Sarkoidóza: príznaky, diagnostika a liečba

Sarkoidóza je ochorenie spôsobené drobnými zápalovými ložiskami, ktoré sa začnú vytvárať v ľubovoľnej tkanive ľudského tela. Najčastejšie bývajú postihnuté pľúca, a v takom prípade potom hovoríme o sarkoidóze pľúc.

Príčina vzniku tohto ochorenia je neznáma, ale predpokladá sa, že na základe infekcie dochádza k autoimunitné reakcii, ktorá vyvolá vznik lokálnych zápalov. Dobrou správou je však skutočnosť, že väčšinou ide o dočasný problém a takmer v polovici prípadov sa pacient zo sarkoidózy vylieči sám bez toho, aby absolvoval akúkoľvek inú liečbu.

Ak ochorenie nevymizne samo, pristupuje sa k špecializovanej liečbe, ktorej cieľom je pomôcť telu v boji so zápalom a zabezpečiť správne fungovanie pľúc.

Príznaky sarkoidózy

Medzi najčastejšie príznaky pľúcnej sarkoidózy patrí suchý kašeľ, dychová nedostatočnosť a bolesť na hrudníku. Okrem toho sa často vyskytuje únava, slabosť, horúčka, bolesti svalov, nechutenstvo a pokles hmotnosti.

Diagnostika sarkoidózy

V prípade podozrenia na sarkoidózou vykonáva lekár nasledujúce testy:

• celkovú telesnú prehliadku
• funkčné vyšetrenie pľúc
• röntgen pľúc
• biopsiu pľúc
• Kveimov test

Z funkčného vyšetrenia pľúc lekári zistia či vaše pľúca fungujú správne a či dobre dýchate. Röntgenová snímka pľúc zase ukáže či nemáte v pľúcach zväčšené hlboké lymfatické uzliny, čo môže byť signálom nastupujúcej alebo prebiehajúce sarkoidózy. Z biopsie, čo nie je nič iné ako vyšetrenie odobratého kúska pľúcneho tkaniva lekári dokážu určiť typ zápalové zmeny v tkanive.

Kveimov test spočíva v injekčnej aplikácii buniek sleziny človeka, trpiaceho sarkoidózou do podkožia a v následnom vyhodnotení reakcie imunitného systému (hodnotí sa či sa vytvoril granulóm, čo je špecifický typ chronického zápalu, ktorý sa vyskytuje okrem iného pri sarkoidóze).

Komplikácie sarkoidózy

Medzi najčastejšie sa vyskytujúce komplikácie sarkoidózy patrí zápaly oka a zvýšená hladina vápnika v krvi, čo je dôsledkom toho, že pri tomto ochorení telo vstrebáva z čreva viac vápnika. Takto zvýšená hladina vápnika môže spôsobiť väčšie riziko tvorby vápenných obličkových kameňov. Najväčším problémom ale je riziko porúch srdcového rytmu, ktorý s vápnikom súvisí. Zvýšená hladina vápnika v krvi môže viesť tiež k vzniku peptidických vredov. V dôsledku neliečenej sarkoidózy môže dôjsť aj k poškodeniu pľúcneho tkaniva fibrózou (zmnoženie väzivového tkaniva v okolí pľúcnych mechúrikov, čo vedie k dychovej tiesni).

Liečba sarkoidózy

U väčšiny ľudí sa sarkoidóza vylieči sama bez akejkoľvek liečby. Možno si teda ani neuvedomíte, že ste túto chorobu vlastne prekonali. Ak vaše príznaky neustupujú pristupuje sa k liečbe kortikosteroidmi, čo sú liečivá s protizápalovými účinkami, ktorá vášmu imunitnému systému pomôžu zbaviť sa sarkoidózy. Tieto lieky však smie predpísať iba lekár a smie sa užívať len po obmedzenú dobu, pretože majú tiež určité nežiaduce účinky.

Rizikové faktory a prevencia sarkoidózy

Medzi hlavné rizikové faktory, ktoré môžu vyvolať sarkoidózou pľúc patrí predovšetkým fajčenie a pobyt v prašnom prostredí alebo v prostredí s výskytom chemikálií a prchavých látok. Preto sa toto ochorenie často vyskytuje medzi pracovníkmi v stavebníctve alebo chemickom priemysle. V minulosti, keď sa ako strešná krytina používali azbestové šablóny, bola sarkoidóza spôsobená práve azbestom. Preto je jeho používanie dnes vo väčšine európskych krajín v stavebníctve zakázané.

Ak ste prekonali sarkoidózu pľúc mali by ste jednak pravidelne chodiť na kontroly a raz za rok absolvovať funkčný test vašich pľúc a hlavne by ste sa mali vyvarovať prašného a smogového prostredia. To predovšetkým znamená pokiaľ možno nevychádzať z domu za smogovej situácie a dôsledné používanie ochranných pomôcok pri práci v prašnom alebo pre dýchacie cesty agresívnom prostredí.