Zápal vonkajšieho zvukovodu (otitis externa): všetko čo potrebujete vedieť

Zápal vonkajšieho zvukovou (otitis externa) niekedy tiež označovaný ako plavecké ucho alebo v širšom slova zmysle ako zápal vonkajšieho ucha, je zápal postihujúci vonkajší zvukovod, čo je trubica spájajúca stredné ucho s vonkajším prostredím, ktorá je mediálne (vnútri ucha smerom do stredu hlavy) ohraničená bubienkom a laterálne (zvonku) ústi von otvorom v ušnom laloku zvaným porus acusticus externus.

Podľa pôvodcu sa zápaly vonkajšieho ucha delia na infekčné (bakteriálne, vírusové a mykotické) a neinfekčné, môžu prebiehať buď akútne alebo chronicky a ohraničene (lokalizované zápaly) alebo neohraničene (difúzne zápaly) (1).

Príčiny

Zápalu vonkajšieho zvukovodu sa najlepšie darí vo vlhkom prostredí a často k nemu dochádza v letných mesiacoch, kedy sa ľudia častou kúpu v bazénoch či prírodných vodných zdrojoch a do ucha sa im dostane voda kontaminovaná baktériami, plesňami alebo vírusmi.

Preto medzi najčastejšie príčiny zápalu vonkajšieho zvukovodu patrí plávanie a všeobecne dlhodobý pobyt vo vode (vrátane kúpania vo vani a sprchovania).

Ďalšou častou príčinou zápalu vonkajšieho zvukovodu a ucha je poranenie výstelky zvukovodu, k čomu môže dôjsť napríklad pri necitlivom nasadzovaní alebo snímaní slúchadiel alebo štupľov do uší alebo pri čistení uší vatovými tyčinkami, čo väčšina ušných lekárov dnes už neodporúča.

Poranené miesta zvukovodu (stačí napríklad drobná odrenina) sa stávajú živnou pôdou pre baktérie a ďalšie mikróby a ľahko sa zapáli.

Ušný maz (cerumen) predstavuje prirodzenú ochranu proti infekcii a jeho časté odstraňovanie tak môže viesť nielen k porušeniu kožnej bariéry zvukovodu, ale hlavne k jeho nedostatku a k zvýšeniu rizika zápalu zvukovodu a ďalších štruktúr vonkajšieho ucha (napríklad boltca).

Ďalšími príčinami zápalu zvukovodu sú pobyt v prašnom alebo agresívnom prostredí, kedy sa zvyšuje riziko prieniku baktérií do zvukovodu a/alebo jeho poranenie drobnými ostrými zrnkami piesku alebo prachu.

Niektorí ľudia tiež majú vrodené zúženie vonkajšieho zvukovodu a v tomto stiesnenom prostredí sa rovnako dobre darí mikróbom, ktoré zápaly vyvolávajú.

Rovnako tak môže byť jednou z príčin zápalu vonkajšieho zvukovodu jeho zablokovanie (napríklad stvrdnutým ušným mazom alebo cudzím telesom). V prípade podozrenia na cudzie teleso v uchu je vždy nutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc.

Príznaky

Medzi príznaky zápalu vonkajšieho zvukovodu (otitis externa), okrem iného, patria:

• opuch (niekedy je opuch len ťažko rozpoznateľný, inokedy postihuje celý boltec alebo sa prejaví ako hrča za uchom)
• sčervenanie
• zvýšená teplota postihnutého miesta
• bolesť a ďalšie nepríjemné pocity v uchu (praskanie v uchu)
• výtok tekutiny zo zvukovodu (môže byť rôzne farby a konzistencie, od žltozeleného hnisu, až po číru tekutinu s prímesou krvi alebo bez)
• svrbenie
• pocit zaľahnutých uší a / alebo zhoršenie sluchu

Ak sa objavia bolesti alebo opuchy v oblasti hlavy, tváre či krku, môže to byť signálom, že sa infekcia z vonkajšieho zvukovodu rozšírila do stredného či vnútorného ucha. V takom prípade je nutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc.

Rovnako tak je nutné okamžite navštíviť lekára, ak sa objavia ďalšie príznaky rozvinuté infekcie, ako sú opuchy lymfatických uzlín (zväčšené alebo zdurené uzliny) alebo horúčka.

Rizikové faktory

Najvýznamnejším rizikovým faktorom pre vznik zápalu vonkajšieho zvukovodu a vonkajšieho ucha je plávanie, a to najmä plávanie vo vodách zamorených baktériami (napríklad v prírodných nádržiach, apod.). Naopak ošetrená bazénová voda zvyčajne obsahuje oveľa menej baktérií, a tak aj riziko zápalov zvukovodu je menšie.

Rovnako tak časté sprchovanie alebo čistenie uší vatovými tyčinkami zvyšujú riziko otitis externa.

Pokiaľ máte užší zvukovod (či už vrodene alebo ako dôsledok pozápalových zmien), máte vyššie riziko zachytenia vody vo vnútri a tým aj vyššie riziko zápalu zvukovodu.

Vzhľadom na to, že u detí sú zvukovody užšie ako u dospelých, bývajú u nich zápaly vonkajšieho zvukovodu častejšie.

Rizikovými faktormi pre zápaly vonkajšieho zvukovou sú aj slúchadlá, naschlúchadlá či audiofóny (u ľudí s poruchami sluchu), kožné alergie, ekzémy a podráždenie pokožky vlasovou kozmetikou. To všetko zvyšuje riziko poranenia zvukovodu a rozvoja zápalu.

Zápal vonkajšieho zvukovodu nie je sám o sebe nákazlivé ochorenie, takže sa obvykle neprenáša medzi jednotlivými ľuďmi.

Liečba

Niekedy zápal vonkajšieho zvukovodu odznie bez akejkoľvek liečby.

Avšak vo väčšine prípadov sa v liečbe zápalu vonkajšieho zvukovodu užívajú antibiotické ušné kvapky s obsahom kortikosteroidov, ktoré pomáhajú zlikvidovať bakteriálnej pôvodcu zápalu (antibiotiká) a súčasne zmierňujú opuchy (kortikosteroidy).

Tieto kvapky sú na lekársky predpis a pacienti je zvyčajne užívajú 7 až 10 dní.

V prípade, že je pôvodcom zápalu vonkajšieho zvukovodu hubová infekcia (plesne), predpíše vám lekár antimykotiká.

Plesne napadajú najmä ľudí s oslabenou imunitou a pacientov s diabetom.

Počas liečby je tiež dôležité dbať na to, aby sa do uší nedostala voda.

Na zmiernenie bolesti sa môžu užívať voľnopredajné lieky, ako je paracetamol alebo ibuprofen.

V prípade naozaj silných bolestí požiadajte lekára o predpísanie silnejších liekov na bolesť.

Prevencia

Aj keď nie je vždy možné rozvoju zápalu vonkajšieho zvukovodu zabrániť, je možné dodržiavaním vhodných preventívnych opatrení znížiť riziko ochorenia na prijateľné minimum.

Snažte sa preto dodržiavať nasledujúce rady:

• pri sprchovaní alebo kúpaní používajte mäkké ušné zátky alebo bavlnené upchávky do uší, aby ste zabránili preniknutiu vody do zvukovodu a ďalej do ucha.
• ak sa kúpete v bazéne alebo na prírodnom kúpalisku, používajte kúpaciu čiapku
• nečistite si uši vatovými tyčinkami. V prípade, že potrebujete odstrániť prebytočný alebo stvrdnutý ušný maz, vyhľadajte ušného lekára a nechajte si uši "prepláchnuť"
• nestrkajte do ucha žiadne predmety, ktoré tam nepatria (to platí aj pre niektoré zlozvyky, ako je napríklad škrabanie sa perom alebo ceruzkou v uchu, apod.)
• po kúpaní si hlavu a uši starostlivo osušte uterákom
• najlepší spôsob ako sa zbaviť prebytočnej vody v ušiach po kúpeli je kvapnúť si do ucha zmes alkoholu a/alebo octu (na prípravu roztoku použite čistý alkohol, biely ocot a destilovanú vodu, a to v pomere 50%/25%/25%).

Zápal vonkajšieho zvukovodu u detí

Zápal vonkajšieho zvukovodu ohrozuje hlavne deti, a to najmä tie, ktoré trávia dlhú dobu vo vode.

Dôvodom je jednak skutočnosť, že deti majú užšie zvukovody ako dospelí a sú tak náchylnejší k vzniku zápalov vonkajšieho i stredného ucha, pretože užšie zvukovody sa horšie vysušujú a vlhké prostredie je živnou pôdou pre baktérie a ďalších pôvodcov zápalu zvukovodu.

Najčastejším prejavom zápalu zvukovodu u detí je, rovnako ako u dospelých, bolesť.

Pretože malé deti ešte nevedia hovoriť a nedokážu nám povedať, že je bolí ucho, musíme to poznať sami, a to napríklad podľa nasledujúcich indícií:

• dieťa sa ťahá za ucho alebo si drží ucho či jeho okolie
• ak sa dotkneme boľavého ucha, dieťa ucúvne alebo začne plakať
• deti, ktoré trápia ušné zápaly často plačú, môžu sa v noci viac budiť, mať vysoké horúčky alebo výtok z uší.

Komplikácie zápalu vonkajšieho zvukovodu a kedy vyhľadať lekára?

Neliečený zápal vonkajšieho zvukovodu môže niekedy odznieť sám, bez akejkoľvek liečby. Avšak ak sa tak nestane, hrozí rôzne komplikácie.

Medzi najčastejšie komplikácie zápalu vonkajšieho zvukovodu okrem iného patrí absces, čo je dutina vyplnená hnisom. Absces sa môže sám vstrebať, ale niekedy ho musí lekár vypustiť.

Ďalšou komplikáciou neliečeného alebo chronického zápalu vonkajšieho zvukovodu je trvalé zúženie zvukovodu, čo negatívne ovplyvňuje kvalitu sluchu a v extrémnych prípadoch môže viesť až k hluchote. Chronické alebo neustupujúce zápaly vonkajšieho zvukovodu sa najčastejšie lieči antibiotikami.

K ruptúre alebo perforácii (prasknutiu) bubienka môže vzácne dôjsť u zápalov zvukovodu spôsobených cudzím telesom, kedy bubienok praskne kvôli zvýšenému tlaku vo zvukovode, z dôvodu prítomnosti cudzieho telesa. Medzi príznaky perforácie bubienka patrí napríklad dočasná strata sluchu, zvonenie alebo pískanie v ušiach, krvavý alebo hnisavý výtok z ucha a ďalšie.

Vzácnou komplikáciou zápalu vonkajšieho zvukovodu je nekrotizujúci zápal vonkajšieho ucha, čo je veľmi závažný stav, kedy sa infekcia z kože zvukovodu rozšíri do okolitých chrupaviek a kostí.

Nekrotizujúca otitis externa vyžaduje okamžitú liečbu, inak môže byť aj smrteľná.

Medzi jej príznaky, okrem iného, patria:

• silné bolesti uší a/alebo hlavy, najmä v noci
• výtok z ucha (zvyčajne hnisavý, kedy hnis vyteká prakticky neustále)
• obrna lícneho nervu (paréza nervus facialis) na postihnuté polovici tváre
• pri pohľade do vonkajšieho zvukovodu môže presvitať kosť.

Nekrotizujúci zápal vonkajšieho zvukovodu najviac ohrozuje ľudí s oslabenou imunitou.

Diagnostika

Zápal vonkajšieho zvukovodu najčastejšie lekár diagnostikuje na základe vyšetrenia ucha otoskopom a tiež na základe príznakov, ktoré pacient opisuje.

Čo si z článku odniesť?

Zápal vonkajšieho zvukovodu je pomerne časté ochorenie, ktoré postihuje najmä deti, ale môže sa vyskytnúť aj u dospelých.

Jeho hlavnou príčinou býva bakteriálna, vírusová alebo plesňová infekcia, ktorá vzniká pri poranení štruktúr vonkajšieho zvukovodu (napríklad pri nešetrnom čistení uší alebo nesprávnom noseniu slúchadiel či naslúchadiel) a/alebo pri vniknutí vody do vonkajšieho zvukovodu, ktorá je živnou pôdou pre množenie mikróbov.

Deti bývajú náchylnejší k ušným zápalom (a teda aj k zápalu vonkajšieho zvukovodu), pretože majú, okrem iného, užšie zvukovody, čo sťažuje ich vysúšanie a zvyšuje riziko infekcie.

Pretože zápaly vonkajšieho zvukovodu najčastejšie vznikajú pri dlhodobom kúpaní, stretávame sa s nimi predovšetkým v letných mesiacoch, ale môžu sa objaviť aj inokedy, pretože k preniknutiu vody do zvukovodu môže dôjsť aj pri sprchovaní alebo kúpaní.

Najlepšou prevenciou je teda udržiavať zvukovody suché a po pobyte vo vode si uši a hlavu dobre osušiť uterákom alebo používať kúpaciu čiapku, ktorá vniknutiu vody do uší zabráni.

Rovnako tak by sme si nemali uši čistiť vatovou tyčinkou, ale radšej sa v prípade potreby objednať k ušnému lekárovi a nechať si prebytočný ušný maz odstrániť odborne (výplachom).

Najčastejším spôsobom liečby zápalov zvukovodu sú antibiotické ušné kvapky, niekedy s prísadou kortikoidov, ktoré pomáhajú zmierniť zápal a opuch.

Prognóza zápalov vonkajšieho zvukovodu je zvyčajne dobrá, avšak je nutné vyhľadať lekársku pomoc, ak sa objavia bolesť, začervenanie alebo výtok z ucha, horúčka, hrča za uchom alebo opuch uzlín na krku a okolo uší.