Uzly na štítnej žľaze

Uzly na štítnej žľaze
29. decembra 2015 22:22

Uzly na štítnej žľaze sa vyskytujú až u 19-67% ľudí, kým hrčku na krku si dokáže nahmatať 7% ľudí. Tým patria uzly na štítnej žľaze medzi najčastejšie ochorenia vôbec. Väčšina uzlov nemá žiaden klinický dopad, no 5 percent hmatateľných uzlov môže predstavovať zhubný nádor. Všetko, čo potrebujete vedieť o uzloch na štítnej žľaze, vám prinášame v tomto článku.

Uzol na štítnej žľaze: čo to vlastne je?

Štítna žľaza je endokrinný orgán na prednej strane krku pod ohryzkom, ktorý produkuje hormóny riadiace množstvo metabolických dejov vo vašom tele. Niekedy sa v štítnej žľaze môže vyvinúť takzvaný uzol, čo je pevná alebo tekutinou vyplnená hrča tkaniva.

Prevažná väčšina uzlov na štítnej žľaze nespôsobuje príznaky a nepredstavuje závažný zdravotný problém (1). Rakovina štítnej žľazy sa z uzlov vyvinie iba v malom percente prípadov. Pravdepodobne ste o svojom uzle ani nevedeli, kým vám ho lekár neobjavil pri náhodnom vyšetrení. Niektoré uzly môžu však narásť do takej veľkosti, že sa dajú na krku rozoznať ako mierny opuch, prípadne vám môžu spôsobiť problémy  pri dýchaní či prehĺtaní.

Aké príznaky spôsobuje uzol na štítnej žľaze?

Ak je uzol dostatočne veľký, tak (2):

  • si ho môžete nahmatať na prednej strane krku
  • môžete ho vidieť voľným okom ako opuch krku
  • môže vám utláčať pažerák a priedušnicu, čo sa prejaví sťaženým prehĺtaním a dýchaním

V niektorých prípadoch môžu uzly vo zvýšenej miere tvoriť hormón tyroxín (čo je prirodzený hormón štítnej žľazy) a spôsobiť tak príznaky takzvanej hypertyreózy. Hypertyreóza, čiže nadmerné množstvo hormónov štítnej žľazy, má tieto príznaky:

  • výrazné alebo nezamýšľané chudnutie a strata hmotnosti (napriek normálnemu či zvýšenému príjmu jedla)
  • neznášanlivosť vysokých teplôt a pocit, že je vám neustále teplo
  • tremor, trasenie sa na tele
  • nervozita
  • podráždenosť
  • rýchly alebo nepravidelný tep
  • pocity búšenia srdca
  • problémy so spánkom, hlavne nespavosť
  • svalová slabosť

Ak u seba spozorujete vyššie uvedené príznaky, navštívte svojho lekára, aby vás mohol dôkladne vyšetriť, aj keď iba malé percento uzlov spôsobuje rakovinu.

Rakovinové uzly sa nedajú od tých neškodných odlíšiť len na základe príznakov, aj keď existuje zopár neveľmi spoľahlivých pravidiel. Rakovinové uzly sú väčšinou pomaly rastúce a v dobe diagnózy pomerne malé. Niektoré vzácne agresívne nádory štítnej žľazy môžu, naopak, rásť veľmi rýchlo a sú veľké, pevné a nepohyblivé.

A ako tieto uzly vznikajú? Čo spôsobuje rast uzlov na štítnej žľaze?

Možných príčin vzniku uzlov v štítnej žľaze je hneď niekoľko (3):

  • Nedostatok jódu v potrave. Táto príčina vzniku uzlov je u nás vzácna, keďže soľ sa na našom území bežne obohacuje jódom, takže ochorenia štítnej žľazy z nedostatku jódu postihujú hlavne obyvateľov rozvojových krajín.
  • Adenóm štítnej žľazy. Adenóm vzniká rastom normálneho tkaniva štítnej žľazy. Zatiaľ sa nevie, čo tento rast spôsobuje. Niektoré adenómy štítnej žľazy môžu produkovať tyroxín, čo vedie k hypertyreóze.
  • Vznik cysty. Cysta je ohraničený útvar, ktorý je vyplnený tekutinou. Cysty v štítnej žľaze vznikajú najčastejšie z rozpadnutých adenómov. Niekedy sa okrem tekutiny môžu vnútri cysty objaviť aj tuhé útvary, ktoré môžu byť nádorového pôvodu.
  • Chronický zápal štítnej žľazy. Hashimotova choroba spôsobuje zápal, ktorý vedie k uzlovému zväčšeniu štítnej žľazy. To je obvykle spojené so zníženou aktivitou štítnej žľazy (hypotyroidizmom), čo sa okrem iného prejavuje únavou, zimomravosťou, zápchou a priberaním.
  • Viacuzlová struma. Struma (ľudovo hrvoľ) je označenie pre akékoľvek zväčšenie štítnej žľazy. Viacuzlová struma vzniká, ako už názov naznačuje, na základe viacerých jednotlivých uzlov, ale príčina ich vzniku známa nie je.
  • Rakovina štítnej žľazy. Riziko vývinu rakoviny z uzlov štítnej žľazy je veľmi malý. Iba 5 percent hmatateľných uzlov predstavuje zhubný nádor. Zvýšené riziko zhubného nádoru majú:
    • muži
    • mladší ako 30 alebo starší ako 60 rokov
    • osoby, ktoré majú v rodine niekoho s nádorom štítnej žľazy alebo iným nádorom endokrinného systému
    • osoby, ktoré boli v minulosti vystavené radiácii, hlavne v oblasti hlavy a krku

Ak je uzol veľký a tvrdý, prípadne bolí, je potrebné myslieť na nádor.

Čo hrozí pri uzloch na štítnej žľaze?

Malé a netoxické (neprodukujúce hormóny) uzly štítnej žľazy nemusia predstavovať zdravotný problém. Niektoré uzly však môžu spôsobiť tieto zdravotné problémy:

  • Ťažkosti s prehĺtaním a dýchaním. Tieto problémy spôsobujú hlavne veľké uzly útlakom pažeráka a priedušnice.
  • Hypertyroidizmus. Ak uzly produkujú hormóny, hrozí vám hypertyreóza. Okrem bežných príznakov nervozity, rýchleho tepu, intolerancie tepla a chudnutia hrozí pri chronickej hypertyreóze fibrilácia srdcových predsiení, osteoporóza a tyreotoxická kríza (náhle zhoršenie príznakov, ktoré môže byť až smrteľné).
  • Rakovina štítnej žľazy. Ak sa ukáže, že uzol na štítnej žľaze je rakovinového pôvodu, bude potrebný chirurgický zákrok. Zvyčajne sa musí odobrať väčšina alebo celá časť štítnej žľazy, čo vedie k potrebe užívať po zvyšok života hormonálne náhrady. Väčšina rakovinových uzlov sa však diagnostikuje v skorých štádiách rakoviny a majú dobrú prognózu.

Vyšetrenie u lekára

Ak u seba spozorujete uzol na štítnej žľaze, navštívte svojho praktického lekára. Ak sú vaše podozrenia správne, lekár vás pošle za odborníkom – endokrinológom (1).

Ochorenia štítnej žľazy sa však často zistia náhodne pri inom lekárskom vyšetrení, napríklad pri vyšetrení ultrazvukom (sono), magnetickou rezonanciou (MRI) alebo počítačovou tomografiou (CT).

Vyšetrenia u lekárov bývajú často hektické a stresujúce a nie vždy si spomenieme na všetko, čo by sme chceli svojmu lekárovi oznámiť alebo sa spýtať. Preto sa môžete na vyšetrenie pripraviť už v pohodlí domova, a to takto:

  • Napíšte si zoznam príznakov, ktoré vás trápia, dokonca aj tie, o ktorých si myslíte, že nemajú s ochoreniami štítnej žľazy nič spoločné.
  • Napíšte si zoznam všetkých liekov, vitamínov a výživových doplnkov, ktoré užívate, aj informáciu o dávkach a o tom, ako dlho ich už užívate.
  • Zhotovte si zoznam chorôb a zdravotných problémov, ktoré ste zatiaľ prekonali, prípadne stále prekonávate. Spomeňte si aj na všetky chirurgické zákroky.
  • Pripravte si zoznam otázok, ktoré sa chcete opýtať svojho lekára, napríklad na nežiaduce účinky liečby alebo iné možnosti terapie.

Aké vyšetrenia potrebujem? Ako sa diagnostikuje uzol na štítnej žľaze?

Hlavným cieľom vyšetrenia je vylúčiť rakovinu a zistiť, či štítna žľaza správne funguje. Uzly na štítnej žľaze sa vyšetrujú takto:

  • Fyzikálne vyšetrenie. Lekár vyšetrí veľkosť, prítomnosť uzlov a poddajnosť štítnej žľazy pohmatom počas prehĺtania.
  • Vyšetrenie hladiny hormónov v krvi. Pri nefunkčnej štítnej žľaze je charakteristický pokles hormónov štítnej žľazy (tyroxínu a trijodtyronínu) v krvi (hypotyreóza), kým hormón TSH (tyreotropný hormón) tvorený v hypofýze je reakčne zvýšený. Naopak, pri nadmernej činnosti štítnej žľazy nachádzame v krvi zvýšené hladiny tyroxínu a trijodtyronínu (hypertyreózu) a množstvo TSH je znížené.
  • Ultrazvukové vyšetrenie (sono). Vyšetrenie ultrazvukom je úplne bezpečné a nebolestivé zobrazovacie vyšetrenie, ktoré lekárovi poskytne obraz štítnej žľazy, na ktorom je možné vidieť jej zväčšenie a prípadné uzly. Ultrazvuk dokáže odlíšiť aj uzly od cýst a používa sa ako pomôcka pri biopsii. Princíp vyšetrenia je založený na odraze zvukových vĺn od tkanív tela.
  • Biopsia. Na ozrejmenie povahy uzlov a vylúčenie rakoviny sa používa biopsia, ktorá spočíva v odobratí vzorky štítnej žľazy pomocou tenkej ihly pod súčasnou kontrolou ultrazvuku.  Vzorka sa následne posiela na histologické spracovanie na patológiu.
  • Scintigrafia štítnej žľazy. Scintigrafia spočíva v injekčnom podaní rádioaktívneho jódu do žily. Toto rádiofarmakum putuje krvou do štítnej žľazy, ktorá ho vychytáva. S následným použitím špeciálnej scintilačnej kamery schopnou zachytiť žiarenie rádiofarmaka sa vytvára obrázok štítnej žľazy, ktorý hovorí hlavne o tom, ako orgán funguje. Na výslednom obrázku môžu byť oblasti zvýšeného vychytávania rádiofarmaka – „horúce uzly“, ktoré sú hormonálne aktívne. Horúce uzly sú takmer vždy nezhubné. Na druhej strane, „studené uzly“ môžu byť aj rakovinového pôvodu, ale to scintigrafia odlíšiť nedokáže. Samotné vyšetrenie prebieha na vyšetrovacom stole, na ktorom pokojne ležíte, a kamery, ktorá vás sníma. Scintigrafia je v porovnaní s ultrazvukom vyšetrenie invazívnejšie, drahšie a časovo náročnejšie.

Ako sa uzly na štítnej žľaze liečia?

Liečba uzlov závisí od povahy konkrétneho ochorenia.

Liečba nezhubných uzlov štítnej žľazy

Nezhubné a neškodné uzly štítnej žľazy sa môžu liečiť jedným z troch spôsobov:

  • Pravidelné kontroly štítnej žľazy. Ak biopsia preukáže, že uzol je neškodný a nespôsobuje vám problémy, prakticky sa s ním nemusí nič robiť. Budete chodiť na pravidelné kontroly funkcie štítnej žľazy, či sa niečo nezmenilo, a či uzol nenarastá. S uzlom môžete žiť celý život, ale ak jedného dňa začne narastať, bude nutná opätovná biopsia na vylúčenie nádorového rastu.
  • Hormonálna liečba. Hormonálna liečba sa podáva za účelom potlačenia rastu uzlov. Užíva sa pritom levotyroxín (Euthyrox, L-Thyroxin), čo je syntetická náhrada prirodzene sa vyskytujúceho tyroxínu. Telo sa vlastne oklame, že už produkuje dostatok hormónov, a to následne spomalí produkciu TSH (tyreotropného hormónu) z hypofýzy, ktorý je zodpovedný za rast štítnej žľazy. Napriek tomu je však účinok levotyroxínu na zmenšenie uzlov sporný.
  • Chirurgický zákrok. Ak je uzol príliš veľký a spôsobuje vám estetické problémy či ťažkosti s dýchaním a prehĺtaním, pristupuje sa k ich chirurgickému odstráneniu.

Liečba toxických adenómov štítnej žľazy

Toxický adenóm je uzol, ktorý produkuje hormóny (2). To môže viesť k hypertyreóze a zdravotným komplikáciám, a preto sa musí toxický adenóm liečiť. To sa robí nasledovne:

  • Podávanie rádioaktívneho jódu. V niektorých prípadoch hypertyreózy sa volí táto liečebná stratégia, pri ktorej užívate tabletky rádioaktívneho jódu. Tento rádioaktívny jód sa vstrebe do krvi, ktorá ho privedie do štítnej žľazy, ktorú rádioaktívny jód postupne ničí. Tým sa štítna žľaza zmenšuje a prestáva produkovať nadmerné množstvo hormónov. K zlepšeniu či vymiznutiu príznakov dochádza do troch mesiacov. Tienistou stránkou tejto liečby je možné rozsiahle zničenie štítnej žľazy, čo vyústi v hypotyreózu, prinízku produkciu hormónov a v potrebu užívať potom hormonálnu substitúciu levotyroxínom.
  • Antityreoidné liečivá (tyreostatiká). Tyreostatiká spomaľujú produkciu hormónov štítnej žľazy, a to pomocou blokády enzýmu zvaného tyreoperoxidáza. Používajú sa pri konzervatívnej liečbe hypertyreózy, pričom priemerná liečba trvá asi jeden rok. Tyreostatiká sa môžu užívať aj po kratšiu dobu, zvyčajne ako predoperačná príprava, ktorá uľahčuje chirurgický zákrok. Medzi nežiaduce účinky tyreostatík patrí agranulocytóza, teda stav, pri ktorom klesá hladina určitej podskupiny bielych krviniek v krvi. Agranulocytóza má za následok zníženú imunitu proti bakteriálnym ochoreniam a môže sa prejaviť horúčkami, zimnicou a bolesťami v krku. Tento nežiaduci účinok sa objavuje u 0,5 % pacientov liečených tyreostatikami. Na Slovensku sa používajú liečivá tiamazol (Thyrozol) a propyltiouracil (Propycil 50).
  • Chirurgický zákrok. Ak sa podávanie rádioaktívneho jódu alebo užívanie tyreostatík neosvedčilo, ostáva vám ešte chirurgické odstránenie časti alebo celej štítnej žľazy.

Liečba rakoviny štítnej žľazy

Rakovina štítnej žľazy sa lieči chirurgicky (4). Často sa musí odobrať takmer celá štítna žľaza. V tom prípade budete musieť do konca života užívať levotyroxín, teda syntetickú náhradu hormónu štítnej žľazy. Medzi riziká operačného zákroku patrí možné poškodenie hlasiviek (kvôli poškodeniu nervus laryngeus recurrens - návratného hrtanového nervu, ktorý ovláda hlasivky) alebo poškodenie prištítnych teliesok. Prištítne telieska sú štyri malé žľazy v blízkosti štítnej žľazy, ktoré regulujú hladinu vápnika v krvi.

Epidemiológia uzlov na štítnej žľaze

Uzly na štítnej žľaze patria medzi najčastejšie ochorenia vôbec. Podľa niektorých výskumov má hmatateľnú hrčku na štítnej žľaze až 6 percent žien a 1,5 percent mužov (5), ale podľa iného výskumu môže mať uzly klinicky nemé a vyšetriteľné len ultrazvukom až 67 percent obyvateľstva (6).

Zdieľať článok
Meno autora: Eva Magyarova
Vzdelanie: študentka 3. LF UK v Prahe
Použité zdroje: Preložené a upravené podľa Mayoclinic.
Zdroje obrázkov: Dollarphotoclub.com
Dátum vydania: 29. decembra 2015 22:22
Dátum plánovanej revízie: 29. decembra 2017 22:22
Na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti využívame cookies. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií