Akútny koronárny syndróm (infarkt myokardu, nestabilná angina pectoris)

Akútny koronárny syndróm (infarkt myokardu, nestabilná angina pectoris)
29. decembra 2014 1:00

Článok prináša základné informácie o akútnom koronárnom syndróme, jeho príčinách, príznakoch, diagnostike a liečbe.

Čo je akútny koronárny syndróm?

Akútny koronárny syndróm (AKS) je pomerne široký pojem, ktorý zastrešuje poruchy v činnosti srdca spôsobené zníženým prekrvením srdcového svalu. AKS zahŕňa infarkt myokardu a nestabilnú anginu pectoris. Oba sú veľmi nebezpečné stavy, ktoré sú však liečiteľné, ak sa rýchlo rozpoznajú. Medzi hlavné príznaky patrí bolesť na hrudi, ktorá môže vystreľovať do ľavého ramena či čeľuste.

Ako rozpoznať akútny koronárny syndróm?

Príznaky AKS sú rovnaké ako príznaky infarktu myokardu. Ak sa AKS urýchlene nelieči, môže nedostatok okysličenej krvi naozaj spôsobiť úmrtie srdcového svalu – teda infarkt myokardu. Je preto veľmi dôležité nepodceniť príznaky a pri podozrení urýchlene volať záchrannú službu.

Pre AKS je typické:

  • Bolesť na hrudi, ktorá má charakter tlaku, pálenia
  • Bolesť vystreľuje do iných častí tela, typicky do ľavého ramena či čeľuste
  • Nevoľnosť
  • Vracanie
  • Pocit nedostatku vzduchu, nemožnosť nadýchnuť sa, dýchavičnosť
  • Náhle intenzívne potenie
  • Bolesť brucha
  • Bolesť podobná páleniu záhy
  • Vlhká pokožka
  • Točenie sa hlavy, mdloby, odpadávanie
  • Nezvyčajná vyčerpanosť
  • Pocity úzkosti, strachu a nervozity
  • Príznaky závisia aj od pohlavia, veku a ďalších chorôb, ktorými pacient trpí (napríklad cukrovka).

Ako vzniká akútny koronárny syndróm?

Srdce ako každý orgán potrebuje kyslík, ktorý je privádzaný krvou. Svalovina srdca je však taká hrubá, že obmývanie krvou zvnútra zo srdcovej dutiny nestačí a okysličená krv musí byť privádzaná aj na povrch srdca, a to sa deje koronárnymi (vencovitými) tepnami. Ak je prívod okysličenej krvi nedostatočný, srdcová svalovina (myokard) začne odumierať a nastáva infarkt myokardu. Pri akútnom koronárnom syndróme sú koronárne tepny zúžené, pretože v nich vznikajú aterómové pláty – to sú pevné usadeniny tvorené prevažne tukovými čiastočkami. Tento proces nazývame kôrnatením tepien, teda aterosklerózou. V mieste aterómového plátu ľahko vzniká krvná zrazenina, ktorá už predtým zúženú tepnu úplne upchá a srdce tak nie je zásobené kyslíkom a prestáva fungovať. Prejaví sa to akútnym koronárnym syndrómom.

Aké sú príčiny vzniku akútneho koronárneho syndrómu?

Hlavné rizikové faktory vzniku akútneho koronárneho syndrómu sú podobné ako pri akomkoľvek inom ochorení srdca. Patria medzi ne:

  • Vek – v ohrození sú muži nad 45 rokov a ženy nad 55 rokov
  • Vysoký krvný tlak
  • Vysoká hladina cholesterolu v krvi
  • Fajčenie
  • Obezita
  • Málo pohybu a telesnej aktivity
  • Cukrovka: Diabetes mellitus 2. typu
  • Srdcovo-cievne choroby v rodine
  • Stres
  • Ak mala žena počas tehotenstva vysoký tlak, preeklampsiu či cukrovku

Ako prebieha vyšetrenie u lekára?

Akútny koronárny syndróm sa často rieši na pohotovosti a lekár vám urobí niekoľko vyšetrení, aby zistil presnú príčinu vašich problémov. Ak sa u vás bolesti na hrudi objavujú pravidelne, možno vás bude liečiť kardiológ ambulantne. Lekár vám odoberie krv na zistenie hladín cholesterolu a glukózy. Možno budete musieť pred týmito vyšetreniami držať krátku diétu. Váš lekár vám vhodnú prípravu na vyšetrenie povie dopredu. Je veľmi pravdepodobné, že vás tiež odošle na nejakú formu zobrazovacieho vyšetrenia.

Diagnostika akútneho koronárneho syndrómu

Lekár bude ako prvé hľadať infarkt myokardu. Na to sa typicky robia dva testy.

Elektrokardiografia (EKG)

EKG je bezbolestné vyšetrenie, ktoré cez malé prísavky pripevnené na hruď sníma elektrickú aktivitu srdca, ktorú zobrazí na monitore či vytlačí na papier v podobe vĺn a hrotov. Keďže poranená srdcová svalovina má porušené vedenie elektrických podnetov, na EKG sa dá infarkt myokardu dobre rozpoznať.

Krvné testy

Pri infarkte sa z umierajúcej srdcovej svaloviny uvoľňujú enzýmy, ktoré sa dajú nájsť v krvi.

Ďalší postup závisí od výsledkov týchto dvoch testov. Ak sa vo vašej krvi nezistia hľadané enzýmy a bolesť na hrudi ustúpila, tak pravdepodobne absolvujete ešte ďalšie vyšetrenia, aby sa zistila príčina vašich problémov. Ak testy ukážu, že ste mali infarkt myokardu či máte vysoké riziko infarktu, tak vás v nemocnici hospitalizujú.

Ďalšie vyšetrenia môžu zahŕňať:

Echokardiografia

Echokardiokrafia (alebo „echo“) sa zvyčajne robí pred prepustením z nemocnice, ak vám predchádzajúce vyšetrenia nezistili infarkt myokardu a máte relatívne nízke riziko jeho vzniku. Echokardiografia využíva ultrazvukové vlnenie, ktoré je vysielané do tela pacienta generátorom ultrazvuku. Ultrazvukové vlnenie sa odráža od vnútorných orgánov pacienta – od každého orgánu či tkaniva iným spôsobom – a vracia sa do detektoru ultrazvuku. Podľa charakteru vracajúceho sa vlnenia sa vytvorí na monitore obraz srdca (echokardiogram). Vyšetrenie je bezbolestné a nemá žiadne nežiadúce účinky.

Röntgen hrudníka

RTG snímka hrudníka zobrazí tvar a veľkosť vášho srdca a priľahlých ciev.

Rádionuklidové vyšetrenie

Toto vyšetrenie objasňuje spôsob, akým je vaše srdce zásobované krvou. Malé množstvo rádioaktívneho farbiva, ktoré sa dá dobre odlíšiť zobrazovacou technikou, sa podá injekciou do cievneho systému. Špeciálne kamery potom pozorujú, ako sa toto farbivo vychytáva v srdcovom svale. Tmavé časti srdca na vzniknutom obraze znamenajú, že nie sú prekrvené. Toto vyšetrenie sa môže vykonávať v pokoji alebo po fyzickej záťaži.

CT angiografia tepien

Toto neinvazívne vyšetrenie zobrazuje koronárne tepny, a to tak, že sa jódová kontrastná látka injekčne podá do žily (najčastejšie lakťovej), a následne si ľahnete na stolček do CT „tunela“, kde prebieha snímkovanie. CT angiografia dokáže rozoznať zúžené a upchaté cievy.

Koronárna angiografia (koronarografia)

Toto je invazívna zobrazovacia metóda, keď sa cez stehennú tepnu zavedie dlhá úzka trubička (katéter) až do koronárnych tepien, kde sa aplikuje špeciálne farbivo (kontrastná látka). Následne sa röntgenovou metódou zobrazia tieto tepny a aplikované farbivo odhalí miesto blokády či zúženia. Toto vyšetrenie sa môže kombinovať s angioplastikou so zavedením stentu.

Záťažový EKG test

Toto vyšetrenie sa typicky vykonáva až niekoľko dní či týždňov po akútnych srdcových príhodách. Záťažové EKG vyšetrenie zistí, ako reaguje vaše srdce na fyzickú záťaž. Pri primeranej fyzickej záťaží (chodenie na bežiacom páse, bicyklovanie na stacionárnom bicykli) vám budú pripnuté elektródy zároveň monitorovať elektrickú činnosť srdca, ktorú prevedú do obrazovej podoby elektrokardiogramu. Namiesto fyzickej záťaže vám môže byť taktiež podaná farmakologická látka, ktorá vaše srdce stimuluje podobným spôsobom ako cvičenie.

Liečba (terapia) akútneho koronárneho syndrómu

Spôsob liečby závisí od vašich symptómov.

Lieky na akútny koronárny syndróm

Pravdepodobne vám lekár predpíše lieky, ktoré zmiernia bolesť na hrudi a zlepšia krvné zásobenie srdca. Najčastejšie sa používajú nasledovné lieky:

Aspirín

Aspirín bráni tvorbe krvných zrazenín, čím zaručuje plynulý tok krvi do srdcového svalu cez zúžené cievy. Aspirín je prvou voľbou pri podozrení na akútny koronárny syndróm a dajú vám ho už na pohotovosti či v sanitke. Možno budete musieť tabletku najprv rozhrýzť v ústach, pretože tak sa účinné látky rýchlejšie vstrebú do krvi. Je možné, že vám bude odporúčané užívať aspirín denne po zvyšok života.

Trombolytiká

Kým aspirín bráni tvorbe krvných zrazenín, trombolytiká vzniknutú krvnú zrazeninu rozpúšťajú. Ak máte infarkt myokardu, čím rýchlejšie dostanete trombolytiká, tým väčšia šanca na vašu záchranu. Angioplastika je však oveľa úspešnejší prístup než trombolýza. Trombolytiká sa preto podávajú len vtedy, ak sa nachádzate ďaleko od nemocnice s oddelením, kde vykonávajú angioplastiku.

Nitroglycerín

Nitroglycerín na chvíľu rozšíri zúžené krvné cievy vedúce do srdca, preto sa môže v niektorých prípadoch použiť pri infarkte myokardu, ale zvyčajne pri infarkte nepomáha a častejšie sa užíva pri liečbe anginy pectoris. Tabletka sa obvykle vloží pod jazyk a nechá sa voľne rozplynúť.

Beta-blokátory

Tieto lieky uvoľňujú srdcové svalstvo, spomaľujú srdcovú činnosť a znižujú krvný tlak, čím šetria srdce. Môžu zvýšiť prívod krvi do srdcového svalstva, zmierniť bolesti na hrudi a prípadné poškodenie srdca počas infarktu.

Inhibítory enzýmu angiotenzín-konvertázy (ACE inhibítory) a blokátory angiotenzínového receptoru (ARB)

Tieto lieky zlepšujú prúdenie krvi srdcom. Lekár vám ich môže predpísať, ak ste prekonali infarkt myokardu a poškodené srdce nedokáže pumpovať krv tak ako predtým. Taktiež znižujú krvný tlak a majú určitý preventívny účinok na vznik ďalšieho infarktu. Vedľajším účinkom môže byť nepríjemný suchý kašeľ.

Blokátory vápnikových kanálov

Tieto lieky uvoľňujú srdcovú svalovinu a rozširujú koronárne tepny.

Statíny

Statíny sú lieky na zníženie hladiny cholesterolu. Vysoká hladina cholesterolu totižto urýchľuje aterosklerózu, ktorá je hlavnou príčinou akútneho koronárneho syndrómu.

Antiagreganciá trombocytov

Tieto lieky bránia zrážaniu krvi tým, že nedovoľujú krvným doštičkám (trombocytom), aby sa zlučovali. Patria medzi ne napríklad clopidogrel a prasugrel (Efient). Nežiadúcim účinkom je riziko krvácania.

Chirurgický prístup k akútnemu koronárnemu syndrómu

Ak vám lieky nedokážu pomôcť, volia sa tieto chirurgické postupy:

Angioplastika a zavedenie stentu

Tento zákrok prebieha tak, že vám chirurg zavedie dlhú tenkú trubičku (katéter) s balónikom cez stehennú tepnu až do oblasti srdca do zúženej či zablokovanej koronárnej artérie. Balónik sa potom nafúkne, čím roztiahne zúženú cievu. Následne sa môže zaviesť aj stent, čo je kovová výstuž tepny so sieťovou elastickou štruktúrou. Stent zabezpečí, aby sa tepna v budúcnosti opäť nezúžila.

Koronárny bypass (aorto-koronárny obchvat)

Koronárny bypass sa vykonáva len v zriedkavých prípadoch. Ide o to, že sa na koronárne tepny našije cieva z inej časti tela (typicky žila z dolnej končatiny), čím sa vytvorí spojka, ktorou môže do srdcovej svaloviny prúdiť krv. Krv pritom obíde zablokované miesto postihnutej vetvy koronárnych tepien.

Domáca liečba a prevencia akútneho koronárneho syndrómu

Niekoľkými opatreniami môžete znížiť riziko vzniku akútneho koronárneho syndrómu či zlepšiť váš stav po jeho prekonaní.

Skoncujte s fajčením

Porozprávajte sa s vaším lekárom, ktorý vám odporučí postup, ako čo najľahšie prestať fajčiť. Pamätajte na to, že dýchanie cigaretového dymu vám škodí aj vtedy, ak fajčia ľudia okolo vás.

Zdravo sa stravujte

Príliš tučné a mastné jedlá srdcu neprospievajú. Lekár či nutričný terapeut vám poradí, ako sa máte vo vašom prípade stravovať. Vo všeobecnosti sa odporúča jesť celozrnné pečivo, chudé mäso, nízkotučné mliečne výrobky a veľa ovocia a zeleniny. Veľmi dôležité je taktiež nepreháňať to so solením.

Buďte aktívny

Pravidelný pohyb a cvičenie bráni vzniku obezity, cukrovky a znižuje hladinu cholesterolu v krvi – čo sú všetko rizikové faktory vzniku akútneho koronárneho syndrómu. Nemusíte to s cvičením preháňať a nemusíte si kvôli tomu vybavovať preukaz do fitnescentra. Stačia aj pravidelné polhodinové prechádzky päťkrát do týždňa. Taktiež si môžete svoj pravidelný pohyb zabezpečiť prácou v záhradke, tancom či upratovaním. Ak vás pri pohybe začne bolieť na hrudi, spomaľte a oddýchnite si. A ak je bolesť na hrudi pri fyzickej aktivite u vás nový príznak, povedzte to vášmu lekárovi.

Kontrolujte si hladiny cholesterolu v krvi

Lekár vám hladinu cholesterolu zistí pri odbere krvi. Poznáme dva typy cholesterolu – „dobrý“ HDL a „zlý“ LDL. Celkový krvný cholesterol by mal byť do 5.2 mmol na liter krvi, z toho LDL do 4 mmol/l a HDL ideálne viac ako 1.3 mmol/l. Pri nevhodných hladinách cholesterolu vám lekár môže zmeniť liečbu či nariadiť zmenu stravy.

Majte prehľad o vašom krvnom tlaku

Tlak by ste si mali nechať zmerať minimálne raz za dva roky. Ak máte v rodine niekoho s vysokým krvným tlakom, ochorením srdca či patríte medzi rizikových ľudí, váš lekár vám môže odporučiť aj pravidelnejšie meranie. Normálny krvný tlak sa pohybuje okolo hodnoty 120/80 mm Hg.

Udržiavajte si zdravú hmotnosť

Nadváha namáha vaše srdce a prispieva k vysokej hladine cholesterolu a zvyšuje krvný tlak. Schudnutím na zdravú hmotnosť môžete znížiť riziko vzniku akútneho koronárneho syndrómu.

Nestresujte sa

Skúste obmedziť stres, ktorý každodenne zažívate. Môžete vyskúšať rôzne dychové cvičenia, meditáciu, šport, jógu či psychoterapiu. Dávajte pozor na prepracovanosť a uistite sa, že si doprajete potrebný oddych a relax.

Nepite priveľa alkoholických nápojov

Zvýšená spotreba alkoholu (viac ako dva poháriky denne) zvyšuje krvný tlak. Pre ženy a mužov nad 65 rokov sa odporúča nevypiť denne viac ako jeden pohárik alkoholického nápoja, muži pod 65 rokov si môžu denne dopriať dva. (Jedným pohárikom rozumieme približne 360 ml piva, 120 ml vína či 45 ml 80-percentnej pálenky.)

Zdieľať článok
Meno autora: Michal Vilímovský (SK)
Vzdelanie: Student všeobecného lekárstva, 3.LF UK, Praha
Použité zdroje: Mayoclinic
Zdroje obrázkov: Dollarphotoclub.com
Dátum vydania: 29. decembra 2014 1:00
Dátum plánovanej revízie: 29. decembra 2016 1:00
Na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti využívame cookies. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií