Rozdelenie a stavba nervových a gliových buniek

Nervová sústava sa všeobecne skladá z vlastných nervových buniek čiže neurónov a z podporných, takzvaných gliových buniek. Kým neuróny sú vlastné funkčné nervové bunky, ktoré zaisťujú prenos vzruchov a informácií z periférie do centrálnej nervovej sústavy alebo naopak z CNS do periférie, gliové bunky plnia predovšetkým funkciu podpornú, čo znamená, že sa podieľajú napríklad na vytvoreniu hematoencefalické bariéry, zaisťujú obranyschopnosť mozgu alebo tvoria obaly nervových vlákien.

Všeobecná stavba neurónu

Nervová bunka čiže neurón sa všeobecne skladá z tela (perikaryonu), z krátkych (dostredivých) výbežkov čiže dendritov a z dlhého (odstredivého) výbežku axónu, čiže neuritu. Podľa spôsobu akým výbežky z neurónu odstupujú, rozlišujeme 3 typy neurónov, a to bipolárne, multipolárne a pseudounipolárne. Bipolárne neuróny sú charakteristické najmä pre senzorické dráhy (zmyslové orgány), teda pre čuchovú, zrakovú, sluchovú a vestibulárnu (rovnovážnu) dráhu. Pseudounipolárne neuróny sa vyskytujú v mieche a potom v mozgovom kmeni ako neuróny hlavových nervov. Väčšina neurónov v mozgu je ale multipolárnych. Na obrázku nižšie sú rozdiely medzi jednotlivými typmi neurónov veľmi dobre vidieť.

Rozdelenie gliových buniek

Gliové bunky možno všeobecne rozdeliť do niekoľkých základných typov. Prvým typom sú takzvané astrocyty. Tieto bunky sú najväčšie a ich hlavnou funkciou je obaľovať mozgové cievy a cievy okolo nervových vlákien. Funkčne sa podieľajú na vytvorení takzvanej hematoencefalickej bariéry, a to práve vďaka tomu, že okolo ciev vytvárajú nepriedušnou štruktúru, ktoré sa odborne hovorí membrána limitans gliae perivascularis.

Astrocyty možno všeobecne rozdeliť na takzvané plazmatické astrocyty (majú krátke ale veľa rozvetvené výbežky a vyskytujú sa výlučne v sivej hmote mozgu) a na fibrilárne astrocyty, ktoré majú dlhšie ale menej rozvetvené výbežky (viď. obrázok) a ktoré sa vyskytujú výlučne v bielej hmote mozgu.

Ďalšími podpornými gliovými bunkami nervovej sústavy sú oligodendrocyty (oligodendroglie). Tieto bunky tvoria, spolu so Schwannovými bunkami myelínovú pošvu okolo axónu. Kým Schwannove bunky však obaľujú axóny v periférnej nervovej sústave a majú zachovanú schopnosť regenerácie (obnovy), bunky oligodendroglie obaľujú axóny v mozgu a mieche a schopnosť regenerácie stratili.

Tretím typom gliových buniek nervovej sústavy sú takzvané mikroglie, ktoré sú najmenšie zo všetkých gliových buniek a zaisťujú hlavne obranyschopnosť nervovej sústavy, pretože majú schopnosť fagocytózy.

Posledným typom gliových buniek sú ependymové bunky, ktoré vystielajú mozgové komory a centrálny kanál a obaľujú tiež povrch plexus choroideus, čo je štruktúra, ktorá zabezpečuje tvorbu mozgovomiechového moku. Ependymové bunky sa na tvorbe mozgovomiechového moku podieľajú. V hypotalame existujú špeciálne ependymové bunky, takzvané tanycyty, ktoré sú v kontakte s jadrami hypotalamu a podieľajú sa na endokrinných funkciách hypotalamu.