Agorafóbia

Agorafóbia je veľmi silný strach z verejných priestranstiev, z ktorých by bolo ťažké odísť, utiecť. Pacienti mávajú tendenciu vyhýbať sa takýmto miestam a často si netrúfajú opustiť svoj domov. Agorafóbia pacientovi veľmi sťažuje život. Vhodná terapia môže v mnohých prípadoch pomôcť fóbiu veľmi dobre zvládnuť. V liečbe sa využíva kognitívne behaviorálna terapia a užívanie liekov, obvykle antidepresív typu SSRI (inhibítory spätného vychytávania serotonínu).

Čo je agorafóbia?

Mnoho ľudí sa domnieva, že agorafóbia znamená strach z verejných miest a otvorených priestorov. Ide však o oveľa komplexnejší problém. Pacient, ktorý trpí agorafóbiou, máva strach z rôznych miest a situácií, ako napríklad:

• Nakupovanie v obchodoch, strach z davov a verejných miest.
• Cestovanie vlakom, autobusom, lietadlom.
• Jazda vo výťahu.
• Kiná, reštaurácie a ďalšie miesta, z ktorých je ťažké utiecť.
• Pobyt kdekoľvek ďaleko od domova.

Všetky ťažkosti pochádzajú z jednej základnej fóbie - strachu z pobytu na miestach, kam by sa nedostala pomoc alebo z miest, odkiaľ by bolo ťažké utiecť do bezpečia (zvyčajne do vlastného domova).Ak sa pacient dostane do situácie, ktorá v ňom vyvoláva úzkosť a strach, má veľmi silné nutkanie z miesta utiecť. Úzkosť býva sprevádzaná symptómami, ako napríklad:

• zrýchlená srdcová frekvencia
• búšenie srdca (palpitácie)
• tras (tremor)
• potenie
• sucho v ústach
• nevoľnosť
• bolesti na hrudi
• bolesti hlavy
• bolesť zubov
• zrýchlené dýchanie

Pacient môže mať až panickú ataku (je rozdiel medzi panickou atakou a panickou poruchou). Niekedy už len predstava cesty na verejné miesta môže u pacienta vyvolať úzkosť.

Závažnosť agorafóbie je individuálne veľmi odlišná. Niektorí pacienti sú bez väčších ťažkostí schopní opustiť domov a odísť do známeho prostredia. Niektorí sú v sprievode príbuzných alebo priateľov schopní cestovať autobusmi, vlakmi atď. bez toho, aby cítili úzkosť. Väčšinou mávajú obdobia, kedy sa ich ochorenie zmierni a naopak. Avšak v mnohých prípadoch pacienti zostávajú zatvorení väčšinu času doma, aby predišli pocitom úzkosti. Pokiaľ sa ale dlhodobo vyhýbajú stresovým situáciám, môže to často spôsobiť, že ich strach ešte zosilnie a problémy sa tým ešte prehlbujú. Agorafóbia teda pacienta obmedzuje v každodenných činnostiach a výrazne narušuje bežný život.

Kto trpí agorafóbiou?

Agorafóbia sa typicky objavuje medzi 25. a 35. rokom veku, a ak nie je liečená, stáva sa pre pacienta celoživotným problémom. Občas sa môže vyskytnúť u mladších aj starších pacientov ako vymedzuje uvedený interval. Ochorenie postihuje dvakrát častejšie ženy ako mužov.

Agorafóbia a panická porucha

Veľa pacientov (nie všetci), ktorí trpia agorafóbiou, majú zároveň aj ochorenie zvané panická porucha. To nie je to isté ako panická ataka, aj keď s ňou súvisí. Stručne povedané - pacienti s panickou poruchou mávajú občas panickú ataku, ktorá väčšinou prichádza náhle. Panická ataka je závažný a náhle nastupujúci pocit úzkosti a strachu. Pacient s panickou poruchou môže mať obavy z možnej panickej ataky na verejných miestach, ktoré sú uzavreté, nie je z nich ľahký únik, alebo v miestach, kam by sa v prípade potreby nemohla dostať pomoc. V tom prípade existuje riziko rozvoja agorafóbie - strachu z pobytu na vyššie menovaných miestach - v tomto prípade sa agorafóbia rozvíja na podklade panickej poruchy.

Ako môžeme agorafóbiu diagnostikovať?

Pravdepodobnosť, že trpíte agorafóbiou, je vysoká v týchto prípadoch:

• Vyhýbate sa situáciám, ktoré vo vás vyvolávajú úzkosť a strach, ako napríklad vychádzaniu z domu a pohybovaniu sa na verejných miestach a otvorených priestranstvách.
• Vaše symptómy sú spôsobené úzkosťou a nemajú vzťah k žiadnemu inému ochoreniu, ako napríklad depresiám.
• Cítite úzkosť v najmenej dvoch z nasledujúcich situácií: prítomnosť v dave ľudí, verejné miesta, cestovanie bez sprievodu alebo pri pobyte mimo domova.

Aké sú liečebné možnosti?

KBT (kognitívne -behaviorálna terapia)

Pomáha zmeniť spôsob myslenia, zvládnuť svoje pocity a ovplyvniť správanie. Jedná sa o užitočnú liečbu pri mnohých psychických ťažkostiach vrátane fóbií. Kognitívna terapia je založená na myšlienke, že určitý spôsob myslenia môže spustiť niektoré psychické zdravotné ťažkosti ako úzkosti, depresie, fóbie. Terapeut vám môže pomôcť porozumieť súčasným myšlienkovým pochodom. Dôležité je najmä odhaliť nepríjemné a chybné myšlienky, ktoré môžu u pacienta vyvolávať úzkosti. Cieľom je zmeniť spôsob pacientovho myslenia, naučiť ho, ako sa myšlienkam vyvolávajúcim úzkosti vyhnúť. Pacientovi môže terapia pomôcť získať na situáciu reálny náhľad a je tak pre neho veľmi prospešná.

Behaviorálna terapia by mala viesť k zmene správania, ktorá pacientovi pomôže v každodennom živote. V rámci terapie je používaných mnoho techník, voľba konkrétnej z nich závisí od pacientovho stavu a ďalších okolností. Terapeut sa snaží pacienta postupne vystavovať situáciám, ktoré v ňom vyvolávajú strach a úzkosti. Prvým krokom môže byť len veľmi krátka prechádzka s terapeutom, ktorý poskytuje pacientovi rady a podporu. Neskôr sa môžu prechádzky predlžovať (ak to pacient zvládne), alebo pacient podstúpi jazdu autobusom či nakupovanie. Terapeut ho učí, ako kontrolovať svoju úzkosť, keď sa dostanú do obávaných miest a situácií, napríklad pomocou hlbokého dýchania. Tento typ behaviorálnej terapie sa nazýva expozičná terapia - princípom je postupné častejšie a intenzívnejšie vystavovanie pacienta situáciám, ktorých sa obáva, a nácvik, ako si s nimi poradiť.

Kognitívne -behaviorálna terapia sa snaží zmeniť pacientovo uvažovanie aj správanie. KBT zvyčajne prebieha zhruba 50 minút raz týždenne po mnoho týždňov. Pacient sa na nej musí aktívne zúčastňovať a medzi jednotlivými sedeniami dostáva domáce úlohy - napríklad si má zaznamenávať svoje myšlienky, ktoré sa objavia pri úzkostiach.

Poznámka: Na rozdiel od iných foriem psychoterapie, KBT sa nezaoberá udalosťami z pacientovej minulosti. Cieľom KBT je riešiť iba pacientove aktuálne myšlienkové procesy a správanie. KBT má zvyčajne veľmi dobré výsledky u mnohých fóbií, ale nie vždy pacientom vyhovuje. Viac informácií o kognitívne behaviorálnej terapii nájdete v samostatnom článku.

Antidepresíva

Antidepresíva sú lieky, ktoré sa bežne používajú na liečbu depresií, ale tiež pomáhajú mierniť príznaky fóbií, keď pacient žiadne depresie nemá. Mechanizmom účinku je interferencia s chemickými látkami, ktoré sa nachádzajú v mozgu (neurotransmitery) - napríklad serotonín - ktoré môžu byť príčinou vzniku úzkosti. Antidepresíva však nezačínajú pôsobiť ihneď po nasadení liečby, trvá 2-4 týždne, kým sa dostaví efekt. Častým problémom je, že pacienti prestanú lieky po krátkej dobe užívať, pretože majú pocit, že liečba nemá žiadny efekt. Vždy je nutné pacientovi vysvetliť, že efekt sa dostaví za dlhší čas. Antidepresíva nemajú sedatívne účinky a zvyčajne nie sú návykové. Existuje mnoho typov a každý má svoje výhody aj nevýhody. Líšia sa napríklad možnými nežiaducimi účinkami. Jedny z najbežnejšie používaných antidepresív pri úzkostiach a fóbiách sú SSRI - inhibítory spätného vychytávania serotonínu.

Poznámka: po prvom užití antidepresív môžu byť niekoľko dní úzkosti aj ďalšie symptómy výraznejšie až do doby, než liečba začne pôsobiť. Kombinácia KBT a antidepresív SSRI máva v mnohých prípadoch oveľa lepší efekt než len samotná medikamentózna terapia.

Kde hľadať pomoc na Slovensku

Psychoterapeuté so špecializáciou na kognitívno behaviorálnej terapii - zoznam tu.