Dátum vydania: 8. február 2021 8:05
Dátum plánovanej revízie: 8. február 2023 8:05
Na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti využívame cookies. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií