Splenektómia a život bez sleziny: všetko čo potrebujete vedieť!

Slezina je orgán oválneho tvaru uložený v ľavej bránicovej klenbe na ľavej strane brucha (v ľavom podrebrí). Je dôležitou súčasťou imunitného systému, pretože funguje ako zásobáreň bielych krviniek, ktoré sa podieľajú na obrane organizmu pred infekčnými a ďalšími chorobami.

Ďalšou funkciou sleziny je odstraňovanie poškodených a starých červených krviniek z krvi.

V niektorých prípadoch je nutné slezinu odstrániť, čo sa robí chirurgickým výkonom označovaným ako splenektómia. 

Život bez sleziny je celkom dobre možný, avšak po splenektómii nevyhnutne dochádza k určitému oslabeniu a zhoršeniu funkcie imunitného systému. 

Ľudia bez sleziny tak majú vyššie riziko infekčných ochorení, takže sa im odporúča očkovanie proti závažným sezónnym alebo iným infekčným chorobám (napríklad proti chrípke, pneumokokovým infekciám alebo menigokokovej infekcii). Niekedy môže lekár odporučiť aj profylaktické (preventívne) užívanie antibiotík, na ochranu pred bakteriálnymi infekciami.  

Prečo sa slezina odstraňuje?

Dôvodov pre odstránenie sleziny je viacero.

Medzi najčastejšie indikácie splenektómie, okrem iných, patria:

• poranenie sleziny
• splenomegália (zväčšená slezina) alebo ruptúra sleziny, ktoré môžu byť následkom ochorenia alebo poranenia
• niektoré zriedkavé choroby krvi
• rakovina sleziny a/alebo rozsiahle cystické zmeny v slezine 
• infekcie

Ochorenie krvi

Ku splenektómii sa niekedy pristupuje u anémií a ďalších ochorení krvi, ktoré nereagujú na inú liečbu.

Medzi také ochorenia, okrem iných, patria:

• kosáčiková anémia
• hemolytická anémia
• idiopatická trombocytopenická purpura (ITP)
• polycytemia vera
• primárna polycytémia (tiež polycythaemia vera, PV alebo Vaquezova choroba)

Splenomegália (zväčšená slezina)

Pri niektorých vírusových alebo bakteriálnych infekciách (napríklad infekčná mononukleóza alebo syfilis) môže dôjsť k zväčšeniu sleziny.

Zväčšená slezina zachytáva obrovské množstvo krvných buniek a doštičiek.

To môže viesť k veľkému zníženiu počtu zdravých červených krviniek a krvných doštičiek v krvi (anémia a trombocytopénia) a v najzávažnejšom prípade až k upchatiu a zablokovaniu sleziny, rozvoju zápalu a / alebo ruptúre sleziny, ktorá sa väčšinou musí ihneď operovať, pretože pacienta môže ohroziť na živote.     

Ruptúra sleziny

Ruptúra sleziny môže byť spôsobená traumatickým poranením (napríklad pri autonehode, pádoch, a pod.) Alebo ochorením, ktoré spôsobí masívne zväčšenie sleziny a ruptúru.

Vo väčšine prípadov sa pri ruptúre sleziny vykonáva jej odstránenie (splenektómia), pretože pacientovi hrozí rozsiahle vnútorné krvácanie a smrť, avšak v niektorých prípadoch (najmä u detí) sa pacient len sleduje a slezina sa nechá zahojiť a neodstraňuje sa. 

Tento spôsob liečby ruptúry sleziny (teda ponechanie sleziny in situ bez splenektómie) vyžaduje špecializované pracovisko a dôsledné a časté kontroly, pri ktorých sa sleduje vývoj stavu pacienta a pri náhlom zhoršení je indikovaná okamžitá splenektómia.

Nádorové ochorenia (rakovina)

Rakovina sleziny je veľmi vzácna, avšak môže byť indikáciou k splenektómii, rovnako ako niektoré ďalšie nádorové ochorenia krvi a lymfatických uzlín (leukémia, non- Hodgkinove aj Hodgkinove lymfómy a ďalšie podobné nádory). Indikáciou k odstráneniu sleziny sú aj komplikované alebo veľké cysty v slezine, u ktorých hrozí prasknutie a riziko vnútorného krvácania.  

Infekcia

Pokiaľ infekčné ochorenie sleziny nereaguje na antibiotiká ani inú liečbu, môže sa v okolí vytvoriť absces (ohraničená kolekcia hnisu), ktorý je nutné odstrániť, často spoločne so slezinou.     

Druhy splenektómie

Splenektómia sa delí na otvorenú a laparoskopickú (minimálne invazívnu).

Pri oboch týchto výkonoch sa pacient uvedie do celkovej anestézie.

Otvorená splenektómia

Pri otvorenej splenektómii sa vedie rez stredom brucha, následne chirurg slezinu vyberie a ranu zošije stehmi.

Otvorená splenektómia sa odporúča v prípade ruptúry sleziny (aby bolo možné lepšie vykonať revíziu okolia a zastaviť prípadné zdroje krvácania) alebo v prípade, keď má pacient zrasty z predchádzajúcich brušných operácií a operačné pole by pre laparoskopickú operáciu bolo neprístupné alebo neprehľadné. 

Laparoskopická splenektómia

Tento postup odstránenia sleziny je minimálne invazívny a pacient sa po výkone uzdraví rýchlejšie ako pri otvorenej splenektómii.

Pri laparoskopickom odstránení sleziny lekár vykoná niekoľko drobných otvorov do brucha, ktorými následne dovnútra zastrčí kameru a chirurgické nástroje, s ktorých pomocou slezinu odstráni. 

Pred laparoskopickou splenektómiou si lekár najprv prehliadne miesto výkonu a v prípade potreby sa môže rozhodnúť laparoskopiu prerušiť a slezinu odstrániť otvorenou operáciou. 

Výhody odstránenia sleziny

Odstránenie sleziny predstavuje pomerne náročný operačný výkon (bez ohľadu na to, či sa robí otvorenou operáciou či laparoskopicky) a splenektómia navyše podstatne zhoršuje fungovanie imunitného systému. Z tohto dôvodu sa splenektómia vykonáva len vtedy, ak je to naozaj nutné. 

Výhodou splenektómie je skutočnosť, že odstránením sleziny možno vyliečiť niektoré ochorenia, ktoré spôsobili ruptúru sleziny alebo jej zväčšenie a mohli by pacienta bez odstránenia sleziny zabiť.

V prípade úrazovej ruptúry sleziny, môže splenektómia pacientovi zachrániť život. 

Riziká splenektómie

Riziká splenektómie sú rovnaké ako riziká akéhokoľvek iného väčšieho chirurgického výkonu a patria medzi ne najmä:

• straty krvi pri operácii
• alergická reakcia alebo dýchacie ťažkosti súvisiace s anestéziou 
• tvorba krvných zrazenín
• infekcia operačnej rany
• cievna mozgová príhoda alebo infarkt myokardu 

Medzi riziká priamo súvisiace s odstránením sleziny, okrem iného patria: 

• trombóza portálnej žily (tá odvádza krv z tráviaceho traktu do pečene a vzniká sútokom vena splenica , čo je žila odvádzajúca krv zo sleziny a vena mesenterica superior, čo je žila odvádzajúca krv z časti čriev do pečene).   
• prietrž v operačnej rane (prietrž v jazve)  
• zápal pobrušnice a ďalšie brušné infekcie
• kolaps pľúca
• poškodenie orgánov v okolí sleziny, ako sú žalúdok, kolon (hrubé črevo) alebo pankreas (pankreas) 
• kolekcia hnisu (absces) pod bránicou

Riziká sú rovnaké ako pre otvorenú tak laparoskopickú splenektómiu.

Aká je príprava na splenektómiu?

Dôležité je lekára pred operáciou pravdivo informovať o tom, aké lieky užívate (vrátane doplnkov stravy a voľne predajných liekov) a tiež o tom, či nemôžete byť tehotná (ak ste žena v plodnom veku). 

Lekári vás tiež pred odstránením sleziny zvyčajne naočkujú proti niektorým vírusovým a bakteriálnym ochoreniam (napríklad proti pneumomokokovi, chrípke, meningokokom, a pod.), Pretože odstránenie sleziny vedie k oslabeniu imunitného systému. 

Pravdepodobne tiež dostanete profylakticky antibiotiká, aby sa čo najviac znížilo riziko pooperačnej infekcie.

Pred operáciou a počas operácie vám lekári môžu podať aj transfúziu krvi na doplnenie krvných doštičiek a červených krviniek a na vyrovnanie krvných strát pri operácii.

Lekári tiež pacientom môžu odporučiť, aby pred operáciou prestali užívať niektoré lieky. Najmä sa jedná o lieky na riedenie krvi alebo ďalšie lieky, ktoré môžu zhoršovať zrážanlivosť krvi.

Rovnako tak nebudete smieť niekoľko hodín pred operáciou jesť ani piť.

Dĺžka rekonvalescencie

Doba liečby po splenektómii závisí na závažnosti stavu pacienta a na rozsahu prípadného poranenia alebo ochorenia.

Pacienti sa po splenektómii zvyčajne uzdravia do štyroch až šiestich týždňov, avšak hospitalizácia v nemocnici trvá len niekoľko dní po operácii.  

Poraďte sa s lekárom o tom, kedy môžete začať viesť normálny aktívny život a venovať sa športu a ďalším činnostiam, ktoré vykonávate. 

Život bez sleziny

Všeobecne je prognóza pacientov po odstránení sleziny veľmi dobrá, najmä v prípade, že pacient netrpí žiadnym iným závažným ochorením. 

Bez sleziny sa dá normálne žiť a splenektómia výrazne neskracuje dĺžku života, avšak je potrebné si uvedomiť, že nevyhnutne dôjde k zhoršeniu fungovania imunitného systému.

Preto je vhodné dodržiavať odporúčania lekárov, najmä sa nechať zaočkovať proti bežným patogénom (pneumokok, meningokoky, chrípka, kliešťová encefalitída a ďalšie ochorenia) a v prípade potreby a na základe odporúčania lekára profylakticky (preventívne) užívať antibiotiká. 

Preventívne užívanie antibiotík je v čase antibiotickej rezistencie trochu kontroverznou témou, avšak v niektorých prípadoch je preventívne užívanie antibiotík opodstatnené.  

Platí to najmä pre deti mladšie ako päť rokov, pacientov do 12. mesiacov po splenektómii a pacientov, ktorí majú zníženú imunitu po transplantáciách, chemoterapii či iných ochoreniach.

Riaďte sa pokynmi svojho lekára.