Sivý zákal: príčiny, príznaky, diagnostika a liečba

4. mája 2014, 22:14

Očná šošovka je normálne číra. Ak dôjde k jej zakaleniu, označujeme tento stav ako sivý zákal - kataraktu. Prevalencia (pomer počtu chorých k počtu obyvateľov) dramaticky stúpa s vekom.

Typicky sa objavuje nasledovne:

  • Očná šošovka elipsovitej štruktúry je umiestnená za zrenicou a normálne je priehľadná. Jej funkciou je sústreďovať svetelné lúče do obrazu na sietnici (tkanivo citlivé na svetlo na vnútornej ploche oka).
  • U mladých ľudí je šošovka elastická a ľahko dokáže meniť svoj tvar podľa potreby - ak potrebujeme zaostriť nablízko, dôjde k vyklenutiu šošovky a zvýši sa lámavosť lúčov, v prípade zaostrenia na diaľku sa šošovka sploští a uhol lomu svetelných lúčov sa zmenší
  • So stúpajúcim vekom, približne okolo 40 rokov, dochádza k biochemickým zmenám v proteínoch vnútri šošovky, ktoré spôsobia stratu elasticity. Tá je nasledovaná problémami s videním. Spôsobuje napríklad presbyopiu (stareckú vetchozrakosť - zlé videnie pri čítaní) alebo ďalekozrakosť, ktoré vyžadujú okuliare na čítanie takmer u každého človeka tohto veku.
  • U niektorých ľudí sa môžu proteíny v šošovke - najmä tie, ktoré nazývame alfa krystalíny - zhlukovať dohromady a spôsobiť zastretie šošovky, ktoré označujeme ako kataraktu. Strata zraku potom postupuje rýchlo.
  • V závislosti od hustoty zhlukov a ich umiestnenia, môže šedý zákal blokovať prechod svetla šošovkou úplne, alebo čiastočne zastierať obrazy na sietnici a spôsobovať tak zahmlené videnie.

Sivý zákal sa môže vytvoriť v ktorejkoľvek z troch častí šošovky. Podľa svojej lokalizácie sú jednotlivé katarakty pomenované:

  • Nukleárna (jadrová) katarakta: Zhluky sa tvoria v jadre šošovky. Je to najbežnejšia forma sivého zákalu, ktorá je spojená s procesom starnutia.
  • Kortikálna katarakta: Zhluky sa tvoria v kortexe - vonkajšia časť šošovky.
  • Maturitná katarakta: Zhluky sa tvoria v obale, ktorý obklopuje šošovku. Tento typ katarakty je frekventovanejší u ľudí s diabetom, ktorí sú obézni, alebo u ľudí, ktorí užívajú steroidy.

Príčiny sivého zákalu

Hoci vyšší vek je primárnym rizikovým faktorom sivého zákalu, vedci si stále nie sú istí presným biologickým mechanizmom, ktorý by viazal kataraktu na starnutie.

Voľné kyslíkové radikály (oxidanty) a glutatión

Vedci sa počas výskumu sivého zákalu zamerali napríklad na voľné kyslíkové radikály, ako hlavnú príčinu spôsobujúcu rozvoj katarakty. Voľné kyslíkové radikály spôsobujú poškodenie nasledujúcim spôsobom:

  • Voľné kyslíkové radikály (nazývané aj ako oxidanty) sú molekuly produkované chemickými procesmi v ľudskom tele. Toxíny, fajčenie, žiarenie, infekcie a mnoho ďalších faktorov môžu vytvoriť reakcie, ktoré produkujú masívne množstvo týchto voľných kyslíkových radikálov.
  • Ak sú oxidanty v tele vo veľkom množstve, tieto chemické reakcie môžu veľmi poškodiť takmer každú bunku v ľudskom tele. Dokonca môžu napáchať škody aj na genetickom materiále, ktorý je v bunkách uložený.
  • Sivý zákal je jeden z mnohých príkladov deštruktívnych zmien , ktoré sa môžu objaviť v súvislosti s nadprodukciou voľných kyslíkových radikálov, pravdepodobne ešte aj v súvislosti s deficitom dôležitého ochranného antioxidantu glutatiónu.
  • Glutatión je v oku obsiahnutý vo veľkom množstve a pomáha likvidovať voľné kyslíkové radikály. Jednou z teórií je , že u starnúceho oka je pre glutatión a iné ochranné antioxidanty ťažšie a ťažšie dostávať sa do jadra šošovky a tá tým pádom postráda svoje ochranné faktory, to ju robí zraniteľnou a podlieha tak oxidácii.

Radiácia a elektromagnetické vlny

Slnečné svetlo a ultrafialové žiarenie

Slnečné svetlo sa skladá z ultrafialových lúčov, ktoré prenikajú vrstvami kože. UVA aj UVB lúče môžu deštruktívne pôsobiť na šošovku a podporovať tak vznik sivého zákalu. Oči sú proti slnku chránené riasami a štruktúrami tváre (husté obočie, prominujúce lícne kosti a nadočnicové oblúky, nos). Pri dlhotrvajúcej expozícii slnečným lúčom však tieto obranné mechanizmy nie sú dostačujúce.

  • UVB lúče majú najkratšiu vlnovú dĺžku a primárne pôsobia na vonkajšiu kožnú vrstvu. Sú teda príčinou spálenia kože slnečnými lúčmi. Dlhotrvajúca expozícia očí UVB lúčom môže spôsobiť zmeny šošovky ako napríklad zmeny pigmentu, ktoré prispievajú ku vzniku sivého zákalu. (UVB lúče tiež hrajú úlohu vo vzniku makulárnej degenerácie, s vekom spojenej degeneratívnej choroby sietnice). Niektorí vedci tvrdia, že globálne otepľovanie a ozónova diera, ktoré spôsobujú vystavenie obyvateľstva vyššiemu množstvu UVB lúčov, vedú k väčšiemu nárastu ochorení sivého zákalu.
  • UVA lúče sú lúče s väčšou vlnovou dĺžkou. Prenikajú hlbšie a účinnejšie do vnútorných vrstiev kože a spôsobujú zhnednutie kože pri opaľovaní. Najväčším škodlivým faktorom UVA lúčov sa zdá byť podpora uvoľňovania oxidantov.
Radiačná liečba

Sivý zákal je bežným vedľajším účinkom celotelovej radiačnej liečby , ktorá sa využíva pri liečbe niektorých druhov nádorových ochorení.

Elektromagnetické vlny

Množia sa otázky, či je nejaké nebezpečenstvo v súvislosti so žiarením z počítačových obrazoviek. Doteraz nie sú žiadne štúdie, ktoré by preukázali spojitosť medzi sivým zákalom a častým a dlhým pozeraním do obrazovky. V každom prípade je ale bezpečnejšie sedieť vo vzdialenosti aspoň tridsať centimetrov od obrazovky.

Lieky

  • Kortikosteroidy - Ako jedna zo známych príčin vzniku šedého zákalu sa uvádza dlhodobá orálna liečba kortikosteroidmi. Hoci boli niektoré štúdie protichodné, ukázalo sa, že steroidy ako v inhalovanej podobe, tak aj vo forme nosových sprejov, riziko vzniku sivého zákalu zvyšujú. Zistenie, že inhalačné steroidy podnecujú vznik katarakty, je významné, pretože sú bežne užívané pacientmi s astmou, a používanie steroidov v spreji je u alergikov rastúci trend.
  • Ďalšie lieky spájané so vznikom katarakty:
    • Psoralens - skupina liečiv používaná spoločne so svetelnou terapiou na liečbu kožných ochorení ako je napríklad psoriáza (lupienka)
    • Antipsychotiká ako je napríklad chlórpromazín
    • Lieky na glaukóm (zelený zákal)
  • Mnoho ďalších druhov liečiv je čiastočne asociovaných so vznikom šedého zákalu, patrí medzi ne napríklad alopurinol, tamoxifén, amiodarón, tricyklické antidepresíva, diuretiká šetriace draslík (avšak nie iné diuretiká), thyroidné hormóny, tetracyklíny, sulfamidasa a mepacrin.
  • Statíny (lieky na zníženie cholesterolu) môžu znižovať riziko vzniku nukleárnej katarakty.

Glaukóm

Zelený zákal a jeho liečba , najmä niektoré lieky (predovšetkým miotiká - lieky vyvolávajúce miózu, tj. zúženie zrenice) a chirurgické zákroky sú veľkým rizikom pre vznik katarakty.

Lieky na zelený zákal, ktoré predstavujú riziko vzniku sivého zákalu, sú napríklad decamerium (Humorsol) , isoflurofát (Floropryl) a echothiofát (Phospholine).

Uveitída

Uveitída (zápal cievnatky) je zápal vo vnútri oka postihujúce uveu ( vysoko prekrvená vrstva oka ). Často je spôsobená autoimunitnými chorobami alebo reakciami. Nezriedka je príčina uveitídy neznáma. Zápal cievnatky je zriedkavé ochorenie, ktoré ale so sebou nesie vysoké riziko vzniku katarakty.

Príčiny sivého zákalu u detí

Zriedka, približne jedno z desiatich tisíc narodených detí, sa rodí so sivým zákalom (kongenitálna katarakta).

  • Vo vzniku kongenitálneho sivého zákalu hrajú často svoju úlohu dedičné poruchy. Katarakta je potom následkom vrodených abnormalít štruktúry alebo tvaru očnej šošovky, vrátane jej obalu (capsula). Svoju úlohu zrejme hrajú aj určité genetické faktory.
  • Infekcia počas tehotenstva tiež môže viesť ku kongenitálna katarakte.
  • Tehotné ženy, ktoré pijú alkohol alebo užívajú drogy, zvyšujú riziko vzniku sivého zákalu u svojho dieťaťa (spoločne s inými oveľa závažnejšími vrodenými vadami).

Príznaky

V prvých fázach ochorenia má sivý zákal len veľmi malý vplyv na kvalitu videnia. Ako ale choroba postupuje, symptómy sa stávajú výrazňajšími.

Príznaky môžu zahŕňať:

  • Zahmlené videnie, dvojité videnie (diplopia ) - oboje môže byť prvým príznakom
  • Obrazy môžu nadobúdať žlté odtiene (v dôsledku slabnutia farebnej vitality oka)
  • Zhoršenie schopnosti čítania kvôli zníženému kontrastu medzi písmenkami a ich pozadím
  • Zvýšená svetelná senzitivita môže spôsobovať problémy až neschopnosť šoférovania v noci (osvetlenie svetlometmi protiidúceho auta). Ľudia, ktorí majú difúzny sivý zákal zadnej steny šošovky, sú citliví najmä na oslnenie jasným svetlom, pretože toto svetlo má potom tendenciu rozptýliť sa v celej šošovke.
  • Vo veľmi pokročilých štádiách vyzerá zrenica, ktorá je za normálnych okolností čierna, mliečno alebo žlto. Pacientov zrak je zhoršený takým spôsobom, je že schopný rozoznať od seba iba svetlo a tmu.

Symptómy sa môžu líšiť v závislosti od miesta poškodenia šošovky.

Nukleárna katarakta

Sivý zákal jadra šošovky je najbežnejším a má spojitosť so starnutím.

Príznaky nukleárnej katarakty zahŕňajú:

  • Zahmlené videnie a zvyšujúcu sa svetloplachosť
  • Progresívnu krátkozrakosť a potrebu častých zmien očných okuliarov. Tento efekt môže dokonca zatieniť s vekom spojenú ďalekozrakosť a spôsobiť dokonca dočasné zlepšenie zraku u niektorých ľudí. Zlepšenie zmizne, keď sivý zákal dostatočne pokročí a problémy, ktoré spôsobuje, prekonajú súčasnú ďalekozrakosť. Nakoniec, postupným zhoršovaním sivého zákalu, pacientovmu zraku nepomôžu ani okuliare.

Kortikálna katarakta

Kortikálna katarakta sa zvyčajne rozvíja na vonkajšej časti kortexu (vonkajšia vrstva šošovky):

  • Na kvalitu zraku má spočiatku veľmi malý efekt.
  • Neznášanlivosť jasného osvetlenia sa môže vyvinúť s postupujúcim sivým zákalom, ktorý sa dostane do centra šošovky.
  • Problémy s videním do diaľky, citlivosťou na kontrast a na jasné svetlá sa môžu objaviť s postupne sa zhoršujúcim ochorením.

Maturitná katarakta

Maturitná katarakta sa typicky rozvíja v blízkosti centra alebo zadnej časti obalu obklopujúceho šošovku. Tento typ sivého zákalu často postupuje veľmi rýchlo. U mnohých pacientov sa problémy so zrakom, vrátane krátkozrakosti a neznášanlivosti ostrého svetla, vyvinú v priebehu niekoľkých mesiacov.

Prognóza

Niektoré sivé zákaly sa prestanú po dosiahnutí určitého bodu zhoršovať. Katarakta je nevratné ochorenie a človek môže ochorieť aj po eliminácii všetkých rizikových faktorov, ktoré by k jej vzniku mohli prispieť. Ak je rozsiahla a progresívna katarakta ponechaná bez liečby, môže mať za následok úplnú slepotu.

Sivý zákal je jedným z najčastejších dôvodov slepoty u ľudí nad 55 rokov. Napríklad len v Spojených štátoch trpí sivým zákalom najmenej jedného oka cez 20 miliónov ľudí. V roku 2020 sa očakáva, že počet ľudí trpiacich kataraktou v Amerike presiahne 30 miliónov.

Našťastie môže byť sivý zákal takmer vždy odstránený chirurgickou operáciou. Bohužiaľ sú ale operácie v niektorých častiach sveta nedostupné a veľkému počtu ľudí tak kvôli tomuto ochoreniu hrozí strata zraku. Snáď sa situácia postupne zlepší a kvalitná lekárska starostlivosť sa dostane aj pacientom z rozvojových krajín.

Vplyv na každodenné činnosti

Zhoršené videnie je na treťom mieste medzi dôvodmi zhoršenej kvality života starších ľudí (na prvých dvoch miestach sú artritída a srdcovocievne choroby). Niektorí ľudia, ktorí majú len malý sivý zákal, môžu vidieť dostatočne dobre okolo drobných zhlukov v šošovke, takže môžu viesť prakticky normálny život. Pokiaľ je ale sivý zákal v horšom štádiu, jeho vplyv na kvalitu zraku je nepopierateľný a pacient trpiaci týmto zákalom je v mnohých bežných denných činnostiach značne diskriminovaný.

Rizikové faktory

Za hlavný rizikový faktor vzniku sivého zákalu je považované starnutie. Medzi rizikové však môžeme zahrnúť aj mnohé iné faktory.

Vek

Takmer u každého, kto žije dostatočne dlho, sa vyvinie sivý zákal nejakej závažnosti. U niektorých ľudí sa katarakta objaví už v ich stredných rokoch (medzi štyridsiatym a päťdesiatym rokom života), ale tieto sivé zákaly bývajú spravidla veľmi malé. Sivé zákaly vyvinuté po šesťdesiatom roku života majú oveľa väčšiu tendenciu ovplyvňovať kvalitu zraku než tie, ktoré sa u pacientov objavia v nižšom veku. Takmer polovica ľudí nad 75 rokov trpí sivým zákalom.

Pohlavie

Vyššie riziko sivého zákalu majú ženy.

Dedičnosť

Sivý zákal sa veľmi často objavuje v priebehu generácií, určitý vplyv dedičnosti je teda zrejmý.

Rasa a etnická príslušnosť

Afro- Američania majú približne dvojnásobné riziko vzniku sivého zákalu než belosi . Tento rozdiel môže byť spôsobený inými ochoreniami, najmä diabetom. Afro - Američania tiež oveľa častejšie v dôsledku sivého zákalu oslepnú, to je ale pravdepodobne spôsobené skôr nedostatkom kvalitnej lekárskej starostlivosti, ako genetickými vplyvmi.

Tiež Hispánci sú veľmi ohrození vznikom sivého zákalu. Katarakta je dokonca medzi hispáncami hlavným dôvodom zrakových problémov.

Diabetes a iné ochorenia

Ľudia s určitými chorobami, najmä s diabetom, majú vyššie riziko vzniku sivého zákalu a to či už kvôli priamemu efektu choroby, jej liečbe, či obom.

Diabetes

Ľudia s cukrovkou prvého alebo druhého typu majú veľmi vysoké riziko, že sa u nich objaví sivý zákal a to už v mladšom veku. Majú tiež vyššie riziko vzniku nukleárnej katarakty než ľudia, ktorí cukrovkou netrpia. Sivý zákal je významne spojený s vysokou hladinou cukru v krvi (hyperglykémia). Katarakta u ľudí trpiacich diabetom je preto niekedy nazývaná " cukrová katarakta ".

Autoimunitné choroby, choroby vyžadujúce liečbu steroidmi

Ochorenia, ktoré vyžadujú liečbu steroidmi, predstavujú vysoké riziko pre vznik sivého zákalu. Mnohé z týchto chorôb sú autoimunitné ochorenia vrátane reumatoidnej artritídy, psoriázy, roztrúsenej sklerózy, systémového lupus erythematosus a ďalších.

Očné choroby

Ľudia, ktorí trpia krátkozrakosťou (myopia) majú tiež vyššie riziko vzniku sivého zákalu. Zranenie oka (ako pichnutie, porezanie) alebo infekcie oka môžu tiež riziko zvýšiť. Rovnako aj predchádzajúce očné operácie.

Obezita

Obezita môže byť tiež rizikovým faktorom.

Nadmerné slnečné žiarenie

Expozícia ultrafialovému žiareniu slnečných lúčov zvyšuje riziko katarakty, obzvlášť nukleárnej. Toto riziko môže byť ešte vyššie u ľudí , ktorí sa nadmerne vystavovali slnečnému žiareniu v mladom veku. Ľudia, súčasťou povolania ktorých je dlhodobá expozícia slnečnému svitu, majú teda vyššie riziko vzniku sivého zákalu.

Fajčenie a alkohol

Fajčenie balíčka cigariet denne môže riziko sivého zákalu až zdvojnásobiť. Fajčiari si tak zvyšujú pravdepodobnosť ochorenia kataraktou v jadrovej oblasti šošovky, ktorá zhoršuje zrakovú schopnosť viac ako postihnutie šošovky v iných častiach.

Ťažkí chronickí alkoholici si zvyšujú riziko vzniku mnohých očných ochorení, sivý zákal nevynímajúc.

Faktory životného prostredia

Medzi rizikové faktory sivého zákalu patrí napríklad dlhodobá expozícia olovu. Akumulácie zlata alebo medi v organizme je tiež považovaná za rizikový faktor, rovnako ako dlhodobá expozícia ionizujúcemu žiareniu.

Prevencia

Hoci sivému zákalu nemožno prevenciou úplne predísť, môžeme dodržiavaním určitých preventívnych opatrení jeho vznik aspoň oddialiť. Prestať fajčiť, vyhýbať sa nadmernému vystavovaniu sa slnečnému žiareniu, veľkému množstvo alkoholu sú dôležité faktory prevencie, rovnako ako obsiahnuť v jedálničku veľa čerstvého ovocia a zeleniny.

Neexistuje žiadny dôkaz o tom, či používanie očných kvapiek alebo olejčekov, alebo rôzne očné cvičenia môžu mať vplyv na začiatok katarakty.

Vyhýbanie sa ultrafialovému žiareniu

Najjednoduchší a zároveň najefektívnejší spôsob ochrany pred ultrafialovým žiarením je nevystavovať sa slnečným lúčom. Nosiť pokrývku hlavy, a to hlavne, keď je slnečné žiarenie najintenzívnejšie (od 10 hodiny ráno do 3 hodín popoludní). Široký klobúk môže významne znížiť expozíciu očí UV žiareniu. Pretože slnečné lúče sa veľmi odrážajú, sedenie v tieni alebo pod slnečníkom (bez ochranných prvkov) nezaručuje ochranu.

Poznámka: Vyhýbanie sa slnku by nemalo byť brané do extrémov. Slnečný svit je potrebný. Mierne vystavovanie slnečnému svitu poskytuje dôležitý zdroj vitamínu D , ktorý je nevyhnutný napríklad pre zdravé kosti.

Slnečné okuliare

Ochranné okuliare nemusia byť extrémne drahé. Je dôležité vybrať si slnečné okuliare, ktoré budú zabraňovať preniknutiu aspoň 99 % UVB lúčov a 95 % UVA lúčov.

Výživa

Nie je úplne jasné, či výživa zohráva podstatnú úlohu vo vzniku sivého zákalu. Tmavo sfarbené (zelená, červená, fialová a žltá) ovocie a zelenina majú väčšinou väčšie množstvo dôležitých rastlinných ochranných faktorov, ktoré môžu byť spojené s nižším rizikom vzniku sivého zákalu.

V analýze výživových prvkov sa vedci zamerali na antioxidanty a karotenoidy.

Štúdie nepreukázali, či antioxidantové vitamínové doplnky (ako vitamíny C a E) pomáhajú v prevencii katarakty. Ovocie a zelenina obsahujúce tieto vitamíny sú ale veľmi dôležité pre celkové zdravie ľudského organizmu.

Luteín a zeaxantín sú dva karotenoidy, ktoré boli v spojitosti s prevenciou sivého zákalu najviac študované. Luteín a zeaxantín sa vyskytujú v očnej šošovke . Niektoré štúdie ukazujú , že na karotenoidy bohaté potraviny (ako napríklad tmavo zelená listová zelenina) môžu pomôcť spomaliť procesy starnutia v oku a chrániť tak pred sivým zákalom. Bohužiaľ ale nie je dostatok dôkazov na to, aby mohlo byť povedané, že užívanie potravinových doplnkov obsahujúcich tieto karotenoidy, znižuje riziko vzniku katarakty.

Diagnóza

Podozrenie na sedý zákal môžu vyšetriť buď oftalmológ, alebo optometrista. Na liečbu sivého zákalu je ale kvalifikovaný iba oftalmológ.

Oftalmológ je doktor, ktorý sa špecializuje na lekársku a chirurgickú starostlivosť o oči. Optometrista je zdravotnícky pracovník, ktorý sa špecializuje na vyšetrenie zraku a aplikáciu očných šošoviek, nevykonáva ale chirurgické výkony.

Diagnostické testy

Očný lekár môže vyšetriť zahmlené oblasti očnej šošovky priamym fyzikálnym vyšetrením, dokonca ešte pred tým, než dôjde k zhoršeniu zraku v dôsledku sivého zákalu. Špeciálne kamery môžu merať hustotu očnej šošovky, ďalej môže vykonávať množstvo rôznych zrakových testov.

Snellenove tabuľky (optotypy): Na zistenie , ako čisto dokáže pacient vlastne vidieť , sa používa Snellenova tabuľka s radom písmen v znižujúcich sa veľkostiach, ktoré pacient číta z určitej vzdialenosti so zakrytým jedným okom. Množstvo iných testov môže byť použitých na diagnózu sivého zákalu či na rozhodnutie, či je potrebný chirurgický zásah.

Test podobný Snellenovej tabuľke, ktorý má rovnaké veľkosti písmeniek, ale líšia sa v kontraste písmen a pozadia, sa používa na testovanie vnímavosti kontrastu.

Senzitivita na prudké svetloJe testovaná tým, že pacient číta tabuľu s písmenkami dvakrát, raz bez jasného svetla.

Test makulárnej funkcie, ktorý hodnotí ostrosť zrakového centra , môže oftalmológovi pomôcť i odhadnúť očakávané zlepšenie po operácii.

Pacienti s inými očnými chorobami môžu potrebovať aj iné predoperačné testy.

Hoci očné testy pomáhajú diagnostikovať a potvrdiť ochorenie sivým zákalom, výsledky nie vždy reflektujú kvalitu života a ako efektívne môžu ľudia fungovať v bežnom živote:

  • Niektorí ľudia so sivým zákalom majú chabé výsledky v očných testoch, hoci sa im ešte neobjavili žiadne problémy s bežnými dennými činnosťami
  • Iní majú výsledky v testoch výborné, hoci ich zrak je natoľko zlý, že im bráni v bežných denných činnostiach, napríklad v riadení automobilu.

Liečba

Hoci chirurgický zásah je jediným riešením sivého zákalu, takmer nikdy nie je jeho potreba akútna. Väčšina sivých zákalov nespôsobuje iné problémy ako zhoršenie zrakových schopností, takže odloženie operácie pacienta vo väčšine prípadov nijako nepoškodí.

Skorý sivý zákal môže byť objavený napríklad v nasledujúcich prípadoch:

  • Používanie silnejších očných okuliarov alebo kontaktných šošoviek
  • Používanie lupy počas čítania
  • Potreba väčšieho osvetlenia
  • Lieky, ktoré rozširujú zrenicu (toto môže pomôcť pacientom s kapsulárnou kataraktou, problémom tu ale môže byť väčšia senzibilita k jasným svetlám)

Progresia katarakty

Pacienti a ich rodiny majú väčšinou dostatok času na detailné rozobratie a zváženie možností, ktoré môžu prebrať s oftalmológom. Nie je žiadna ustálená frekvencia , s ktorou katarakta progreduje:

  • Niektorý sivý zákal sa vyvinie do určitého stupňa postihnutia a ďalej už nepostupuje
  • Aj keď katarakta postupuje, môže trvať roky, než dôjde k viditeľnému zhoršeniu zrakových schopností
  • Len veľmi zriedka potrebujú ľudia okamžitý chirurgický zásah.

Chirurgická liečba

Všetky spôsoby chirurgickej liečby sivého zákalu zahŕňajú odstránenie kataraktou postihnutej šošovky a jej nahradenie šošovkou umelou.

Obvyklý postup operácie:

  • Chirurg urobí malý rez
  • Uplatňuje úzku sondu, ktorá prenáša ultrazvuk, na rozbitie postihnutej šošovky na malé fragmenty
  • Malé časti šošovky sú vysaté z oka
  • Náhradná šošovka je potom vložená do kapsuly, kde bola šošovka pôvodná. Vo väčšine prípadov je to vnútroočná šošovka, ktorá je ohybná a je zavedená do oka v pôvodnom malom reze.
  • Pretože rez je zvyčajne veľmi malý, nie je potrebné žiadne šitie.

Šitie je potrebné v prípade, že počas operácie dôjde k natrhnutiu alebo rozšíreniu pôvodného rezu, alebo ak chirurg vkladá rigidnú šošovku, ktorá potrebuje väčší vstupný otvor. Tento druh operácie vyžaduje iba lokálnu anestéziu.

Nové metódy lokálnej anestézie so sebou nesú ešte menej komplikácií. Väčšina týchto operácií trvá približne 15 minút, potom je pacient na pooperačnom lôžku približne hodinu.

Po operácii je potrebné počítať s ľahkým diskomfortom, zraková rehabilitácia trvá približne jeden až tri týždne.

Komplikácie chirurgickej liečby sivého zákalu

Operácia sivého zákalu je jednou z najbezpečnejších chirurgických operácií. Väčšina komplikácií , keď už sa objavia , nie sú závažné . Medzi komplikácie chirurgickej liečby môžeme zaradiť:

  • Opuch operovaného oka
  • Zápal - napríklad v prípade, že materiál, z ktorého je umelá šošovka vyrobená, spôsobí u pacienta imunitnú reakciu
  • Oddelenie sietnice - v zriedkavých prípadoch sa môže sietnice v zadnej časti oka oddeliť. Riziko je veľmi nízke (0,1%)
  • Atónia (strata svalového tonu, ktorá v tomto prípade môže viesť k zvýšenej senzibilite k jasnému, ostrému osvetleniu)
  • Glaukóm (zelený zákal). Zelený zákal je očné ochorenie, pri ktorom sa nebezpečne zvyšuje tlak vnútroočnej tekutiny. Riziko vzniku glaukómu je veľmi nízke , pacienti by sa ale určite mali po operácii vyhnúť aktivitám, ktoré vnútroočný tlak zvyšujú
  • Infekcia
  • Krvácanie
Pomohol vám tento článok? Chcete nás podporiť, aby sme mohli písať viac takýchto článkov?
Zdieľať článok
Meno autora: MUDr. Michal Vilímovský (SK)
Vzdelanie: lekár
Dátum vydania: 4. mája 2014, 22:14
Dátum plánovanej revízie: 4. mája 2016, 22:14
Na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti využívame cookies. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií