Alergia: príčiny, príznaky, testy, liečba, prevencia a komplikácie

11. mája 2014, 23:04

Alergia je imunitná odpoveď alebo reakcia ľudského organizmu na látky, ktoré pre naše telo za normálnych okolností nie sú škodlivé.

Príčiny

Alergie sú, bohužiaľ, veľmi častým javom. Na ich vzniku sa podieľajú genetické vplyvy (dedičnosť) a životné prostredie, v ktorom žijeme. Náš imunitný systém za normálnych okolností chráni naše telo pred škodlivými látkami a mikróbmi, ako sú napríklad baktérie alebo vírusy. Imunitný systém tiež reaguje na cudzorodé látky, ktorým sa hovorí alergény.

Alergény sú zvyčajne pre ľudský organizmus neškodné a nespôsobujú mu problémy. Ak však pacient trpí alergiou, je odpoveď imunitného organizmu na alergény nadmerne silná a dochádza ku vzniku alergie. Imunitný systém potom pri styku s alergénom vyvolá alergickú reakciu, pri ktorej dochádza k uvoľňovaniu chemických látok ako je napríklad histamín, ktoré vyvolajú vlastné príznaky (symptómy) alergie.

Medzi najčastejšie alergény patria:

  • lieky
  • prach
  • potraviny
  • hmyzie jedy
  • plesne
  • srsť domácich zvierat
  • peľ

U niektorých ľudí sa môžu vyskytovať alergické reakcie na vysoké alebo nízke teploty, slnečný svit alebo iné javy súvisiace so životným prostredím. Niekedy alergická reakcia vzniká tiež trením (napríklad škriabaním kože).

Alergie zvyčajne nie sú priamo dedičné z generácie na generáciu, platí však, že ak obaja vaši rodičia trpia alergiami, existuje aj u vás vyššie riziko ich vzniku. Väčšie riziko dedičného prenosu alergiou na vás vám hrozí od matky (ak vaša mamička trpí alergiou, je vyššia pravdepodobnosť jej prenosu na vás, ako keď rovnakú alergiou trpí váš ocko). Alergie tiež môžu zhoršovať niektoré ochorenia, ako sú napríklad zápal prínosových dutín, ekzémy alebo astma.

Príznaky

Príznaky alergií sa líšia podľa toho, ktorá časť tela príde s alergénom do styku. Napríklad:

  • Alergény, ktoré dýchame, často spôsobujú pocit upchatého nosa, svrbenie v nose a škriabanie v hrdle, nadmernú produkciu hlienu, kašeľ a sipot.
  • Alergény, ktoré sa dostanú do oka, spôsobujú svrbenie, začervenanie alebo opuch oka, či produkciu tekutiny, ktorá vám vyteká z očí.
  • Požitie potravy s obsahom alergénov vyvoláva nevoľnosť, zvracanie, bolesti alebo kŕče v bruchu, hnačky či prudkú život ohrozujúcu reakciu.
  • Alergény, ktoré sa vám dostanú na kožu, vyvolávajú vyrážky, svrbenie, pľuzgiere alebo olupovanie kože.
  • Alergie vyvolané liekmi zvyčajne postihujú celé telo a vyvolávajú množstvo rôznych príznakov.

Alergologické testy a vyšetrenia

Alergologické vyšetrenie sa skladá z celkovej telesnej prehliadky, ktorá je doplnená o otázky lekára na situácie, kedy k vzniku alergií dochádza. Lekár vám tiež urobí rôzne špeciálne testy na alergiu, ktoré slúžia nielen na zistenie konkrétnej príčiny alergickej reakcie, ale aj na zistenie, či ide skutočne o alergiu alebo o iné ochorenie. Napríklad konzumácia skazeného alebo otráveného jedla môže vyvolať podobné príznaky ako potravinové alergie.

Niektoré lieky (napríklad aspirín alebo ampicilín) môžu vyvolať vyrážky alebo iné príznaky, ktoré s alergiou nemajú nič spoločné. Nádcha alebo výtok z nosa môžu byť okrem alergie spôsobené aj bežným respiračným ochorením, apod.

Kožné alergologické testy

Najčastejšou formou testovania alergií sú kožné alergologické testy (odborne epikutánne testy).

Prick test

Jedným z najčastejšie používaných kožných testov na alergiu je takzvaný Prick test. Spočíva v tom, že sa na pokožku nanesú látky, o ktorých má lekár podozrenie, že môžu vyvolávať alergiu. Následne sa po nanesení látky malým vpichom špeciálnou malou ihličkou alergén “vškriabe” do podkožia. Po uplynutí cca 15 - 20 minút lekár sleduje, či vznikla alergická reakcia (sčervenanie, opuch, a pod.) a podľa rozmerov sčervenalého miesta alebo pupienka lekár určí, či sa jedná o ľahkú či ťažšiu formu alergie. Prick testy sa používajú na testovanie na niekoľko alergénov súčasne a sú dnes bezkonkurenčne najpoužívanejšími alergologickými testmi.

Intradermálne alergologické testy

Princíp týchto testov je rovnaký ako v prípade Prick testov. S tým rozdielom, že pre vpravenie alergénu do podkožia sa používa ihla. Intradermálne alergologické testy sa používali v minulosti namiesto prick testov. Boli však bolestivé, a tak sa od nich dnes už takmer ustúpilo v prospech Prick testov, ktoré sú výrazne menej bolestivé. Intradermálne testy sa dnes používajú najmä v prípade, keď má lekár podozrenie, že alergie u vás vyvoláva konkrétna látka (napríklad hmyzí jed alebo liek), a týmto testom sa potom overuje len tento príslušný alergén.

Test kožnej senzitivity

Testy kožnej senzitivity sa robia tak, že sa na chrbát medzi lopatky nalepia pásky, ktoré obsahujú niekoľko rôznych alergénov, a sledujú sa kožné reakcie. Narozdiel od predchádzajúcich testov sa alergén necháva pôsobiť iba na koži, bez aplikácie do podkožia ihlou či lancetou. Tieto testy sa tiež vyhodnocujú až za dlhšiu dobu (48 - 72 hodín).

Krvné alergologické testy

Okrem kožných alergologických testov možno alergiu overiť aj pomocou krvných testov. Tie sledujú najmä hladinu imunoglobulínu IgE, ktorá sa zvyšuje pri alergickej reakcii, alebo sa používa kompletný krvný obraz (CBC alebo FBC test), kedy sa sleduje najmä počet eozinofilných granulocytov, čo je druh bielych krviniek, ktorých počet v krvi sa zvyšuje pri alergických reakciách.

Ostatné alergologické testy

Niekedy vás lekár môže požiadať o to, aby ste sa po nejakú dobu vyhýbali konzumácii určitých potravín alebo liečiv, aby zistil, či sa váš stav zlepší alebo nie. Niektoré alergény sa aplikujú aj vo forme kvapiek pod očné viečko a sleduje sa, či dôjde k alergickej reakcii (najčastejšie začervenanie alebo výtok z očí) alebo nie.

Vykonávať a hodnotiť alergologické testy môže jedine lekár.

Liečba

Závažné alergické reakcie (anafylaxia, anafylaktický šok) sa liečia adrenalínom (epinefrínom), ktorý vám môže zachrániť život, ak je podaný okamžite po nástupe alergickej reakcie.

Preto ľudia, u ktorých sa v minulosti vyskytla prudká, život ohrozujúca alergická reakcia, pri sebe nosia adrenalínové pero, ktorým si príslušnú dávku adrenalínu pri alergickej reakcii pichnú a zachránia si tým život. Adrenalín totiž spôsobí stiahnutie ciev (vazokonstrikciu), ktoré sa pri alergickej reakcii prudko roztiahnu a ich stena sa strane priepustná, čo vedie k anafylaktickému šoku.

Vazokonstrikcia navodená adrenalínom túto život ohrozujúcu situáciu dokáže odvrátiť. Adrenalín je preto pri anafylaktických šokoch vždy liekom prvej voľby. Po krízovej aplikácii adrenalínu je ale vždy nutné ihneď vyhľadať lekára, respektíve si zavolať záchranku.

Všeobecne najlepším spôsobom, ako zabrániť alergickým prejavom, je vyhýbať sa príčinám vzniku alergií. To platí najmä pri potravinových alergiách a alergiách na lieky. Na liečbu a prevenciu alergií sa používa množstvo rôznych liečiv, ktoré lekár predpíše podľa konkrétneho typu alergickej reakcie, vášho veku, konkrétnych príznakov a s prihliadnutím k vášmu celkovému zdravotnému stavu.

Ekzémy, astma, senná nádcha a ďalšie ochorenia, ktoré sú spôsobené alergickými reakciami, vyžadujú špeciálne spôsoby liečby.

Najčastejšie liečivá používané na liečbu alergií:

Antihistaminiká

Antihistaminiká sú lieky, ktoré znižujú citlivosť histamínových receptorov v našom tele, a tým aj príznaky alergie. Niektoré z týchto liekov sú voľne predajné, iné dostanete len na lekársky predpis. Tieto lieky sú ponúkané v množstve liekových foriem, ako napríklad:

  • Kapsule alebo tabletky
  • Očné kvapky
  • Injekcie
  • Tekuté roztoky
  • Nosné spreje

Kortikosteroidy

Kortikosteroidné liečivá majú protizápalové účinky a sú k dispozícii v nasledujúcich liekových formách:

  • Krémy a masti na kožné podanie
  • Očné kvapky
  • Nosné spreje
  • Pľúcne inhalátory

Kortikosteroidy sa predpisujú pacientom so závažnými alergickými reakciami. Ich používanie musí byť krátkodobé (majú negatívny vplyv na centrálnu nervovú sústavu a oslabujú kožu) a predpis preto patrí do rúk lekára. Kortikosteroidné injekcie alebo tabletky predpisuje lekár v prípade obzvlášť závažných alergických reakcií.

Dekongestíva

Dekongestíva sú, laicky povedané, lieky, ktoré poskytujú pacientom úľavu pri pocite upchatého nosa. Najčastejšie sa používajú vo forme nosného spreja, avšak nesmú sa užívať dlhšie ako 7 dní, pretože pri dlhodobom užívaní hrozí dokonca zhoršenie problému. Tento problém riešia perorálne (ústami) podávané dekongestíva vo forme tabletiek.

Dekongestíva by tiež nemali užívať osoby s vysokým krvným tlakom, ochorením srdca alebo zväčšením prostaty.

Ostatné liečivá

Inhibítory leukotriénov sú liečivá, ktoré blokujú látky, ktoré v tele spúšťajú alergie. Používajú sa najmä u astmatikov (zafirlukast) a u osôb alergických na vonkajšie i vnútorné alergény.

Imunoterapia

Imunoterapia je v súčasnej dobe jeden z mála spôsobov liečby, ktorý lieči priamo príčinu vzniku alergií. Táto metóda spočíva v tom, že budete užívať alergény pravidelne, v postupne sa zvyšujúcej dávke, až do dosiahnutia maximálnej dávky. Vaše telo si postupne zvykne na alergén a nebude na neho prehnane reagovať. Alergén sa aplikuje buď vo forme injekcie, alebo na kocku cukru, ktorú si pacient vloží pod jazyk. Táto metóda však nefunguje u každého, a je navyše potrebná pravidelná a častá kontrola lekárom (alergológom alebo imunológom).

Najčastejšie sa dnes používa u pacientov trpiacich sennou nádchou alebo u silných alergikov na bodnutie hmyzom. Naopak sa nedá použiť pri potravinových alergiách, pretože hrozí vznik prudkej alergickej reakcie. Imunoterapia môže tiež niekedy vyvolávať nepríjemné nežiaduce reakcie (napríklad vyrážku) alebo vo výnimočných prípadoch spôsobiť až anafylaktický šok. Preto by ste mali mať pri sebe pokiaľ možno vždy adrenalínové pero.

Prognóza

Väčšina alergií je dobre a ľahko liečiteľná pomocou liekov. Pri potravinových alergiách sa niekedy stáva, že z nich deti v podstate vyrastú. Platí však, že ak nejaký alergén spôsobil alergickú reakciu, zvyčajne bude u pacienta vyvolávať rovnakú reakciu pri každom styku s ním.

Komplikácie

Medzi komplikácie alergií patria nasledujúce stavy:

  • Anafylaktický šok (život ohrozujúca alergická reakcia)
  • Problémy s dýchaním a nepríjemné pocity pri alergickej reakcii
  • Ospalosť, únava a sucho v ústach

Kedy kontaktovať lekára?

Ak trpíte alergiou, mali by ste vášho lekára kontaktovať vždy, keď:

  • Dôjde k výskytu závažných alergických príznakov
  • Liečba naordinovaná vaším lekárom už nezaberá.

Prevencia

Klinické štúdie preukázali, že dojčenie pomáha zmierňovať alebo eliminovať príznaky alergií. Naopak, zmena stravovacích návykov matky počas tehotenstva alebo dojčenia nemá na prevenciu alergií podstatnejší vplyv.

Dobrou formou prevencie je nepreháňať to s čistotou, pretože existujú klinické štúdie, ktoré preukázali, že deti, ktoré boli v priebehu prvého roku života vystavené pobytu v prašnom prostredí a medzi domácimi zvieratami, trpia v dospelosti menej často alergiami na tieto bežné alergény.

Bohužiaľ, u detí v neskoršom veku sa pozitívny vplyv "špiny" na prevenciu alergií už nepreukázal. Ak sa vo vašej rodine vyskytujú ekzémy alebo iné alergie, poraďte sa s vaším lekárom. Rovnako dôležité je sledovať, kedy dochádza k výskytu alergických reakcií, a pokiaľ možno sa príslušným alergénom nabudúce vyhnúť. Po tom, čo sa alergia už raz vyskytla, je dôležité ju začať správne liečiť a dodržiavať vhodné a lekárom odporúčané preventívne opatrenia.

Pomohol vám tento článok? Chcete nás podporiť, aby sme mohli písať viac takýchto článkov?
Zdieľať článok
Meno autora: MUDr. Michal Vilímovský (SK)
Vzdelanie: lekár
Dátum vydania: 11. mája 2014, 23:04
Dátum plánovanej revízie: 11. mája 2016, 23:04
Na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti využívame cookies. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií