Empyém: príčiny, príznaky a liečba

23. septembra 2014, 9:27

Definícia, príznaky, príčiny a liečba ochorenia nazývaného empyém. Dozviete sa tiež o diagnostike tohto ochorenia a o tom, ktoré mikroorganizmy ho najčastejšie vyvolávajú.

Definícia

Empyém je stav, pri ktorom sa hnis a tekutina z postihnutého zapáleného tkaniva (takzvaný exsudát) hromadia v telesnej dutine. Názov pochádza z gréckeho slova Epyein, čo znamená "produkcia hnisu". Najčastejšie sa o empyéme hovorí v súvislosti s hromadením hnisu v pleurálnej dutine (priestor okolo pľúc), avšak tento stav môže vzniknúť aj napríklad vo vnútri močového mechúra, v peritoneálnej dutine, v perikarde, panvovej dutine, alebo vnútri slepého čreva, stredného ucha, prínosových dutín, vajcovodov (pyosalpinx), lebky (pyocephalus) či v prednej očnej komore (hypopyon). Empyém v pleurálnej dutine sa často nazýva empyema thoracis.

Popis

Empyém vzniká z množstva rôznych príčin, ale najčastejšie sa vyskytuje ako komplikácia zápalu pľúc. Rozvoj ochorenia prebieha v troch fázach:

Akútna fáza

V akútnej fáze empyému dochádza k vyplneniu telovej dutiny tenkou vrstvou tekutiny, ktorá obsahuje hnis.

Druhá fáza

V tejto fáze dochádza ku zhrubnutiu vrstvy hnisu a k akumulácii koagulačného proteínu (fibrínu) v postihnutej telovej dutine.

Tretia (chronická) fáza

V tejto fáze dochádza k obklopeniu postihnutého orgánu (pľúc či iného orgánu) silnou a pevnou vrstvou hnisu s významnou prímesou fibrózneho materiálu.

Príčiny a príznaky

Empyema thoracis môže byť spôsobená množstvom rôznych mikroorganizmov, vrátane baktérií, húb či améb. Najčastejšie vzniká ako komplikácia pri zápale pľúc, poranení hrudníka, pľúcnom abscese či pri ruptúre pažeráka. Mikroorganizmy sa do pleurálnej dutiny dostávajú krvou alebo prostredníctvom sekrécie z pľúcneho tkaniva, a tiež z chirurgických nástrojov pri operácii hrudníka alebo z predmetov, ktoré spôsobili otvorené poranenie hrudníka. Najčastejšími vyvolávateľmi empyému sú však baktérie Streptococcus pneumoniae, Haemophilus influenzae a tiež Staphylococcus aureus, ktorý je vlastne najčastejším vyvolávateľom empyému vo všetkých vekových skupinách a v 90% prípadov je aj príčinou vzniku empyému u detí a dojčiat. Empyém v panvovej dutine býva u žien najčastejšie vyvolaný baktériami Pseudomonas aeruginosa a baktériami rodu Bacteroides. U starších, chronicky chorých pacientov a u alkoholikov je empyém často vyvolávaný baktériou Klebsiella pneumoniae.

Keď sa mikroorganizmy, ktoré empyém vyvolávajú, dostanú do pleurálnej dutiny, začnú sa množiť na tkanivách, ktoré pokrývajú pľúca a vystielajú hrudnú dutinu. Naše telo sa snaží so zápalom bojovať, a tak sa dutina naplní tkanivovým mokom, hnisom a mŕtvymi bunkami z tkanív. V prípade empyému iných telových dutín prebieha tento proces rovnako.

Príznaky a príčiny empyému sa líšia v závislosti od miesta, kde ku vzniku ochorenia došlo, a tiež v závislosti od závažnosti zápalu. V prípade empyema thoracis sa u pacientov zvyčajne vyskytujú príznaky zápalu pľúc, vrátane horúčky, kašľa, únavy, dýchavičnosti a bolesti na hrudi. Pacienti tiež vyhľadávajú úľavovú polohu, kedy ležia na boku, na strane, kde je pleurálna dutina postihnutá empyémom. Ďalším príznakom tiež môže byť zápach z úst. V závažných prípadoch môže dôjsť až k dehydratácii, vykašliavaniu krvi či zelenohnedého hlienu. Môže sa tiež vyskytovať veľmi vysoká teplota nad 40° C a v najzávažnejších prípadoch môže pacient upadnúť do kómy.

V prípade neliečeného empyému sa u pacientov môžu rozvinúť život ohrozujúce komplikácie. Môžu napríklad vznikať abscesy naplnené hnisom, ktoré sa môžu prevaliť do dýchacích ciest pacienta, alebo sa môže zápal rozšíriť až na tkanivá v okolí srdca. V extrémnych prípadoch sa môže empyém rozšíriť až do mozgu, kedy baktérie v krvi prestúpia cez hematoencefalickú bariéru a spôsobia zápal mozgového tkaniva.

Pri empyéme v panvovej oblasti dochádza k produkcii veľkého objemu zapáchajúceho hnisu, ktorý sa rýchlo obnoví aj po drenáži a premytí postihnutého miesta. Empyém močového mechúra sa prejavuje prudkou bolesťou v pravej hornej časti brucha, vysokou horúčkou a stuhnutosťou svalov v okolí zápalom postihnutého miesta.

Diagnostika

Podozrenie na empyema thoracis zvyčajne lekár vysloví v súvislosti so zápalom pľúc alebo pri ostatných príznakoch zápalu pľúc. U pacientov s empyémom je pri počúvaní stetoskopom dýchanie zastreté a ťažko počuteľné. Pri poklepe bude zreteľne počuť rozdiel v miestach, kde sa hromadí hnis. V týchto miestach bude poklep bubienkový.

Množstvo tekutiny v hrudnej dutine možno orientačne stanoviť ultrazvukovým vyšetrením. Na röntgenovej snímke sa empyema thoracis prejaví ako zatienená alebo nepriehľadná oblasť.

V každom prípade je nutné diagnózu empyému potvrdiť laboratórnymi testami, pretože príznaky, ktoré toto ochorenie vyvolávajú, môžu tiež súvisieť s množstvom iných ochorení.

K potvrdeniu diagnózy empyema thoracis sa zvyčajne vykonáva punkcia pleurálnej dutiny, a to postupom nazývaným thorakocentéza. Odber vzorky sa vykonáva v lokálnom znecitlivení, a následne sa do pleurálnej dutiny na strane postihnutej zápalom zavedie pomedzi rebrá ihla a odoberie sa vzorka exsudátu, ktorý sa odošle na cytologické a laboratórne vyšetrenie. Ak má pacient empyém, bude sa v odobratej vzorke nachádzať veľké množstvo leukocytov (bielych krviniek), bielkovín a veľmi málo cukru. Odobratú vzorku je možné podrobiť aj mikrobiologickým skúškam na určenie vyvolávateľa ochorenia. V niektorých prípadoch môže lekárovi so stanovením diagnózy pomôcť tiež farba, zápach a konzistencia hnisavého exsudátu.

Liečba

Liečba empyému spočíva v kombinácii chirurgického zákroku a liečiv. Pacientom sa po dobu dvoch týždňov podávajú vnútrožilovo antibiotiká podľa typu vyvolávateľa. Je veľmi dôležité začať antibiotiká podávať čo najskôr po zistení empyému tak, aby sa prvé štádium ochorenia nevyvinulo v ďalšie štádia, ktoré sú horšie liečiteľné a sú spojené s množstvom komplikácií. Medzi najčastejšie používané antibiotiká pri liečbe empyému patrí penicilín a vankomycín. Pacienti, ktorí majú ťažkosti s dýchaním, sú pripojení na dýchací prístroj, alebo je súčasťou ich liečby kyslíková terapia.

Chirurgická liečba má za úlohu dva ciele. V prvom rade ide o vypustenie hnisu s následným uzavretím pleurálnej dutiny. Ak je ochorenie v ranej fáze, možno hnis vypustiť thorakocentézou. V prípade, že empyém už prešiel do druhého štádia, chirurg zvyčajne zasunie do pleurálnej dutiny pacienta trubičku alebo odstráni časť rebra (resekcia rebra), aby hnis mohol odtiecť.

V treťom štádiu ochorenia musí chirurg doslova odrezať z pľúc hnisavý povlak. Tomuto postupu sa hovorí dekortikácia. Súčasne s dekortikáciou sa tiež vykonáva pleurektómia (odstránenie pleury). Po odstránení hnisavého povlaku z postihnutých pľúc a pleury sa orgán rozvinie a vyplní priestor v hrudnej dutine. Pri hrudných operáciách sa obvykle používa video a kamera, vďaka ktorému chirurg presne vidí tkanivo, ktoré treba odstrániť. Empyém močového mechúra je závažné ochorenie, ktoré sa lieči vnútrožilovým podávaním antibiotík a chirurgickou resekciou (odstránením) močového mechúra.

Prognóza

Ak nedošlo ku komplikáciám a tvorbe mozgových abscesov alebo celkovej otrave krvi (najmä v prípade, kedy je empyém vyvolaný streptokokmi), je prognóza ochorenia veľmi dobrá a pacienti sa pri správnej liečbe uzdravia.

Pomohol vám tento článok? Chcete nás podporiť, aby sme mohli písať viac takýchto článkov?
Zdieľať článok
Meno autora: MUDr. Michal Vilímovský (SK)
Vzdelanie: lekár
Zdroje obrázkov:

Dollarphotoclub.com

Dátum vydania: 23. septembra 2014, 9:27
Dátum plánovanej revízie: 23. septembra 2016, 9:27
Na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti využívame cookies. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií