Syndróm hyperaktívneho (dráždivého) močového mechúra

Syndróm hyperaktívneho (dráždivého) močového mechúra je pomerne časté ochorenie, ktoré sa prejavuje najmä častým močením a takzvanou urgenciou, čo je náhla nutkavá potreba sa okamžite vymočiť.

Syndróm dráždivého močového mechúra postihuje viac ako 10 % slovenských žien (1).

Riziko rozvoja tohto "ochorenia" stúpa s vekom, ale hyperaktívny močový mechúr nie je bežným dôsledkom starnutia. Väčšinou sa príznaky vyvíjajú postupne, najprv sú ťažkosti len minimálne, ale postupne dochádza k ich zhoršovaniu.

Čo je syndróm dráždivého močového mechúra?

Syndróm dráždivého (hyperaktívneho) močového mechúra nie je ani tak ochorenie, ale skôr súbor príznakov, medzi ktoré patrí najmä nutkavá potreba sa vymočiť (urgencia) a častejšie močenie. Jedná sa o pomerne častý jav, a to nielen v Slovenskej republike, ale aj celosvetovo.

Niekedy sa tento stav tiež označuje ako syndróm hyperaktívneho močového mechúra alebo nestabilný, dráždivý močový mechúr a jeho hlavným príznakom je nekontrolovateľná, nutkavá potreba sa vymočiť aj v prípade, že močový mechúr nie je plný.

Za normálnych okolností mozog vyšle do močového mechúra signál, že je potrebné ho vyprázdniť potom, čo je zhruba z polovice plný (teda keď v ňom je zhruba 300 - 600 ml moču).

Pri močení sa uvoľnia svaly zvané zvierače močovej trubice (m. sphincter urethrae internus a m. sphincter urethrae externus) a dôjde k stiahnutiu svalu zvaného m. detrusor vesicae (hladká svalovina v stene močového mechúra, ktorá pri stiahnutí vypudzuje moč do močovej trubice a von z tela).

Pokiaľ dôjde k narušeniu tohto procesu, môžu sa rozvinúť príznaky syndrómu hyperaktívneho močového mechúra alebo inkontinencia (nechcený únik moču).

Podľa dvoch najväčších štúdií zameraných na hyperaktívny močový mechúr, je incidencia (frekvencia) syndrómu hyperaktívneho močového mechúra u osôb starších ako 18 rokov medzi 11 - 16% (2, 3).

Tieto údaje platia pre Spojené štáty americké a v Slovenskej republike je situácia podobná, ak nie horšia, ako uvádzajú niektorí urológovia.

Štúdia na amerických mužoch a ženách zistila, že až 8% mužov má často problémy s hyperaktivitou močového mechúra a u 17% mužov sa vyskytujú aspoň občas. Rovnaká štúdia potom zistila, že u žien je toto percento ešte oveľa vyššie (20% žien trpí syndrómom dráždivého močového mechúra veľmi často a 30% občas) (4).

Rovnako tak je početnosť výskytu syndrómu hyperaktívneho močového mechúra rozdielna medzi rôznymi etnickými skupinami - Afroameričania (muži i ženy) a Hispánci (muži) majú vyšší výskyt ochorenia ako biela americká populácia.

Príznaky hyperaktívneho močového mechúra

Aké sú typické príznaky hyperaktívneho močového mechúra?

U každého sa hyperaktívny mechúr prejavuje trochu inými príznakmi (niekto má vážne problémy, ktoré značne zhoršujú kvalitu života, zatiaľ čo iní majú len veľmi mierne ťažkosti, ktoré prakticky nezaznamenajú), pričom dominuje hlavne močová urgencia (nutkavá akútna potreba sa vymočiť, aj keď močový mechúr nie je plný) a časté močenie.

U zhruba polovice ľudí s hyperaktívnym močovým mechúrom sa vyskytuje urgentná inkontinencia moču alebo únik moču (5).

Rozdielne sa syndróm hyperaktívneho močového mechúra prejavuje u mužov a u žien, vzhľadom k anatomickým rozdielom.

Močová urgencia (nutkanie na močenie) je častým príznakom syndrómu dráždivého (hyperaktívneho) močového mechúra

Štúdia EPIC zistila, že u žien skôr dominujú príznaky urgencie, ale nemajú problémy s vypudzovaním moču, zatiaľ čo pre mužov je vypudzovanie moču častejšie ťažšie.

Najbežnejšie príznaky syndrómu hyperaktívneho močového mechúra sú:

• urgencia alebo neschopnosť ovládať proces močenia
• časté močenie (viac ako 8x denne)
• nezvládnuteľná, nutkavá potreba močenia (často s únikom moču, ktorý nemožno zastaviť), najmä v prípade, keď pacient počuje prúd tečúcej vody
• močenie počas noci (pacienta v noci zobudí nutkanie na močenie a musí sa ísť vymočiť)
• únik moču spojený so silnou urgenciou (urgencia je tak silná, že pacient nestihne dobehnúť na záchod a pomočí sa)
• nočné pomočovanie (enuréza)
• pocity pálenia, rezania či iné nepríjemné pocity počas močenia

S vekom súvisí len vyššia početnosť močenia a čiastočná strata ovládania močenia. Syndróm hyperaktívneho močového mechúra sa môže vyskytnúť v každom veku a lekára by ste mali navštíviť vždy, keď vaše problémy začnú vážne narušovať váš každodenný život (napríklad pravidelne nestíhate dobiehať na záchod alebo sa pravidelne v noci budíte kvoli močeniu).

Príznaky syndrómu hyperaktívneho močového mechúra môžu byť veľmi nepríjemné a môžu podstatne zasahovať do kvality života pacienta. Jedna štúdia zistila, že produktivita práce u mužov so syndrómom hyperaktívneho močového mechúra je zhruba 4x nižšia ako u zdravých mužov, a u žien 3x nižšia (6).

Tiete údaje zodpovedajú za zníženie produktivity práce pri ďalších chronických chorobách, ako je napríklad astma.

Mnoho ľudí so syndrómom hyperaktívneho močového mechúra sa bojí ísť k lekárovi, pretože sa hanbia hovoriť o svojim problémoch (alebo nevedia, ako ich doktorovi opísať) alebo si myslia, že je ich problém neriešiteľný a nemožno ho vyliečiť.

Mnoho ľudí sa tiež bojí reakcií okolia, a tak radšej lekára nevyhľadajú a nezačnú sa liečiť. Americká Národná asociácia pre kontinenciu (National Association for Continence - NAFC) odhaduje, že len 45% ľudí so syndrómom hyperaktívneho močového mechúra, vyyhľadá lekára a začne sa liečiť (7).

Americká urologická asociácia (American Urology Association) vydala dotazník, ktory si pacient môže vytlačiť,  vyplniť a odovzdať lekárovi. To by malo pacientom uľahčiť život a trochu ich zbaviť hanby a nepríjemných pocitov pri rozhovore s lekárom.

Existuje aj množstvo aplikácií pre mobilné telefóny, ktore môžete využiť na monitorovanie príjmu tekutín, frekvencie močenia či inkontinencie (8).

Najlepšie je poradiť sa so svojím lekárom, ktory vám vhodnú aplikáciu odporučí na základe vlastných skusenosti.

Môžete si tiež viesť záznamy o množstve vypitých tekutín, frekvencii močenia a inkontinencii a tie potom odovzdať lekárovi.

U rady ľudí so syndrómom hyperaktívneho močového mechúra sa vyskytujú tiež ďalšie duševné i telesné ťažkosti, ktore súvisia s tým, ako tento stav negatívne zasahuje do našich životov.

Medzi najčastejšie komplikácie syndrómu hyperaktívneho močového mechúra patria:

Sociálna úzkostná porucha (postihnutá osoba sa bojí styku s okolím, ľuďmi v práci, a pod., pretože má strach, že nedobehne na záchod alebo sa strápni kvoli neschopnosti udržania moču, a pod.)

• zhoršenie kvality spánku kvoli častej potrebe nočného močenia
• depresie súvisiace s nedostatkom spánku
• poruchy libida
• narušenie vzťahov s partnerom či rodinou
• strata sebavedomia
• znížená telesná aktivita (športové alebo pohybové aktivity často ťažkosti s hyperaktívnym močovým mechúrom zhoršujú, a tak sa im začnú pacienti vyhýbať)

Liečba hyperaktívneho močového mechúra

Pretože sa syndróm hyperaktívneho močového mechúra prejavuje celým radom rôznych ťažkostí a navyše u každého inak, bude sa aj liečba konkrétnych osôb líšiť a lekár by vám mal pripraviť takzvanú liečbu na mieru.

Vždy je nutné, aby liečbu syndrómu hyperaktívneho močového mechúra viedol lekár (zvyčajne urológ) a návšteva lekára by ste teda nemala odkladať, ak sa u vás objavia niektoré s vyššie popísaných príznakov.

Spôsoby liečby syndrómu hyperaktívneho močového mechúra môžeme rozdeliť do nasledujúcich skupín: zmena stravovacích návykov, zmeny životného štýlu, lieky, tréning močového mechúra, operácie a nervová stimulácia.

Zmena stravovacích návykov

Niektoré potraviny a nápoje môžu prejavy súvisiace so syndrómom hyperaktívneho močového mechúra zhoršovať.

U niektorých pacientov dochádza k zmierneniu príznakov po tom, čo prestanú piť alkoholické nápoje alebo nápoje s obsahom kofeínu. Ako alkohol, tak kofeín majú totiž diuretické účinky (podporujú tvorbu moču a jeho vylučovanie z tela) a ešte viac tak zvyšujú početnosť močenia, čo je jeden z hlavných príznakov syndrómu hyperaktívneho močového mechúra.

Okrem alkoholu a kávy, by ste v prípade syndrómu hyperaktívneho močového mechúra mali obmedziť alebo vylúčiť nasledujúce nápoje a potraviny:

• sýtené nápoje
• nápoje a potraviny s obsahom aspartámu a umelých sladidiel
• brusnicovú šťavu alebo džús
• potraviny a nápoje s kyselinotvorným (okyesľujúcim) účinkom, ako sú pomarančový džús alebo paradajková šťava
• korenené jedlá

Je tiež vhodné nepiť tesne pred spaním, pretože potom môžete častejšie chodiť v noci na záchod.

Niektorí ľudia so syndrómom hyperaktívneho močového mechúra znížia príjem tekutín a začnú málo piť. To je však veľká chyba, pretože hrozí dehydratácia, ktorá môže mať závažné negatívne dôsledky na zdravie a váš stav ešte zhoršiť, pretože pri dehydratácii sa tvorí koncentrovaný moč s vysokým obsahom dráždivých a škodlivých látok, ktoré ešte viac dráždia steny močového mechúra a prejavy hyperaktívneho močového mechúra sa  tak zhoršujú.

Zmeny životného štýlu

Okrem zmeny stravovacích návykov môžu v liečbe syndrómu hyperaktívneho močového mechúra pomôcť aj niektoré zmeny životného štýlu.

Udržiavanie telesnej hmotnosti v zdravom rozmedzí

Obezita je priamym rizikovým faktorom pre vznik syndrómu hyperaktívneho močového mechúra. Preto je zdravá telesná hmotnosť veľmi dôležitá. Navyše u ľudí s nadváhou alebo obezitou môže schudnutie pomôcť aj v liečbe hyperaktívneho močového mechúra, pretože pri znížení telesnej hmotnosti dôjde k zníženiu tlaku na panvové dno a tým aj k zníženiu dráždenia močového mechúra.

U extrémne obéznych ľudí so syndrómom hyperaktívneho mechúra priniesla pozitívne výsledky v liečbe aj chirurgická liečba obezity, takže u týchto pacientov je táto operácia jedným z hlavných spôsobov liečby.

Fajčenie

Fajčenie je nielen rizikovým faktorom pre ochorenie srdca a pľúc, ale súčasne aj zhoršuje príznaky spojené so syndrómom dráždivého močového mechúra.

Preto je zanechanie alebo aspoň obmedzenie fajčenia tým správnym krokom k zlepšeniu zdravia močového mechúra.

Cvičenia na panvové dno

Niektorým ľuďom so syndrómom hyperaktívneho močového mechúra môžu pomôcť cvičenia na panvové dno. Jedná sa o špeciálne cvičenia (označované tiež ako Kegelove cviky) na posilnenie svalov panvového dna, ktoré ovládajú močenie.

Cvičenie na panvové dno spočíva v rytmickom sťahovaní a uvoľňovaní svalov, ktoré ovládajú močenie. Vždy je potrebné panvové dno stiahnuť, chvíľu podržať a potom uvoľniť. Radšej tieto cvičenia robte pri prázdnom močovom mechúre, aby ste predišli nechceným nehodám v podobe úniku moču.

Kegelove cviky môžete vykonávať buď sami, alebo je možné svaly stimulovať aj elektricky u vybraných fyzioterapeutov.

Tréning močového mechúra

Ďalším vhodným spôsobom ako zmierniť príznaky hyperaktívneho močového mechúra je takzvaný tréning močového mechúra.

Nutkanie na močenie je vyvolané kontrakciou (stiahnutím) močového mechúra. U osôb so syndrómom hyperaktívneho močového mechúra sa močový mechúr začne sťahovať ešte predtým než je plný, čo vedie k sérii "zbytočných" ciest na záchod.

Tréning močového mechúra spočíva v tom, že sa snažíme naučiť pacienta potlačiť nutkanie na močenie a vytrénovať močový mechúr tak, aby sa sťahoval až vtedy, ak je naozaj plný. Tento proces prebieha veľmi pomaly a vyžaduje veľkú trpezlivosť.

Najprv sa naučíte potlačiť nutkanie na močenie len na niekoľko minút a postupne sa takto interval medzi jednotlivými návštevami toalety predĺži do normálu. Tréning močového mechúra je určený len pre osoby so syndrómom hyperaktívneho močového mechúra a je nutné ho vykonávať pod priamym dohľadom a vedením lekára.

Lieky

V liečbe syndrómu hyperaktívneho močového mechúra sa samozrejme používajú aj lieky, a to zo skupiny anticholinergík (lieky, ktoré blokujú účinok acetylcholínu na receptoroch) a antimuskariník (blokujú muskarínové receptory označované tiež ako parasympatolytika). Obe skupiny týchto liekov blokujú sťahovanie svalov močového mechúra (m. detrusoru vesicae) a tým zmierňujú príznaky hyperaktívneho močového mechúra.

Medzi najčastejšie používané lieky na liečbu hyperaktívneho močového mechúra patria:

• darifenacín (v SR sa predáva napríklad pod názvom Emselex), patrí medzi antimuskariniká
• fesoterodín (v SR sa predáva napríklad pod názvom TOVIAZ), patrí medzi antimuskariniká
• oxybutynín (v SR sa predáva napríklad pod názvom Ditropan), patrí medzi anticholinergiká
• solifenacín (v SR sa predáva napríklad pod názvami Asolfena, Folinar, Solicare, Solifenacín, apod.), patrí medzi anticholinergiká
• tolterodín (v SR sa predáva napríklad pod názvom Detrusitol), patrí medzi anticholinergiká
• trospium (v SR sa predáva napríklad pod názvami Spasmed alebo Uraplex), patrí medzi anticholinergika a spazmolytiká (lieky uvoľňujúce kŕče).

V liečbe stresovej inkontinencie, ktorá nie je to isté ako hyperaktívny močový mechúr (viď. ďalej) sa niekedy používajú lieky zo skupiny SNRI (lieky blokujúce spätné vychytávanie serotonínu a noradrenalínu).

Niektoré štúdie naznačujú, že duloxetín (liek zo skupiny SNRI) pomáha zmierňovať príznaky hyperaktívneho močového mechúra.

Štúdie tiež naznačujú, že u niektorých žien môžu príznaky hyperaktívneho močového mechúra zmierňovať aj na pokožku aplikované krémy s obsahom hormónu estrogénu.

Aj keď sú anticholinergiká a antimuskariniká v liečbe hyperaktívneho močového mechúra často prvou voľbou, nefungujú u všetkých a niektorí ľudia aj napriek ich užívaniu majú stále problémy, pretože nedokážu úplne dokonale utlmiť nutkanie na močenie.

Veľa pacientov sa tiež sťažuje na nežiaduce účinky týchto liečiv, ktoré môžu byť aj veľmi závažné. Preto je nutné užívanie týchto liekov dôsledne monitorovať a výskyt nežiaducich účinkov je nutné okamžite oznámiť vášmu lekárovi.

Operácia

Ak sú príznaky hyperaktívneho mechúra natoľko závažné, že podstatne narušujú kvalitu života pacienta a ak nefungujú lieky ani zmeny životného štýlu, môže vám lekár odporučiť operáciu.

Operačné výkony spočívajú v úprave anatomických pomerov. Jedná sa hlavne o operáciu, pri ktorej sa zmení poloha uretry (močovej trubice) tak, aby na ňu močový mechúr netlačil a nevyvolával tak nutkanie na močenie.

Pacientom so syndrómom hyperaktívneho (dráždivého) močového mechúra niekedy pomôže len operácia

Ďalšími operačnými výkonmi, ktoré môžu v liečbe hyperaktívneho močového mechúra pomôcť, sú zosilnenie steny uretry alebo zmena polohy močového mechúra (táto operácia sa ale vykonáva až ako posledná voľba, ak naozaj nič nefunguje, pretože je to výkon pomerne náročný).

Niekedy sa robí aj takzvaná distenzia močového mechúra, pri ktorej lekár naplní močový mechúr pacienta tekutinou, aby sa zvýšil jeho objem. Tento výkon sa vykonáva v celkovej anestézii.

Nervová stimulácia (neuromodulácia)

Pomerne jednoduchý a hlavne sľubný spôsob liečby syndrómu hyperaktívneho močového mechúra je nervová stimulácia.

Štúdia zverejnená v časopise Current Urology Reports naznačuje, že nervová stimulácia je klinicky účinným a hlavne cenovo prijateľným spôsobom liečby hyperaktívneho močového mechúra u pacientov, na ktorých nezaberajú lieky, čakajú na operáciu alebo operáciu nechcú (9).

Nervová stimulácia spočíva vo vysielaní stredne silných elektrických signálov do svalov panvy a bedier, ktoré sa podieľajú na močení. Týmto postupom dochádza ku sťahovaniu svalov, ktoré bránia predčasnému uvoľňovaniu moču a navyše táto technika tiež podporuje rast nervových buniek.

Používajú sa tieto dve hlavné metódy nervovej stimulácie:

• Neuromodulácia nervus tibialis posterior (zadný predkolenný nerv), PTNS: táto stimulácia sa vykonáva s malou elektródou, ktorá sa cez kožu zapichne do lýtka, kde sa stimuluje hlavný nerv dolnej končatiny, prostredníctvom ktorého sa elektrické impulzy prenesú až do oblasti bedier k nervom, ktoré ovládajú močový mechúr.
• Sakrálna neuromodulácia čiže stimulácia sakrálneho nervu (SNS): jedná sa o rovnakú metódu, ale stimulačná elektróda sa v tomto prípade zapichuje do kože do oblasti kostrče. Zmyslom je stimulovať nervy v panve, ktoré regulujú napätie močového mechúra a nutkanie na močenie.

Syndróm hyperaktívneho močového mechúra vs stresová inkontinencia moču vs benígna hyperplázia prostaty

Stresová inkontinencia moču nie je to isté čo syndróm hyperaktívneho močového mechúra, ako si mnoho ľudí myslí.

Stresová inkontinencia moču je situácia, kedy v situáciách ako je smiech, kašeľ alebo kýchnutie ("stresové" situácie) dochádza k samovoľnému (nechcenému) úniku moču.

Niekedy môže pri stresovej inkontinencii k úniku moču dôjsť už pri obyčajnom vstávaní, naťahovaní sa, predklone alebo pri chôdzi.

Avšak narozdiel od pacientov s hyperaktívnym močovým mechúrom, nemajú ľudia so stresovou inkontinenciou problémy s frekvenciou močenia ani s urgenciou (nutkaním na močenie). Iba u nich dochádza k občasnému samovoľnému úniku malého množstva moču.

Stresovou inkontinenciou trpí až 1/3 žien a k rozvoju tohto ochorenia prispievajú aj nasledujúce rizikové faktory:

• pôrody
• poškodenie nervov
• fajčenie
• obezita
• chronický kašeľ

Väčšinou je stresová inkontinencia spojená s oslabením v oblasti hrdla močového mechúra. Ďalšími príčinami sú obezita, vaginálne pôrody, starnutie a tiež menopauza (prechod).

Príznaky stresovej inkontinencie možno zmierniť zmenou životného štýlu. Napríklad dlhodobé fajčenie spôsobuje časom chronický kašeľ, čo zvyšuje riziko stresovej inkontinencie, takže ak zanecháte fajčenie, riziko sa znižuje. Tiež cvičenie na panvové dno či zníženie telesnej hmotnosti v liečbe stresovej inkontinencie pomáhajú. Niektorým ženám tiež môže pomôcť minimálne invazívna operácia (používajú sa takzvané ťahoprosté pásky - TVT).

Niektorí ľudia si tiež pletú príznaky hyperaktívneho močového mechúra s benígnou hyperpláziou prostaty, ktorá trápi mnoho mužov nad 50 rokov. Hlavným príznakom benígnej hyperplázie prostaty je časté močenie, najmä v noci, kedy sa pacient budí aj niekoľkokrát za noc a tiež slabší prúd moču a pomalšie vyprázdňovanie močového mechúra.

Naproti tomu u hyperaktívneho močového mechúra pacienti väčšinou nemajú problémy s vylučovaním moču, ale skôr s urgenciou.

Ďalšie mýty ohľadom hyperaktívneho močového mechúra

Existuje mnoho ďalších mýtov okolo syndrómu hyperaktívneho močového mechúra, ktoré sa nezakladajú na pravde a často ľudí mätú.

Medzi tie najčastejšie patria názory, že hyperaktívny močový mechúr je jednoducho dôsledok starnutia a nedá sa liečiť (nie je to pravda, so starnutím súvisí len častejšie močenie, ale nie urgencie a ďalšie prejavy hyperaktívneho močového mechúra). Rovnako nie je pravda, že neexistuje liečba, naopak máme k dispozícii viacero možností liečby a väčšine pacientov dokážeme pomôcť.

Ďalším mýtom je názor, že najlepšou liečbou hyperaktívneho močového mechúra je obmedziť príjem tekutín. Tento názor je nebezpečný, pretože naopak dehydratácia zhoršuje príznaky hyperaktívneho močového mechúra a vyvoláva ďalšie dráždenie, čo urgenciu a frekvenciu močenia ešte viac zhoršuje.

Mnoho ľudí si tiež myslí, že sa jedná o typicky mužský problém (súvisiaci so zväčšenou prostatou) alebo naopak ženský problém. Ani jedno z toho nie je pravda.

Niektorí ľudia tvrdia, že hyperaktívny močový mechúr je dôsledkom nadmernej fyzickej aktivity či športovania. To samozrejme tiež nie je pravda a je to mýtus. Neexistujú žiadne štúdie, ktoré by naznačovali spojitosť hyperaktívneho močového mechúra s ľuďmi, ktorí sú viac fyzicky aktívny.

Zhrnutie: Hyperaktívny močový mechúr nie je to isté čo stresová inkontinencia ani nemá rovnaké príznaky ako benígna hyperplázia prostaty u mužov. Rovnako nie je pravda, že by neexistovala možnosť liečby hyperaktívneho močového mechúra ani to, že sa jedná o prirodzený dôsledok starnutia.

Čo si z článku odniesť?

Syndróm hyperaktívneho močového mechúra postihuje až 1/5 dospelých osôb, žien i mužov.

Jeho hlavnými príznakmi sú urgencie (nutkanie na močenie) a časté močenie.

Liečba musí byť komplexná a šitá na mieru konkrétnemu pacientovi.

Okrem liekov (anticholinergík a antimuskarinikách) sa v liečbe hyperaktívneho močového mechúra uplatňujú tiež zmeny stravovacích návykov, zmeny životného štýlu, cviky na panvové dno, tréning močového mechúra, operácia alebo neuromodulácia.

Liečba hyperaktívneho močového mechúra patrí do kompetencie lekárov - urológov, prípadne gynekológov (u žien).