Čo sú febrilné kŕče, ako vyzerajú a čo robiť?

23. apríla 2022, 7:02

Febrilné kŕče sú často až desivo vyzerajúce záchvaty vyskytujúce sa počas horúčky, ktoré najčastejšie postihujú deti vo veku od 6 mesiacov do 3 rokov.

Obsah

  1. Druhy febrilných kŕčov
  2. Aké sú príznaky febrilných kŕčov?
  3. Prvá pomoc pri febrilných kŕčoch
  4. Farmakologická liečba febrilných kŕčov
  5. Čo čaká pacienta v ordinácii lekára?
  6. Čo spôsobuje febrilné kŕče?
    1. Infekčné ochorenia
    2. Dedičnosť (genetika)
    3. Očkovanie
  7. Opakované záchvaty febrilných kŕčov
  8. Komplikácie febrilných kŕčov
  9. Epilepsia vs febrilné kŕče
  10. Febrilné kŕče u dospelých
  11. Čo si z článku odniesť?

U starších detí vo veku 4 až 7 rokov sa vyskytujú menej často a po 7. roku života a pred 6. mesiacom života sú veľmi zriedkavé.

Zriedkavo sa môžu vyskytnúť febrilné kŕče aj u dospelých.

Štatisticky sú febrilné kŕče pomerne časté a dostupné údaje naznačujú, že nekomplikované febrilné kŕče postihujú približne 2-5 % detí do 6 rokov. (1, 2).

Hoci febrilné kŕče môžu vyzerať desivo, najmä keď sa s nimi prvýkrát stretnete u detí, väčšina pacientov, ktorí trpia nekomplikovanými záchvatmi febrilných kŕčov, sa úplne zotaví bez akýchkoľvek následkov.

V tomto článku sa dozviete, akými príznakmi sa prejavujú febrilné kŕče u detí a dospelých, akú prvú pomoc by ste mali postihnutému poskytnúť a kedy je potrebné okamžite sa ponáhľať k lekárovi.

Druhy febrilných kŕčov

Febrilné kŕče (tiež horúčkovité záchvaty, kŕče alebo konvulzie) sa delia do 3 skupín podľa trvania a rozsahu postihnutia, a to:

  • Nekomplikované (simplexné) febrilné kŕče: tento typ horúčkovitých záchvatov trvá od niekoľkých sekúnd do 15 minút, s iba jedným záchvatom za 24 hodín, pričom postihuje celé telo, nielen jednu stranu. Nekomplikované febrilné kŕče sú najčastejšie.

  • Komplikované (komplexné) febrilné kŕče: tento typ záchvatov trvá dlhšie ako 15 minút, vyskytuje sa viac ako raz za 24 hodín a/alebo postihuje len jednu stranu tela.

  • Febrilný status epilepticus: ide o akúkoľvek epizódu febrilných kŕčov, ktorá trvá dlhšie ako 30 minút.

Aké sú príznaky febrilných kŕčov?

Medzi hlavné horúčkovitých kŕčov patria:

  • Náhle stuhnutie celého tela sprevádzané trhavými pohybmi (zášklby) končatín. Tento príznak sa odborne označuje ako generalizovaný záchvat, ktorý môže byť klonický (len so zášklbmi svalov), tonický (len zášklby celého tela) alebo tonicko-klonický (zášklby tela nasledované zášklbmi svalov).

  • Strata vedomia, niekedy spojená s uvoľnením zvieračov, čo môže viesť k pomočeniu postihnutej osoby.

  • Horúčka nad 38 °C, ktorá nie je vlastným príznakom febrilných kŕčov, ale zvýšenie telesnej teploty nad túto hranicu je nevyhnutnou podmienkou pre vznik týchto kŕčov.

Vyššie uvedené príznaky najčastejšie trvajú len niekoľko sekúnd alebo minút a zvyčajne postihujú celé telo. Ak trvajú dlhšie ako 15 minút, opakujú sa viackrát počas 24 hodín a/alebo sú lokalizované na určitú časť alebo stranu tela, označujú sa ako komplikované. Ak záchvaty trvajú dlhšie ako 30 minút, označujeme ich ako febrilný status epilepticus.

Febrilné kŕče vyzerajú podobne ako epileptický záchvat a prejavujú sa okrem iného stuhnutím celého tela a nekontrolovateľnými zášklbmi končatín.

Febrilné kŕče vyzerajú podobne ako epileptický záchvat a prejavujú sa okrem iného stuhnutím celého tela a nekontrolovateľnými zášklbmi končatín.

Niekedy môžu u pacientov s febrilnými kŕčmi po nadobudnutí vedomia pretrvávať neurologické príznaky, ako je fotofóbia alebo zmätenosť, a/alebo závažnejšie príznaky, ako je nevoľnosť, vracanie alebo problémy s dýchaním.

Prvá pomoc pri febrilných kŕčoch

Prvá pomoc pri febrilných kŕčoch u dieťaťa aj dospelého je nasledovná:

  • uložte pacienta do stabilizovanej polohy, zostaňte s ním a merajte, ako dlho záchvaty trvajú.

  • nevkladajte pacientovi nič do úst vrátane liekov, nápojov alebo jedla. Je to preto, že pri kŕčoch hrozí riziko prehryznutia jazyka, čo môže spôsobiť závažné, ťažko zastaviteľné krvácanie.

  • počas záchvatu odstráňte ostré alebo ťažké predmety z dosahu dieťaťa, aby sa o ne neporezalo.

  • nesnažte sa držať končatiny pacienta, siahať mu do úst ani mu inak brániť v pohybe; môžete spôsobiť vážne zranenie jemu aj sebe.

  • zabezpečte, aby dieťa počas choroby nosilo voľné oblečenie, ktoré mu nebráni v pohybe.

Okamžite volajte záchrannú službu (155 alebo 112), ak:

  • vaše dieťa má prvýkrát febrilné kŕče a/alebo je mladšie ako 6 mesiacov

  • záchvat trvá dlhšie ako 5 minút a stále trvá, bez náznaku zlepšenia

  • záchvat sa vyskytne počas liečby dieťaťa na iné závažné ochorenie, ako je rakovina mozgu, kliešťová encefalitída alebo meningitída

  • postihnutá osoba má problémy s dýchaním (dýchavičnosť, nemôže dýchať, modré sfarbenie končekov prstov, pier a slizníc)

  • objavia sa meningeálne príznaky (stuhnutý krk, závraty, neschopnosť ohnúť hlavu k hrudníku a/alebo zdvihnúť nohy nad podložku)

  • dieťa je veľmi ospalé, letargické a/alebo zvracia

Hoci pravdepodobnosť trvalého poškodenia mozgu pri febrilných kŕčoch je veľmi nízka, vždy je potrebné pacienta dôkladne vyšetriť, ak sa tento typ záchvatu vyskytne po prvýkrát.

Ak vaše dieťa už malo febrilné kŕče, trvajú menej ako 5 minút, sú "normálne" a stav pacienta sa nezhoršuje, nie je potrebné hneď volať záchranku, ale stačí, ak pacienta uložíte do stabilizovanej polohy a počas kŕčov mu nedávate nič do úst.

Prvá pomoc pri febrilných kŕčoch spočíva v uložení pacienta do stabilizovanej polohy a odstránení nebezpečných predmetov z jeho dosahu. Pacientovi nesmiete nič vkladať do úst (vrátane liekov)!

Prvá pomoc pri febrilných kŕčoch spočíva v uložení pacienta do stabilizovanej polohy a odstránení nebezpečných predmetov z jeho dosahu. Pacientovi nesmiete nič vkladať do úst (vrátane liekov)!

Ak vaše dieťa už malo febrilné kŕče, ale sú iné ako zvyčajne (postihujú inú časť tela) alebo trvajú dlhšie ako 5 minút, alebo ak sa stav pacienta zhorší a objaví sa niektorý z vyššie uvedených príznakov (dýchavičnosť, vracanie, ospalosť, letargia, závraty, meningeálne fenomény atď.), okamžite volajte záchrannú službu.

Farmakologická liečba febrilných kŕčov

Štúdie naznačujú, že užívanie antipyretík (liekov znižujúcich horúčku), ako sú nesteroidné protizápalové lieky alebo paracetamol, nemá vplyv na to, či sa vyskytnú febrilné kŕče.

Antipyretiká preto môžete podávať svojmu dieťaťu na zmiernenie horúčky a iných príznakov ochorenia, ale nezabránia vzniku febrilných kŕčov.

Pri nekomplikovaných febrilných kŕčoch sa zvyčajne nepredpisujú žiadne lieky, pretože záchvat trvá niekoľko sekúnd až minút a vo väčšine prípadov stačí dodržiavať vyššie uvedené zásady prvej pomoci.

Ak však vaše dieťa trpí opakovanými alebo komplikovanými febrilnými kŕčmi (kŕče trvajúce viac ako 15 minút alebo sa vyskytujúce aj pri veľmi diskrétnom zvýšení telesnej teploty alebo spojené so závažnými komplikáciami), lekár vám môže predpísať lieky na skľudnenie (najčastejšie benzodiazepín, ako je lorazepam alebo diazepam), ktoré sa podávajú do konečníka (rektálne) ako čapík ihneď po horúčke alebo zvýšení teploty.

Tieto lieky sa však nikdy nesmú používať dlhodobo a ich užívanie podlieha len lekárskemu predpisu a odporúčaniu.

Čo čaká pacienta v ordinácii lekára?

Pri prvom záchvate febrilných kŕčov musí lekár vylúčiť inú príčinu ťažkostí pacienta (vrátane epileptického záchvatu).

Preto lekári často odporúčajú, aby vaše dieťa zostalo v nemocnici jeden alebo dva dni, kým sa nevykonajú všetky potrebné testy a nebudú známe ich výsledky.

Je dôležité, aby ste lekárovi vedeli povedať, ako dlho záchvat trval alebo trvá a čo mu predchádzalo (či vaše dieťa malo horúčku, iné príznaky atď.).

Vyšetrenia, ktoré môžu lekárom pomôcť diagnostikovať príčinu febrilných kŕčov, zahŕňajú:

  • lumbálna punkcia: pri tomto vyšetrení lekári odoberú vzorku mozgovomiechového moku z dolnej časti bedrovej chrbtice a pošlú ju na vyšetrenie do laboratória. Lumbálna punkcia môže odhaliť príznaky rôznych ochorení mozgu vrátane infekčných, neurodegeneratívnych alebo nádorových ochorení.

  • magnetická rezonancia: Skenovanie magnetickou rezonanciou môže odhaliť rôzne ochorenia, ktoré môžu spôsobovať záchvaty alebo febrilné kŕče, a je obzvlášť užitočné pri opakovaných (recidivujúcich) komplikovaných záchvatoch.

  • elektroencefalografia (EEG): tento test sa používa na meranie mozgovej aktivity a môže odhaliť stavy, ako je epilepsia a iné ochorenia.

  • laboratórne testy krvi alebo moču: tieto testy môžu odhaliť napríklad pôvodcov močových alebo iných infekcií, ktoré môžu spôsobiť horúčku a následne febrilné kŕče.

Čo spôsobuje febrilné kŕče?

Presnú príčinu febrilných kŕčov nepoznáme, ale tieto záchvaty sa vždy vyskytujú pri ochoreniach spojených so zvýšením telesnej teploty a najčastejšie vznikajú vo fáze rozvoja horúčkovitého ochorenia.

Infekčné ochorenia

U detí je príčinou horúčky alebo zvýšenej teploty najčastejšie infekčné ochorenie, napríklad chrípka, zápal stredného ucha, angína (akútna angína alebo zápal mandlí spojený s vysokou horúčkou a tvorbou hnisavých povlakov na mandliach, ktoré nazývame čapíky), ovčie kiahne alebo piata či šiesta choroba.

Najčastejšie sa febrilné kŕče vyskytujú u detí s horúčkami spôsobenými vírusovými infekciami, najmä vírusom chrípky, herpes vírusmi, ako je HHV-6 (herpes vírus typu 6), ktorý je pôvodcom šiestej choroby, alebo vírusom varicella-zoster (vírus ovčích kiahní a pásového oparu).

Febrilné kŕče môže vyvolať aj ochorenie COVID-19, ktoré spôsobuje nový koronavírus (SARS-CoV-2) (2).

Dedičnosť (genetika)

Niekedy je predispozícia (náchylnosť) na febrilné kŕče genetická.

Ak ste mali v detstve febrilné kŕče alebo ak mal febrilné kŕče starší súrodenec vášho dieťaťa, je vyššie riziko výskytu tohto problému aj u vašich ďalších potomkov.

Genetici objavili aj niekoľko génov, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť výskytu febrilných kŕčov u nositeľov.

Očkovanie

Zriedkavo sa po očkovaní môžu vyskytnúť aj febrilné kŕče.

Dôvodom je skutočnosť, že po očkovaní často dochádza k zvýšeniu telesnej teploty, čo môže viesť ku kŕčom.

Febrilné kŕče po očkovaní sú však zriedkavé a nemajú vplyv na účinok očkovania ani nezanechávajú trvalé následky v podobe poškodenia mozgu atď.

O možných prínosoch a rizikách očkovania sa poraďte so svojím pediatrom.

Opakované záchvaty febrilných kŕčov

Štúdie naznačujú, že približne jedna tretina detí, ktoré prekonali febrilné kŕče počas infekčného horúčkovitého ochorenia, bude mať tento problém aj počas nasledujúcej infekcie.

Najčastejšie sa ďalšie epizódy febrilných kŕčov objavia do jedného roka od prvej epizódy.

Osoby s vyšším rizikom opakovaných záchvatov febrilných kŕčov pri iných infekčných ochoreniach majú:

  • deti, u ktorých sa prvý záchvat vyskytol pred dosiahnutím veku 1,5 roka (18 mesiacov)

  • deti s genetickou anamnézou febrilných kŕčov alebo epilepsie

  • deti, ktoré majú febrilné kŕče menej ako 1 hodinu po nameraní horúčky alebo horúčky a/alebo s horúčkou nižšou ako 40 °C.

  • deti, ktorých prvý záchvat bol komplikovaný (mali viac ako jednu epizódu kŕčov počas 24 hodín a/alebo záchvat trval dlhšie ako 15 minút)

  • deti, ktoré navštevujú materské školy alebo jasle (pobyt v prostredí ich rovesníkov zvyšuje riziko prenosu bežných detských horúčkovitých ochorení, ako sú chrípka alebo ovčie kiahne)

Deti, ktoré majú febrilné kŕče po očkovaní (čo je veľmi zriedkavé), majú rovnaké riziko opakovaných záchvatov ako deti, ktoré mali febrilné kŕče po infekčnom horúčkovitom ochorení.

Komplikácie febrilných kŕčov

Väčšina rodičov sa obáva epilepsie počas febrilných kŕčov, ale nie je to také horúce, ako sa zdá.

Hoci je pravda, že febrilné kŕče zvyšujú pravdepodobnosť vzniku epilepsie v neskoršom veku, toto riziko je stále veľmi malé.

Pravdepodobnosť epileptického záchvatu u zdravého človeka je približne 1 až 2 % (t. j. tento problém postihuje približne 1 až 2 ľudí zo sto).

Pravdepodobnosť epileptického záchvatu u osoby, ktorá mala v detstve febrilné kŕče, sa zvyšuje na približne 5 %, čo je 5 ľudí zo 100.

Epilepsia vs febrilné kŕče

Febrilné kŕče nie sú to isté ako epilepsia, hoci obe ochorenia majú do značnej miery podobné príznaky.

Ide však o dve rôzne ochorenia.

Febrilné kŕče sa vyskytujú výlučne pri horúčke, zatiaľ čo epilepsia je názov pre záchvat, ktorý sa vyskytuje bez horúčky.

Najčastejšími príčinami epilepsie sú úrazy, vývojové chyby mozgu a/alebo niektoré ochorenia mozgu, ako sú nádory alebo závažné infekcie mozgu.

Febrilné kŕče u dospelých

Výskyt febrilných kŕčov v dospelosti je veľmi zriedkavý, ak sa febrilné kŕče vyskytnú, môže to byť príznakom vážneho ochorenia a je potrebné okamžite navštíviť lekára, aby zistil príčinu problému.

Čo si z článku odniesť?

Febrilné kŕče sú najčastejším záchvatovým ochorením u detí vo veku od 6 mesiacov do 5 rokov a postihujú približne 2-5 % detí počas ich života.

U detí vo veku od 6 mesiacov do 3 rokov sa vyskytujú zďaleka najčastejšie a sú spojené s horúčkovitým infekčným ochorením, najčastejšie vírusového pôvodu (chrípka, ovčie kiahne, piata alebo šiesta choroba atď.).

Uloženie pacienta do stabilnej polohy je pomerne jednoduché a s trochou cviku ho určite zvládnete.

Uloženie pacienta do stabilnej polohy je pomerne jednoduché a s trochou cviku ho určite zvládnete.

Tento problém sa však môže vyskytnúť aj pri bakteriálnych infekciách, ako je zápal stredného ucha, akútna tonzilitída alebo meningitída.

Hlavnými príznakmi sú generalizované záchvaty, ktoré sa prejavujú nekontrolovateľnými zášklbmi končatín (klonické kŕče) a trhaním tela (tonické kŕče).

Niekedy môže pacient dočasne stratiť vedomie a kontrolu nad zvieračom, čo sa prejaví pálením alebo močením.

Podľa dĺžky trvania a ďalších faktorov sa febrilné kŕče delia na nekomplikované, komplikované a febrilný status epilepticus.

U väčšiny pacientov sa vyskytujú nekomplikované záchvaty, ktoré trvajú niekoľko sekúnd až minút.

Prvá pomoc pri febrilných kŕčoch spočíva v uložení pacienta do stabilizovanej polohy, odstránení ostrých a nebezpečných predmetov z jeho dosahu a v zákaze podávania čohokoľvek (vrátane liekov) do úst.

Pri komplikovaných febrilných kŕčoch môžu lekári predpísať čapíky s liekmi na skľudnenie (diazepam, lorazepam atď.), ktoré sa podávajú rektálne.

Pomohol vám tento článok? Chcete nás podporiť, aby sme mohli písať viac takýchto článkov?
Zdieľať článok
Meno autora: MUDr. Michal Vilímovský (SK)
Vzdelanie: lekár
Použité zdroje:

NHS.UK a Mayoclinic.org

Zdroje obrázkov:

Canva.com

Dátum vydania: 23. apríla 2022, 7:02
Dátum plánovanej revízie: 23. apríla 2024, 7:02
Na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti využívame cookies. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií