Čo je bronchiektázia, aké sú jej príznaky a možnosti liečby?

Bronchiektázia je ochorenie, pri ktorom dochádza k nevratnému a trvalému rozšíreniu a zosilneniu steny bronchov (priedušiek). Tento stav je spojený s mnohými chronickými ochoreniami, najmä cystickou fibrózou alebo poruchami pohyblivosti riasiniek.

Dýchacie cesty sa smerom do pľúc postupne zužujú. V oblasti krku nájdeme hrtan a priedušnicu (tracheu), ktorá sa ďalej delí na dve hlavné priedušky (odborne pravý a ľavý bronchus).

Tie vystupujú do pravého a ľavého pľúca, kde sa rozdeľujú na lobárne a segmentárne bronchy (vetvy pre jednotlivé pľúcne laloky a segmenty). Na segmentárne bronchy nadväzujú bronchioly (priedušničky) a pľúcne mechúriky (alveoly).

Ako bronchiektázia potom označujeme rozšírenie steny priedušiek, a to najmä steny segmentárnych bronchov.

V prípade postihnutia priedušničiek (bronchiolov) hovoríme o bronchioloektázii .

Bronchiektázie najčastejšie vznikajú v dôsledku infekcie alebo iných ochorení, pri ktorých dochádza k poraneniu steny dýchacích ciest alebo ich zablokovaniu (obštrukcii), čo spôsobuje hromadenie hlienu v dýchacích cestách.  

Hlien je väzká (rôsolovitá) hmota, ktorú tvoria hlienové žliazky v dýchacích cestách a ktorej cieľom je odstrániť prach, mikroorganizmy a ďalšie malé častice z dýchacích ciest.

U pacientov s bronchiektáziami postupne postihnuté dýchacie cesty strácajú schopnosť odstraňovať hlien, čo vedie k jeho hromadeniu v dýchacích cestách.

Nahromadený hlien je živnou pôdou pre baktérie a ďalšie mikroorganizmy, čo vedie k opakovaným závažným infekciám pľúc.

Pri každej infekcii dochádza k stále väčšiemu poškodeniu dýchacích ciest, čo negatívne ovplyvňuje zásobovanie pľúc a životne dôležitých orgánov kyslíkom.

Bronchiektázie tak môžu spôsobiť závažné zdravotné problémy, ako sú respiračné či srdcové zlyhanie alebo atelektáza. 

Bronchiektázie môžu postihnúť len jeden pľúcny segment alebo niekoľko segmentov, a to v jednej alebo oboch pľúcach.

Počiatočný inzult, ktorý časom vedie k vzniku bronchiektázií často prichádza v detstve.

Vyššie riziko bronchiektázií majú deti (ľudia), ktorí opakovane prekonali ťažký zápal pľúc alebo iné závažné ochorenia ako sú čierny (dávivý) kašeľ (pertussis) alebo osýpky.   

Našťastie proti čiernemu kašľu i osýpkam očkujeme, takže sa riziko bronchiektázií kvôli týmto chorobám znižuje.

Dôležitý je tiež fakt, že príznaky bronchiektázií sa nemusia prejaviť hneď po infekcii, ktorá poškodenie dýchacích ciest spôsobila, ale často sa objavujú až za niekoľko mesiacov či rokov po tom, čo ste takú infekciu prekonali.

V dnešnej dobe sú najčastejšou príčinou bronchiektázií ochorenia, pri ktorých dochádza k poškodeniu steny bronchov alebo k zablokovaniu odtoku hlienu.

Medzi takéto ochorenia patrí napríklad cystická fibróza a primárna ciliárna dyskinéza (syndróm nepohyblivých riasiniek).

Ak bronchiektázie postihujú iba ojedinelé segmenty pľúc, nemusí sa jednať o stav spôsobený nejakým základným ochorením, ale len o projav dočasného upchatia bronchov hlienom či iným materiálom.

Bronchiektázie môžu byť vrodené alebo získané.

Vrodené bronchiektázie postihujú deti už od útleho veku a ich najčastejšími príčinami sú cystická fibróza, primárna ciliárna dyskinéza a vrodené vývojové chyby pľúc a dýchacích ciest.

Získané bronchiektázie postihujú všetky osoby bez rozdielu veku a sú vždy spôsobené iným ochorením či problémom. Tento typ bronchiektázií je častejšií než vrodené bronchiektázie.

Príčiny

Vo väčšine prípadov je bezprostrednou príčinou bronchiektázií poškodenie steny priedušiek.

K takému poškodeniu môže dôjsť napríklad pri ťažkých infekčných ochoreniach pľúc alebo pri chorobách, ktoré poškodzujú dýchacie cesty a zvyšujú tak riziko pľúcnych infekcií.

Medzi zápalové ochorenia pľúc, ktoré môžu spôsobiť bronchiektáziu okrem iných, patria:

• Ťažká pneumónia (zápal pľúc), vrátane COVID-19 pneumónie alebo absedujících pneumónií 
• Čierny kašeľ alebo osýpky (v Slovenskej republike sa proti týmto ochoreniam deti očkujú, avšak dospelým sa odporúča nechať si skontrolovať protilátky proti týmto ochoreniam a prípadne sa nechať preočkovať, pretože sa tieto choroby začínajú vracať) 
• Tuberkulóza
• Plesňové (mykotické) infekcie

Medzi ochorenia, ktoré poškodzujú stenu dýchacích ciest a zvyšujú tak riziko infekcií pľúc a bronchiektázií, okrem iných, patria:

• Cystická fibróza: toto ochorenie je jednou z najčastejších príčin bronchiektázií, najmä u detí
• Imunodeficiencia (znížená imunita) : bronchiektázie môžu spôsobiť tiež ochorenia, ktoré narúšajú fungovanie imunitného systému, ako sú bežná variabilná imunodeficiencia alebo AIDS (infekcia vírusom HIV).    
• Alergická bronchopulmonálna aspergilóza : toto ochorenie spôsobuje opuch dýchacích ciest a rozšírenie priedušiek. Jedná sa o alergickú reakciu na skupinu plesní (húb) rodu Aspergillus (Kropidlák), najčastejšie potom na druh Aspergillus flavus .
• Ochorenie a faktory, ktoré zhoršujú funkciu riasiniek, ako je napríklad primárna ciliárna dyskinéza (syndróm nepohyblivých riasiniek) alebo dlhodobé fajčenie . Riasinky sú malé nitkovité štruktúry, ktoré vystielajú dýchacie cesty a vďaka svojmu neustálemu pohybu pomáhajú odstraňovať hlien z priedušiek a dýchacích ciest. K postihnutiu riasiniek dochádza aj u fajčiarov, kedy sú dýchacie cesty vystavené chronickému pôsobeniu tabakového dymu, čo vedie k odumretiu riasiniek a chronickému zahlieneniu dýchacích ciest. Preto sú bronchiektázie časté u fajčiarov.   
• Chronická aspirácia: aspirácia je odborný termín pre vdýchnutie potravy, tekutín, slín alebo žalúdočného obsahu alebo zvratkov do pľúc. Pri aspirácii vzniká zápal priedušiek a pľúc označovaný ako aspiračná pneumónia, čo môže viesť k rozšíreniu priedušiek a vzniku bronchiektázií.
• Ochorenie spojiva a nešpecifické črevné zápaly, ako sú napríklad reumatoidná artritída, Sjögrenov syndróm alebo Crohnova choroba. 

Príčinou bronchiektázií sú tiež ochorenia a faktory, ktoré spôsobujú zablokovanie (obštrukciu) dýchacích ciest. Medzi takéto ochorenia patria napríklad nádory pľúc a dýchacích ciest (napríklad bronchogénny karcinóm) alebo vdýchnutie cudzieho telesa (napríklad u malých detí je častá aspirácia búrskych orieškov či iných drobných predmetov).  

Vrodené chyby dýchacieho ústrojenstva, ktoré narušujú bronchiálny strom, sú príčinou kongenitálnych (vrodených) bronchiektázií.

V takom prípade sa toto ochorenie prejaví už v detskom veku.

Rizikové faktory

Hlavným rizikovým faktorom bronchiektázií sú ochorenia a faktory, ktoré poškodzujú pľúca a dýchacie cesty alebo zvyšujú riziko pľúcnych zápalov.

Bronchiektázie teda najviac ohrozujú napríklad deti s cystickou fibrózou, osoby s poruchami imunity (AIDS, bežná variabilná imunodeficiencia, pacientov po transplantácii orgánov, chemoterapii či inej liečbe nádorových ochorení), osoby s niektorými alergickými či autoimunitnými chorobami (napríklad alergická bronchopulmonálna aspergilóza) a osoby s ochorením riasiniek (primárna ciliárna dyskinéza).

Vyššie riziko bronchiektázií majú tiež fajčiari (kvôli poškodeniu riasiniek a nedostatočnému odvádzaniu prebytočného hlienu z pľúc) a osoby s niektorými chronickými alebo autoimunitnými zápalovými chorobami, ako sú napríklad astma, Crohnova choroba, apod.).

Bronchiektázie sa môžu vyskytnúť v každom veku.

Príznaky

Hlavným príznakom bronchiektázií je chronický kašeľ.

K prvotnému poškodeniu dýchacích ciest, ktoré môže časom viesť k vzniku bronchiektázií často dochádza už v detstve. Avšak príznaky spojené s bronchiektáziou sa často objavujú až mesiace či roky potom, čo pacient prekonal opakované zápaly pľúc či iné ochorenia, ktoré môžu tiež spôsobiť bronchiektázie.

Medzi najčastejšie príznaky bronchiektázií, okrem iných, patria:

• Chronický kašeľ trvajúci mesiace aj roky
• Silné zahlienenie organizmu, kvôli nadmernej tvorbe hlienu, ktorý sa pacient snaží vykašľať.
• Dýchavičnosť a ďalšie dychové fenomény, ako sú sipot alebo stridor    
• Bolesť na hrudi
• Paličkové prsty (prsty s nechtami v tvare hodinového skla) 

Medzi ďalšie príznaky patrí tiež abnormálny posluchový nález na pľúcach ( chropky a vlhké fenomény).

Okrem vyššie uvedených príznakov, sa u bronchiektázií môžu časom objaviť aj ďalšie príznaky, ako sú vykašliavanie krvi alebo speneného hlienu a pocit silnej únavy.  

U detí sa môžu objaviť poruchy rastu (spomalenie rastu) a chudnutie.

Komplikácie bronchiektázií

Neliečené bronchiektázie môžu viesť k závažným zdravotným problémom, ako sú respiračné alebo srdcové zlyhanie a atelektáza .

Respiračné zlyhanie je ochorenie, pri ktorom sa z pľúc do krvi nedostáva dostatok kyslíka pre ostatné tkanivá a orgány.

Toto ochorenie vzniká buď nedostatočným prísunom kyslíka zvonku (z mnohých rôznych dôvodov) alebo v dôsledku toho, že pľúca nedokážu dostatočne rýchlo odstraňovať oxid uhličitý z krvi a vydychovať ho von (tento stav označujeme ako hyperkapnia ).

Medzi príznaky respiračného zlyhania patria dýchavičnosť, zrýchlené a plytké dýchanie (tachypnoe) a pocit, že sa nemôžete dostatočne nadýchnuť. V závažnejších prípadoch sa môže objaviť modré sfarbenie pier, končekov prstov a slizníc (cyanóza), zmätenosť, ospalosť, motanie hlavy alebo strata vedomia.  

Atelektáza je nevzdušnosť parenchýmu pľúc. Toto ochorenie môže postihnúť len malú časť pľúc (segmentárna alebo platničková atelektáza), celý pľúcny lalok (lobárna atelektáza) alebo celé pľúcne krídlo (alárna atelektáza). V dôsledku nevzdušnosti dochádza ku kolapsu postihnutého pľúcneho tkaniva, čo sa prejavuje dýchavičnosťou, búšením srdca (palpitácia), zvýšenou srdcovou alebo dychovou frekvenciou a cyanózou (modré sfarbenie pier, končekov prstov a slizníc).     

Ak bronchiektázie postihujú väčšinu dýchacích ciest, môže dôjsť až k zlyhaniu srdca, čo je stav, kedy srdce nie je schopné dostatočne pumpovať krv do celého tela.

Najčastejším príznakom srdcového zlyhania je dýchavičnosť často spojená s vykašliavaním speneného alebo skrvaveného spúta (hlienu), únava, opuchy dolných končatín (hlavne členkov), zvýšená náplň krčných žíl, ascites (voda v bruchu) a fluidothorax (voda na pľúcach).     

Diagnostika

Najčastejšími známkami bronchiektázií sú chronický silný kašeľ a zahlienenie organizmu (kvôli veľkému množstvo hlienu v dýchacích cestách).

V rámci diagnostiky bronchiektázií vykonáva lekár rôzne vyšetrenia, ktorých cieľom je:

• Zistiť vyvolávajúcu príčinu pacientových ťažkostí
• Vylúčiť iné príčiny pacientových ťažkostí
• Zistiť, do akej miery sú dýchacie cesty poškodené

Zobrazovacie metódy

Vyšetrenie zobrazovacími metódami patrí medzi základné techniky používané v diagnostike bronchiektázií a ďalších ochorení.

CT hrudníka

CT hrudníka je vyšetrenie hrudných orgánov a skeletu s pomocou počítačovej tomografie. Toto vyšetrenie je najčastejšie indikované vyšetrenie pri podozrení na bronchiektáziu a súčasne umožňuje stanoviť rozsah postihnutia dýchacích ciest a zistiť príčinu pacientových ťažkostí.

RTG hrudníka

V diagnostike bronchiektázií je rola röntgenu hrudníka veľmi obmedzená, pretože na röntgene sú rozšírené priedušky veľmi zle vidieť a nemožno z neho usudzovať na skutočný rozsah poškodenia.

Avšak röntgen srdca a pľúc môže pomôcť v diagnostike príčin bronchiektázií a môžeme na ňom vidieť napríklad zápalové postihnutie pľúc, známky srdcového zlyhania alebo poranenie skeletu.

Ostatné vyšetrenia

Medzi ďalšie vyšetrenia, ktoré lekári v rámci diagnostiky bronchiektázií môžu odporučiť, okrem iných, patria:

• Laboratórne vyšetrenie krvi: z laboratórneho vyšetrenia krvi dajú zistiť nepriame známky niektorých ochorení, ktoré môžu bronchiektázie spôsobovať (napríklad známky infekčných ochorení, ktoré sa prejavia vysokou koncentráciou C-reaktívneho proteínu v krvi alebo zvýšeným množstvom leukocytov alebo zvýšenými hladinami nádorových markerov , ktoré môžu byť známkou nádorového ochorenia, a pod.).
• Laboratórne vyšetrenia spúta: laboratórne vyšetrenie hlienu pomáha zistiť prítomnosť baktérií a ďalších mikroorganizmov (napríklad plesní) v spúte.
• Funkčné vyšetrenie pľúc: vyšetrenie funkcie pľúc spočíva v meraní nádychových a výdychových objemov, rýchlosti dýchania a tiež schopnosti pľúc okysličovať krv. S pomocou tohto vyšetrenia sa dá zistiť rozsah poškodenia pľúc.
• Potný test či iné vyšetrenia na cystickú fibrózu a ďalšie ochorenia 

Bronchoskopia

V prípade, že bronchiektázie nereagujú na liečbu, môže lekár dýchacie cesty vyšetriť zvnútra bronchoskopiou. 

Pri tomto vyšetrení vám lekár zasunie ohybnú hadičku s kamerou na konci (bronchoskop) nosom alebo ústami do priedušiek a prezrie si zachytený obraz na kamere.

Pred bronchoskopiou vám lekári podajú znecitlivujúce lieky, aby vás hadica v hrdle nedráždila ku kašľu.

Pri bronchoskopii je možné zistiť nielen stav slizníc dýchacích ciest, ale tiež napríklad odstrániť hlienovú zátku, odobrať vzorku nádorového či inak zmeneného tkaniva k ďalšiemu vyšetreniu, vyňať cudzie teleso z dýchacích ciest alebo zastaviť menšie krvácania.

Prevencia

Ak sú bronchiektázie spôsobené vrodenými vadami dýchacieho ústrojenstva alebo vrodenými metabolickými alebo inými poruchami nemožno ich vzniku zabrániť, ale môžeme aspoň znížiť riziko pľúcnych infekcií a poškodenie dýchacích ciest, ktoré za vznikom bronchiektázií stoja.

U detí by sme nemali zabúdať na očkovanie proti čiernemu kašľu a osýpkam, ktoré chránia pred týmito chorobami a znižujú riziko vzniku bronchiektázií a ťažkého priebehu týchto ochorení.

Rovnako tak je vhodné vyhnúť sa vdychovaniu toxických výparov, dymu či ďalších škodlivých látok, ktoré môžu poškodzovať pľúca.

Liečba akýchkoľvek zápalov pľúc by mala byť dôsledná a dôkladná tak, aby sa predišlo trvalým následkom v podobe bronchiektázií či iných trvalých zmien na pľúcach (napr. postihnutie pľúcneho interstícia ).

Dávajte pozor na malé deti, najmä v čase, keď začínajú liezť a poznávať svet okolo seba. Vdýchnutie cudzieho telesa (najčastejšie arašidov alebo malých predmetov) môže byť častou príčinou dýchavičnosti, atelektázy či bronchiektázie a tento stav si vyžaduje okamžitý lekársky zásah. 

V rámci prevencie bronchiektázií je tiež dôležité správne liečiť ochorenia, ktorá ich vyvolávajú a spomaliť tak ich progresiu.

Liečba

Liečba bronchiektázií je založená na užívaní liekov, dostatočnej hydratácii a dychovej rehabilitácii.

V niektorých prípadoch nie je nutná operácia, najmä v prípade, keď sú bronchiektázie spôsobené nádorovým ochorením a / alebo v prípade masívneho krvácania do pľúc.

V prípade ťažkých bronchiektázií, ktoré spôsobujú respiračné zlyhanie, je metódou voľby oxygenoterapia (dodávanie kyslíka).

Cieľom liečby bronchiektázií je:

• Liečba vyvolávajúcich príčin a pľúcnych ochorení
• Odstránenie hlienu z pľúc, v čom pomáha napríklad dostatočná hydratácia (pitie dostatku tekutín).
• Zabrániť rozvoju komplikácií.

Včasná diagnostika a liečba vyvolávajúcich príčin bronchiektázie pomáha zabrániť ďalšiemu poškodeniu pľúc.

To platí najmä pre cystickú fibrózu a ďalšie ochorenia, pri ktorých sa bronchiektázie môžu vyskytnúť.

Lieky

Medzi lieky používané v liečbe bronchiektázií, respektíve ich vyvolávajúcich príčin, patria antibiotiká, bronchodilatanciá , expektoranciá a lieky na riedenie hlienu ( mukolytiká ).

Antibiotiká

Antibiotiká sú lieky používané v liečbe bakteriálnych infekcií. Baktérie sú častým pôvodcom pneumónií, a preto majú v ich liečbe svoje nezastupiteľné miesto.

V ľahších prípadoch sa antibiotiká užívajú perorálne (ústami), zatiaľ čo u ťažkých prípadov je nutné podávať antibiotiká vnútrožilovo (do žily cez infúziu).  

Aj keď antibiotiká na vírusy neúčinkujú, často sa užívajú aj v liečbe ťažkých vírusových pneumónií (napríklad pri COVID-19 alebo chrípkovej pneumónii), v rámci prevencie takzvanej superinfekcie, čo je stav, kedy na pľúca bojujúce s vírusovou pneumóniou nasadne ešte bakteriálna infekcia a človeka takáto kombinácia môže zabiť.

Expektoranciá a mukolytiká

Na uľahčenie vykašliavania hlienov vám lekár môže predpísať lieky na uľahčenie vykašliavania (expektoranciá), čo sú najčastejšie rôzne kvapky na kašeľ alebo a zriedenie hlienu ( mukolytiká ).

Medzi expektoranciá používané v liečbe bronchiektázií patrí napríklad Erdosteín ( Erdosteín ). Z mukolytík je najznámejším liekom acetylcysteín (ACC).  

Často sa spolu s týmito liekmi užívajú tiež dekongestíva (lieky na uvoľnenie upchatého nosa), ktoré by sme však nemali užívať dlhodobo.

Niektoré expektoranciá a mukolytiká sú voľne predajné, iné vám musí predpísať lekár.

V každom prípade by ste sa o užívaní akýchkoľvek liekov mali vždy poradiť so svojím lekárom.

Hydratácia

Pitie dostatku tekutín (najlepšie čistej vody alebo vlažného nesladeného čaju) pomáha riediť hlien a súčasne zvlhčuje sliznicu dýchacích ciest, čím uľahčuje vykašliavanie hlienu z pľúc.

Dychová rehabilitácia (respiračná fyzioterapia)

Súčasťou respiračnej fyzioterapie je veľa rôznych postupov.

Zmyslom je s pomocou fyzikálnych metód uvoľniť hlienom zablokované dýchacie cesty a umožniť jeho vykašliavanie.

Jednou z najzákladnejších metód je krátkodobé uloženie pacienta do Trendelenburgovej polohy (teda s hlavou nižšie ako dolné končatiny). Táto poloha umožňuje vytečenie hlienu z pľúc do dýchacích ciest vďaka gravitácii.

Ďalšou súčasťou dychovej rehabilitácie je tiež poklepávanie na hrudník v mieste stagnácie hlienu, čo tiež pomáha s jeho uvoľňovaním.

Existujú tiež rôzne zariadenia a prístroje, ktoré pomáhajú hlien uvoľniť a uľahčujú jeho vykašliavanie.

Medzi tieto zariadenia patria napríklad:

• Zariadenia pre vysokofrekvenčnú osciláciu hrudnej steny : jedná sa v podstate o nafukovaciu vestu, ktorú si pacient oblečie a ktorá vďaka vysokofrekvenčnému chveniu vytláča hlien z dolných dýchacích ciest smerom nahor, čo uľahčuje jeho vykašliavanie.
• Mechanický perkusor : v podstate sa jedná o elektrické zariadenie, ktoré v pravidelných intervaloch poklepkáva na hruď pacienta a pomáha tak "rozbiť" hustý hlien v pľúcach.
• Prístroje a masky na odhlienenie dýchacích ciest : princíp tohto zariadenia je založený na tom, že pacient do neho musí vydychovať a pri výdychu prístroj vibruje, čo uľahčuje vykašliavanie hlienu. Na podobnom princípe funguje aj vibračná maska.

Niektoré z týchto prístrojov sú odporúčané lekármi i pacientmi, ale úprimne povedané zatiaľ nemáme dostatok klinických štúdií, ktoré by potvrdzovali ich účinnosť.

Preto by ste ich mali používať len so súhlasom svojho lekára.

Okrem toho existujú aj špeciálne dýchacie techniky, ktoré pomáhajú dostať hlien z dolných dýchacích ciest do priedušiek a priedušnice s následným vykašlaním.

Medzi tieto techniky patrí technika silového výdychu (FET) alebo aktívny cyklus dychových techník (ACBT).

Technika silového výdychu je založená na niekoľkonásobnom silovom výdychu, po ktorom nasleduje voľné dýchanie. Aktívny cyklus dychových techník je v podstate technika silového výdychu doplnená o techniky hlbokého dýchania.

S výberom vhodného dychového terapeuta vám poradí pľúcny lekár.

Ostatné možnosti liečby (inhalačné bronchodilatanciá a kortikosteroidy, oxygenoterapia a operácie)

Medzi ďalšie možnosti liečby bronchiektázií patria bronchodilatanciá , inhalačné kortikosteroidy, oxygenoterapia alebo operácie.

Bronchodilatanciá

Bronchodilatanciá sú lieky na uvoľnenie svalov dýchacích ciest. Tieto lieky sa používajú na rozšírenie priedušiek a uľahčenie dýchania. Väčšina bronchodilatancií sa podáva inhalačne cez inhalátor alebo rozprašovač , kedy pacient vdychuje jemný aerosól, v ktorom je liek rozptýlený.

Inhalačné bronchodilatanciá účinkujú veľmi rýchlo, pretože sa liek dostáva priamo do dýchacích ciest.

Inhalačné kortikosteroidy

Ak sú bronchiektázie spojené so zápalom dýchacích ciest pri astme, môže vám lekár odporučiť inhalačné kortikosteroidy, ktoré zmierňujú zápalové prejavy v dýchacích cestách. 

Oxygenoterapia

Oxygenoterapia je jednoducho povedané liečba kyslíkom. Pacient inhaluje kyslík prostredníctvom kyslíkovej masky alebo okuliarov, čo pomáha zvýšiť saturáciu krvi kyslíkom a zmierňuje príznaky, ako je napríklad dýchavičnosť.

Oxygenoterapiu možno v ľahších prípadoch vykonávať doma (napríklad s pomocou špeciálnych zariadení označovaných ako kyslíkové koncentrátory) alebo v zdravotníckom zariadení (ťažšie prípady).

Chirurgická liečba

Ak žiadny z vyššie uvedených spôsobov liečby bronchiektázií nepomáha alebo sú pacientovi ťažkosti spôsobené nádorovým ochorením alebo silným krvácaním do dýchacieho ústrojenstva, môže byť jedinou liečbou operácia, pri ktorej lekár nádor odstráni a krvácanie zastaví.

Ak sú bronchiektázie dôsledkom nezvratných zmien na pľúcach (napríklad idiopatická pľúcna fibróza či iné ochorenia interstícia ), môže byť potrebná transplantácia pľúc.

Čo si z článku odniesť?

Bronchiektázie sú nevratné poškodenia dýchacích ciest, najmä v oblasti segmentárnych bronchov (priedušiek), ktoré sa prejavujú zosilnením steny bronchov alebo ich upchatím hlienovou zátkou a stratou ich funkčnosti.

Ak sú bronchiektázie spôsobené hlienovou zátkou, môžu po odstránení prekážky vymiznúť, ale vo väčšine prípadov sa jedná o nezvratné poškodenie bronchov, ktoré je spojené s množstvom rôznych ochorení.

V súčasnej dobe nemáme žiadnu kauzálnu liečbu na bronchiektáziu a vieme len viac či menej úspešne liečiť ochorenia, ktorá tento problém vyvolávajú.

Hlavným príznakom bronchiektázií je chronický kašeľ a nadmerné zahlienenie organizmu.

Včasná diagnostika a liečba ochorení, u ktorých sa bronchiektázie vyskytujú je veľmi dôležitá.

Čím skôr je liečba zahájená, tým dlhšie môže pacient žiť kvalitný a plnohodnotný život.