Čo je Mallory-Weissov syndróm, ako sa prejavuje a lieči?

Čo je Mallory-Weissov syndróm, ako sa prejavuje a lieči?
13. marec 2019 4:40

Mallory-Weissov syndróm (tiež označovaný ako gastro-ezofageálna lacerácia alebo Mallory-Weissova lacerácia) nie je ochorenie ako také, ale skôr skupina príznakov, ktoré vznikajú v dôsledku pozdĺžnej trhliny (lacerácie) v hornej časti tráviaceho traktu, a to najmä v pažeráku a v mieste, kde pažerák prechádza do žalúdka (takzvaná gastroezofageálna junkcia a čiastočne aj kardia žalúdka).

Obsah

  1. Čo je Mallory-Weissov syndróm?
  2. Čo spôsobuje Mallory-Weissov syndróm a kto je k nemu náchylný?
  3. Aké sú príznaky Mallory-Weissovho syndrómu?
  4. Ako sa Mallory-Weissov syndróm diagnostikuje?
  5. Ako prebieha liečba Mallory-Weissovho syndrómu?
    1. Ak trhlina stále krváca
    2. Ak trhlina už nekrváca
  6. Aká je prognóza Mallory-Weissovho syndrómu?
  7. Čo si z článku odniesť?

Prejavuje sa hlavne krvácaním do tráviaceho traktu a zvracaním čerstvej nenatrávenej krvi. Toto ochorenie sa diagnostikuje (a zároveň aj lieči) endoskopickým vyšetrením zvaným gastroskopia. Pri tomto vyšetrení vám lekár zasunie ústami cez pažerák do žalúdka hadičku s kamerou a ďalšími nástrojmi, pomocou ktorých je možné krvácanie zastaviť. U menej závažných prípadov Mallory-Weissovho syndrómu nie je žiadna špeciálna liečba nutná a krvácanie samo ustane a trhlina sa časom sama zahojí. V závažných prípadoch sa endoskopicky uzavrú prívodné cievy zásobujúce pažerák a žalúdok, čo vedie k zastaveniu krvácania. Na trhlinu sa niekedy používajú aj špeciálne tkanivové lepidlá, ktoré uľahčujú a urýchľujú hojenie. V tomto článku sa dozviete, čo je Mallory-Weissov syndróm, aké sú najčastejšie príčiny a príznaky tohto stavu a aké sú možnosti liečby. 

Čo je Mallory-Weissov syndróm?

Mallory-Weissov syndróm, známy aj pod termínom gastro-ezofageálna lacerácia či trhlina, je názov označujúci krvácanie a ďalšie príznaky spôsobené trhlinou v hornej časti tráviaceho traktu. Ako vidíte na obrázku nižšie, horná časť tráviaceho traktu sa skladá z pažeráka, žalúdka a duodena (dvanástnika). 

Horná časť tráviaceho ústrojenstva

Horná časť tráviaceho ústrojenstva

Trhlina najčastejšie vzniká na týchto dvoch miestach horného tráviaceho traktu:

  • Gastro-ezofageálna junkcia, čo je odborné označenie miesta, kde pažerák prechádza v žalúdok; alebo
  • Na sliznici hornej časti žalúdka (odborne sa táto časť žalúdka nazýva kardia a nemá to nič spoločné so srdcom :).

Mallory-Weissov syndróm prvýkrát popísali v roku 1929 nezávisle na sebe dvaja lekári, Mallory a Weiss, ktorí si všimli, že niektorým ľuďom sa po nadmernej konzumácii alkoholu príliš „zdvíha žalúdok“ a začnú úporne zvracať zvratky s prímesou krvi.

Čo spôsobuje Mallory-Weissov syndróm a kto je k nemu náchylný?

Trhlinu v stene žalúdka či v mieste prechodu pažeráka v žalúdok, ktorá vyvoláva Mallory-Weissov syndróm, môže spôsobiť všetko, čo vedie k náhlemu prudkému zvýšeniu tlaku v žalúdku či dolnej časti pažeráka. U väčšiny ľudí táto trhlina vzniká v dôsledku opakovaného zvracania a pocitu obracania žalúdka, bez ohľadu na vyvolávajúcu príčinu zvracania. Niekedy môže trhlina vzniknúť aj pri silnom kašli, rihaní alebo pri zdvíhaní ťažkých bremien. Niekedy sa príčinu vzniku trhliny nepodarí určiť vôbec (1, 2).

Mallory-Weissov syndróm najčastejšie postihuje ľudí medzi 30. - 50. rokom, ale môže sa objaviť v každom veku. Je častejší u mužov než u žien a viac ohrození sú aj ľudia s bráničnou herniou  (hiátovou herniou), ktorá vzniká v dôsledku uvoľnenia bránice v mieste kadiaľ prechádza pažerák, čo vediek tomu, že sa do otvoru natlačí aj kardia žalúdka, čo okrem iného môže viesť k typickým prejavom akými sú gastroezofageálny reflux či pálenie záhy. Navyše je v dôsledku natlačenia žalúdka do otvoru v bránici pre pažerák (hiatus esophageus) toto miesto náchylnejšie k vzniku trhlín pri zvracaní. 

Na vysvetlenie dodávame, že bránica je hlavní dýchací sval, ktorý sa nachádza medzi dutinou hrudnou a brušnou a pri dýchaní sa pohybuje nadol a nahor. 

Medzi najčastejšie príčiny Mallory-Weissovho syndrómu patria epizódy nekontrolovanej konzumácie alkoholu, ale trhliny v žalúdku či pažeráku môžu vzniknúť aj u tehotných žien, ktoré často zvracajú v dôsledku tehotenskej (rannej) nevoľnosti alebo u niektorých porúch príjmu potravy, ako je napríklad bulímia (opakované epizódy záchvatového prejedania sa nasledované svojvoľne vyvolaným zvracaním).

Medzi ďalšie, menej časté, príčiny Mallory-Weissovho syndrómu patria aj silné a dlhotrvajúce záchvaty kašľa alebo zdvíhania ťažkých bremien.   

Zhrnutie: Mallory-Weissov syndróm vzniká v dôsledku opakovaného zvracania. Medzi jeho časté príčiny patrí nadmerná konzumácia alkoholu, zvracanie v tehotenstve či v dôsledku porúch príjmu potravy. Môže ale vzniknúť aj ako dôsledok záchvatov silného kašľa alebo pri zdvíhaní ťažkých bremien. V zásade môže Mallory-Weissov syndróm vyvolať akékoľvek ochorenie spojené s kašľom či zvracaním.

Aké sú príznaky Mallory-Weissovho syndrómu?

Najčastejším príznakom Mallory-Weissovho syndrómu je zvracanie s prímesou jasne červenej (nenatrávenej) krvi. Tieto príznaky sa často objavujú pri opakovanom silnom zvracaní a zdvíhaní žalúdka. Množstvo vyvracanej krvi sa líši podľa konkrétnej osoby. U väčšiny ľudí je prímes krvi v zvratkoch len minimálna, ale v závažných prípadoch môže pri zvracaní dôjsť k veľkým stratám krvi (2).

Menej častým príznakom Mallory-Weissovho syndrómu je prítomnosť krvi v stolici (takzvaná meléna). V tomto prípade sa vždy jedná nie o čerstvú, ale o natrávenú krv (pretože pochádza zo žalúdka a musí dotiecť cez črevá do konečníka. V črevách dôjde k jej natráveniu tráviacimi enzýmami). Stolica s natrávenou krvou je tmavo čierna až dechtovitá a veľmi silno zapácha. 

Dôvod, prečo je stolica s natrávenou krvou tmavo čierna, je ten, že pri štiepení krvi tráviacimi enzýmami v črevách a žalúdku dochádza k zmene jej farby z jasne červenej na čiernu. 

Niektorí ľudia s Mallory-Weissovým syndrómom trpia aj bolesťami brucha. V dôsledku krvných strát sa u niektorých pacientov vyskytujú aj ďalšie prejavy, ako sú únava, ospalosť alebo pocit motania hlavy (závrat), prípadne vám lekár môže namerať pri krvnom odbere nedostatok železa.

V prípade veľkej straty krvi môže dôjsť až k strate vedomia. 

Upozornenie: Zvracanie krvi (hemateméza) je príznak, ktorý sa objavuje nielen pri Mallory-Weissovom syndróme, ale aj pri ďalších ochoreniach, akými sú žalúdočné vredy, zápaly žalúdka (gastritída) alebo pažeráka (ezofagitída). Zvracanie krvi v dôsledku Mallory-Weissovho syndrómu sa objavuje zhruba u 5 prípadov hematemézy zo 100. V každom prípade je nutné okamžite vyhľadať lekára, ak zvraciate krv, máte krv v stolici alebo vás trápia niektoré z vyššie uvedených príznakov. 

Zhrnutie: Medzi príznaky Mallory-Weissovho syndrómu patria hemateméza (zvracanie krvi), krv v stolici (meléna), bolesti brucha či závrat, únava a bledá pokožka v dôsledku nadmerných strát krvi.

Ako sa Mallory-Weissov syndróm diagnostikuje?

Mallory-Weissov syndróm sa najčastejšie diagnostikuje endoskopickým vyšetrením nazývaným gastroskopia (3). 

Gastroskopia je diagnosticko-terapeutický výkon, pri ktorom lekár prezerá hornú časť tráviaceho ústrojenstva prístrojom zvaným endoskop (fibroskop). Preto sa toto vyšetrenie niekedy označuje aj ako endoskopické. Endoskop je tenká, ohybná hadička hrubá zhruba ako malíček na ruke. Pri gastroskopii lekár endoskop ústami zavedie do pažeráka a ďalej do žalúdka a duodena. Na špičke endoskopu je svetlo a malá kamera, pomocou ktorej lekár prezerá zvnútra horný oddiel tráviaceho traktu. Po stranách endoskopu sa nachádza ešte druhý kanál, ktorým je možné zaviesť ďalšie nástroje (napríklad skalpel, kliešte alebo kauter, čo je nástroj umožňujúci elektrokoaguláciu, teda zastavenie krvácania využitím elektrickej energie). Vďaka tomu je možné pri gastroskopii problém nielen diagnostikovať, ale hneď aj liečiť.

Pri gastroskopii lekár vidí, či je trhlina spôsobujúca krvácanie pri Mallory-Weissovom syndróme stále vidieť a môže tiež určiť miesto, kde presne sa nachádza a či stále krváca.

Ako prebieha liečba Mallory-Weissovho syndrómu?

Prvá vec, ktorú lekár musí urobiť pri podozrenie na Mallory-Weissov syndróm je uistiť sa, či je pacient obehovo stabilný. V prípade veľkej straty krvi sa najprv doplnia tekutiny vnútrožilovou infúziou (najčastejšie sa podáva Plasmalyte, fyziologický roztok alebo Ringer laktát). V závažných prípadoch dostane pacient aj krvnú transfúziu. Lekári vám budú merať aj tlak a pulz a sledovať, ako reagujete na liečbu. 

Väčšinou vám lekári odoberú aj krv, aby zistili koľko krvi ste stratili v dôsledku krvácania (to sa zistí napríklad podľa koncentrácie železa a počtu krvných buniek) a tiež aby sa presvedčili, či netrpíte poruchou zrážanlivosti krvi. V tejto súvislosti sa vás môžu opýtať, či užívate lieky na zrážanie krvi (Warfarin, Rivaroxaban či iné) a prípadne ich dočasne vysadiť, než sa problém s krvácaním vyrieši.

Pri nevoľnosti a zvracaní vám lekári podajú lieky, ktoré vám od týchto príznakov uľavia.

Niekedy, u pacientov, ktorí nevykazujú žiadne známky pretrvávajúceho krvácania a sú stabilní, je možné liečbu vykonávať ambulantne, bez nutnosti ostať v nemocnici. To ale vždy závisí na rozhodnutí lekára a je lepšie v nemocnici radšej ostať pokým nebude problém s Mallory-Weissovým syndrómom vyriešený. 

Ďalšia liečba závisí na tom, či trhlina stále krváca alebo nie. To sa zistí pri gastroskopii a je dôležité si pamätať, že väčšinou pri gastroskopickom vyšetrení už krvácať nebudete, čo je samozrejme tá lepšia možnosť (4).

Ak trhlina stále krváca

Ak trhlina v sliznici žalúdka či pažeráka stále krváca, pokúsi sa lekár pri gastroskopii krvácanie zastaviť, niektorou z nasledujúcich  možností:

  • Oprava trhliny či jej uzavretie mechanicky, a to špeciálnymi kovovými svorkami (hemoklipmi).
  • Podviazanie krvácajúcich ciev. Tento postup sa nazýva ligácia.
  • Elektrokoagulácia: jedná sa o zastavenie krvácania spálením krvácajúcich ciev elektrickou energiou.
  • Aplikácia adrenalínu (epinefrínu) do okolia miesta krvácania. Adrenalín spôsobuje vazokonstrikciu (stiahnutie ciev), čo pomáha zastaviť krvácanie.
  • Použitie špeciálneho tkanivového lepidla na vyplnenie defektu a zastavenia krvácania.

V niektorých prípadoch sa používa kombinácia niekoľkých vyššie uvedených metód. 

Veľmi vzácne sa môže stať, že vyššie uvedené možnosti liečby nevedú k zastaveniu krvácania. V takom prípade sa pacient odošle na angiografiu, pri ktorej sa uzavrú krvácajúce cievy embolizáciou.

Pri tomto výkone sa do cievneho riečiska vstrekne špeciálne farbivo a pod röntgenom sa hľadá cieva, ktorá krváca (tento postup sa nazýva angiografia). Po presnej lokalizácii miesta krvácania sa do krvácajúcej cievy vstrekne špeciálna látka, ktorá krvácanie zastaví a vytvorí v uzavretom mieste zátku (zrazeninu). Tomuto procesu sa vraví embolizácia. 

Ak sa krvácanie nepodarí zastaviť ani embolizáciou, nastupuje otvorená operácia, kedy chirurg poranené cievy uzavrie a trhlinu zašije.

Ak trhlina už nekrváca

Pokiaľ pri gastroskopii nie sú objavené známky krvácania, nie je nutná žiadna špeciálna liečba a trhlina sa časom sama zahojí. Väčšinou však budete musieť zostať niekoľko dní v nemocnici na pozorovaní, kedy lekári budú sledovať, či nekrvácate z rekta (do stolice) a či nedochádza k zhoršeniu vášho stavu. Niekedy vám lekári nasadia liečbu zameranú na zníženie tvorby žalúdočnej kyseliny, aby sa urýchlilo a uľahčilo hojenie trhliny. 

Zhrnutie: Liečba Mallory-Weissovho syndrómu zahŕňa gastroskopické vyšetrenie, doplnenie tekutín, odbery krvi a zastavenie prípadného krvácania pomocou rôznych metód a liekov.

Aká je prognóza Mallory-Weissovho syndrómu?

Prognóza Mallory-Weissovho syndrómu je obvykle veľmi dobrá. U väčšiny ľudí krvácanie samo ustane a nie je nutná žiadna ďalšia liečba, pretože sa trhlina sama zahojí počas niekoľkých dní.

Niekedy sa Mallory-Weissov syndróm môže vyskytnúť aj opakovane, najmä pri ďalšom prudkom zvracaní či silnom kašli. Vyššie riziko recidívy majú aj osoby, u ktorých došlo k silnému krvácaniu. 

Čo si z článku odniesť?

Mallory-Weissov syndróm je skupina príznakov, zahŕňajúca krvácanie z hornej časti tráviaceho ústrojenstva (hlavne pažeráka a žalúdka) v dôsledku nadmerného zvracania, kašľa či telesnej námahy. Vyššie riziko majú aj ľudia s hiátovou herniou. Obvykle sa vyskytuje medzi 30. až 50. rokom veku a ohrození sú najmä alkoholici, tehotné ženy a osoby s poruchami príjmu potravy, u ktorých dochádza často k silnému zvracaniu, ktoré môže spôsobiť krvácajúcu trhlinu v stene pažeráka či žalúdka. Liečba Mallory-Weissovho syndrómu je založená na zastavení krvácania a užívaní liekov, ktoré prinesú úľavu od nevoľnosti a zvracania. Často je tiež nutné doplniť tekutiny alebo podať krvnú transfúziu. Toto ochorenie je nutné liečiť v nemocnici. Ak sa u vás objavia príznaky Mallory-Weissovho syndrómu, ako sú zvracanie krvi, krv v stolici, únava či závrat po epizódach zvracania alebo sa necítite dobre, vždy okamžite vyhľadajte lekársku pomoc. 

Zdieľať článok
Meno autora: MUDr. Michal Vilímovský (SK)
Vzdelanie: lekár
Použité zdroje:

Patient.info

Zdroje obrázkov:

Pixabay.com

Dátum vydania: 13. marec 2019 4:40
Dátum plánovanej revízie: 13. marec 2021 4:40
Na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti využívame cookies. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií