Krabbeho choroba

Krabbeho choroba je veľmi zriedkavá, ale zato veľmi nebezpečná dedičná choroba, ktorá vedie k poškodeniu nervového systému a predčasnému úmrtiu postihnutých detí.

Čo je Krabbeho choroba?

Krabbeho choroba je dedičné metabolické ochorenie, pri ktorom dochádza k zániku ochrannej vrstvy (myelínu) nervových buniek v mozgu a v celom nervovom systéme kvôli nedostatku kľúčového enzýmu.

Vo väčšine prípadov sa symptómy a prejavy Krabbeho choroby začnú rozvíjať u detí do 6 mesiacov života, pričom choroba neustále progreduje a väčšina detí zomiera pred dovŕšením druhého roku života. Ak sa však choroba vyvinie u starších detí alebo dospelých, môže mať značne odlišný priebeh.

Na Krabbeho chorobu zatiaľ neexistuje žiadny liek a liečba sa zameriava na podpornú liečbu a liečbu príznakov ochorenia. V poslednom čase však dosahujú sľubné výsledky výskumy využívajúce transplantáciu kmeňových buniek, ktoré zaznamenali určitý úspech u dojčiat liečených pred nástupom príznakov a u niektorých starších detí a dospelých.

Krabbeho choroba postihuje asi 1 zo 100 000 ľudí.

Aké sú príznaky Krabbeho choroby?

Príznaky Krabbeho choroby sa vo väčšine prípadov objavia v priebehu prvých mesiacov života. Nastupujú pomaly a postupne sa zhoršujú.

Príznaky Krabbeho choroby u dojčiat

Medzi bežné príznaky na začiatku ochorenia Krabbeho chorobou patria:

• ťažkosti s kŕmením
• nevysvetliteľný plač
• extrémna podráždenosť
• horúčka bez náznaku infekcie
• ospalosť
• oneskorenie vo vývoji
• svalové kŕče
• strata kontroly hlavy
• časté vracanie

Postupom času sa príznaky zhoršujú. Môžu zahŕňať:

• Záchvaty
• Zastavenie vývoja
• Postupná strata sluchu a zraku
• Stuhnutosť svalov
• Progresívna strata schopnosti prehĺtať a dýchať

Príznaky Krabbeho choroby u starších detí a dospelých

Ak sa Krabbeho choroba vyvíja až neskôr v detstve alebo v dospelosti, príznaky ochorenia sa môžu veľmi líšiť. Môžu medzi ne patriť:

• Progresívna strata zraku
• Problémy s chôdzou a rovnováhou (ataxia)
• Problémy s myslením
• Strata manuálnej zručnosti
• Svalová slabosť

Pri Krabbeho chorobe platí všeobecné pravidlo, že čím nižší je vek nástupu ochorenia, tým rýchlejšie choroba postupuje a tým je väčšia pravdepodobnosť, že jej následkom bude smrť. Ak sa Krabbeho choroba rozvinie až v dospelosti, môže mať menej závažné príznaky (často je prítomná svalová slabosť) bez poškodenia mysle.

Kedy navštíviť lekára?

Prvé príznaky Krabbeho choroby v dojčenskom aj staršom veku sú pomerne nešpecifické a môžu poukazovať na mnoho rôznych ochorení alebo vývojové problémy. Preto je skorá a správna diagnóza veľmi dôležitá a pri prvotných príznakoch navštívte lekára.

Príčina vzniku Krabbeho choroby

Krabbeho choroba je autozomálne recesívne dedičné ochorenie a rozvinie sa vtedy, ak človek zdedí dve kópie zmeneného (zmutovaného) génu - každú kópiu od jedného z rodičov. To znamená, že na vypuknutie choroby je potrebné, aby boli obaja rodičia nositeľmi chybného génu.

Gén poskytuje určitý druh algoritmu pre výrobu proteínov. Ak je chyba v tomto algoritme, potom proteínový produkt nemusí správne fungovať. V prípade Krabbeho choroby majú dve mutované kópie určitého génu za výsledok nízku alebo žiadnu produkciu enzýmu nazývaného galaktocerebrosidáza.

Normálnou funkciou galaktocerebrosidázy je rozkladať určité produkty metabolizmu v recyklačnom centre bunky (lyzozóme). Ak je tohto enzýmu málo, ako je to pri Krabbeho chorobe, odpadné produkty (tuky zvané galaktolipidy) sa hromadia v bunkách. Najviac galaktolipidov je v bunkách, ktoré produkujú a udržujú ochranný povlak (myelín) na neurónoch. Prebytok galaktolipidov má však toxický účinok a ich hromadenie má za následok smrť myelín-produkujúcich buniek.

Druhým spôsobom, ako Krabbeho choroba poškodzuje myelínovú vrstvu neurónov, je zapojenie buniek zvaných mikroglie. Mikroglie sú takzvaní upratovači nervového systému a požierajú nadmerné množstvo galaktolipidov. Ani mikrogliám však neosoží, ak sa prejedajú. Po konzumácii veľkého množstva galaktolipidov sa mikroglie menia na abnormálne toxické bunky, ktoré vyvolávajú zápalovú reakciu ďalej poškodzujúcu myelín.

Následná strata myelínu (demyelinizácia) bráni nervovým bunkám v efektívnom odosielaní a prijímaní správ a spôsobuje príznaky Krabbeho choroby.

Aké je riziko zdedenia Krabbeho choroby?

Každý človek má pre istý gén dve rôzne kópie, každú kópiu od iného rodiča. Krabbeho choroba je autozomálne recesívne dedičné ochorenie a rozvinie sa vtedy, ak človek zdedí dve kópie chybného génu, teda každý gén od jedného z rodičov.  Obaja rodičia musia byť teda nositeľmi tejto mutácie a riziko pre ich dieťa je nasledovné:

• Dieťa má 25-percentnú pravdepodobnosť, že zdedí dve mutované kópie, čo by malo za následok ochorenie Krabbeho chorobou
• Dieťa má 50-percentnú pravdepodobnosť, že zdedí iba jednu mutovanú kópiu (len od jedného z rodičov), čo by malo za následok, že dieťa bude nositeľom mutácie, ale Krabbeho choroba sa u neho nerozvinie
• Dieťa má 25-percentnú pravdepodobnosť, že zdedí dve normálne kópie génu a bude celkom zdravé
• Genetické testovanie na Krabbeho chorobu

Genetické testovanie sa môže použiť v nasledujúcich prípadoch:

• Ak sú jeden alebo obaja partneri pravdepodobnými nositeľmi mutácie génu pre galaktocerebrosidázu z dôvodu známeho výskytu Krabbeho choroby v rodine. Genetické testovanie im pomôže porozumieť riziku prenosu choroby na dieťa, ak plánujú založenie rodiny.
• Ak má jedno dieťa diagnózu Krabbeho choroby, môže rodina zvážiť genetické testy na posúdenie rizika vypuknutia ochorenia aj u ostatných detí.
• Ak sú rodičia známi nositelia chybného génu, môžu požiadať o prenatálny genetický test, aby zistili, či ich zatiaľ nenarodené dieťa tieto gény zdedilo.
• Známi nositelia podstupujúci in vitro fertilizáciu (umelé oplodnenie) môžu pred implantáciou požiadať o genetický test oplodnených vajíčok.

Genetické testovanie by malo byť starostlivo zvážené. Požiadajte svojho lekára, aby vás nasmeroval na pobočku genetického poradenstva, ktoré vám pomôže pochopiť výhody, obmedzenia a dôsledky genetického testovania.

Priebeh, komplikácie a dôsledky Krabbeho choroby

U detí s pokročilou Krabbeho chorobou sa môže vyvinúť množstvo zdravotných komplikácií, vrátane infekcií a dýchacích ťažkostí. V neskorších štádiách choroby strácajú deti schopnosť aktívne žiť a hýbať sa, sú pripútané na lôžko a nakoniec upadajú až do vegetatívneho stavu. Väčšina detí, u ktorých sa vyvinie Krabbeho choroba v dojčenskom veku, zomrie pred dosiahnutím druhého roku života. Hlavná príčina smrti je najčastejšie respiračné zlyhanie alebo komplikácie imobility a výrazne zníženého svalového napätia. Deti, u ktorých prepukne choroba neskôr v detstve, môžu žiť o niečo dlhšie, zvyčajne dva až sedem rokov po stanovení diagnózy.

Ako sa pripraviť na vyšetrenie u lekára

Je dôležité, aby vaše dieťa chodilo na všetky pravidelné preventívne prehliadky k pediatrovi v dopredu stanovených termínoch. Tieto návštevy sú príležitosťou pre lekára sledovať vývoj vášho dieťaťa v kľúčových oblastiach, vrátane:

• Rastu
• Svalového tonusu a sily
• Koordinácie pohybov
• Držania tela
• Veku určených pohybových zručnosti
• Zmyslových schopností - zraku, sluchu a dotyku

Otázky, na ktoré by ste mali vedieť odpovedať počas pravidelnej kontroly, môžu zahŕňať nasledujúce:

• Čo viete povedať o raste a vývoji vášho dieťaťa?
• Ako často a koľko toho zje?
• Ako reaguje vaše dieťa na dotyk?
• Dosiahlo už vaše dieťa niektoré míľniky vo vývoji, ako je napr. prevrátenie na druhý bok, posadenie sa, plazenie, chôdza alebo rozprávanie?

Ak existuje podozrenie na Krabbeho chorobu, otázky lekára môžu byť nasledovné:

• Ktoré príznaky ste si u svojho dieťaťa všimli? Kedy sa začali?
• Menili sa tieto príznaky v priebehu času?
• Všimli ste si akékoľvek zmeny v pozornosti vášho dieťaťa?
• Malo vaše dieťa horúčku?
• Všimli ste si u neho nezvyčajnú alebo nadmernú podráždenosť?
• Všimli ste si zmeny stravovacích návykov?

Otázky týkajúce sa najmä starších detí alebo dospelých môžu zahŕňať:

• Zmenil sa nejako výkon, ktoré dieťa podáva v škole? Zhoršil sa jeho prospech?
• Všimli ste si problémy s bežnými dennými úkonmi?
• Máte vy, alebo vaše dieťa akékoľvek iné zdravotné ťažkosti? Liečite sa s nejakým ochorením?
• Užívate v poslednom čase nejaký liek, ktorý ste predtým neužívali?

Vyšetrenie a diagnostika Krabbeho choroby

Váš lekár vykoná všeobecné fyzikálne vyšetrenie a posúdi príznaky a symptómy, ktoré môžu indikovať neurologické ochorenie. Prvýkrát pravdepodobne navštívite všeobecného lekára alebo pediatra, ktorý vás v prípade potreby pošle za odborníkom – neurológom. Diagnóza Krabbeho choroby je založená na sérii vyšetrení, ktoré môžu zahŕňať nasledujúce:

Laboratórne vyšetrenia

Vzorku krvi a vzorku malého kúska kože (biopsia kože) zašle váš lekár do laboratória na posúdenie úrovne aktivity enzýmu galaktocerebrosidázy. Veľmi nízka alebo žiadna aktivita môže znamenať Krabbeho chorobu. Hoci výsledky pomáhajú lekárovi určiť diagnózu, neposkytujú informáciu o tom, ako rýchlo môže ochorenie postupovať. Napríklad veľmi nízka enzýmová aktivita nemusí vždy znamenať, že bude choroba  postupovať rýchlo.

Zobrazovacie testy

Lekár môže objednať jeden alebo viac zobrazovacích testov, ktoré môžu preukázať úbytok myelínu (demyelinizáciu) v postihnutých oblastiach mozgu. Tieto vyšetrenia môžu zahŕňať:

• magnetickú rezonanciu (MRI), čo je technológia, ktorá využíva rádiové vlny a magnetické pole na výrobu detailného trojrozmerného obrazu
• počítačovú tomografiu (CT), čo je špecializovaná röntgenová technológia, ktorá produkuje dvojrozmerný obraz

Vyšetrenie rýchlosti nervového prenosu

Toto vyšetrenie hodnotí rýchlosť, ktorou nervy vedú signál, teda ako rýchlo môžu poslať správu. Špeciálne zariadenie meria čas potrebný na to, aby elektrický impulz precestoval z jedného miesta v tele na druhé. Ak je narušený myelín, nervové vedenie je pomalše.

Genetické vyšetrenie

Genetický test zo vzorky krvi môže potvrdiť diagnózu. Existuje niekoľko foriem mutovaného génu, ktorý spôsobuje Krabbeho chorobu. Konkrétny typ mutácie môže poskytnúť informácie týkajúce sa očakávaného priebehu ochorenia.

Liečba Krabbeho choroby

Pre deti, u ktorých sa už objavili príznaky Krabbeho choroby, neexistuje žiaľ v súčasnosti žiadna liečba, ktorá by mohla zmeniť priebeh ochorenia. Liečba sa preto zameriava na zvládnutie príznakov a poskytuje podpornú starostlivosť. Liečba príznakov môže zahŕňať nasledujúce:

• Antikonvulzívne lieky na zvládanie záchvatov
• Lieky na zmiernenie svalových kŕčov a podráždenosti
• Fyzioterapia, aby sa minimalizovala strata svalovej sily
• Nutričná ​​podpora, napríklad použitie žalúdočnej sondy na dodanie tekutín a živín priamo do žalúdka

Terapeutické postupy pre staršie deti alebo dospelých s menej závažnou formou ochorenia môžu zahŕňať:

• Fyzioterapiu, aby sa minimalizovala strata svalovej sily
• Pracovnú terapiu na dosiahnutie čo najväčšej samostatnosti v každodenných činnostiach

Transplantácia krvotvorných buniek

Hematopoetické kmeňové bunky sú bunky, ktoré sa nachádzajú v kostnej dreni a majú unikátnu schopnosť vyvinúť sa do rôznych typov krvnych buniek. Tieto kmeňové bunky sú tiež zdrojom mikroglií, špecializovaných buniek, ktoré sa usádzajú v nervovom systéme. Pri Krabbeho chorobe sa mikroglie transformujú do toxických globoidných buniek.

Pri transplantácii kmeňových buniek sú darované kmeňové bunky od darca dodávané do krvného riečišťa príjemcu cez centrálny žilový katéter. Darcovské kmeňové bunky pomáhajú telu produkovať zdravé mikroglie, ktoré môžu v nervovom systéme nahradiť tie toxické. Táto liečba môže do určitej miery pomôcť obnoviť bežnú produkciu a údržbu myelínu.

Táto terapia môže zlepšiť výsledky u detí, ak začne liečba pred nástupom príznakov - to znamená, keď sa diagnóza určí krátko po narodení. Takto liečené deti majú pomalšiu progresiu ochorenia, ale i tak sa u nich objavujú značné ťažkosti s rečou, chôdzou a inými motorickými zručnosťami.

Staršie deti a dospelí s miernymi príznakmi môžu mať tiež prospech z tejto liečby.

Zdroje krvotvorných kmeňových buniek zahŕňajú:

• Pupočníkovú krv
• Darcovstvo kostnej drene
• Darcovstvo cirkulujúcich (periférnych) krvných kmeňových buniek