Dychová rehabilitácia

Dychové cvičenia sú dôležitou súčasťou rehabilitácie chronických pľúcnych ochorení, ktorých v súčasnosti bohužiaľ stále pribúda. Dychová nedostatočnosť a dýchavičnosť sa ale môže vyskytnúť aj u ľudí s ochorením srdca, alebo napríklad po akejkoľvek hrudnej alebo brušnej operácii. Zlý stereotyp dýchania môže znamenať nepríjemnosti aj pre inak úplne zdravého človeka, pretože často máva na svedomí napríklad aj bolesti hlavy, chrbta, či dokonca psychické ťažkosti.

Zlý stereotyp dýchania ako príčina porúch pohybového aparátu

Dýchanie je vrodený dej, ktorý vykonávame mimovoľne, bez toho aby sme o ňom premýšľali. Niekedy je ale dôležité zamyslieť sa nad tým, či spôsob, akým dýchame, nemá negatívny vplyv na kvalitu nášho života.

Správne dýchanie ide ruku v ruke so správnym držaním tela. Neprirodzené polohy, ktoré po väčšinu dňa v dnešnom uponáhľanom živote zaujímame, majú neblahý vplyv na kvalitu nášho dýchania. Dýchanie je zložitý dej, mechanicky uskutočňovaný skupinou svalov, ktoré pracujú vo vzájomnej súhre. Jedná sa o svaly nádychové (hlavným je bránica, ďalej vonkajšie medzirebrové svaly) a výdychové (predovšetkým vnútorné medzirebrové svaly). Ak poloha nášho tela nie je ideálna, dochádza k tomu, že jedny z týchto svalov začínajú byť preťažované a vzniká svalová nerovnováha. V dôsledku týchto zmien sa hrudník prestáva pri dýchaní dostatočne rozvíjať a dochádza k jeho fixácii v určitej polohe. Rebrá sa stávajú nepohyblivými, sú zablokované a hrudná chrbtica tuhne v v nadmernom zhrbení (hyperkyfóze). Hyperkyfóza hrudnej chrbtice však nezostáva bez odozvy a postupne dochádza k patologickým zmenám aj v oblasti chrbtice krčnej a bedrovej. Vznikajú bolesti chrbta, hlavy, ramenných kĺbov a ďalšie ťažkosti pohybového aparátu, ktoré ľudia často nevhodne rieši liekmi. Pritom liečba mnohých menovaných porúch môže byť veľmi banálna - naučiť sa správne dýchať.

Ako správne dýchať?

Správne dýchanie nie je ani hrudné ani brušné, ako sa veľa ľudí domnieva. Bohužiaľ však až 75% z nás dýcha jedným z týchto dvoch stereotypov. Pri dýchaní do horného hrudníka pracujú na jeho zdvíhanie predovšetkým svaly krku a naopak svaly k tomu určené sa toľko nezapájajú. Brucho sa pri tomto type dýchania pasívne vťahuje, čo by pri vdychu malo byť práve naopak, hrudník sa nerozpína do šírky, rebrá sa nepohybujú a dochádza k preťažovaniu svalov krku a krčnej chrbtice. Bedrová chrbtica je naopak enormne preťažovaná pri dolnom dýchanie do brucha, kedy je brušná stena povolená, brucho sa pri nádychu extrémne vyklenuje dopredu a bedrová chrbtica sa prehýba do hyperlordózy.

Správne by sme mali používať bráničné dýchanie. Bránice je hlavný dýchací sval, takže by sme ho mali pri dýchaní zapájať čo možno najviac. Spolu s bránicou je pri dýchaní dôležité myslieť aj na prácu svalov panvového dna a hlbokých svalov brucha. Kvalitná súhra všetkých týchto svalov totiž vytvára nenahraditeľnú podporu pre správne, a teda bezbolestné držanie chrbtice (tzv. hlboký stabilizačný systém).

Nácvik bráničného dýchania je najvhodnejšie vykonávať poležiačky, ale pre svoje zdravie toho veľa urobíte, ak budete skúšať správne dýchať kedykoľvek a kdekoľvek počas dňa. Začnite tak, že jednu svoju ruku umiestnite na hrudnú kosť, druhú na spodný okraj rebier tak, aby prsty spočívali vpredu na bruchu. Následne spustite ramená dozadu a hrudník dolu a nadychujte nosom tak, aby sa hrudná kosť zdvíhala len minimálne a dolné rebrá sa rozťahovali nielen dopredu a dozadu, ale aj do strany. Potom voľne vydýchnite ústami. Ak spočiatku nie ste schopní korigovať tak zložitý postup, priložte obe ruky na dolnú časť rebier a dýchajte tak, aby sa ruky pri nádychu oddialili a pri výdychu približovali (môžete aj ľahko stlačiť, získate tak lepší vnem z dýchacích pohybov).

Čo je a kedy sa používa dychová rehabilitácia?

Dychová rehabilitácia je súbor fyzioterapeutických techník, ktoré sa s úspešnosťou používajú v liečbe chronických, ale aj akútnych pľúcnych ochorení, a ďalej všade tam, kde zdravotný stav komplikuje dýchavičnosť. Chronickými pľúcnymi chorobami sú napríklad chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP), spojená hlavne s fajčením, ďalej astma bronchiale či pľúcna alebo cystická fibróza. Z akútnych chorôb, vyžadujúcich dychovú rehabilitáciu sú to predovšetkým bronchopneumónia a všetky stavy po brušných a hrudných operáciách. Dychovou nedostatočnosťou ale trpia aj ľudia s ochorením kardiovaskulárneho aparátu.

Dychová rehabilitácia u týchto osôb hrá v liečbe ich ochorení zásadnú úlohu, pretože vedie k zlepšeniu pľúcnej ventilácie, odstránenie nadmerného bronchiálneho sekrétu, prehĺbenie dýchania a úprave dychové rytmu, k zvýšeniu mobility hrudnej steny a celkovo k zlepšeniu kvality pacientovho života. S jednotlivými cvikmi sa pacient zoznamuje buď pri pobyte v nemocnici, alebo v ambulancii fyzioterapeuta. V súčasnej dobe, kedy panuje trend skorého prepustenia z hospitalizácie domov, sú pacienti nútení si cvičenie zapamätať a vykonávať ho doma, bez dohľadu. Prinášame tu preto základný prehľad cvikov, ktoré by mal ovládať každý pacient s pľúcnym ochorením.

Respiračná fyzioterapia

Dychovú rehabilitáciu odborne a súhrnne nazývame respiračnou fyzioterapiou. Tú delíme na drenážne techniky, ktoré uľahčujú vykašliavanie, a dychovú gymnastiku, ktorá má 2 zložky - statickú - bez súhybu končatín a dynamickú v koordinácii s pohybom.

Drenážne techniky

Najúčinnejšia drenážna technika je autogénna drenáž. Pacient sedí alebo leží a ruky má v kontakte s hrudníkom. Vykoná plynulý, pomalý nádych nosom a na jeho konci urobí 2-3 sekundovou pauzu. Nasleduje opäť plynulý a pomalý výdych, tentoraz cez pootvorené ústa (horné dýchacie cesty sú uzavreté). Na konci výdychu urobí opäť pauzu na 2-3 sekundy, prípadne ho môže zakončiť tzv. huffingom - rýchlym, opakovaným výdychom pri otvorených dýchacích cestách (podobne ako pri kašli, ale pri ňom je uzavretá hlasiviek a výdych sa deje proti odporu).

Statická dychová gymnastika

Pri statickej dychovej gymnastike vykonávame v podstate nácvik kľudového voľného dýchania bráničného typu. Cieľom je obnovenie správneho dychového stereotypu a prehĺbenie dýchania. Kľudové dýchanie môžeme nacvičovať v 3 polohách - v ľahu na chrbte, v sede aj v stoji, dôležitý je manuálny kontakt s hrudníkom. Pri nádychu nosom sa brušná stena dvíha a hrudník rozširuje mierne do strany, pri výdychu ústami brucho klesá a hrudník sa mierne zužuje. Ako modifikáciu môžeme zvoliť zmenu dychového rytmu, napríklad rýchly nádych a predĺžený výdych, alebo naopak.

Dynamická dychová gymnastika

Cvičenie v polohe na chrbte - z východiskovej polohy (dolné končatiny znožmo, ruky sú voľne položené na bruchu) vykonávame vždy nádych (N) nosom a výdych (V) ústami a zároveň dych koordinujeme s pohybom:

• N - východisková poloha, V - priťahujeme striedavo kolená k bruchu, N - do východiskovej polohy
• N - východisková poloha, V - pritiahnuť obe kolená k bruchu
• N - vzpaženie hornej končatiny, V - späť pripažiť
• pokrčiť kolená, rozpaženie rúk: N - kolená preklopiť na jednu stranu, V - kolená späť, to isté na druhú stranu

Cvičenie v sede - dôležité je sedieť vzpriamene a opäť nadychujeme nosom a vydychujeme ústami:

• N - vzpaženie hornej končatiny nad hlavu, V - späť pripažiť
• N - upažiť 1 hornú končatinu a s rotáciou trupu sa za ňou pozrieť, V - späť do východiskovej polohy
• N - vzpaženie hornej končatiny nad hlavu, V - priťahujeme striedavo kolená k bruchu
• ruky zložené v tyle: N - lakte tlačiť dozadu, V - uvoľniť do mierneho predklonu v hrudnej chrbtici, lakte idú dopredu

Cvičenie v stoji - opäť stojíme vzpriamene, ramená ťaháme dozadu a dole, nedvíhame hrudník, neprehýbať chrbticu:

• N - vzpaženie hornej končatiny, V - späť
• N - vzpaženie hornej končatiny, V - horné končatiny späť a mierny predklon hrudnej chrbtice (nie hlboký - nesnažíme sa dosiahnuť krajiny)
• N - úklon trupu v smere vzpažené horné končatiny, V - späť, N - úklon na druhú stranu