ADHD: porucha pozornosti s hyperaktivitou u detí

Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) alebo tiež hyperkinetická porucha patrí medzi vývojové neurologické poruchy, ktoré sa prejavujú už od detstva. V asi 50% prípadov pretrváva aj v dospelosti.

Čo je to ADHD?

Porucha pozornosti s hyperaktivitou, čiže ADHD (skratka z anglického Attention Deficit Hyperactivity Disorder), je chronická porucha, ktorou trpia milióny detí po celom svete a problémy často pretrvávajú až do dospelosti. Postihnutých je až 7 percent detí školského veku. Hlavnými rysmi ADHD je porucha udržania pozornosti, hyperaktivita a impulzívne správanie. Deti majú tiež často nízke sebavedomie, neuspokojivé známky v škole a zlé vzťahy s okolím.

S pribúdajúcim vekom väčšina symptómov ustúpi. Niektoré deti sa síce s ADHD nikdy úplne nevysporiadajú, no napriek tomu sa táto porucha dá pri troche snahy pomerne dobre zvládnuť. Stopercentná liečba ADHD neexistuje, ale lieky a psychologická terapia môžu markantne pomôcť. Skorá diagnóza a nasadenie liečby sú pre budúci vývoj ADHD kľúčové.

Ako zistím, že má moje dieťa ADHD?

ADHD, čiže porucha pozornosti s hyperaktivitou, má svoje hlavné rysy už vo svojom názve. Prvé príznaky sa dajú niekedy rozoznať už v druhom a treťom roku dieťaťa. Hlavné príznaky sú nasledovné:

• Výrazné ťažkosti so sústredením a udržaním pozornosti
• Časté takzvané „snívanie s otvorenými očami“, fantazírovanie
• Ťažkosti s nasledovaním pokynov, dieťa často budí dojem, že nepočúva
• Problémy s organizovaním svojich úloh a činností
• Zábudlivosť, dieťa často stráca potrebné veci ako knihy, ceruzky a hračky
• Pri práci sa veľmi ľahko rozptýli
• Dieťa je neposedné, pri pokojnej činnosti sa neustále vrtí, nevie sa hrať potichu
• Veľa rozpráva, v škole vyrušuje a skáče iným do reči
• Nedokáže počkať, kým príde na neho rad

ADHD sa častejšie diagnostikuje u chlapcov a prejavy sa môžu medzi pohlaviami líšiť – chlapci sú často hyperaktívni a neposední, kým dievčatá zvyknú byť skôr tiché a zádumčivé so sklonmi k nepozornosti a dennému snívaniu.

Ako odlíšiť ADHD od normálneho detského správania?

Je pravda, že väčšina zdravých detí je do určitej miery nepozorná, hyperaktívna a impulzívna. Je normálne, že deti predškolského veku nedokážu nadlho udržať pozornosť a vydržať pri jednej činnosti. Dokonca aj u starších detí a tinedžerov miera pozornosti závisí vo veľkom od toho, nakoľko ich daná téma zaujíma. Malé deti majú tiež prirodzene veľa energie, niektoré dokonca viac ako iné. Diagnostika ADHD by sa preto nikdy nemala opierať len o to, že je dané dieťa iné ako jeho spolužiaci či súrodenci.

Deti, ktoré nezvládajú školské učivo, ale ich vzťahy doma s rodinou a kamarátmi sú štandardné, majú pravdepodobne iný problém ako ADHD. To isté platí o deťoch, ktoré sú síce hyperaktívne a nesústredené, ale ich známky a priateľstvá sú v poriadku.

Diagnostika veľmi mladých detí je obtiažna aj preto, lebo niektoré deti môžu byť vývojovo o niečo oneskorenejšie ako ich rovesníci. Ak majú preto problémy s rečou, nemusí ísť hneď o ADHD, ale len o oneskorený vývoj, ktorý čoskoro dobehnú.

Kedy teda navštíviť lekára?

Ak si myslíte, že vaše dieťa spĺňa príznaky ADHD a nie je to len prirodzená detská roztopašnosť, kontaktujte najprv pediatra. Ten vylúči iné možné príčiny ťažkostí vášho dieťaťa, a potom vás s dieťaťom odporučí na základe príznakov na vyšetrenie k psychiatrovi, psychológovi alebo neurológovi.

Ak sa vaše dieťa na ADHD už lieči, tak by ste s ním mali navštevovať lekára pravidelne, pokiaľ sa väčšina príznakov choroby nezlepší. A aj po zlepšení stavu by ste mali chodiť na pravidelné vyšetrenia každé 3 až 4 mesiace.

Lekára by ste mali kontaktovať aj vtedy, ak sa u dieťaťa objavia nežiaduce účinky liekov, ktoré na ADHD užíva, menovite strata chuti do jedla, problémy so spánkom, zvýšená nervozita a nepokoj, alebo keď sa jeho stav napriek užívaniu liekov vôbec nezlepšuje.

Čo zapríčiňuje vznik ADHD?

Zatiaľ nepoznáme jedného konkrétneho vinníka vzniku ADHD, ale teoretizuje sa o niekoľkých možných spúšťačoch ochorenia. Je napríklad zrejmé, že výskyt ADHD je v niektorých rodinách častejší, takže to súvisí s génmi a dedičnosťou. Ďalej sa ADHD dáva do súvisu s abnormálnym vývinom nervového systému, pravdepodobne v nádväznosti aj na environmentálne príčiny.

Rizikové faktory vzniku ADHD

• Výskyt ADHD alebo inej psychickej poruchy u rodičov či súrodencov
• Vystavenie toxickým látkam, napríklad olovu v náteroch starých budov
• Fajčenie, užívanie drog a alkoholu u matky počas tehotenstva
• Kontakt s toxickými látkami ako PCB (polychlórované bifenyly) počas tehotenstva
• Predčasný pôrod

Napriek tomu, že cukor sa v poslednej dobe čoraz častejšie skloňuje v médiách v súvislosti so vznikom hyperaktivity, vedecké štúdie túto spojitosť nedokázali spoľahlivo potvrdiť.

Čo je na ADHD také zlé? Môžu sa vyskytnúť nejaké komplikácie?

Popis ADHD síce môže znieť takmer neškodne, ale pre dieťa prináša táto porucha kopu problémov. Deti trpiace ADHD sa musia popasovať s nasledujúcimi ťažkosťami:

• Nedokážu si plniť školské povinnosti, v škole výrazne zaostávajú za spolužiakmi, následkom čoho ich súdia nielen splužiaci, ale aj dospelí
• Predchádzajúci bod vedie priamo k nízkemu sebavedomiu
• Majú väčšie problémy so zapojením sa do kolektívu a formovaním priateľstiev
• Majú oveľa viac nehôd a zranení než zdravé deti
• Majú väčšiu náchylnosť na závislosť od alkoholu a drog a všeobecne na problémy so správaním a rešpektovaním zákonov

Nasledujúce poruchy sa taktiež častejšie objavujú u jedincov trpiacich ADHD:

• Problémy s porozumením učivu a komunikáciou
• Úzkostné poruchy, nervozita
• Depresia
• Hraničná (bipolárna) porucha osobnosti, pri ktorej sa depresívne a manické stavy striedajú
• Porucha opozičného vzdoru (vo všeobecnosti negatívne, nahnevané, pomstychtivé a nepriateľské správanie voči autoritám)
• Poruchy správania s antisociálnymi tendenciami (kradnutie, účasť v bitkách, ničenie osobného majetku, ubližovanie zvieratám či ľuďom)
• Tourettov syndróm, neurologická porucha prejavujúca sa opakovanými pohybovými a zvukovými tikmi

Ako sa pripraviť na lekárske vyšetrenie?

Príprava na vyšetrenie zahŕňa nasledovné opatrenia:

• Napíšte si zoznam ťažkostí, ktoré má vaše dieťa doma alebo v škole
• Spomeňte si na kľúčové momenty zo života vášho dieťaťa: ako prebiehalo tehotenstvo a pôrod? Zažilo vaše dieťa nejakú traumu či veľké zmeny, napríklad smrť v rodine, rozvod rodičov, zmenu školy a pod.?
• Napíšte si zoznam liekov, ktoré vaše dieťa užíva, vrátane výživových a potravinových doplnkov a vitamínov.
• Prineste si so sebou výsledky predchádzajúcich relevantných vyšetrení.

Lekára sa môžete pýtať napríklad aj nasledovné otázky:

• Môže byť príčinou ťažkostí môjho dieťaťa aj niečo iné ako ADHD?
• Aké testy mu budete robiť?
• Aké sú možnosti liečby a čo nám odporúčate?
• Existuje aj nejaká alternatívna liečba?
• Moje dieťa má aj iné zdravotné problémy. Ako sa dá zvládnuť oboje naraz?
• Malo by moje dieťa navštíviť špecialistu?
• Aké sú nežiaduce účinky liekov, ktoré predpisujete?
• Máte nejaký leták či brožúru o ADHD?

Nebojte sa opýtať sa vášho lekára na čokoľvek, čomu úplne nerozumiete.

Čo očakávať od lekára?

Lekár sa pravdepodobne bude pýtať nasledovné otázky, je preto dobré, ak si odpovede dopredu premyslíte:

• Kedy ste si prvýkrát všimli, že s vaším dieťaťom nie je niečo v poriadku?
• Ako by ste opísali správanie vášho dieťaťa?
• Správa sa takto zakaždým, alebo len v určitých situáciách? Je niečo, čo jeho správanie zhoršuje alebo zlepšuje?
• Konzumuje vaše dieťa kofeín? (Kofeín sa nachádza aj v sladkých vodách ako napr. v kole, kofole, a pod.)
• O akom čase chodí dieťa spať a ako sa mu spí?
• Ako sa mu darí v škole? Zmenil sa v poslednom čase jeho prospech?
• Číta vaše dieťa doma? Má problémy s čítaním?
• Akým spôsobom ho vychovávate a trestáte? Čo sa preukázalo ako najúčinnejšia výchovná metóda u vášho dieťaťa?
• S kým doma bývate a ako vyzerá typický deň vašej rodiny?

Vyšetrenie a stanovenie diagnózy

Vo všeobecnosti sa diagnóza ADHD stanovuje s veľkou opatrnosťou. Neexistuje špecifický test na ADHD, preto sa diagnóza určuje na základe kombinácie vyšetrení, ktoré zahŕňajú:

• Lekárske vyšetrenie na vylúčenie iných možných príčin ochorenia
• Analýzu informácií ako sú súčasné a minulé choroby, zdravotný stav rodiny, školský prospech
• Rozhovory s rodinnými príslušníkmi, učiteľmi a vychovávateľmi dieťaťa
• Rozhovory s dieťaťom

Diagnostické kritériá ADHD

Na diagnózu ADHD by malo dieťa spĺňať aspoň šesť z nasledujúcich kritérií:

• Nepozornosť a problémy so sústredením
• Často prehliada a nedokáže sa sústrediť na detaily, robí veľa chýb z nepozornosti aj v škole a v domácich úlohách
• Nedokáže dlhodobo udržať pozornosť pri hrách a bežných denných aktivitách
• Vyzerá, že vás nepočúva, aj keď sa rozprávate priamo s ním
• Nedokáže dokončiť načaté úlohy a nepostupuje podľa pokynov
• Má ťažkosti s organizáciou času a aktivít
• Vyhýba sa aktivitám, ktoré vyžadujú sústredenie, ako sú napríklad domáce úlohy
• Často stráca veci, ktoré potrebuje (hračky, úlohy do školy, učebnice, ceruzky)
• Ľahko sa pri práci rozptýli
• Často zabúda

Hyperaktivita a impulzivita

• Dieťa je neposedné, neustále sa vrtí alebo hrá so svojimi rukami
• Často sa zdvihne zo stoličky aj vtedy, keď má sedieť (napríklad cez hodinu v škole)
• Pobehuje po miestnosti v nevhodných chvíľach a situáciách
• Nevie sa hrať potichu
• Je neustále v pohybe, akoby „poháňaný motorom“
• Priveľa rozpráva
• Odpovedá ešte predtým, ako dokončíte otázku
• Je netrpezlivé, nevie počkať v rade (a vlastne na nič)
• Skáče ostatným do reči, vyrušuje

Okrem toho pozorujeme u dieťaťa s ADHD nasledovné:

• Správa sa inak ako ostatné deti v jeho veku
• Má príznaky spĺňajúce ADHD minimálne šesť mesiacov

Ak vaše dieťa spĺňa kritériá potrebné na diagnózu ADHD, zvyčajne sa ďalej určí jeho podtyp. Poznáme tri základné podtypy ADHD:

Typ ADHD prevažne nepozorný

Ak má dieťa viac ako 6 príznakov nepozornosti, ale menej ako 6 príznakov hyperaktivity a impulzivity a súčasne príznaky pretrvávajú viac ako 6 mesiacov. Takéto dieťa môže dobre vychádzať s rovesníkmi a javí sa pokojné, ale má problémy so sústredením.

Typ ADHD prevažne hyperaktívny-impulzívny

Ak viac ako 6 príznakov hyperaktivity a impulzivity a menej ako 6 príznakov nepozornosti pretrváva po dobu 6 mesiacov a viac. Tento typ ADHD sa niekedy nesprávne diagnostikuje ako porucha správania.

Kombinovaný typ ADHD

Dieťa má viac ako 6 príznakov hyperaktivity a impulzivity a viac ako 6 príznakov nepozornosti po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov.

Iné choroby, ktorých prejavy môžu niekedy pripomínať ADHD

Tieto choroby a poruchy sa môžu vyskytovať osobitne alebo spolu s ADHD. Niekedy ich liečba spôsobí príznaky podobné ADHD.

• Problémy s učením a rozprávaním
• Poruchy nálady (napr. depresia)
• Úzkostné poruchy
• Epileptické poruchy – napríklad absencia
• Problémy so zrakom alebo sluchom
• Tourettov syndróm
• Problémy so spánkom a poruchy spánku
• Liečba chorôb štítnej žľazy
• Užívanie návykových látok
• Poranenie a poškodenie mozgu

Liečba ADHD

Štandardná terapia pre deti trpiacich ADHD zahŕňa lieky, vhodné vzelávanie, trénovanie disciplíny a psychoterapiu. Tieto liečebné metódy síce ADHD úplne nevyliečia, ale pomôžu zmierniť jeho prejavy. Pre každé dieťa funguje niečo iné a možno vám chvíľu potrvá, kým zistíte ten správny postup.

Stimulačné lieky

U nás sa najčastejšie predpisuje látka metylfenidát, známejšia pod názvom Concerta. Táto látka vyrovnáva hladiny neurotransmiterov v mozgu a môže až dramaticky zlepšiť prejavy ADHD. Pre každé dieťa je však vhodná iná dávka metylfenidátu, preto sa pripravte na to, že najmä zo začiatku bude lekár dávku skúšobne obmieňať. Deti by nemali užívať metylfenidát zbytočne a dlhodobo, preto sa stav pacienta a prípadné zlepšenie príznakov pravidelne monituruje. Je normálne, že po nejakej dobe lekár lieky na skúšobnú dobu vysadí (zvyčajne cez školské prázdniny), aby sa zistilo, či je ich užívanie ešte stále potrebné.

Riziko stimulačných liekov

Veľmi zriedkavým problémom spájaným so stimulačnými liekmi je náhla smrť zo srdcovej poruchy. Preto sa pred nasadením liečby metylfenidátom vždy starostlivo zváži zdravotný stav dieťaťa, obzvlášť činnosť jeho kardiovaskulárneho systému.

Ostatné lieky

Tieto lieky sú vhodné, ak pacient nemôže užívať metylfenidát z dôvodu srdovej vady alebo sa u neho preukázali nežiaduce účinky. Na rozdiel od stimulačných látok však trvá aj niekoľko týždňov, kým sa ich účinok prejaví. Medzi nestimulačné lieky patrí látka atomoxetin (Strattera, Atominex). V prípade zlyhania metylfenidátu a atomoxetinu sa môžu použiť antidepresíva s noradrenergným a dopaminergným účinkom či pri závažných poruchách správania aj antipsychotikum rizperidón.

Riziko samovraždy pri užívani ostatných liekov

I keď to nebolo zatiaľ potvrdené, existujú domnienky, že užívanie nestimulačných a antidepresívnych liekov na ADHD je spojené s vyšším rizikom samovražedného správania. Kontaktujte lekára, ak u pacienta zbadáte známky depresie či samovražedné úmysly.

Bezpečné podávanie liekov

Je veľmi dôležité, aby dieťa užívalo správnu a pre neho určenú dávku predpísaných liekov. Napriek častým obavám rodičov nie je preukázané, že by lieky na ADHD pri správnom užívaní spôsobovali závislosť. Je však možné, že si na lieky vášho dieťaťa budú robiť zálusk jeho súrodenci či spolužiaci. Preto by ste mali dodržiavať tieto opatrenia:

• Podávajte dieťatu lieky vy. Deti ani tínedžeri by nemali mať zodpovednosť za svoje lieky na ADHD.
• Doma držte lieky na bezpečnom a ideálne zamknutom mieste. Predávkovanie sa stimulačnými liekmi môže byť smrteľne nebezpečné.

Behaviorálna terapia, psychoterapia

Mnohým deťom trpiacim ADHD môže pomôcť psychoterapia u psychológa či psychiatra, okrem iného aj preto, že často trpia aj inou psychickou poruchou, akou je úzkosť či depresia.

• Behaviorálna terapia. Rodičia aj učitelia sa môžu naučiť spôsoby, ako motivovať a vychovávať dieťa s ADHD.
• Psychoterapia. Psychoterapia dovolí dieťaťu vyspovedať sa z problémov, ktoré ho trápia, a nájsť spôsoby, ako bojovať s ADHD a postupne meniť svoje správanie.
• Trénovanie sociálnych zručností. Toto naučí dieťa, ako sa vhodne správať v spoločnosti.

Najlepšia metóda je zapojiť do problematiky učiteľky, vychovávateľky, terapeutov aj rodičov. Môžete si naštudovať informácie o ADHD a odporučiť učiteľkám hodnoverné zdroje informácií o tom, ako spolupracovať s dieťaťom trpiacim poruchou pozornosti.

Domáca terapia a výchova dieťaťa s ADHD

Každé dieťa je iné, preto sa domáca terapia nedá úplne generalizovať. Pomôcť by vám mohla ktorákoľvek z nasledujúcich rád.

• Ukážte dieťaťu, že ho milujete napriek jeho hendikepu. Každé dieťa potrebuje vedieť, že je ľúbené. Ak sa budete sústrediť len na jeho negatívne vlastnosti a neustále ho kritizovať, bude sa cítiť menejcenne a naruší to jeho sebavedomie. Skúste ho pochváliť, keď urobí niečo správne.
• Trávte so svojím dieťaťom viac času, ideálne osamote, keď nie je prítomný žiaden iný dospelý či dieťa. Skúste ho prijať takého, aké je, a oceniť jeho dobré vlastnosti.
• Skúste ho povzbudiť v prospešných aktivitách a podporiť jeho sebavedomie. Deti s ADHD často obľubujú hudbu, tanec alebo bojové umenie. Kolektívny šport pod vedením trénera môže taktiež prispieť k jeho zmyslu pre disciplínu. Nenúťte ho však do niečoho, čo nezvláda.
• Organizujte. Vyhraďte dieťaťu tichý kútik, v ktorom sa môže len učiť. Udržujte jeho veci v izbe organizované a prehľadne utriedené v šuflíkoch a skriniach. Pokúste sa ho motivovať, aby si aj samé upratovalo izbu a udržiavalo svoje veci v poriadku.
• Pri dávaní pokynov hovorte jednoducho, pokojne, pomaly a zreteľne a vyjadrujte sa presne a špecificky. Vždy mu dajte len jednu úlohu. Druhú dostane až vtedy, keď prvú dokončí. Nezabudnite na očný kontakt.
• Snažte sa udržiavať pravidelný denný režím, vrátane času na učenie, zábavu, jedlo a spánok.
• Únava často zhoršuje príznaky ADHD, preto dbajte na dostatočný odddych.

Alternatívna a prírodná terapia ADHD

Za týmito liečebnými metódami nestojí zatiaľ žiadny seriózny vedecký výskum, i keď niektoré môžu fungovať. Predtým, ako niečo z tohto zoznamu vyskúšate, poraďte sa s lekárom, či je daná metóda pre vaše dieťa vhodná.

• Jóga a meditácia. Jóga, meditácia a relaxačné cvičenia môžu pomôcť pacientom upokojiť svoju myseľ a naučiť sa disciplíne.
• Diéta. Nie je pravda, že by cukor spôsoboval či zhoršoval ADHD. Čomu sa, naopak, treba vyhnúť, je konzumácia kofeínu.
• Vitamíny a potravinové doplnky. Neexistuje výskum, ktorý by preukázal zlepšenie prejavov ADHD konzumáciou istých vitamínov či výživových doplnkov. Ak napriek tomu chcete u svojho dieťaťa vitamíny vyskúšať, majte na mysli, že nadmiera vitamínov môže byť taktiež škodlivá. Poraďte sa preto s lekárom o vhodných dávkach pre vaše dieťa.
• Bylinné doplnky. Pozitívny efekt byliniek na ADHD nebol preukázaný a svojvoľne ordinovať bylinky dieťaťu je nebezpečné. Poraďte sa o tom s lekárom.
• Esenciálne mastné kyseliny. Efekt esenciálnych mastných kyselín (vrátane omega-3-mastných kyselín) na ADHD sa zatiaľ len skúma.
• EEG Biofeedback terapia. Táto terapia zahŕňa pravidelné sedenia, pri ktorých sa dieťaťu aplikujú na hlavu prísavky, ktoré zobrazujú elektrickú aktivitu jeho mozgu. Táto elektrická aktivita sa prenesie do hry, ktorú dieťa vidí pred sebou na monitore. Zjednodušene povedané, dieťa kontroluje dianie na obrazovke pomocou svojho vlastného mozgu. Táto terapia zatiaľ prináša sľubné výsledky.

Prevencia ADHD

Nie je celkom jasné, čo spôsobuje ADHD. V tehotenstve sa preto vo všeobecnosti vyhýbajte všetkým látkam, ktoré môžu poškodiť plod – nepite alkohol, nefajčite a neužívajte drogy či nebezpečné lieky. Vyhýbajte sa aj toxínom z prostredia. Ochráňte dieťa pred kontaktom s toxínmi a cigaretovým dymom, poľnohospodárskymi chemikáliami a olovom, ktoré sa nachádza v náteroch niektorých starých budov.

Zdroje informácií a podpora

Opýtajte sa lekára, či pozná nejaké združenie rodičov s deťmi postihnutými ADHD vo vašom okolí. Lekár vám môže taktiež odporučiť hodnoverné zdroje informácií, vrátane kníh pre rodičov a učiteľov. Informácie o ADHD nájdete aj na internete, dávajte si však pozor na stránky, ktoré odporúčajú „zaručené“ alternatívne liečby ADHD – nemáte žiadne informácie o odbornosti autora (prípadne sa za samozvaného odborníka pasuje on sám) takýchto tvrdení a niektoré postupy môžu poškodiť zdravie vášho dieťaťa. Preto sa vždy najprv poraďte s lekárom, ak chcete skúsiť nejakú alternatívnu liečbu u vášho dieťaťa.

Ďalšie tipy, ako zvládať ADHD

Starostlivosť o dieťa trpiace ADHD je často vyčerpávajúca pre celú rodinu. Rodičov môže emocionálne zraňovať správanie ich dieťaťa a taktiež reakcie okolia na ich dieťa. Stres z boja s ADHD môže poznačiť aj manželstvo a rodinnú pohodu, zvlášť ak dieťa potrebuje častú a finančne náročnú terapiu. Okrem rodičov môžu trpieť aj súrodenci dieťaťa s ADHD – často sa im od rodičov nedostáva toľko pozornosti ako „problémovému“ dieťaťu, ktoré sa k nim môže nadôvažok často správať agresívne.

Pri boji s ADHD budete možno nútení prehodnotiť vaše doterajšie výchovné metódy. Vy aj vaše dieťa sa budete musieť naučiť postupne meniť vaše návyky, čo nie je vždy jednoduché. Majte realistické očakávania a stanovujte si malé ciele pre vás aj pre dieťa, ktoré ste schopní splniť. Zmeny zavádzajte postupne, nie všetky naraz.

Môžete vyskúšať tieto nasledujúce tipy:

• Zaveďte do života vášho dieťaťa štruktúru a poriadok. Nemusí ísť nutne o železnú výchovu, pointou je usporiadanie záležitostí tak, aby bol život dieťaťa predvídateľný, organizovaný a pokojný. Deti s ADHD často nemajú rady zmeny a preto im pomôže, keď bude ich každodenný život predvídateľný. Ak chcete, aby dieťa zmenilo svoju činnosť alebo niečo urobilo, tak mu dajte vedieť päť minút dopredu, čo od neho očakávate, aby sa tomu mohlo prispôsobiť svojím tempom.
• K výchove dieťaťa s ADHD pristupujte pozitívne. Chváľte a odmeňujte ich za dobré správanie.
• Choďte príkladom. Správajte sa tak, ako chcete, aby sa správalo aj vaše dieťa. Skúste ostať v pohode aj vtedy, keď sa vaše dieťa nespráva práve najvzornejšie. Ak budete rozprávať pokojne a potichu, je pravdepodobné, že sa upokojí aj vaše dieťa. Krik vyvoláva len ďalší vzdor.
• Obmedzte vášmu potomkovi televíziu. Aj keď to nie je ešte stopercentne overené, priveľa videohier a televízie do piatich rokov dieťaťa nemusí prispievať správnemu vývoju.
• Stanovte jasné pravidlá a tresty za ich porušenie.
• Stanovte dieťaťu pravidelný denný harmonogram. Zabezpečte, aby vstávalo a chodilo spať vždy v rovnakom čase, keďže deti s ADHD majú zvyčajne problémy so spánkom.
• Keď sa rozprávate so svojím dieťaťom, sústreďte sa len na neho a udržiavajte očný kontakt. Nerobte pritom tisíc vecí naraz.
• Pravidelne sa rozprávajte s učiteľmi a vychovávateľmi vášho dieťaťa, riešte s nimi vzniknuté problémy a spolupracujte pri zvládaní ADHD.
• Pracujte na rodinných vzťahoch. Pre rodiny, v ktorých vládne rodinná pohoda, je jednoduchšie zvládať stres spojený s výchovou dieťaťa s ADHD. Preto si nájdite občas čas aj na vášho partnera, aby ste vzťahy utužili.
• Doprajte si zaslúžený oddych. Občas potrebujete vypnúť aj vy. Nedávajte si stále za vinu, ak vaše dieťa neposlúcha. Môžete požiadať o radu aj vašich blízkych, priateľov alebo najať opatrovateľku. Výchova dieťaťa s ADHD je náročná a budete to zvládať lepšie, ak si občas oddýchnete.