Fibróm: všetko čo potrebujete vedieť!

Fibrómy sú nezhubné (benígne) mezenchýmové nádory spojivových tkanív. Patria medzi najčastejšie benígne nádory mäkkých tkanív v ústnej dutine, ale môžu sa vyskytnúť aj na iných miestach ľudského tela, pretože spojivové tkanivo sa nachádza všade.

Fibrómy vyzerajú najčastejšie ako ostro ohraničené kožné výrastky s hladkým povrchom, ktoré môžu byť na pohmat mäkké alebo tvrdé, podľa toho aké množstvo buniek a väziva obsahujú. 

Niekedy sa fibrómy zamieňajú s papilómami, čo sú tiež benígne nádory a výrastky spojivového tkaniva, ale ich povrch býva na rozdiel od fibrómov zvráskavený. Navyše papilómy môžu vzniknúť na podklade vírusovej infekcie (napríklad vírusom HPV - ľudský papilomavírus), zatiaľ čo fibrómy väčšinou vznikajú na podklade chronického a dlhodobého dráždenia pokožky alebo sliznice dutiny ústnej (napríklad u ľudí, ktorí si okusujú spodnú peru, a pod.).

Tento článok popisuje najčastejšie príčiny, príznaky a možnosti liečby fibrómov.

Druhy fibrómov

Fibrómy je možné podľa pomeru buniek a väziva, ktoré obsahujú, deliť na tvrdé a mäkké (1).

Tvrdé fibrómy

Tvrdý fibróm (fibróma durum) obsahuje len veľmi málo buniek a naopak veľké množstvo vlákien. Medzi jeho najčastejších zástupcov patria dermatofibrómy a keloidy.

Dermatofibrómy

Dermatofibrómy sú drobné kožné výrastky veľkosti približne špendlíkovej hlavičky, ktoré vznikajú nahromadením väčšieho množstva buniek v hlbších vrstvách kože. Ide o benígne (nezhubné) útvary, ktoré rastú pomaly. Majú rôznu farbu od ružovej, cez červenú až po svetlo hnedú a fialovú a ich sfarbenie sa môže meniť. Najčastejšie postihujú dolné končatiny, ale vyskytujú sa aj na pažiach, trupe a vzácne aj na ďalších častiach tela.

Keloidy

Ako keloidy označujeme tvrdé fibrózne tkanivo, ktoré vzniká nadmerným rastom fibrózneho tkaniva v mieste kožných jaziev. Keloidné jazvy môžu byť oveľa väčšie ako pôvodná jazva a aj keď sa jedná o nezhubný útvar, pôsobia závažné estetické problémy. Najčastejšie sa s keloidnými jazvami stretávame na ramenách, chrbte, hrudníku, ušných lalôčikoch a na tvári.  

Mäkké fibrómy

Mäkký fibróm (fibroma molle) sa niekedy označuje tiež termínom stopkatý či pendulujúci fibróm (odborne akrochordom), pretože sa jedná o kožné výrastky visiace (pendulujúce) na tenkej stopke. Vyzerajú ako malá špongia alebo bambuľka so stopkou. Na rozdiel od tvrdých fibrómov obsahujú väčšie množstvo buniek (fibroblastov) a menej vlákien. Preto sú na pohmat mäkké. Najčastejšie sa objavujú na krku, v podpazuší, v slabinách (najmä v okolí pohlavných orgánov).

Ostatné druhy fibrómov

Existuje celý rad ďalších fibrómov, ktoré sa volajú podľa prevládajúcej zložky alebo podľa toho, ktorý orgán postihujú. Angiofibromy sa napríklad skladajú z veľkého množstva dilatovaných (roztiahnutých) ciev a postihujú najmä dospievajúcich mladých mužov. Cystické fibrómy sú tvorené dilatovanými miazgovými (lymfatickými) cievami a sú uprostred mäkké. Myxofibromy (fibrómy myxomatodes) vznikajú skvapalnením (kolikváciou) mäkkých tkanív.

Ovariálne fibrómy

Fibrómy môžu vznikať aj na vaječníkoch. Jedná sa o najčastejšie benígne nádory vaječníkov vznikajúce z tkaniva strómy alebo zárodočného pruhu. Často vznikajú u ľudí s ascitom (voľná tekutina v dutine brušnej) alebo pleurálnym výpotkom (voľná tekutina v pohrudničných dutinách). Kombináciu týchto troch symptómov (ovariálny fibróm, pleurálny výpotok a ascites) označujeme ako Meigsov syndróm.   

Fibroadenómy v prsníku

Fibrómy v prsníku patria medzi najčastejšie benígne nádory prsníka u mladých žien vo veku do 30 rokov. Väčšinou sú zachytené náhodne, keď si ich ženy vyhmatajú ako hrčku v prsníku pri samovyšetrovaní. Podľa americkej organizácie ASBSF (American Society of Breast Surgeons Foundation) postihuje tento druh fibrómu až 10% všetkých žien v Spojených štátoch amerických (2).

Presná príčina ich vzniku nie je známa, ale vyššie riziko majú černošské ženy a tiež ženy, ktoré začali užívať hormonálnu antikoncepciu pred 20. rokom veku.

Maternicové fibrómy

Ide o nezhubné nádory v svalovine maternice, ktoré sú známejšie pod pojmom maternicové myómy. Väčšinou nespôsobujú žiadne ťažkosti a príde sa na ne náhodou, napríklad pri ultrazvukovom vyšetrení u gynekológa alebo rádiológa, ale niekedy môžu vyrásť do veľkých rozmerov a spôsobiť rôzne problémy, ako sú napríklad bolesti v podbrušku. 

V takom prípade sa odstraňujú, niekedy aj s celou maternicou (hysterektómia).

Príčiny

Presnú príčinu vzniku fibrómov nepoznáme, ale celkom iste sa na ich vzniku podieľajú nasledujúce faktory:

• Nežiaduce reakcie na drobné poranenia kože (napríklad po bodnutí hmyzom, malom reznom alebo drobnom poranení alebo po operácii): niekedy naše telo na také drobné poranenia zareaguje nadmernou tvorbou fibrózneho tkaniva, čo môže viesť k jeho nakopeniu v podkoží a ku vzniku drobných kožných výrastkov - fibrómov alebo (v extrémnom prípade v mieste jazvy po predchádzajúcej operácii alebo poranenia) keloidov.  
• Vek: s vyšším vekom sa riziko vzniku fibrómov zvyšuje, pretože sa funkcia imunitného systému zhoršuje a telo nestačí "opravovať" všetky problémy správne a rýchlo.
• Poruchy imunity a autoimunitné ochorenia: osoby s poruchami imunity (napríklad ľudia so zníženou imunitou, ľudia po transplantáciách alebo pacienti, ktorí sa liečia s nádorovými či inými závažnými chorobami) majú vyššie riziko tvorby fibrómov. Rovnako tak niektoré autoimunitné ochorenia, ako je systémový lupus erythematosus, zvyšujú riziko vzniku fibrómov.
• Hormonálna antikoncepcia a iné lieky: užívanie hormonálnej antikoncepcie v mladom veku (pred 20. rokom veku) alebo užívanie niektorých liekov na potlačenie imunity (imunosupresíva) zvyšuje riziko vzniku fibrómov 
• Ostatné faktory : piercingy (fibrómy sa môžu utvoriť v okolí piercingov z dôvodu dlhodobého chronického dráždenia okolitej kože alebo slizníc. Z tohto pohľadu je veľmi rizikový piercing najmä na jazyku, perách alebo inde v dutine ústnej alebo jej okolí), akné (rizikové sú najmä jazvy po akné) a/alebo popáleniny (v mieste defektov a jaziev po popáleninách sa môžu tiež tvoriť fibrómy).    

Príznaky

Pretože fibrómy sú nezhubné nádory a výrastky, neprejavujú sa vo väčšine prípadov žiadnymi symptómami. Obyčajne tiež pomaly rastú a bývajú malé a stabilné (sú veľké ako špendlíková hlavička). Majú tiež rôznu farbu od svetlo ružovej, cez červenú a fialovú až po hnedú.

Vo väčšine prípadov sú len estetickým problémom, ale niekedy môžu spôsobiť nasledujúce problémy:

• Svrbenie: akékoľvek neštandardné výrastky na koži môžu svrbieť, pretože narúšajú funkciu mazových žliaz a koža v okolí môže byť vysušená. Niekedy môže byť svrbenie veľmi intenzívne.  
• Bolesť, začervenanie, pálenie či brnenie: v prípade, že sa fibrómy objavia v blízkosti nervov alebo ciev, môžu byť na pohmat bolestivé alebo spôsobovať nepríjemné pocity, ako je tŕpnutie či pálenie kože. Niekedy sa v okolí fibrómu môže rozvinúť zápal a v takom prípade koža sčervená, bude na pohmat teplá, tvrdá a bolestivá.      

Diagnostika

Diagnostika fibrómov spadá do kompetencie kožných lekárov a patológov. Vždy platí zásada, že akonáhle si objavíte nejaký výrastok na koži, hrčku či pehu, ktorá mení farbu začne rásť alebo sa jeho okraje začnú rozpíjať, je nutné čo najrýchlejšie navštíviť kožného lekára. Ten má k dispozícii vyšetrovací nástroj zvaný dermatoskop (v podstate lupa, s jej pomocou si môže podrobnejšie prezrieť celý výrastok a jeho okolie), ktorým výrastky vyšetrí a zistí, či ide o benígny výrastok alebo o možný zhubný nádor.  

Niektoré dermatoskopy obsahujú kameru s ktorej pomocou sa vyšetrená lézia nafotí a nahrá do počítača, ktorý ju porovná s miliónmi podobných výrastkov od ostatných pacientov a s vysokou presnosťou odhadne o aký útvar by mohlo ísť.   

Ako fibrómy a papilómy vyzerajú môžete vidieť na tomto obrázku:

Fibrómy a papilómy: takto vyzerajú

Hlavným cieľom je odlíšiť benígne fibrómy od malígnych a semimaligních lézií, ako sú melanómy, bazocelulárne karcinómy (bazaliom) alebo juvenilný melanóm (névus Spitzovej).

Konečnú diagnózu určí až mikroskopické vyšetrenie odobratej vzorky tkaniva na patológiu.

Liečba

Ak fibrómy nespôsobujú žiadne ťažkosti alebo nie sú na esteticky citlivých či viditeľných miestach, nie je väčšinou nutná žiadna liečba. V prípade, že pacienta obťažujú bolesťami, svrbením, apod. alebo sa nachádzajú v blízkosti ciev, začnú meniť tvar či farbu alebo rastú, pristupuje sa k ich odstráneniu. Existujú rôzne možnosti ako fibrómy odstrániť a patria medzi ne napríklad nasledujúce postupy:   

• Excízia (vyrezanie) skalpelom s následným zošitím rany alebo bez šitia (prelepenie špeciálnou náplasťou). Rana sa zvyčajne hojí jazvou.  
• Exkochleácia ostrou lyžičkou so sutúrou rany alebo bez sutúry (používa sa napríklad u stopkatých fibrómov). Rana sa môže zahojiť bez jazvy alebo s malou jazvou.  
• Laser: pri tomto výkone sa fibróm odparí laserom. Tento spôsob odstránenia nehradia zdravotné poisťovne a pacient si ho musí zaplatiť sám.
• Zmrazenie (vypálenie) tekutým dusíkom : táto technika sa používa napríklad u papilómov či bradavíc, ale možno s ňou dobre odstrániť aj fibrómy. 
• Injekcia kortikosteroidov: injekcia kortikosteroidov do fibrómov vedie k ich "odumretiu" a odpadnutiu. 

Konkrétny spôsob liečby závisí od typu fibrómu, na jeho lokalizácii, veľkosti a charaktere.

Prognóza

Fibrómy sú pomaly rastúce benígne nádory, ktoré pacienta väčšinou nijako neohrozujú a odstraňujú sa len vtedy, keď spôsobujú estetický či iný problém. Preto je prognóza vo väčšine prípadov veľmi dobrá.

Kedy vyhľadať lekára?

Aj keď sú fibrómy benígne nádory nie je možné ich spoľahlivo diagnostikovať inak ako pod mikroskopom. Preto by sme mali dodržiavať zásadu, že akonáhle sa nám kdekoľvek na tele objaví výrastok alebo hrčka, ktorá tam predtým nebola, je nutné vyhľadať lekársku pomoc a nechať si výrastok alebo hrčku vyšetriť.

Rovnako tak je nutné vyhľadať lekára, pokiaľ doteraz ešte pokojná peha, hrčka alebo výrastok začnú rásť, meniť tvar alebo farbu a / alebo krvácať.

Čo si z článku odniesť? 

Fibrómy sú benígne (nezhubné) nádory mäkkých tkanív. Vyzerajú ako hrčka, výrastok alebo stopkovitý útvar na koži. Najčastejšie postihujú dutinu ústnu (pery, jazyk, podnebie, apod.) Ale môžu sa vyskytnúť aj kdekoľvek inde na tele, pretože spojivové tkanivo sa nachádza prakticky všade, vrátane vnútorných orgánov. Väčšinou sa neprejavujú žiadnymi príznakmi, ale niekedy môžu byť na pohmat bolestivé alebo môže byť koža v ich okolí začervenaná, teplá a tuhá.

Vo väčšine prípadov nie je nutné fibrómy nijako liečiť a odstraňujú sa len v prípade, že predstavujú estetický problém alebo pacientovi pôsobia iné ťažkosti. 

Okrem bežných chirurgických metód je ich možné odstrániť tiež laserom, zmrazením tekutým dusíkom alebo injekciou kortikosteroidov.

Aj keď sa jedná o nezhubné nádory, je nutné ich starostlivo sledovať a ak sa začnú zväčšovať, meniť farbu alebo rýchlo rásť, mali by ste čo najrýchlejšie vyhľadať lekára.