Aké prekvapenia skrývajú dlhé brady?

Aké prekvapenia skrývajú dlhé brady?
19. februára 2016 14:40

Keby ste mali vynájsť nové antibiotiká, ktoré by si dokázali poradiť s rezistentnými baktériami, kde by ste svoje skúmanie začali? V močiaroch? Na opustenom ostrove? A čo tak začať vyčesávaním brady? Britská televízna stanica BBC vysiela každú stredu od 20:00 reláciu Trust Me, I’m a Doctor (Verte mi, som lekár), v ktorej robia účastníci rôzne pokusy, ktoré niekedy vedú k nečakaným objavom.

No ich posledný objav môže spôsobiť skutočný prielom v medicíne, pretože sa našla baktéria, ktorá údajne produkuje nový druh antibiotík. A najlepšie na tom je, že tá baktéria rastie v bradách niektorých ľudí.

Ako ste si iste všimli, tak móda nosiť bradu je späť a v USA pre majiteľov hustých fúzov dokonca organizujú súťaž o nejkrajšiu bradu Ameriky.

Mužské brady jednoducho zažívajú veľký návrat, a tak sa dalo čakať, že tento trend vyvolá aj niekoľko negatívnych reakcií.

Kritici tvrdia, že dlhé fúzy nielen dráždia pokožku, ale môžu sa stať tiež domovom nepríjemných mikróbov.

Takže aké dôkazy máme o zdravotných rizikách brady?

Pogonofóbovia (ľudia, ktorí majú chorobný strach z brady) sa môžu radovať, pretože jedna klinická štúdia, ktorá sa robila nedávno v Novom Mexiku, potvrdila, že sa v náhodne odobratých vzorkách fúzov nachádzajú enterobaktérie, ktoré by sme zvyčajne očakávali v stolici.

Ako napísali isté noviny: "Niektoré brady obsahujú viac fekálií než záchodová misa."

Ale je to naozaj bežné alebo ide iba o náhodný jav?

V amerických nemocniciach sa  nedávno robila iná, odbornejšie vedená štúdia, ktorá dospela k úplne rozdielnym záverom.

Tejto štúdie, ktorej výsledky boli zverejnené v časopise Journal of Hospital Infection (časopis o nemocničných infekciách), sa zúčastnilo 408 ľudí pracujúcich v nemocnici. Najprv sa rozdelili do skupín na bradatých a oholených, a potom im urobili niekoľko mikrobiologických sterov z tváre.

Existuje dobrý dôvod, prečo podobnú štúdiu vykonávať v nemocnici.

Zdravotnícke zariadenia sú totiž doslova semeniskom takzvaných nozokomiálnych infekcií (ochorenia, ktoré pacient chytí v nemocnici a nesúvisia s jeho diagnózou). Nozokomiálne infekcie sú častou príčinou úmrtia alebo zhoršenia stavu pacientov. Z prenosu nozokomiálnych infekcií sme najprv vinili neumyté ruky, potom biele plášte, fonendoskopy a ďalšie lekárske prístroje, ale doteraz nikto neskúmal, či sa na ňom nezúčastňujú tiež fúzy.

Možno by ste rovnako ako odborníci očakávali, že bradatí zdravotníci budú pre pacientov nebezpečnejší ako tí hladko oholení, ale táto štúdia preukázala, na všeobecné prekvapenie, pravý opak.

V skupine nebradatých zdravotníkov bol na ich čerstvo oholenej koži zistený meticilín rezistentný zlatý stafylokok (MRSA) až trikrát častejšie ako u zdravotníkov, ktorí mali bradu.

MRSA je jednou z najčastejších nozokomiálnych infekcií a je veľmi nepríjemná a nebezpečná, pretože táto baktéria odoláva väčšine bežných antibiotík.

Podrobné informácie o MRSA infekcii si môžete prečítať tu.

Prečo to tak je? 

Odborníci si myslia, že holenie spôsobuje mikroskopické odreniny (mikroabrázie) kože, a vďaka tomu majú baktérie "uľahčenú" cestu ku kolonizácii a množeniu (proliferácii).

Možno je to pravda. Ale existuje ešte jedno oveľa logickejšie vysvetlenie, ktoré im udrelo do očí. Možnože brady vedia bojovať s infekciou.

Že je to nezmysel?

Dr Adam Roberts je mikrobiológ z Londýna, ktorý chcel vedieť pravdu, a tak vyskúšal, aké mikróby dokáže z brady "vypestovať".

Podarilo sa mu vykultivovať viac ako 100 rôznych druhov baktérií, vrátane jednej, ktorú najčastejšie nachádzame v tenkom čreve. Čo ale neznamená, ako vysvetľuje, že pochádza z fekálií. Tieto zistenia sú úplne štandardné a nie je to nič, čoho by sme sa mali obávať.

Krátka história dlhých brád

Alexander Veľký údajne trestal svojich vojakov za to, keď si nechali narásť bradu, pretože mal strach, že nepriatelia tak získajú v boji možnosť "za čo vojaka chytiť" a dôjde tak k oslabeniu jeho armády.

Hadrián (76 - 138 pred Kristom) bol pravdepodobne prvý rímsky cisár, ktorý mal bradu.

Pravdepodobne najdlhšiu bradu na svete (dlhšiu ako 5 m) nosil Hans Langseth a po svojej smrti ho daroval Smithsonian inštitútu vo Washingtone.

V oblastiach Afganistanu pod vládou hnutia Taliban bola brada dokonca povinná. Naproti tomu v Albánsku ju bývalý komunistický vodca Enver Hoxha (1908-1985) zakázal a nedávno bola brada na krátku dobu zakázaná aj v Turkménsku.

Čo je však oveľa zaujímavejšie, je fakt, že Dr. Adam Roberts si v niekoľkých Petriho miskách všimol, že niečo zabíja ostatné baktérie. A najpravdepodobnejším podozrivým je, samozrejme, iný mikrób.

Mikróby často považujeme za našich nepriateľov, ale oni nás tak rozhodne neberú. Baktérie a huby medzi sebou celý život vzájomne bojujú o jedlo, zdroje a o priestor. Počas tisícov rokov týchto bojov z nich vznikli tie najdokonalejšie zbrane proti mikróbom - antibiotiká.

Penicilín bol pôvodne izolovaný z jedného druhu huby, ktorá sa volá Penicillium notatum.

Alexander Fleming čírou náhodou objavil, že táto huba dokáže zabíjať mikróby. Do jeho laboratória sa totiž spóry tejto huby nedopatrením dostali z laboratórií ostatných vedcov, ktoré sa nachádzali na rovnakej chodbe ako Flemingove laboratórium. Fleming potom zistil, že táto huba zabila niektoré baktérie, ktoré si pestoval na Petriho miskách.

Nerastie v brade niečo podobné ako pleseň Penicillium notatum?

Nie je možné, že by tie tajomné mikróby robili niečo podobné? Zabíjali ostatné baktérie vylučovaním nejakého jedu?

Doktor Roberts opatrne hovorí, že "je to možné".

Adam Roberts identifikoval týchto tichých zabijakov ako druh baktérie s názvom Staphylococcus epidermidis, ktorá sa bežne vyskytuje na koži. Keď túto "novú" baktériu vyskúšal v boji proti baktérii E.coli (Escherichia coli), ktorá vyniká vysokou rezistenciou voči bežným antibiotikám a spôsobuje, okrem iného, ​​závažné infekcie močového ústrojenstva, zistil, že našiel hľadaného zabijaka.

Riadne testovanie a "čistenie" nového antibiotika je také drahé (a je zaťažené veľkým rizikom neúspechu), že nie je príliš pravdepodobné, že by lekári mohli v dohľadnej dobe pacientom predpisovať nové antibiotikum "Bradocillin", ale profesor Roberts chce aj naďalej pokračovať v hľadaní náhrady za existujúce "arzenálové" antibiotiká.

Ako hovorí, ochorenia spôsobené baktériami rezistentnými na antibiotickú liečbu zabijú každý rok najmenej 700-tisíc ľudí a do roku 2050 sa očakáva, že tento počet môže vzrásť až na 10 miliónov. A bohužiaľ, v posledných 30 rokoch nebolo na trh uvedené žiadne nové antibiotikum.

Okrem svojich výskumov s baktériami žijúcimi v brade sa doktor Roberts a jeho tím zaoberajú ďalšími projektmi. Nedávno sa im napríklad podarilo izolovať antiadhézne molekuly (látky, ktoré bránia prilepeniu baktérií k povrchu), a to zo vzoriek získaných od širokej verejnosti.

Tieto látky by sa podľa neho mohli pridávať napríklad do zubných pást alebo ústnej vody, pretože by mohli zabrániť tomu, aby sa na zubnú sklovinu prichytili baktérie, ktoré ju svojimi kyslými produktami poškodzujú.

To by človek nepovedal, čo všetko sa dá nájsť v obyčajnej brade, však?

Zdieľať článok
Meno autora: Michal Vilímovský (SK)
Vzdelanie: Student všeobecného lekárstva, 3.LF UK, Praha
Použité zdroje:

Spracované podľa anglického originálu na BBC.

Zdroje obrázkov:

Pixabay.com

Dátum vydania: 19. februára 2016 14:40
Dátum plánovanej revízie: 19. februára 2018 14:40
Na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti využívame cookies. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií