Bolesť zápästia: všetko čo potrebujete vedieť

Bolesť zápästia je často spôsobená úrazom či náhlym poranením, pri ktorom dochádza k vyvrtnutiu či fraktúram zápästných kĺbov. Medzi ďalšie časté príčiny bolesti zápästia patrí tiež opakované namáhanie ruky a zápästia, artróza alebo syndróm karpálneho tunela.

Vzhľadom na to, že príčin bolesti zápästia je veľmi veľa a môžu sa prejaviť rôznymi príznakmi, ako sú napríklad bolesť celého zápästia, bolesť zápästia na malíčkovej (ulnárnej) či palcovej (radiálnej) strane, brnenie či mravčenie rúk či prstov, je aj diagnostika príčiny často veľmi obtiažna.

Avšak napriek tomu je presná diagnostika príčiny pacientových ťažkostí zásadná pre liečbu a rekonvalescenciu pacientov.

Príznaky

Ako už názov ochorenia napovedá je najčastejším príznakom bolesti zápästia jednoducho bolesť. Avšak charakter tejto bolesti závisí od vyvolávajúcej príčiny.

Napríklad bolesť zápästia pri artróze pacienti opisujú ako tupú bolesť, zatiaľ čo syndróm karpálneho tunela sa najčastejšie prejavuje ako pocit mravčenia alebo brnenia ruky či prstov, a to najmä v noci.

Zistiť príčinu bolesti zápästia možno niekedy tiež len podľa miesta bolesti.

Kedy vyhľadať lekára?

Nie vždy je pri bolestiach zápästie nutné hneď bežať k lekárovi. Menšie poranenia, ako je natiahnuté zápästie alebo natiahnutie svalov, obvykle dobre reagujú na ľadové obklady, odpočinok a voľne predajné lieky proti bolesti.

Ak vyššie uvedené postupy nefungujú a bolesti zápästia pretrvávajú dlhšie ako niekoľko dní a / alebo sa stále zhoršujú, je nutné čo najrýchlejšie vyhľadať lekára.

Neskoré zahájenie liečby podstatne predlžuje dobu rekonvalescencie a môže viesť k obmedzeniu pohyblivosti zápästia či trvalým následkom.

Príčiny

Bolesti či zhoršená pohyblivosť zápästia a ruky sa môžu objaviť pri poškodení ktorejkoľvek časti zápästia.

Medzi najčastejšie príčiny bolestí zápästia, okrem iných, patria:

Úrazy

Jednou z najčastejších príčin bolestí zápästia sú úrazové poranenia, ktorá najčastejšie vznikajú nielen pri pádoch, ale aj pri dlhodobom preťažovaní zápästia a ruky.

• Pády: k poraneniu zápästia najčastejšie dochádza pri pádoch dopredu na natiahnutú ruku. Tieto pády môžu spôsobiť narazenie alebo zlomeniny kostí, najmä potom zlomeniny kosti vretennej (radius), kosti lakťovej (ulna) a / alebo zlomeniny zápästných kostičiek (najčastejšie sa láme os scaphoideum, os triquetrum a os lunatum). Fraktúra os scaphoideum (zápästná kostička, ktorá sa nachádza na palcovej strane zápästia) niekedy nebýva na poúrazovom röntgene vidieť a je preto nutné v prípade pretrvávajúcich bolestí znova vyhľadať lekára. Neliečená fraktúra os scaphoideum môže viesť k trvalým následkom v podobe pretrvávajúcej bolesti zápästia a zhoršenia pohyblivosti zápästia.
• Dlhodobá jednostranná záťaž (preťažovanie): všetky činnosti, pri ktorých dochádza k opakovaným, jednostranným pohybom zápästia (napríklad tenis, bežkovanie, práca pri páse, omietanie stien, práca na počítači, a pod.) Môžu časom vyvolať zápal mäkkých tkanív okolo kĺbov a v najzávažnejších prípadoch spôsobiť aj stresové zlomeniny. Tie najčastejšie vznikajú v prípade, kedy nie ste trénovaní a vykonávate jednostranné pohyby preťažujúce zápästia opakovane po dobu niekoľkých hodín (napríklad ste 10 rokov nemali raketu v ruke a idete si zahrať tenisový turnaj alebo dlhý zápas, a pod.). Jedným z príkladov stresovej zlomeniny, ktorá vyvoláva bolesť palca u ruky, je ochorenie nazývané De Quervainova choroba. Pri tomto ochorení dochádza k chronickému zápalu a opuchom mäkkých tkanív, čo spôsobuje dráždenie šliach dlhého priťahovača (musculus abductor pollicis longus) a krátkeho naťahovača palca (musculus extensor pollicis brevis), ktoré sa upínajú na koniec vretennej kosti a prebiehajú kostne-väzivovým kanálikom okolo bodcovitého výbežku kosti vretennej (processus styloideus radii).

Artróza

Artróza je degeneratívne ochorenie chrupaviek, ktoré pokrývajú kĺbové plochy kostí. To časom vedie k zníženiu kĺbových štrbín, tvorbe okrajových kostných výrastkov a ďalším zmenám v kĺboch, čo sa prejavuje silnými bolesťami a obmedzenou pohyblivosťou kĺbov.

Artróza karpálnych (zápästných) kostičiek je pomerne vzácna a najčastejšie vzniká po úrazoch zápästia (zlomeniny zápästných kostičiek, a pod.).

Reumatoidná artritída

Reumatoidná artritída je autoimunitné ochorenie, pri ktorom náš vlastný imunitný systém napadne naše vlastné tkanivá. Toto ochorenie veľmi často postihuje práve zápästia, a to zvyčajne obojstranne. Preto je reumatoidná artritída jednou z častých príčin bolesti zápästia.

Syndróm karpálneho tunelu

Toto ochorenie vzniká prí zvýšenom tlaku na nervus medianus v karpálnom tuneli (canalis carpi) na zápästie, kadiaľ tento nerv prechádza do dlane.

Útlak je najčastejšie spôsobený okolitými štruktúrami (mäkké tkanivá a väzivo), ktoré pri dlhodobom opakovanom namáhaní zdurí a tlačí na nervus medianus, čo sa prejavuje bolesťou zápästia a nepríjemnými pocitmi brnenia či mravčenie prstov, a to najmä v noci.

Niekedy môžu na nervus medianus tlačiť tiež nádory (napríklad lipómy), voľná tekutina a / alebo ďalšie štruktúry (napríklad cysty - viď. ďalej).

Ganglion

Ganglion je odborný lekársky termín, ktorým okrem iného, označujeme cystu nejasného pôvodu. Najčastejšie vzniká na chrbtovej strane zápästia (môže ale vzniknúť aj kdekoľvek inde na tele) a môže byť veľmi bolestivá, pričom niekedy sa bolesť pri pohybe zhoršuje a niekedy sa naopak môže zlepšiť.

Kienböckova choroba

Toto ochorenie najčastejšie postihuje mladších, fyzicky aktívnych dospelých pacientov a prejavuje sa narušením cievneho zásobenia polomesiačitej kostičky (os lunatum) v zápästí, čo vedie k jej nekróze (intravitální odumretí) a kolapsu. Hlavnými príznakmi Kienböckovy choroby sú bolesť a zhoršenie pohyblivosti zápästia.

Rizikové faktory

Bolesť zápästia môže postihnúť každého, bez ohľadu na to, či máte sedavé zamestnanie alebo dostatok pohybu.

Riziko bolesti zápästia zvyšujú nasledovné veci:

• Športovanie: úrazy zápästia veľmi často vznikajú pri športovaní. Rizikové sú všetky športy, ktoré opakovane zaťažujú zápästia, ako sú napríklad futbal, tenis, bowling, golf, gymnastika alebo jazda na snowboarde.
• Jednostranné preťažovanie zápästia: bolesť zápästia sa môže objaviť tiež pri chronickom (dlhodobom) preťažovaní zápästia a / alebo zlej technike vykonávania pohybov. Prakticky každá činnosť, ktorá jednostranne zaťažuje zápästia, môže vyvolať bolesti a ďalšie problémy.
• Niektoré ochorenia a stavy: riziko syndrómu karpálneho tunela a s ním spojenou bolesťou zápästia zvyšujú tiež niektoré ochorenia, ako sú cukrovka, obezita, reumatoidná artritída alebo dna. Vyššie riziko syndrómu karpálneho tunela a bolesťou zápästia majú tiež tehotné ženy.

Prevencia

Nepredvídateľným udalostiam, ktoré spôsobia úrazy zápästia a s nimi súvisiace bolesti, sa niekedy nedá zabrániť, avšak dodržiavaním nasledujúcich tipov znížite riziko bolesti zápästia na minimum:

• Posilňujte kosti: asi jediná vec, ktorú môžeme pre prevenciu fraktúr (zlomenín kostí) urobiť, je dbať na zdravie kostí. To predovšetkým znamená dostatočný prísun vápnika (odporúča sa 1000 mg vápnika denne pre dospelé osoby a 1200 mg vápnika denne pre ženy nad 50 rokov). Potravín, ktoré sú bohatým zdrojom vápnika, je mnoho a v prípade potreby vám lekár môže predpísať aj vhodné doplnky stravy.
• Vyhnite sa pádom: najčastejšou príčinou úrazov zápästia je pád na natiahnutú dlaň. Pri týchto pádoch dochádza k zlomeninám zápästia (hlavne k takzvanej Collesovej fraktúre), čo je samozrejme spojené s bolesťami zápästia. Mali by sme preto dbať na prevenciu pádov. Dôležité je hlavne nosiť vhodnú obuv a dbať na bezpečnosť a ochranu zdravia doma aj v práci (napríklad zabezpečiť dostatočné osvetlenie, inštalácia zábradlia na schodoch, inštalácia vhodných úchopových prvkov v kúpeľni, a pod.).
• Pri športovaní používajte ochranné prostriedky: pri jazde na bicykli, futbale, jazde na kolieskových korčuliach alebo snowboarde a tiež pri ďalších rizikových športoch, je vhodné používať chrániče zápästia.
• Dbajte na ergonómiu: používanie počítačovej myši je jednou z najčastejších príčin syndrómu karpálneho tunelu. Proto, ak pracujete na počítači, dbajte na to, aby ste mali zápästie neustále v uvoľnenej, neutrálnej polohe. Existujú špeciálne ergonomické klávesnice alebo gélové či penové vankúšiky, ktoré pomáhajú zmierniť namáhanie zápästia a znižujú tak riziko syndrómu karpálneho tunela, zápalu šliach a bolesti zápästia.

Diagnostika

Súčasťou diagnostiky bolestí zápästia je fyzikálne vyšetrenie a zobrazovacie metódy. Niekedy možno s výhodou využiť aj artroskopiu a/alebo stimulačné vyšetrenie vodivosti periférnych nervov (EMG - elektromyografia).

Fyzikálne vyšetrenie

Pri fyzikálnom vyšetrení lekár:

• skontroluje stav vášho zápästia (napätie, opuchy, viditeľné deformity)
• overí pohyblivosť zápästia (požiada pacienta o vykonávanie rôznych pohybov, ktorými overí, či nedošlo k zhoršeniu rozsahu pohybov)
• overí silu úchopu a predlaktia (napríklad vás chytí za ruky a požiada vás o maximálne stlačenie - sleduje sa tým, či je stlačenie rovnako silné na oboch rukách).

Zobrazovacie metódy

Vo väčšine prípadov je pre zistenie príčiny bolesti zápästia potrebné doplniť vyšetrenie nasledujúcimi zobrazovacími metódami:

• Röntgen: toto vyšetrenie sa pri bolesti zápästia používa najčastejšie a dokáže odhaliť fraktúry, degeneratívne zmeny (artrózu) a tiež osteolytické zmeny (porušenie štruktúry kostí infekciou alebo nádory).
• CT (počítačová tomografia): počítačová tomografia je podrobnejšia ako röntgen a používa sa k odhaleniu fraktúr a štrukturálnych zmien, ktoré nie sú na röntgene vidieť.
• Magnetická rezonancia (MRI): toto vyšetrenie využíva silné magnetické pole k detailnému zobrazeniu kostí a mäkkých tkanív.
• Ultrasonografia: ultrazvukové vyšetrenie je vyšetrenie neinvazívne a nezaťažuje pacienta röntgenovým žiarením ani magnetickým poľom. Avšak využitie ultrazvuku v diagnostike príčin bolesti zápästia je limitované. S pomocou ultrazvuku nemožno diagnostikovať fraktúry ani ďalšie štrukturálne zmeny na kostiach, ale niekedy toto vyšetrenie môže pomôcť v diagnostike ruptúr šliach a svalov a / alebo vo zisťovanie prítomnosti cýst (napríklad ganglion), voľnej tekutiny (krv) alebo hlbokej žilovej trombózy.

Artroskopia

Ak sa nepodarí príčinu bolesti zápästia zistiť ani zo zobrazovacích metód, môže lekár odporučiť artroskopické vyšetrenie, čo je invazívne vyšetrenia vykonávané prístrojom nazývaným artroskop.

Artroskop je dutá trubička veľkosti väčšej ceruzky, ktorú lekár zasunie do zápästia cez malý rez v koži. Táto trubička obsahuje svetlo a malú kameru, ktorej obraz sa prenáša na veľký televízny monitor. Artroskopia je doposiaľ považovaná za zlatý štandard v diagnostike dlhotrvajúcich bolestí zápästia. V niektorých prípadoch možno artroskopiu využiť aj liečebne (napríklad na odstránenie kĺbových myšiek či "vyčistenie" boľavého miesta od fragmentov, krvi a patologickej tekutiny).

Elektromyografia (EMG) - vyšetrenie vodivosti periférnych nervov

Vyšetrenie vodivosti periférnych nervov (EMG - elektromyogram) sa hojne využíva najmä v prípade podozrenia na syndróm karpálneho tunela. Toto vyšetrenie meria elektrické výboje, ktoré vznikajú vo svaloch. Do svalu sa zavedie tenká elektróda, ktorá zaznamenáva elektrickú aktivitu svalu v pokoji a pri pohybe a sleduje sa, či v karpálnym tuneli nedochádza k spomaleniu vodivosti nervov.

Liečba

Liečba bolesti zápästia závisí na vyvolávajúcej príčine, závažnosti problému, veku a tiež celkového zdravotného stavu pacienta.

Medzi spôsoby liečby bolesti zápästia patria lieky, rehabilitácia (fyzioterapia), konzervatívna liečba zlomenín a chirurgické metódy (operácia).

Lieky a injekcie

V liečbe bolesti zápästia sa užívajú analgetiká, ako sú napríklad ibuprofen, nimesulid alebo paracetamol. Slabšie lieky proti bolesti si môžete zakúpiť v lekárni ako voľne predajné lieky, silnejšie lieky proti bolesti vám potom môže predpísať lekár.

Hlavným problémom liekov proti bolesti je skutočnosť, že nerieši príčinu ťažkostí, ale prináša len úľavu od problému (bolesti).

V niektorých prípadoch môžu od bolestí zápästia pomôcť špeciálne injekcie, ktoré obsahujú anestetikum (liek proti bolesti) a kortikoidy (lieky na zmiernenie zápalu a opuchov).

Rehabilitácia

Fyzioterapia (rehabilitačná liečba) ponúka množstvo možností ako zmierniť bolesti zápästia spôsobené úrazy alebo problémy so svalmi či šľachami.

Okrem klasických rehabilitačných metód založených na mobilizácii poranených končatín a tkanív, sa v rehabilitačnej liečbe bolesti zápästia stretávame aj s modernými postupmi, ako je napríklad rázová vlna, ktorá rozruší poranené tkanivo a naštartuje proces hojenia.

Rehabilitácia má tiež nezastupiteľnú úlohu v pooperačnej liečbe.

Súčasťou rehabilitácie tiež môže byť posúdenie pracovného prostredia z hľadiska ergonómie (a odstránenie vecí či návykov, ktoré bolesti zápästia spôsobujú).

Konzervatívna liečba zlomenín a poranenia mäkkých tkanív

Pri všetkých zlomeninách (zápästie nevynímajúc) je nutné zlomené kosti správne zrovnať tak, aby sa fraktúra dobre zahojila a čo najmenej ovplyvňovala hybnosť postihnutých kĺbov.

Porovnanie úlomkov kostí po zlomenine sa odborne označuje ako repozícia a obvykle je spojená so znehybnením postihnutej kosti, aby sa zlomenina mohla zahojiť. Na znehybnenie sa používa sadra a dlahy (napríklad náplasťové dlahy pre fraktúry článkov prstov).

V prípade poranenia mäkkých tkanív lekár niekedy pacientom odporučí nosenie ortézy, ktorá tiež pomáha znehybniť kĺby a poskytne tak mäkkým tkanivám, ako sú šľachy, väzy a svaly čas na zahojenie. Ortézy sa tiež často používajú u bolestí zápästia spôsobenými preťažovaním opakovanými pohybmi.

Operačná liečba

V niektorých prípadoch je v liečbe bolesti zápästia nutné pristúpiť k operácii.

Operácie  sa používajú najmä v liečbe nasledujúcich problémov:

• Komplikované fraktury: pokiaľ nie je možné zaistiť dostatočne kvalitnú repozíciu úlomkov kostí konzervatívne (teda s pomocou sadrovej či inej dlahy), používa sa na liečbu fraktúr operačná liečba. Odborne označujeme operačnú liečbu zlomenín slovom osteosyntéza a táto metóda spočíva v užívaní rôznych druhov spôsobov fixácie (napríklad vnútrodreňové alebo vonkajšie dlahy, vonkajšie fixátory, ťahové skrutky alebo Kirschnerové drôty). V závažných prípadoch je niekedy nutné vykonať operačnú náhradu celého kĺbu (totálna endoprotéza). Na hornej končatine sa najčastejšie stretávame s endoprotézou ramenných kĺbov a osteosyntézou distálnych častí predlakťových kostí.
• Syndróm karpálneho tunela: operačná liečba syndrómu karpálneho tunelu spočíva v prerušení väzivového pruhu, ktorý prekrýva karpálny tunel (canalis carpi) a v odstránení zhrubnutých mäkkých tkanív v karpálnom tuneli. Niekedy sa nastrihává aj väzivový obal nervus medianus. Zmyslom je uvoľniť tlak na tento nerv a zbaviť tak pacienta nepríjemných pocitov brnenia a mravčenia prstov a bolesťou zápästia.
• Sutura (zošitie) šliach, svalov alebo väzov: v prípade, že za bolesťami zápästia stojí pretrhnutá alebo natrhnutá šľacha, sval či väz, vykonáva lekár ich suturu (zošitie).

Čo si z článku odniesť?

Bolesť zápästia je jedným z najčastejších dôvodov návštevy ortopédov, neurológov a praktických lekárov.

Príčin týchto ťažkostí je mnoho, vrátane úrazov zápästia, chronického preťažovania zápästia (napríklad pri športe alebo v práci) alebo útlakové syndrómy (najčastejšie syndróm karpálneho tunela alebo syndrómu Guyonova kanála).

Okrem bolesti sa problémy so zápästím prejavujú tiež ďalšími nepríjemnými príznakmi, ako sú brnenie prstov, opuchy alebo zhoršenie pohyblivosti.

Liečba spočíva v užívaní liekov, rehabilitácii a operačných postupoch.