Diagnostický test CRP: čo to je a na čo slúži

CRP je proteín (bielkovina), ktorý sa tvorí v pečeni. Jeho hladina v krvi sa zvyšuje pri zápalových ochoreniach. To sa s výhodou terapeuticky využíva pri posudzovaní nutnosti nasadenia antibiotík. V tomto článku si popíšeme krvné testy, ktoré sa robia za účelom stanovenia hodnoty CRP (C-reaktívneho proteínu) v krvi.

Ako sa robí diagnostický test na CRP?

Aby bolo možné stanoviť hladinu C-reaktívneho proteínu v krvi, je potrebné odobrať krv. Krv sa zvyčajne odoberá zo žily. Dnes už existujú aj prístroje, ktoré dokážu stanoviť hladinu C-reaktívneho proteínu z kvapky odobratej krvi, ktorá sa nasaje do malej sterilnej pipety a následne vloží do prístroja, ktorý zmeria hladinu CRP. Vďaka tomu je toto vyšetrenie pre pacienta menej zaťažujúce než klasický odber žilnej krvi.

Ako sa pripraviť na vyšetrenie CRP?

Vzhľadom na to, že ide o obyčajný odber krvi, nie je nutná žiadna zvláštna príprava. Pacientovi je krv odobratá priamo v ordinácii praktického lekára alebo v nemocnici a výsledok je známy v priebehu niekoľkých minút.

Bolí odber krvi pre vyšetrenie CRP?

Pokiaľ ide o klasický odber žilnej krvi, tak niektorí pacienti pri vpichu ihly môžu cítiť menšiu až strednú bolesť. U niektorých sa môže vyskytnúť podobný pocit, ako po uštipnutí osou alebo môžu pociťovať tlak v mieste vpichu. Po odbere krvi sa v mieste vpichu môže objaviť bodavá alebo pulzujúca bolesť, ktorá však rýchlo prejde. V prípade, že je na CRP test odoberaná iba kvapôčka krvi z prsta, pacient pocíti len ľahké pichnutie a prst môže chvíľku ľahko bolieť.

Prečo sa bežne vyšetrujú hladiny CRP?

Stanovenie hladiny C-reaktívneho proteínu v krvi sa vykonáva za účelom zistenia, či v tele neprebieha zápal. To znamená, že tento test dokáže odhaliť, či máte v tele zápal, ale nedokáže zistiť, kde presne prípadný zápal je. Lekár zvyčajne robí test na C-reaktívny proteín z nasledujúcich dôvodov:

• Aby zistil, či v tele máte bakteriálnu infekciu a mohol vám na základe výsledku testu predpísať antibiotiká. Toto je veľmi dôležité, najmä v dnešnej dobe, kedy dochádza k nadmernému užívaniu antibiotík a baktérie sa na ne potom stávajú rezistentnými (nereagujú na ne), čo vedie k ťažšiemu liečeniu infekcií s využitím moderných alebo takzvaných záložných antibiotík (to sú antibiotiká, ktoré majú k dispozícii zdravotnícke zariadenia iba na účely liečby nezvládnuteľných infekcií rezistentných kmeňov baktérií).
• Aby overil, či existujúce liečba na vaše ochorenie zaberá.
• Aby zistil, či u vás nedošlo k opätovnému prepuknutiu zápalových alebo autoimunitných ochorení (napríklad vaskulitída - zápal ciev).

Platí, že ak je hladina CRP zvýšená, prebieha niekde v tele zápal. Môže sa však stať, že budete mať v tele zápal a napriek tomu bude vaša hladina CRP normálna. To sa z neznámych dôvodov stáva u osôb trpiacich reumatoidnou artritídou alebo u pacientov s lupusom.

Existuje aj takzvaný hs-CRP test (stanovenie hladiny C-reaktívneho proteínu s vysokou citlivosťou), ktorý sa používa na stanovenie rizika srdcových ochorení u pacientov. Rad lekárov považuje vysokú hladinu CRP v krvi za stav, keď pre daného pacienta existuje zvýšené riziko vzniku srdcového ochorenia. Avšak doteraz nie je známe, či zvýšená hladina CRP je sama o sebe príznakom kardiovaskulárneho ochorenia alebo či len hrá úlohu pri jeho neskoršom vzniku.

Normálne hodnoty C-reaktívneho proteínu v krvi

Každé laboratórium má svoje kritériá pre stanovenie normálnych a abnormálnych hodnôt CRP. Zvyčajne platí, že ak v tele nemáte zápal, nebudete mať merateľnú hladinu CRP v krvi. Avšak hodnoty do 5,0 mg / liter sú považované za normálne. V prípade hladiny CRP v rozmedzí od 5 do 30 mg / liter ide zvyčajne o vírusovú infekciu (na tú sa nepredpisujú antibiotiká, pretože na ňu nezaberajú) a v prípade, že vyjde hodnota CRP nad 30 mg / liter s najväčšou pravdepodobnosťou ide o bakteriálnu infekciu (niekedy sa uvádza, že hodnoty C-reaktívneho proteínu v rozmedzí 30 - 40 mg / liter sú neurčité a o bakteriálnej infekcii je možné s istotou hovoriť až pri hodnotách nad 40 mg / liter).

V prípade vysoko citlivého testu hs-CRP na účely rizika kardiovaskulárnych ochorení, uvádza Americká asociácia pre ochorenia srdca nasledujúce rozmedzie:

• V prípade, že je koncentrácia hs-CRP vo vašej krvi menšia ako 1 mg / liter, máte malé riziko kardiovaskulárnych ochorení;
• V prípade, že sa koncentrácia hs-CRP vo vašej krvi pohybuje v rozmedzí 1 až 3 mg / liter, máte stredné(priemerné) riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení;
• V prípade, že je koncentrácia hs-CRP vo vašej krvi vyššia ako 3 mg / liter, je u vás vysoké riziko kardiovaskulárnych ochorení;

Pretože sa systémy a hodnoty používané jednotlivými laboratóriami líšia, berte vyššie uvedené parametre ako orientačné a vždy sa poraďte s vaším lekárom, ktorý vám vaše výsledky bude schopný vysvetliť.

Čo znamená zvýšená (abnormálna) hladina CRP

Pozitívny výsledok testu na CRP znamená, že vo vašom tele prebieha zápal. To môže mať niekoľko rôznych príčin, okrem iného napríklad: infekčné vírusové alebo bakteriálne ochorenie, zápalové autoimunitné ochorenie čriev, infarkt myokardu, rakovina, lupus, pneumokokový zápal pľúc, reumatoidná artritída, tuberkulóza, reumatická horúčka, apod. Pozitívna (zvýšená) hladina CRP sa vyskytuje aj v druhej polovici tehotenstva alebo u pacientok užívajúcich hormonálnu antikoncepciu.

Hradí vyšetrenie CRP zdravotná poisťovňa?

Klasický laboratórny test na CRP je zdravotnými poisťovňami hradený, ak sa robí priamo vrámci odberu krvi zo žily. U rýchlych testov CRP (z kvapôčok krvi), ktorým sa hovorí POCT testy, ich štandardne poisťovňa nehradí, ak váš praktický lekár nemá hradenie týchto testov s vašou poisťovňou dohodnuté na základe uzatvorenej zmluvy. Opýtajte sa vždy vášho lekára, či budete CRP test hradiť alebo nie. Cena jedného testu by nemala prekročiť 7-10 eur.

Existujú tiež CRP diagnostické testy na domáce použitie. Ich spoľahlivosť je rôzna a dajú sa v lekárni zaobstarať za cenu od 5 eur (za 10 testov).

Riziká spojené s CRP diagnostickými testami

Meranie hladiny CRP sa vykonáva z krvi, odobratej buď zo žily, alebo z kapiláry (kvapôčková metóda). Riziká spojené s týmito metódami sú veľmi malé, pretože tieto zákroky sa vykonávajú rutinne a lekári a sestry ich väčšinou dokonale ovládajú. Napriek tomu môže zriedkavo dôjsť k vzniku modriny, (v prípade prepichnutia žily a vyliatia jej obsahu do podkožia), prípadne k zaneseniu infekcie do krvi. Niektorým pacientom sa pri odbere krvi môže točiť hlava alebo môžu stratiť vedomie. Všetky tieto stavy sú však veľmi zriedkavé a ich liečba je väčšinou bezproblémová. CRP testu sa tak nie je potrebné báť.