Uzlíky na pľúcach: všetko čo potrebujete vedieť

Uzlíky na pľúcach sú okrúhle štrukturálne zmeny pľúcneho tkaniva. Na CT alebo röntgenovom snímku sa zobrazujú ako biele škvrny rôznej veľkosti. Uzlíky na pľúcach sú najčastejšie spôsobené fibrotickými zmenami na pľúcach po zápalových alebo autoimunitných ochoreniach. V niektorých prípadoch môže byť uzlík na pľúcach aj známkou nádorového ochorenia.

Uzlíky (noduly) na pľúcach môžu byť rôznej veľkosti a niektoré môžu obsahovať aj kalcifikácie (zvápenatené okrsky).

Uzlíky väčšie ako 3 cm označujeme ako masu alebo ložisko v pľúcnom parenchýme.

Čím väčší uzlík na pľúcach je, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa jedná o primárny pľúcny tumor alebo metastázu. 

Benigné uzlíky na pľúcach sú nezhubné, čo znamená, že sa nešíria do okolitých tkanív a nemetastázujú do ďalších orgánov.

Naproti tomu maligné uzlíky na pľúcach sú zhubné, čo znamená, že sa šíria do okolitých tkanív a zakladajú vzdialené ložiská.

Najčastejšou príčinou maligných pľúcnych uzlíkov sú pľúcne metastázy alebo primárne pľúcne nádory.

Tento článok popisuje hlavné príčiny a príznaky uzlíkov na pľúcach, vrátane ich diagnostiky a možností liečby.

Príčiny

Uzlíky v pľúcach nemusia byť vždy dôvodom na obavy a ojedinelý pľúcny uzlík nemusí vždy signalizovať rakovinu.

Podľa Americkej spoločnosti pre ochorenie hrudníka sa uzlíky na pľúcach nájdu až pri 50% CT vyšetreniach a len v 5% prípadov sa jedná o známku nádorového ochorenia (1).

Vo väčšine prípadov sa uzlíky na pľúcach neprejavujú žiadnymi príznakmi, avšak pri niektorých infekčných príčinách sa môžu vyskytnúť príznaky, ako sú napríklad dýchavičnosť alebo bolesť na hrudníku.   

Všeobecne možno pľúcne uzlíky rozdeliť na maligné (zhubné) a benigné (nezhubné).

Medzi príčiny nezhubných uzlíkov na pľúcach, okrem iných, patria:

• Infekčné ochorenia: infekčné ochorenia pľúc spôsobuje množstvo patogénov, vrátane vírusov, baktérií alebo plesní. Pri niektorých pľúcnych ochoreniach (napríklad u tuberkulózy) vzniká špeciálny typ zápalovej reakcie označovaný ako granulomatózny zápal, ktorý je charakteristický tvorbou granulómov (bunkové zhluky pozostávajúce predovšetkým z makrofágov a ďalších buniek imunitného systému), ktoré môžu v pľúcach pretrvávať aj po odznení ochorenia a vytvárať tam uzlíky. Pľúcne uzlíky tiež často vznikajú v rámci pozápalových zmien pľúcneho tkaniva po vírusových, bakteriálnych či plesňových pneumóniach (vrátane COVID-19 pneumónie). 
• Neinfekčné zmeny a pneumokoniózy: zápal v tele nevzniká len pri infekčnom ochorení, ale môže vzniknúť aj pri abnormálnych alebo neadekvátnych reakciách imunitného systému na naše vlastné bunky. Niektoré autoimunitné ochorenia, ako sú napríklad reumatoidná artritída alebo sarkoidóza, potom môžu spôsobiť aj trvalé zmeny na pľúcach v podobe uzlíkov. Ďalšou častou príčinou uzlíkov na pľúcach sú pneumokoniózy, čo sú ochorenia vznikajúce pri dlhodobej práci s niektorými látkami alebo v prašnom prostredí. Medzi príklady pneumokonióz patria napríklad antrakóza čiže uhlokopská pneumokonióza (zaprášenie pľúc prachom u baníkov v uhoľných baniach), silikóza (ochorenie, ktoré sa objavuje u ľudí pracujúcich s kremičitými pieskami - brúsiči skla, tryskáči v strojárstve, a pod.) Alebo azbestóza (u ľudí pracujúcich s azbestom). Pri pneumokoniózách dochádza k chronickému dráždeniu dýchacích ciest a pľúc škodlivými látkami, čo vedie k fibroprodukcii a vzniku uzlíkov a tiež k ďalším nezvratným zmenám pľúcneho tkaniva. 
• Benigné nádory: medzi ďalšie časté príčiny uzlíkov na pľúcach patria nezhubné pľúcne nádory, ako je napríklad fibróm (benigný nádor spojivového tkaniva).  
• Chronické pľúcne ochorenia: medzi chronické pľúcne ochorenia, pri ktorých sa môžeme stretnúť s uzlíkmi patrí napríklad chronická obštrukčná choroba pľúc, idiopatická pľúcna fibróza a ďalšie ochorenia pľúcneho interstícia.   

Medzi príčiny malígnych uzlíkov na pľúcach patria:

• Metastázy: metastázy sú vzdialené ložiská nádorov v iných častiach tela. Do pľúc môžu metastázovať všetky nádory, avšak najčastejšie sa s metastázami do pľúc stretávame u zhubných nádorov prsníka, hrubého čreva, prostaty, mäkkých tkanív (sarkómy), neuroblastómu alebo u Wilmsovho tumoru.
• Primárne pľúcne tumory: uzlík na pľúcach môže tiež predstavovať primárny pľúcny nádor. Existuje mnoho rôznych druhov nádorov pľúc a niektoré postihujú skôr fajčiarov, zatiaľ čo iné môžu postihnúť všetkých ľudí bez ohľadu na to, či fajčia alebo nefajčia.

Vo väčšine prípadov sú drobné uzlíky na pľúcach benigné, avšak je potrebné ich sledovať (existujú určité protokoly, ktoré podľa veľkosti uzlíkov odporúčajú pravidelné kontroly na CT pľúc).

Riziko malignity pľúcnych uzlíkov zvyšujú niektoré rizikové faktory, ako sú napríklad:

• fajčenie
• vyšší vek
• výskyt nádorových ochorení v rodine
• väčšia veľkosť či vyššia početnosť uzlíkov na pľúcach

Príznaky

Vo väčšine prípadov sa uzlíky na pľúcach neprejavujú žiadnymi príznakmi, pretože tieto zmeny pľúcneho tkaniva sú tak malé, že nenarúšajú dýchanie.

Avšak ak sú uzlíky známkou nejakého ochorenia (napríklad rakoviny pľúc), môžu sa objaviť napríklad tieto príznaky:

• dýchavičnosť
• bolesť na hrudi
• bolesť chrbta
• nevysvetliteľné chudnutie
• zvracanie alebo vykašliavanie krvi (hemoptýza) 
• chronická únava

Diagnostika

V prípade podozrenia na uzlíky na pľúcach pomáhajú v diagnostike zobrazovacie metódy.

Aj keď niektoré uzlíky na pľúcach môžu byť vidieť aj na röntgene hrudníka, najcitlivejším a najspoľahlivejším vyšetrením pre zachytenie týchto štruktúr je CT hrudníka (ideálne takzvané HRCT, teda CT s vysokým rozlíšením).

Avšak často sa stáva, že lekári zachytia uzlík na pľúcach náhodne na röntgenovom snímku (kde sa popíše drobný uzlík alebo ložiskové zatienenie), a potom sa vykonáva doplňujúce CT vyšetrenie s cieľom zistiť presnú veľkosť a počet pľúcnych nodulácií.

V diagnostike pľúcnych uzlíkov (nodulov) má CT vyšetrenie nezastupiteľné miesto

Lekár posudzuje nielen veľkosť uzlíka, ale aj jeho tvar a vzhľad.

Niektoré charakteristiky sú spojené s vyšším rizikom malignity. Napríklad u väčších alebo cípovitých uzlíkov je vyššia pravdepodobnosť, že sa jedná o rakovinu.

Rovnako tak lekár hodnotí celkový zdravotný stav pacienta a v závislosti od výsledkov vyšetrenia sa potom môže rozhodnúť pre vykonanie biopsie (odobratie vzorky tkaniva z uzlíka a jeho vyšetrenie pod mikroskopom).

Biopsia

Ak výsledky CT a ďalších vyšetrení naznačujú, že by uzlík na pľúcach mohol byť zhubný, môže vám lekár odporučiť biopsiu, ktorá jediná dokáže presne určiť o aké ochorenie sa jedná.

Toto vyšetrenie spočíva v odbere malého kúsku tkaniva z uzlíka, a to buď s pomocou ihly alebo bronchoskopicky.

Pri bronchoskopii lekár zasunie do priedušiek ústami ohybnú hadičku s kamerou na konci, ktorá umožňuje prezrieť si stav dýchacích ciest zvnútra a s pomocou špeciálneho inštrumentária je potom možné odobrať vzorku tkaniva z uzlíka a odoslať ho na mikroskopické vyšetrenie na patológiu.  

Druhou možnosťou ako odobrať vzorku tkaniva z uzlíka je s pomocou dutej ihly zavedenej cez hrudnú stenu do uzlíka. Zvyčajne sa toto vyšetrenie vykonáva pod CT kontrolou (navigáciou).

Odobratá vzorka tkaniva putuje na patológiu, kde sa nafarbí a lekár - patológ ho potom vyšetrí pod mikroskopom a podľa druhu buniek, ktoré odobrané tkanivo obsahuje rozhodne, či sa jedná o nádorové ochorenie, zápal alebo inú chorobu.

Biopsia sa nevykonáva u každého pacienta.

Pokiaľ sa jedná o uzlíky, ktoré nevykazujú zreteľné známky malignity, nie je potrebné vykonávať biopsiu, ale stačí uzlíky časom skontrolovať CT vyšetrením hrudníka či sa nezväčšujú.

Biopsia môže byť spojená s niektorými komplikáciami, ako sú napríklad krvácanie, atelektáza alebo pneumotorax.  

Liečba

Liečba uzlíkov na pľúcach závisí od toho, či sú uzlíky podozrivé z malignity alebo nie.

Liečba benígnych uzlíkov na pľúcach

U uzlíkov s nízkym rizikom malignity lekári často odporučia len pravidelné sledovanie. To znamená, že budete pravidelne chodiť na CT vyšetrenie hrudníka a bude sa sledovať, či sa uzlík zväčšuje alebo nie.

Ak po dvoch rokoch nedôjde k žiadnej zmene veľkosti či počtu uzlíkov na pľúcach je riziko malignizácie uzlíka minimálne a v takom prípade nie je nutné vykonávať ďalšie CT vyšetrenie.

Avšak to či je alebo nie je nutná ďalšia kontrola je vždy nutné prebrať s lekárom, pretože sa niekedy situácia môže zmeniť a ak by sa uzlíky nekontrolovali, hrozí "zanedbanie" starostlivosti s rizikom rozvoja závažného ochorenia.

V prípade, že je príčinou uzlíkov na pľúcach akútne prebiehajúca infekcia, je nutné začať liečiť túto infekciu. K tomu sa používajú rôzne antibiotiká, kortikosteroidy a ďalšie lieky.

Napríklad u tuberkulózy, ktorá je síce v našich končinách pomerne vzácna, ale môžeme sa s ňou stretnúť, trvá liečba až 9 mesiacov a zahŕňa dlhodobé užívanie niekoľkých druhov antibiotík a ďalších liekov.

Liečba maligných uzlíkov na pľúcach

Ak je uzlík maligný, znamená to, že sa jedná buď o metastázu alebo primárny pľúcny nádor.

V takom prípade je nutné začať liečbu, ktorá zahŕňa chirurgické odstránenie nádoru, pri ktorej sa odstráni buď časť postihnutých pľúc alebo celé pľúcne krídlo. Ďalšími spôsobmi liečby sú chemoterapia, rádioterapia a biologická liečba.

Konkrétna voľba spôsobu liečby maligných uzlíkov na pľúcach závisí na vyvolávajúcom ochorení.

Niektoré nádory dobre reagujú na chemoterapiu, iné na rádioterapiu alebo na biologickú liečbu a podľa toho lekár - onkológ odporučí vhodnú liečbu.     

Prevencia a čo si z článku odniesť?

Prognóza pacientov s malignými pľúcnymi uzlíkmi závisí od mnohých faktorov, ako sú napríklad druh nádorového ochorenia alebo jeho štádium. V mnohých prípadoch umožňuje včasná diagnostika a liečba dlhoročné prežitie.

Prognóza benígnych uzlíkov na pľúcach je všeobecne dobrá a tieto uzlíky väčšinou nepôsobia žiadne komplikácie.

Čo sa týka prevencie, tak v niektorých prípadoch nie je možné vzniku uzlíkov zabrániť, avšak vhodné je prestať fajčiť, pretože fajčenie podstatne zvyšuje riziko niektorých pľúcnych aj mimopľúcnych nádorov.

Vo väčšine prípadov nie je ojedinelý uzlík na pľúcach nič závažné a postačí pravidelná CT kontrola s odstupom.

Pokiaľ ale zaznamenáte príznaky ako sú dýchavičnosť, bolesť na hrudníku, vykašliavanie krvi, chronická únava alebo nevysvetliteľné chudnutie, vyhľadajte okamžite lekársku pomoc.