Vyšetrenie pankreasu: všetko čo potrebujete vedieť!

Vyšetrenie pankreasu: všetko čo potrebujete vedieť!
15. jún 2021 8:20

Pankreas (pankreas) je dôležitý orgán tráviacej sústavy a na vyšetrenie jeho funkcie sa používajú rôzne metódy, ako sú napríklad stanovenie elastázy-1 v stolici, sekretinový test (presnejšie sekretin-pankreozyminový priamy test) alebo vyšetrenie zobrazovacími metódami (CT, ultrazvuk, magnetická rezonancia).

Obsah

  1. Čo je pankreas?
  2. Vyšetrenie funkcie pankreasu
    1. Stanovenie elastázy-1 v stolici
    2. Sekretinový-pankreozyminový test funkcie pankreasu
    3. CT vyšetrenie s kontrastnou látkou
    4. Ultrazvuk
    5. Endosonografia (endosono, EUS)
    6. Endoskopická retrográdna cholangiopankreatikografia (ERCP)
    7. Magnetická rezonančná cholangiopankreatikografia (MRCP)
    8. Laboratórne vyšetrenie krvi a moču
  3. Čo si z článku odniesť?

V tomto článku sa dozviete všetko o tom ako pankreas funguje a ako možno vyšetrovať jeho funkciu a diagnostikovať najčastejšie ochorenia.

Čo je pankreas?

Pankreas čiže podžalúdková žľaza je laločnatá žľaza, ktorá sa skladá z hlavy (caput), tela (corpus) a chvosta (cauda). Jedná sa o žľazu s vonkajšou i vnútornou sekréciou, ktorá tvorí enzýmy a hormóny podieľajúce sa na trávení väčšiny dôležitých živín, ako sú sacharidy, tuky alebo bielkoviny.

Medzi exokrinnú (vonkajšiu sekretorickú) funkciu pankreasu patrí tvorba enzýmov, ktoré pôsobia priamo v tráviacom ústrojenstve.

Medzi tieto enzýmy patria:

  • pankreatická lipáza , ktorá v kombinácii so žlčou pomáha štiepiť tuky. Pri nedostatku lipázy dochádza k zhoršeniu vstrebávania tukov, vrátane vitamínov, ktoré sú v tukoch rozpustné (vitamíny AD , E a K), čo sa prejaví mastnou a silne zapáchajúcou stolicou šedivej farby.     
  • proteázy (napríklad trypsín) , ktoré pomáhajú štiepiť bielkoviny prijaté v potrave a navyše nás chránia pred niektorými baktériami a plesňami v črevách. Nestrávené alebo zle strávené bielkoviny môžu u niektorých ľudí vyvolávať alergické reakcie. 
  • amyláza je enzým, ktorý štiepi škroby na cukry (sacharidy), ktoré telo využíva ako energetický zdroj. Nedostatok pankreatickej amylázy môže spôsobiť hnačky z nestrávených sacharidov. 

Medzi endokrinnú (vnútorne sekrečnú) funkciu pankreasu patrí tvorba hormónov, ktoré sa neuvoľňujú priamo do tráviaceho ústrojenstva, ale prechádzajú do krvi, kde sa ešte len uplatnia ich funkcie.

Pankreas obsahuje niekoľko rôznych druhov buniek, ktoré tvoria tieto pankreaticke hormóny:

  • Inzulín: tento hormón sa tvorí v beta bunkách pankreasu, ktoré tvoria zhruba 75% všetkých endokrinných buniek pankreasu. Inzulín je hormón, ktorý bunkám pomáha využívať sacharidy ako energetický zdroj. Pri nedostatku inzulínu dochádza k zvýšeniu koncentrácie glukózy v krvi, čo časom môže viesť k rozvoju cukrovky.   
  • Glukagón: tento hormón sa tvorí v alfa bunkách slinivky brušnej, ktoré tvoria zhruba 20% všetkých endokrinných buniek pankreasu. Glukagón je hormón, ktorý naopak zvyšuje hladinu glukózy v krvi, ak je glykémia príliš nízka. Vtedy glukagón vyšle signál do pečeňových buniek, ktoré začnú uvoľňovať glukózu zo zásob glykogénu.
  • Gastrín a amylín: gastrín je hormón, ktorý tvoria najmä G bunky žalúdka, ale v malom množstve je produkovaný aj pankreasom. Tento hormón podporuje tvorbu žalúdočnej kyseliny. Amylín je hormón tvorený beta bunkami pankreasu, ktorý pomáha regulovať chuť do jedla a vyprázdňovanie žalúdka.

Vyšetrenie funkcie pankreasu

Funkcia pankreasu sa dá zhodnotiť prostredníctvom rôznych testov a vyšetrení.

Medzi najčastejšie vyšetrenia patrí stanovenie elastázy-1 v stolici, sekretinový test alebo vyšetrenie zobrazovacími metódami, ako sú CT s kontrastnou látkou, ultrazvukové vyšetrenie brucha, endoskopická retrográdna cholangiopankreatikografia (ERCP), endosono (endoskopický ultrazvuk) alebo magnetická rezonančná cholangiopankreatikografia (MRCP).

V praxi sa často využíva tiež laboratórne stanovenie pankreatickej amylázy v krvi, ktorej zvýšenáhladina je známkou rôznych ochorení pankreasu, žlčových ciest a pečene.

Stanovenie elastázy-1 v stolici

Stanovenie ľudskej pankreatickej elastázy-1 (EL-1) v stolici je dnes najpoužívanejším vyšetrením funkcie pankreasu a rutinne sa používa napríklad aj v diagnostike ďalších ochorení, ako je napríklad cystická fibróza

Normálna koncentrácia pankreatickej elastázy-1 je 200 - 500 mikrogramov v jednom grame stolice. 

Hodnoty 100 - 200 mikrogramov sú považované za hraničné a pri hodnotách pod 100 mikrogramov na jeden gram stolice sa jedná o ťažkú pankreatickú insuficienciu 

Sekretinový-pankreozyminový test funkcie pankreasu

Toto vyšetrenie slúži na zhodnotenie funkcie pankreasu najmä u pacientov s chronickou pankreatitídou (chronický zápal pankreasu), cystickou fibrózou alebo nádormi pankreasu.

Princíp vyšetrenia je jednoduchý avšak vykonanie tohto vyšetrenia je trochu komplikované a vyžaduje zavedenie dvoch sond do žalúdka a duodena.

Sekretin je hormón produkovaný bunkami tenkého čreva, ktoré sa dostanú do styku s čiastočne natrávenou potravou. V reakcii na zvýšenú produkciu sekretínu v tenkom čreve začne u zdravého človeka pankreas tvoriť pankreatickú šťavu s vysokým obsahom hydrogénuhličitanu sodného, ktorého hlavnou funkciou je neutralizovať kyslý obsah v tenkom čreve, aby mohlo dôjsť k jeho rozštiepeniu a vstrebávaniu potrebných živín.

Pankreozymín (cholecystokinín) je hormón, ktorý stimuluje sekréciu pankreatických enzýmov.

Pri sekretinovom-cholecystokininovom teste sa cez ústa alebo nos zavedie pacientovi jedna sonda do žalúdka a touto sondou sa odčerpáva žalúdočný obsah, aby nedochádzalo ku kontaminácii dvanástnikových štiav žalúdočným obsahom. Druhú sondu potom zavádzame do duodena a slúži k odčerpávaniu vzoriek pankreatickej šťavy pre ďalšie laboratórne spracovanie a stanovenie hodnôt jednotlivých enzýmov.

Potom pacientovi podáme cholecystokinín a po 20 minútach sa odoberie prvá vzorka pankreatickej šťavy z dvanástnika. Následne sa podá sekretin a niekoľkokrát sa opäť odoberie vzorka pankreatickej šťavy.

Normálne rozmedzie hodnôt je:

  • Objem sekrécie stimulovanej sekretinom: 165-536 ml/hod
  • Koncentrácia hydrogenuhličitanu sodného: 9,8-39,7 mmol/hod
  • Aktivita trypsínu: 9,3-171 jednotiek za 20 minút
  • Aktivita amylázy: 34-204 jednotiek za 20 minút

Vzhľadom na zložitosť implementácie tohto vyšetrenia sa od neho pomaly upúšťa a využíva sa skôr stanovenie elastázy-1 zo stolice. Avšak na niektorých pracoviskách sa tento funkčný test pankreasu stále vykonáva.

CT vyšetrenie s kontrastnou látkou

Toto vyšetrenie sa využíva na potvrdenie laboratórne zistených známok pankreatitídy (zápalu pankreasu), čo sú najmä zvýšené amylázy v krvnej plazme. Malo by sa vykonávať za 72 hodín po tom, čo sa objavia známky pankreatitídy, aby bolo možné posúdiť rozsah ochorenia (nejakú dobu totiž trvá, než sa pankreatitída morfologicky prejaví, preto je nutné počkať minimálne 48, ale ideálne 72 hodín po prvých príznakoch). 

CT vyšetrenie s kontrastnou látkou má v diagnostike chorôb pankreasu nezastupiteľnú funkciu

CT vyšetrenie s kontrastnou látkou má v diagnostike chorôb pankreasu nezastupiteľnú funkciu

CT vyšetrenie brucha nám ale môže pomôcť aj v diagnostike ďalších ochorení pankreasu, ako sú napríklad pseudocysty alebo nádory.

S pomocou CT je možné navyše zistiť aj známky ochorenia ďalších orgánov brucha a malej panvy, vrátane prítomnosti voľnej tekutiny alebo zväčšených lymfatických uzlín.

Ultrazvuk

Ultrazvukové vyšetrenie má v diagnostike ochorení pankreasu len obmedzený význam, pretože pankreas býva pomerne neprehľadný a na ultrazvuku je možné pri vyšetrení slinivky odhaliť prakticky len pseudocysty, väčšie nádory alebo lipomatóznu prestavbu pankreasu.

Avšak ultrazvuk je veľmi spoľahlivý v zisťovaní iných príčin zvýšených amyláz v krvi, ako je napríklad zápal žlčníka alebo žlčových ciest.  

Endosonografia (endosono, EUS)

Toto vyšetrenie spočíva v zavedení ultrazvukovej sondy do žalúdka či dvanástnika a v priamom vyšetrení pankreasu, dvanástnika, žlčových ciest či žalúdka.

Hlavnou výhodou tohto vyšetrenia je skutočnosť, že nespôsobuje dráždenie žlčových ciest a pankreatického vývodu, ako napríklad ERCP alebo MRCP, čo môže vyvolať akútny zápal pankreasu.

Preto sa endosono využíva u pacientov s ťažkou pankreatitídou, kedy by vyššie uvedené metódy neúmerne zvyšovali riziko zhoršenia pankreatitídy.

Môžeme ho ale využiť aj k odhaľovaniu žlčových kameňov či nádorov v tráviacom trakte a ku zobrazeniu vnútorných orgánov brušnej dutiny z väčšej blízkosti a presnejšie než pri klasickom ultrazvukovom vyšetrení.

Táto metóda je dostupná len na niektorých pracoviskách, zvyčajne v krajských či fakultných nemocniciach.

Endoskopická retrográdna cholangiopankreatikografia (ERCP)

Pri endoskopickej retrográdnej cholangiopankreatikografii (ERCP) lekár zavedie ústami do žalúdka a duodena endoskop, čo je ohybná hadica s kamerou na konci a inštrumentáriom, ktoré mu umožnia nastreknúť žlčové cesty a pankreatický vývod kontrastnou látkou a pod röntgenom zistiť, či v nich nie je prekážka.

Toto vyšetrenie je invazívne a kontrastná látka v žlčových a pankreatických cestách môže spôsobiť komplikáciu v podobe akútnej pankreatitídy, ale zase má výhodu v tom, že pri ňom možno odstrániť žlčové kamene zo žlčovodu a narezať Vaterskú papilu a uvoľniť tak napríklad zaseknuté kamene alebo žlčové bahno ( ludge).

ERCP umožňuje tiež zaviesť stent do žlčových ciest a udržať ich tak otvorené, čo sa hodí napríklad pri nádoroch žlčníka alebo pankreasu, ktoré utláčajú žlčovody a bránia normálnemu odtoku žlče do tenkého čreva.  

Magnetická rezonančná cholangiopankreatikografia (MRCP)

Toto vyšetrenie nám umožní detailne zobraziť žlčovody a pankreatický vývod (ductus pancreaticus Wirsungi). Jeho výhodou je naozaj detailné zobrazenie stavu žlčových a pankreatických ciest a tiež skutočnosť, že pri tomto vyšetrení nedochádza k ožiareniu pacienta röntgenovým žiarením, pretože magnetická rezonancia využíva magnetické pole.

Nevýhodou MRCP je skutočnosť, že ide o čisto diagnostické vyšetrenie (a nie je ho možné využiť napríklad k zavedeniu stentu alebo odstráneniu žlčových kameňov zo žlčových ciest ako je to pri ERCP).

Magnetická rezonancia je tiež horšie dostupná a celé vyšetrenie je podstatne drahšie ako ERCP.

Aj preto sa toto vyšetrenie zatiaľ nepoužíva tak často ako ostatné metódy vyšetrovania funkcie pankreasu.

Laboratórne vyšetrenie krvi a moču

V diagnostike chorôb pankreasu sa uplatňuje aj laboratórne vyšetrenie krvi, z ktorého je možné zistiť napríklad známky zápalu (CRP, leukocytóza) alebo ochorenie pankreasu a žlčových ciest (stanovením hladiny amylázy).

Normálna hodnota amyláz v sére je 0,30 - 1,67 mikrokatalov na liter pre celkovú amylázu - S-AMS, respektíve 0,22 - 0,88 mikrokatalov na liter pre pankreatickú amylázu - S-Pamso.

Amylázy možno merať aj v moči, kde sa za normálne hodnoty považujú menej ako 7,67 mikrokatalov na liter pre celkovú amylázu (U-AMS), respektíve menej ako 5,83 mikrokatalov na liter pre pankreatickú amylázu (U-Pamso).

Čo si z článku odniesť?

Pankreas je laločnatá žľaza, ktorá hrá dôležitú úlohu pri trávení a vstrebávaní živín z prijatej potravy a tiež v regulácii hladiny glukózy v krvi.

Má jednak exokrinnú (vonkajšiu sekrečnú), tak endokrinnú (vnútorne sekrečnú) funkciu, čo znamená, že vytvára enzýmy, ktoré pôsobia priamo v tráviacom trakte (napríklad amylázy, proteázy alebo lipázy) a tiež hormóny, ktoré sa uvoľňujú priamo do krvi (napríklad inzulín či glukagón) a slúži najmä na reguláciu hladiny glukózy v krvi (glykémie).

Pri vyšetrení funkcie pankreasu sa používa množstvo rôznych vyšetrení od stanovenia elastázy-1 v stolici, cez sekretinový test a zobrazovacie metódy, ako sú CT, ERCP, MRCP alebo ultrazvuk, až po stanovenie koncentrácie amylázy a ďalších látok v sére alebo moči.

Zdieľať článok
Meno autora: MUDr. Michal Vilímovský (SK)
Vzdelanie: lekár
Zdroje obrázkov:

Canva.com

Dátum vydania: 15. jún 2021 8:20
Dátum plánovanej revízie: 15. jún 2023 8:20
Na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti využívame cookies. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií