Otrava olovom: príčiny, príznaky, diagnostika a liečba

Otrava olovom: príčiny, príznaky, diagnostika a liečba
30. septembra 2014 12:40

Olovo je veľmi silný jed. Ak človek prehltne olovený objekt alebo vdýchne prach či plyny s vysokým obsahom olova, môže si tým spôsobiť veľmi vážne zdravotné problémy. Pri otrave olovom rozlišujeme otravu akútnu - náhle zvýšenie koncentrácie olova v organizme po expozícii vysokej dávke olova, a chronickú - expozícia malým dávkam olova počas dlhšieho časového intervalu.

Čo je to olovo

Olovo je pevný, stabilný kov. Má nízky bod topenia, je dobre kujný a odolný voči korózii. Preto sa jeho vlastností vo veľkej miere využívajú v ľudskej spoločnosti. V minulosti (starovek, stredovek) bolo olovo používané na výrobu nádob. V modernejších dobách sa z olova vyrábalo aj vodovodné potrubie.

Olovo je tiež obsiahnuté vo farbách a používa sa v rôznych priemyselných odvetviach, napríklad pri výrobe elektrických akumulátorov. Olovo je i naďalej prevažujúcim materiálom pri výrobe streliva.

Príčiny

Zdrojom kontaminácie olovom môžu byť napríklad náterové hmoty, prípadne prach z týchto náterov, ak sa poškodí. Ďalej napríklad pripravovanie a podávanie pokrmov v nádobách s olovnatou glazúrou, ktoré sa používajú napríklad v Ázii. Z času na čas je nebezpečne vysoký obsah olova zistený aj v šperkoch alebo hračkách.

Ako veľký problém do dnešnej doby zostávajú olovené alebo olovom spájkované vodovodné potrubia. Expozícia olovu môže byť nebezpečenstvom aj pri niektorých profesiách, napríklad pri výrobe a oprave autobatérií, pri zlievaní v hutách (výroba olova, bronzu, mosadze), pri spájkovaní (zliatina olova s cínom) alebo pri výrobe olovnatého skla a pigmentov.

Príznaky

Otrava olovom sa môže prejavovať mnohými príznakmi. Olovo môže ovplyvniť mnoho častí tela. Jediná väčšia dávka olova môže spôsobiť veľmi vážne zdravotné problémy. Pre otravu olovom je ale oveľa typickejšia pomalá intoxikácia menšími dávkami. Tá je spôsobená opakovaným vystavovaním sa malým množstvám olova. Časom teda aj malé dávky, ktorým bol človek vystavovaný opakovane, môžu viesť k otrave. U detí je otravou olovom veľmi ohrozený mentálny vývoj. Zdravotné problémy sa vo všeobecnosti zhoršujú so zvyšujúcou sa hladinou olova v krvi.

Olovo je oveľa nebezpečnejší pre deti ako pre dospelých, pretože poškodzuje vyvíjajúcu sa nervovú sústavu (hlavne mozog). Čím mladšie je dieťa, tým väčšie škody otrava olovom spôsobí. Najzraniteľnejšie sú teda deti ešte nenarodené. Ak sa dostane olovo do tela matky, môže spôsobiť poruchy vnútromaternicového vývoja, predčasný pôrod alebo potrat. Symptómy pri dlhodobo zvýšenom príjme olova sú skôr nenápadné a neurčité.

Medzi príznaky chronickej otravy olovom môžeme zaradiť:

  • Únava
  • Agresívne správanie alebo naopak apatia
  • Anémia
  • Zápcha
  • Problémy so spánkom
  • Bolesti hlavy
  • Poruchy pamäti
  • Podráždenosť
  • Strata predchádzajúcich zručností (vývojových - u detí)
  • Strata chuti do jedla až nechutenstvo
  • Nevoľnosť
  • Nedostatok energie
  • Znížené zmyslové vnímanie

Ak sú ľudia dlhodobo vystavení účinkom olova, ich koža získa sivý až popolavý nádych, a na ďasnách sa im objaví šedomodrý lem. Po dlhšej dobe olovo poškodí aj obličky, a tie potom začnú zlyhávať.

Symptómy pri veľmi vysokej dávke olova (akútna otrava) môžu spôsobiť veľmi dramatické prejavy. Objaví sa zvracanie, kŕčovitá bolesť brucha (Saturninská kolika), kŕče (to sú väčšinou prvé známky vysokej toxickej dávky olova), ďalej napríklad svalová slabosť. Akútna otrava olovom môže vyvolať aj epileptický záchvat a môže mať za následok až stratu vedomia.

Olovené potrubie

Prognóza

Dospelí, ktorí sa otrávili olovom v miernej dávke, sa často zotavia bez väčších problémov. U detí ale aj mierna otrava môže mať veľmi významný vplyv na schopnosť udržať pozornosť a taktiež na výšku IQ. Ľudia, ktorí sa otrávili vyššou dávkou olova, majú aj vyššie riziko dlhotrvajúcich zdravotných problémov. Pokiaľ dôjde k zasiahnutiu nervového systému a svalov, už nikdy nemusí byť ich funkčnosť na takej úrovni, ako bola pred otravou.

Ostatné orgánové sústavy môžu byť postihnuté na rôznych stupňoch závažnosti. Ľudia, ktorí prežijú závažnú otravu, môžu mať trvale poškodený mozog.

Deti sú oveľa náchylnejšie k závažným dlhotrvajúcim zdravotným problémom. Úplné uzdravenie z chronickej otravy olovom môže trvať mesiace aj roky.

Liečba

Veľmi dôležité je zistiť zdroj otravy a vyhýbať sa kontaktu s ním. Hladina olova v krvi sa znižuje pomocou takzvaných chelačných činidiel (látky, ktoré sa v medicíne využívajú na vyväzovanie a následné vylučovanie niektorých kovov z organizmu, najčastejšie močom). Klasickým liekom pri otrave olovom je EDTA (kyselina etyléndiamíntetraoctová). Liek sa aplikuje v pomalej infúzii. Liekom preferovaným u detí je DMSA (dimerkaptojantárová kyselina), ktorá sa podáva v tabletkách.

Možné komplikácie otravy olovom

Veľkým problémom pri otrave olovom je fakt, že telo sa olova len veľmi ťažko zbavuje. Ak sa olovo dostane do organizmu, ukladá sa do kostí a zubov, odkiaľ sa postupne uvoľňuje do krvi, a len veľmi pomaly sa vylučuje cez obličky do moču a cez pečeň do žlče. Ku komplikáciám otravy olovom môžeme radiť:

  • Problémy so správaním
  • Problémy s udržaním pozornosti
  • Náhle zhoršenie prospechu v škole
  • Poškodenie sluchu
  • Zlyhanie obličiek
  • Zníženie IQ
  • Spomalený rast

Pred zavolaním záchrannej služby

Skúste zistiť nasledujúce informácie:

  • Vek pacienta, váhu a jeho stav vedomia
  • Meno produktu alebo objektu, o ktorom si myslíte, že obsahuje olovo
  • Dátum/čas, kedy bolo olovo prehltnuté alebo inhalované
  • Množstvo prehltnutého alebo vdýchnutého olova.

Čo očakávať po prijatí do nemocnice

Okrem závažných prípadov, keď bol človek vystavený vysokým dávkam olova, nie je volanie rýchlej záchrannej služby nevyhnutné. V prípade podozrenia na otravu olovom je ale dôležité v každom prípade kontaktovať obvodného lekára.

Testy a vyšetrenia pri podozrení na otravu olovom

Jednoduchý krvný test na hladinu olova v krvi, takzvaná plumbémia, preukáže, či ide vôbec o otravu olovom. Za otravu olovom sa považuje hladina v krvi vyššia ako 10 mikrogramov na deciliter.

Hodnoty medzi 2-10 mikrogramy na deciliter sú hraničné, a rozhodne by si vami mal lekár prediskutovať, aký postup bude nasledovať. Ďalšie laboratórne testy môžu zahŕňať: kompletné krvné testy, testy na zrážanlivosť krvi, biopsiu kostnej drene, röntgen dlhých kostí a brucha.

Ak sa u detí potvrdí vyššia hladina olova v krvi, je dôležité identifikovať, kde bolo dieťa vystavené olovu, a odstrániť všetky možné zdroje olova z jeho blízkosti. Ďalej je nevyhnutné vykonávať pravidelné kontrolné testy na hladinu olova v krvi, čo, samozrejme, platí aj pre dospelých.

Zdieľať článok
Meno autora: Michal Vilímovský (SK)
Vzdelanie: Student všeobecného lekárstva, 3.LF UK, Praha
Zdroje obrázkov: Dollarphotoclub.com
Dátum vydania: 30. septembra 2014 12:40
Dátum plánovanej revízie: 30. septembra 2016 12:40
Na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti využívame cookies. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií