Čo sú pľuzgiere a ako sa ich zbaviť?

7. decembra 2022, 6:35

Pľuzgier je uzavretá kolekcia tekutiny medzi jednotlivými vrstvami pokožky. Najčastejším dôvodom prečo pľuzgiere vznikajú sú trenie, popáleniny (teplom alebo chemickými látkami), omrzliny, infekčné a iné ochorenia.

Obsah

  1. Rýchle fakty o pľuzgieroch
  2. Príčiny
    1. Trenie
    2. Teplotné extrémy
    3. Účinky chemikálií
    4. Priškrípnutie alebo iné poranenia kože
    5. Niektoré ochorenia
  3. Druhy pľuzgierov
  4. Ako pľuzgiere vznikajú?
  5. Liečba
  6. Prevencia
    1. Prevencia pľuzgierov na nohách
    2. Prevencia pľuzgierov na rukách
  7. Čo si z článku odniesť?

Pľuzgier sa odborne označuje ako vezikula a jedná sa drobný dutý útvar vznikajúci na pokožke (vrchná vrstva kože označovaná ako epidermis) alebo sliznici, vyplnený tekutinou.

Pľuzgiere môžu mať rôznu náplň, ako je napríklad tkanivový mok, krvná plazma, krv alebo hnis, podľa toho, aká bola príčina a spôsob ich vzniku.

Dôvod prečo pľuzgiere vznikajú je ochrana tkanív pred ďalším poškodením. Telo sa snaží ohraničiť poškodenú časť tkaniva (a uzavrie ju do pľuzgieru), čo pomáha zabrániť ďalšiemu rozširovaniu problému do okolia a poskytuje okolitému tkanivu čas na zahojenie.

V tomto článku sa dozviete čo sú pľuzgiere, aké sú príčiny ich vzniku a ako sa ich čo najlepšie a najrýchlejšie zbaviť s pomocou špeciálnych náplastí, gélov či inak.

Rýchle fakty o pľuzgieroch

V tomto odseku zhrňujeme hlavné informácie o pľuzgieroch, ktoré by ste si mali z článku odniesť. Podrobnosti sa potom dozviete nižšie.

  • Pľuzgiere (pľuzgieriky) môžu byť vyplnené tkanivovým mokom, krvnou plazmou, krvou alebo hnisom.
  • Príčinou vzniku pľuzgierov môže byť trenie, popáleniny, omrzliny a tiež niektoré infekčné a ďalšie ochorenia.
  • Pľuzgiere chránia hlbšie vrstvy kože pred poškodením a súčasne poranenému tkanivu poskytujú čas na zahojenie.
  • Najlepšie je nechať pľuzgiere na pokoji, neprepichovať ich ani ich neodstraňovať, pretože v prípade ich neodborného znesenia hrozí zanesenie infekcie do hlbších vrstiev kože
  • Najlepšou prevenciou vzniku pľuzgierov je nosiť dobre padnúcu obuv a oblečenie (prevencia vzniku trenia, ktoré je najčastejšou príčinou vzniku pľuzgierov) a vyhnúť sa chemickým látkam a ďalším faktorom, ktoré môžu viesť k vzniku pľuzgierov (napríklad dlhodobý pobyt v mraze s nedostatočným alebo nevhodným oblečením).

Príčiny

Príčin vzniku pľuzgierov je mnoho, od mechanických problémov (trenie) až po infekčné ochorenia.

Hlavné a najčastejšie dôvody prečo pľuzgiere vznikajú sú popísané nižšie.

Trenie

Pľuzgiere veľmi často vznikajú opakovaným trením alebo mnutím kože.

Pretože k opakovanému treniu a otieraniu kože o obuv, odev alebo pracovné nástroje najčastejšie dochádza na nohách či rukách (napríklad pri chôdzi alebo dlhodobej práci so záhradníckymi či inými nástrojmi), stretávame sa s týmto typom pľuzgierov najčastejšie práve na nohách či rukách.

Na vznik pľuzgierov sú najnáchylnejšími miestami  oblasti, kde silná zrohovatená koža pevne lipne k podkožným štruktúram (čo je práve prípad plôšok nôh alebo dlaní rúk).

Pľuzgiere vznikajú hlavne v teplých a vlhkých podmienkach (napríklad na spotenej koži nôh v tesnej obuvi alebo pod rukavicami na dlaniach či prstoch rúk).

V niektorých prípadoch sa môžu rozvinúť závažnejšie komplikácie pľuzgierov, ako sú holenné alebo iné vredy a / alebo môže dôjsť k infekcii poranenej kože.

Našťastie sú ale tieto komplikácie u inak zdravých osôb pomerne vzácne a stretávame sa s nimi skôr u ľudí so zníženou imunitou alebo inými zdravotnými problémami (napríklad u diabetikov).

Teplotné extrémy

Pľuzgiere môžu vznikať tiež pri vystavení kože teplotným extrémom, teda vysokým a nízkym teplotám.

V prípade vystavenia pokožky extrémne vysokým teplotám vznikajú popáleniny, v prípade vystavenia pokožky extrémne nízkym teplotám pod bodom mrazu vznikajú omrzliny.

U popálenín hrá doba vzniku pľuzgierov dôležitú úlohu v ich klasifikácii. U popálenín prvého stupňa vznikajú pľuzgiere väčšinou až niekoľko dní po popálení, zatiaľ čo u popálenín druhého a tretieho stupňa vznikajú okamžite.

Rovnako tak môžu pľuzgiere spôsobiť aj omrzliny, ktoré vznikajú v reakcii na dlhodobé vystavovanie nechránenej alebo nedostatočne chránenej pokožky teplotám pod bodom mrazu.

V oboch prípadoch (teda ako u popálenín, tak u omrzlín) sú pľuzgiere obranným mechanizmom, ktorý chráni hlbšie vrstvy kože pred poškodením vysokými alebo naopak nízkymi teplotami.

Účinky chemikálií

V niektorých prípadoch vznikajú pľuzgiere na koži v dôsledku pôsobenia chemických látok. Tento problém sa označuje ako kontaktná dermatitída a jedná sa vlastne o alergickú reakciu pokožky na podráždenie chemickými látkami.

Medzi chemické látky, ktoré môžu viesť k vzniku pľuzgierov, okrem iných, patria:

  • niektoré látky používané pri výrobe kozmetických prípravkov (napríklad parafenylendiamín, ktorý je súčasťou niektorých farieb na vlasy)
  • rozpúšťadlá
  • odmasťovacie prípravky
  • nikel, používaný napríklad vo výrobe šperkov alebo v strojárstve
  • perzský balzam
  • hmyzie jedy (reakcia na uštipnutie alebo bodnutí hmyzom)
  • bojové chemické látky (napríklad horčicový plyn)
  • potravinárske farbivá

Priškrípnutie alebo iné poranenia kože

V prípade prasknutia drobných krvných ciev pod povrchom kože (k čomu dochádza napríklad pri priškrípnutiu, úrazoch a pod.) sa môžu objaviť jednak drobné bodkovité krvácanie (petechie) a ak sa krv dostane medzi epidermis a ďalšie vrstvy kože vznikne pľuzgier vyplnený krvou.

Niektoré ochorenia

Existuje mnoho chorôb, pri ktorých sú pľuzgiere jedným z príznakov.

Medzi takéto ochorenia patrí napríklad:

  • Ovčie kiahne: pre toto vysoko nákazlivé ochorenie spôsobené vírusom varicella-zoster (VZV) sú typické drobné pľuzgieriky (pľuzgiere), ktoré sú najprv vyplnené čírou tekutinou, ktorá následne prechádza do mliečnej farby. Pľuzgieriky postupne zanikajú a zasychajú. U pacientov, ktorí ovčie kiahne už prekonali zostáva tento vírus v neaktívnej forme v niektorom z nervových ganglií a môže sa neskôr reaktivovať a spôsobiť ochorenie označované ako pásový opar (herpes zoster), ktorý sa prejavuje tvorbou pľuzgierikov na koži v inervačnej oblasti postihnutého nervu. Ovčie kiahne a pásový opar sú tak dve úplne iné ochorenia, ktoré sú však vyvolané rovnakým vírusom.
  • Opary: toto ochorenie spôsobené herpes vírusmi (vírus herpes simplex) sa prejavuje zhlukmi malých pľuzgierikov, ktoré sú vyplnené čírou tekutinou.
  • Impetigo (sladká chrasta): jedná sa o veľmi nákazlivé kožné ochorenie spôsobené baktériami (streptokoky a stafylokoky), ktoré sa prejavuje pľuzgierikmi na rukách, nohách a trupe a najčastejšie sa vyskytuje u detí. Existujú tri hlavné formy impetiga, a to vezikulopapulózní (túto formu vyvolávajú hlavne streptokoky), bulózny (pľuzgiernatá forma), ktorú vyvolávajú hlavne stafylokoky a zmiešaná forma, ktorá je zďaleka najčastejšia. Impetigo postihuje hlavne deti mladšie ako dva roky, ale môže sa vyskytnúť aj u starších detí a dospelých.
  • Ekzémy: jedná sa o skupinu kožných ochorení, ktoré sa okrem pľuzgierov prejavujú prasklinami a olupovaním kože alebo tvorbou šupiniek. Medzi pomerne časté ochorenie, ktoré sa, okrem iného, prejavuje pľuzgiermi, patrí napríklad atopický ekzém.
  • Dyshidróza: jedná sa o poruchu tvorby potu, ktorá sa, okrem iného, prejavuje rýchlym výsevom mnohých malých pľuzgierikov s čírym obsahom.
  • Bulózný pemfigoid: jedná sa o ochorenie autoimunitného pôvodu, ktoré má rôzne formy, z ktorých najčastejšia je práve bulózna (pľuzgiernatá) forma, ktorá sa prejavuje tvorbou rozsiahlych pľuzgiernatých léz, najmä na končatinách a v prípade strhnutia pľuzgieru sa pod ním objaví začervenaná, boľavá spodina. Presná príčina prečo toto ochorenie vzniká nie je známa, ale najčastejšie postihuje starších pacientov.
  • Pemfigus: jedná sa o vzácnu skupinu autoimunitných ochorení, ktoré postihujú kožu a sliznice. Prejavuje sa odtrhnutím epidermis od ostatných vrstiev kože s tvorbou rozsiahlych pľuzgierov, podobne ako u pemfigoidu. Príčinou je strata súdržnosti kožných buniek (keratinocytů) kvôli tomu, že náš vlastný imunitný systém začne napádať a ničiť adhezívne spojenia v koži, ktoré zaisťujú súdržnosť jednotlivých vrstiev kože.
  • Duhringova herpetiformná dermatitída (skrátene tiež Duhringova choroba alebo dermatitis herpetiformis): jedná sa o chronické pľuzgierové ochorenie kože, ktoré je podobné oparom (herpes), avšak ide o úplne iné ochorenie, ktoré najčastejšie postihuje pacientov s celiakiou, teda vrodenou alergiou na lepok  Duhringova herpetiformná dermatitída je častým kožným prejavom celiakie.
  • Kožný radiačný syndróm: jedná sa o vedľajšie účinky rádioterapie (ožiarenie), ktorá sa používa napríklad pri liečbe nádorových ochorení.
  • Choroba motýlích krídel (tiež bulózna epidermolýza alebo epidermolysisbullosa): jedná sa o vzácne geneticky podmienené ochorenie spojivového tkaniva, ktoré sa prejavuje tvorbou rozsiahlych pľuzgierov na pokožke a slizniciach.

Druhy pľuzgierov

Tri hlavné druhy pľuzgierov sú:

  • pľuzgiere vzniknuté otlakmi alebo trením
  • krvavé pľuzgiere
  • pľuzgiere vzniknuté oparením alebo omrzlinami

Ďalšie druhy pľuzgierov sa nazývajú podľa ochorenia, ktoré ich vyvolalo, napríklad pľuzgiere spôsobené kiahňami, pásovým oparom alebo atopickým ekzémom.

Ako pľuzgiere vznikajú?

Najbežnejším druhom pľuzgierov sú pľuzgiere vzniknuté trením, ktoré vznikajú v dôsledku strižného namáhania medzi pokožkou (epidermis), škárou (dermis) a podkožím.

Vrstva pokožky, ktorá je najnáchylnejšia  voči namáhaniu strižnými silami je stratum spinosum.

Pokiaľ dôjde k odtrhnutiu tejto vrstvy od tkanív, ktoré sa nachádza pod ňou, začne z poškodených buniek vytekať tekutina podobná krvnej plazme a vyplní vzniknutý priestor, čím vznikne pľuzgier.

Tekutina vnútri pľuzgiera podporuje rast nových tkanív a regeneráciu.

Približne za šesť hodín potom čo sa pľuzgier objaví začnú do buniek na dne pľuzgiera prenikať aminokyseliny a nukleozidy, ktoré sú základnými stavebnými kameňmi bielkovín a DNA (kyselina deoxyribonukleová).

Zhruba za 24 hodín dochádza k obrovskému zrýchleniu delenia buniek a nad stratum spinosum sa začnú tvoriť nové vrstvy kože.

Už za 48 hodín je na koži možné rozoznať novú vrstvu kože a po 120 hodinách od doby, kedy sa pľuzgier objavil, sa už tvorí nová pokožka.

Spolu s rastom nových buniek dochádza k spätnému vstrebávaniu tekutiny z pľuzgierov a k ich spľasnutia.

Bolestivé pľuzgiere na chodidlách alebo dlaniach rúk sú často spôsobené strižným namáhaním hlbších vrstiev pokožky. Tieto vrstvy sa nachádzajú v tesnej blízkosti nervových zakončení.

Preto je tento typ pľuzgierov veľmi bolestivý.

Liečba

Pľuzgiere sa väčšinou zahojía bez nutnosti zásahu lekára. Spolu s tým ako pod pľuzgierom rastie nová koža, tekutina, ktorá pľuzgier vypĺňa sa pomaly vstrebe a koža prirodzene zoschne a zlúpne sa.

Prepichovanie pľuzgierov sa neodporúča, pretože pľuzgier predstavuje ochrannú vrstvu, ktorá chráni hlbšie časti kože pred infekciou a poškodením.

Ak sa táto ochranná vrstva odstráni, vznikne otvorená rana, ktorá sa môže stať živnou pôdou pre baktérie a infekciu.

Najlepším spôsobom liečby pľuzgierov je prekryť pľuzgier vhodnou náplasťou alebo obväzom, čím sa podstatne zníži jeho namáhanie a tým aj riziko prasknutia pľuzgieru.

Pokiaľ dôjde k prasknutiu pľuzgieru, neodstraňujte hneď mŕtvu pokožku, ktorou bol pľuzgier prekrytý, ale nechajte náplň pľuzgiera vytiecť a následne zvyšky pľuzgieru a okolie umyte teplou vodou a mydlom a prekryte sterilným, krytím alebo náplasťou.

Vhodnou náplasťou na pľuzgiere je hydrokoloidná náplasť alebo krytie, ktoré si môžete zakúpiť v každej lepšej lekárni.

Tieto náplasti pomáhajú zmierniť bolesť a podporujú proces hojenia.

Krvavé pľuzgiere bývajú o niečo bolestivejšie než ostatné druhy pľuzgierov.

Aj tu platí zásada pľuzgier neprepichovať a prikryť sterilnou náplasťou alebo krytím, pričom na zmiernenie bolesti môžete vyskúšať studený (ľadový) obklad.

Jednoducho si kúpte gélový vankúšik v lekárni, dajte ho do mrazničky zamraziť, zabaľte do uteráka a priložte na miesto s pľuzgiermi. Nikdy neprikladajte gélový vankúšik ani iný ľad priamo na holú kožu, pretože si môžete spôsobiť omrzliny. Vždy je nutné ľad zabaliť aspoň do jednej vrstvy tkaniny (uterák, utierka, handra, apod.).

Prevencia

Najlepšou prevenciou proti pľuzgierom, ktoré vznikajú kvôli otlačeninám alebo treniu je zamedziť príčine otlaku alebo trenie.

Prevencia pľuzgierov na nohách

Noste dobre padnúcu, pohodlnú obuv a čisté ponožky. Nepadnúca alebo nepohodlná obuv, ako sú napríklad topánky na vysokých podpätkoch, zvyšujú riziko vzniku pľuzgierov.

Naviac sa pľuzgierom dobre darí najmä vo vlhkom prostredí, takže je vhodné nosiť ponožky, ktoré sajú pot a ak sa vám potia nohy, často si ponožky meňte.

Existujú aj špeciálne ponožky pre športovanie a cvičenie, ktoré dobre sajú pot a znižujú tak riziko vzniku pľuzgierov.

Ak chodíte na dlhé pešie výpravy v trekových topánkach, je vhodné si čas od času dopriať prestávku, pri ktorej si topánky vyzujete a vymeníte ponožky za suché.

Miesta vystavené otlakom alebo zvýšenému treniu je vhodné chrániť napríklad náplasťou alebo špeciálnou vložkou.

Existujú aj špeciálne pásky proti treniu a odieraniu kože, ktoré sa vkladajú do topánok. Tieto pásky vydržia v topánkach dlhšie a možno ich použiť aj po výmene ponožiek alebo vložiek do topánok.

Prevencia pľuzgierov na rukách

Pri používaní rôznych nástrojov alebo športových pomôcok používajte vhodné ochranné prostriedky, ako sú rukavice, ktoré dokážu zabrániť väčšine pľuzgierov.

Na zníženie trenia môžete použiť aj kombináciu magnézia (kriedovitý prášok, ktorý znižuje trenie), rukavíc a pásky na omotanie dlaní.

Nevýhodou magnézia je skutočnosť, že tento prášok vstrebáva vlhkosť a jeho účinnosť sa časom znižuje.

Čo si z článku odniesť?

Pľuzgiere vznikajú pri porušení súdržnosti jednotlivých vrstiev pokožky, kedy sa medzi nich dostane tkanivový mok, krv, krvná plazma a ďalšie tekutiny.

Aj keď sú pľuzgiere bolestivé a nepríjemné, vo väčšine prípadov sa nejedná o vážny problém.

Liečba pľuzgierov spočíva najmä v ich ochrane pred prasknutím. Vhodné je prekryť ich sterilnou náplasťou alebo iným krytím a hlavne ich neprepichovať.

Pomohol vám tento článok? Chcete nás podporiť, aby sme mohli písať viac takýchto článkov?
Zdieľať článok
Meno autora: MUDr. Michal Vilímovský (SK)
Vzdelanie: lekár
Použité zdroje:

Medicalnewstoday.com

Zdroje obrázkov:

Canva.com

Dátum vydania: 7. decembra 2022, 6:35
Dátum plánovanej revízie: 7. decembra 2024, 6:35
Na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti využívame cookies. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií