Ovčie kiahne: príčiny, prejavy, diagnostika a liečba

Ovčie kiahne (varicela) sú najčastejším detským infekčným ochorením spôsobeným DNA vírusom Varicellazoster. Nejedná sa o nijak závažné ochorenie, ale napriek tomu stojí za to si o ňom povedať niečo viac.

Príčiny vzniku ovčích kiahní

Varicellazoster je vírus z čeľade herpesvírusov, medzi ktoré patrí aj vírusy spôsobujúce infekčnú mononukleózu alebo opary. K prenosu vírusu najčastejšie dochádza medzi deťmi priamym kontaktom alebo vzduchom, vo veku jedného až šiestich rokov, zvyčajne v zimných a jarných mesiacoch. Inkubačná doba sa pohybuje okolo 14tich dní. Latentné formy vírusu zostávajú po infekcii v gangliách zadných miechových koreňov. Reaktivácia vírusu v dospelosti potom spôsobuje pásový opar.

Príznaky a prejavy ovčích kiahní

Počas inkubačnej doby je pacient bez príznakov. Rizikové sú posledné dva dni, kedy je pacient veľmi infekčný. V tomto období nastupujú prvé príznaky podobné bežnému prechladnutiu - bolesť hlavy, horúčka a nevoľnosť. Významným prejavom je bolestivosť a svrbenie kože v miestach neskoršieho vzniku pľuzgierikov. Najskôr vznikajú na hlave vo vlasovej časti, potom na hrudníku a končatinách. Objavujú sa ako tzv. makuly (drobné začervenané škvrny), potom papuly (svrbivé) a vezikuly (pľuzgieriky naplnené čírou tekutinou), ktoré sa premení v pustuly (pľuzgieriky naplnené hnisom). Prasknutím sa vytvorí krusty (suché chrasty).

U ovčích kiahní platí pravidlo, že čím starší je pacient, tým horšie je priebeh ochorenia s vyšším rizikom komplikácií. Je teda vhodné, aby k infekcii došlo už v ranom veku.

Diagnostika ovčích kiahní

Diagnostika ovčích kiahní je uľahčená vďaka typickým pľuzgierikom po celom tele. Kiahne možno tiež preukázať sérologicky na základe zvýšenia IgM protilátok, či priamym dôkazom vírusu z odobranej tekutiny z pľuzgierikov pomocou elektrónovej mikroskopie.

Liečba ovčích kiahní

Liečba ovčích kiahní je čisto symptomatická a spočíva v podávaní antipyretík pre zníženie teploty, aplikácii mastí alebo púdrov proti svrbeniu a dostatočné podávanie tekutín. Dôležitá je izolácia chorého. Pri vážnom priebehu ochorenia sa pristupuje k podávaniu acyklovirotík, čo sú lieky v tabletovej alebo injekčnej forme, ktoré zabráni ďalšiemu rozmnožovaniu a šíreniu vírusu.

Možno vykonávať aj očkovanie predovšetkým tehotných žien, ktoré toto ochorenie doteraz nemali a vzniká tak riziko chýb u plodu alebo vážnejšieho priebehu ochorenia u novorodencov, ktoré možno tiež očkovať.