Aneuryzma brušnej aorty

Aorta (srdcovnica) je hlavná tepna, ktorá vychádza zo srdca a zásobuje krvou celé telo. Je to najväčšia tepna ľudského tela a je hrubá asi ako záhradná hadica. Prechádza cez hrudník a brušnú dutinu až do panvy, kde sa rozdelí na dve časti a pokračuje do dolných končatín. Časť aorty, ktorá prechádza brušnou dutinou, nazývame celkom logicky brušnou aortou. Niekedy sa táto brušná aorta môže z rôznych dôvodov v niektorej časti rozšíriť a vzniká tak aneuryzma (výduť).

Aneuryzmy sú nebezpečné najmä z toho dôvodu, že ich oslabená stena môže veľmi ľahko prasknúť a dôjde tak k vnútornému krvácaniu. Dobrou správou je, že aneuryzmy sa vo väčšine prípadov dajú liečiť. Aneuryzma môže byť rôznej veľkosti, ktorá sa postupom času mení. Podľa veľkosti aneuryzmy a rýchlosti jej rastu sa rozhoduje, či je potrebná operácia, alebo sa bude stav aneuryzmy zatiaľ len monitorovať.

Ako zistíte, že máte aneuryzmu brušnej aorty?

Aneuryzma brušnej aorty sa veľmi často vyvíja len pomaly a nenápadne, a preto sa ťažko diagnostikuje. Aneuryzma nemusí vždy prasknúť. Niekedy ostáva malá, inokedy rýchlo narastá. Odhadnúť jej správanie je preto zložité.

Pri raste aneuryzmy brušnej aorty si môžete všimnúť nasledujúce príznaky:

• pulzujúci pocit okolo pupka
• neprestajné hlboké bolesti v bruchu alebo po jeho stranách
• bolesť chrbta

Prasknutie aneuryzmy je veľmi vážne a ohrozuje vás na živote. Prejavuje sa hlavne:

• krutou a náhle vzniknutou bolesťou
• príznakmi šoku zo straty krvi

Ak máte uvedené príznaky, mali by ste vyhľadať lekára.

Ako a prečo vzniká aneuryzma brušnej aorty?

Rozšírenie a výduť cievy vzniká, keď je cievna stena poškodená. Cievna stena sa môže poškodiť z rôznych dôvodov.

• Ateroskleróza. Ateroskleróza je najčastejší dôvod poškodenia ciev a vzniku aneuryzmy. Je to v podstate kôrnatenie a tvrdnutie tepien spôsobené ukladaním tuku a iných metabolitov do cievnej steny. Medzi hlavné rizikové faktory vzniku aterosklerózy patria vysoký cholesterol, obezita, fajčenie a vysoký krvný tlak.
• Fajčenie. Fajčenie dramaticky zvyšuje riziko vzniku aneuryzmy a tiež zhoršuje jej priebeh a zvyšuje rýchlosť jej rastu. Okrem priameho poškodenia cievy zvyšuje krvný tlak a mení metabolizmus lipidov, čím vyvoláva aterosklerózu.
• Zápal aorty (vaskulitída). Zápal môže v aorte nastať na podklade infekcie, prípadne cez autoimunitný mechanizmus. Táto príčina vzniku aneuryzmy je však zriedkavá.
• Vek. Vznik aneuryzmy súvisí aj s vekom a je častejšia vo veku nad 65 rokov.
• Pohlavie. Muži trpia aneuryzmou oveľa častejšie ako ženy.
• Dedičnosť a genetika. Ľudia, ktorých príbuzní majú aneuryzmu brušnej aorty, majú zvýšené riziko, že sa u nich vyvinie tiež, a nadôvažok v mladšom veku. Riziko ruptúry aneuryzmy je u nich taktiež zvýšené. Ak máte v rodine aneuryzmu brušnej dutiny, lekár vám môže odporučiť preventívne ultrazvukové vyšetrenie.

Komplikácie a ruptúra aneuryzmy brušnej aorty

Hlavným rizikom aneuryzmy je prasknutie jej steny. Keďže je aorta taká dôležitá a veľká tepna, jej ruptúra je veľmi nebezpečná a aj pri zaistení lekárskej pomoci často končí smrťou. Pri ruptúre aneuryzmy vzniká vnútorné krvácanie a príznaky vyplývajú zo šoku zo straty krvi.

Príznaky ruptúry aneuryzmy brušnej aorty:

• Náhla a intenzívna bolesť brucha alebo chrbta
• Bolesť vyžarujúca do chrbta a do nôh
• Potenie
• Závrat, točenie hlavy a zamdlievanie
• Vracanie
• Nízky tlak krvi
• Zrýchlený pulz
• Dýchavičnosť a sťažené dýchanie

Ďalšou, menej častou komplikáciou súvisiacou s aneuryzmou brušnej aorty je tvorba krvných zrazenín v mieste poškodenej cievnej steny. Tieto zrazeniny (tromby) sa môžu odtrhnúť a putovať do pľúc či do končatín a zabrániť správnej cirkulácii krvi do potrebných orgánov. Následkom toho je nedokrvenie (ischémia), najčastejšie nôh, prstov na nohách, obličiek a orgánov v brušnej dutine.

Ako prebieha vyšetrenie u lekára a čo môžem pred ním urobiť?

Ak si myslíte, že máte aneuryzmu brušnej aorty, alebo máte strach, pretože sa vyskytuje vo vašej rodine, dohodnite si návštevu lekára. Pri skorej diagnóze sú liečebné metódy jednoduchšie a účinnejšie. Váš lekár vám určite položí nasledovné otázky, preto je vhodné dopredu si rozmyslieť odpoveď, aby ste na nič nezabudli.

• Kedy sa objavili prvé príznaky?
• Ako by ste popísali intenzitu vašich príznakov?
• Má alebo mal niekto vo vašej rodine aneuryzmu?
• Fajčíte alebo ste fajčili v minulosti?
• Kedy a pri akých príležitostiach sa vaše príznaky zlepšujú?
• Kedy a pri akých príležitostiach sa vaše príznaky zhoršujú?

Pred návštevou lekára si teda môžete odpovede na tieto otázky premyslieť. Taktiež si môžete napísať zoznam liekov, ktoré užívate alebo ste užívali, všetky príznaky, ktoré sa u vás objavili (aj také, o ktorých si myslíte, že nemajú s aneuryzmou nič spoločné), prekonané choroby, úrazy a operácie. Popýtajte sa v rodine, či niekto nemal aneuryzmu či inú srdcovo-cievnu chorobu. Taktiež by ste si mali napísať zoznam otázok, ktoré vás ohľadom tejto choroby zaujímajú (napr.: Mám obmedziť fyzickú aktivitu a šport? Majú sa dať vyšetriť aj rodinní príslušníci? Máte nejaké letáky o tejto chorobe? Ako ma budete liečiť?) U lekára si často ľudia na všetko nespomenú.

Dá sa vzniku aneuryzmy a jej ruptúre nejako zabrániť?

Môžete eliminovať niektoré rizikové faktory. Nikdy nie je neskoro začať zdravšie žiť. Môžete prestať fajčiť, začať sa viac hýbať a športovať, jesť zdravé jedlá bez vysokého obsahu cholesterolu, a podobne. Tieto opatrenia vám môžu pomôcť aj vtedy, keď už aneuryzmu máte – aby sa viac nezhoršila.

Diagnóza aneuryzmy brušnej aorty

Aneuryzma brušnej aorty sa často nájde pri rutinnom lekárskom vyšetrení. Lekár si môže niekedy všimnúť pulzujúcu hrčku okolo pupka. Aneuryzmy sa ďalej náhodne zistia pri rentgene hrudníka a ultrazvuku brucha, často pri vyšetrení na úplne iné choroby.

Diagnóza aneuryzmy brušnej aorty sa zakladá na potvrdení špecializovaným vyšetrením:

• Ultrazvukové vyšetrenie brušnej dutiny. Pri ultrazvukovom (sonografickom) vyšetrení sa nemusíte vôbec báť. Ľahnete si a lekár vám na brucho aplikuje mierne studený gél, ktorý zabezpečí bezchybné doliehanie ultrazvukového prístroja na vašu pokožku. Následne vám bude prechádzať ultrazvukovou hlavicou po bruchu, kým na monitore bude sledovať obraz brušnej aorty.
• Počítačová tomografia (CT). CT je ďalšie bezbolestné vyšetrenie, ktoré pomôže odhaliť aneuryzmu brušnej aorty. Toto vyšetrenie trvá asi 10-20 minút, počas ktorých budete nehybne ležať na CT-stolčeku v takzvanom „tuneli“, kde sa okolo vás bude pohybovať prstenec vysielajúci rentgenové žiarenie. Detektory toto žiarenie po prechode vaším telom zachytia a premenia na elektrické signály, po spracovaní ktorých sa zhotoví CT-obraz.
• Magnetická rezonancia (MRI). Magnetická rezonancia je tiež bezbolestná zobrazovacia metóda. MR prístroj vyzerá veľmi podobne ako CT, ale namiesto rentgenového žiarenia využíva magnetické vlastnosti buniek vášho tela, preto je ešte výhodnejšia, ale zároveň aj omnoho drahšia a čakacie lehoty na MR vyšetrenie sú dlhé.

Ako sa lieči aneuryzma brušnej aorty?

Terapia sa volí podľa charakteru aneuryzmy.

Malá aneuryzma

Ak má vaša aneuryzma priemer do 4 cm a vy netrpíte žiadnymi príznakmi, odporúčaný postup je nič nerobiť, čakať a aneuryzmu v pravidelných intervaloch kontrolovať. V týchto prípadoch totižto riziká chirugickej liečby prevýšia riziko ruptúry. Ak váš lekár zvolí tento postup, budete musieť chodiť každých dvanásť mesiacov na ultrazvukové vyšetrenie. Taktiež musíte oznámiť lekárovi, ak sa u vás objaví bolesť brucha či chrbta. Zvyčajne to znamená, že sa aneuryzma zhoršila.

Stredne veľká aneuryzma

Stredne veľká aneuryzma má priemer od 4 do 5.3 cm. Správanie takejto aneuryzmy je už ťažšie odhadnúť, a preto už chirurgická liečba pripadá do úvahy. Porozprávajte sa s lekárom o pozitívach a negatívach chirurgickej liečby a pasívneho pozorovania aneuryzmy.

Veľká, rýchlo rastúca a prasknutá aneuryzma

Ak je vaša aneuryzma v priemere väčšia ako 5.6 cm alebo rastie rýchlosťou 0.5 a viac centimetrov za mesiac, pravdepodobne absolvujete operáciu.

V súčasnosti sa používajú dve operačné techniky.

Otvorený chirurgický zákrok zahŕňa odstránenie poškodenej časti aorty a jej nahradenie trubičkou zo syntetického materiálu. Po tomto type operácie budete potrebovať asi jeden mesiac na úplné zotavenie.

Zavedenie endovaskulárneho stentu je, naopak, menej invazívny zákrok. Endovaskulárny stent je kovová výstuž tepny so sieťovou elastickou štruktúrou, ktorá stabilizuje stenu cievy. Chirurgovia vám ho zavedú pomocou katétra, čo je tenká rúrka, cez stehennú tepnu až do aorty do miesta aneuryzmy. Endovaskulárny stent tak zabráni prasknutiu aneuryzmy. Pacient sa po zavedení stentu veľmi rýchlo zotaví, ale nasledovné kontroly sú oveľa častejšie, pretože stent nie je až taký spoľahlivý. Po zavedení stentu budete chodiť na ultrazvukové kontroly najprv dvakrát do roka, a potom už len raz za dvanásť mesiacov. Priemerná dĺžka života po absolvovaní jednotlivých chirugických zákrokov je rovnaká. Voľba vhodnej operácie závisí od mnohých faktorov ako je umiestnenie aneuryzmy, vek pacienta, stav obličiek a iné rizikové faktory súvisiace s chirurgickou liečbou.