Nie je už načase, aby doktori dali dole biely plášť?

29. apríla 2014, 5:01

Snáď každý študent medicíny sa už teší na moment, až bude po skončení školy behať po nemocnici v bielom plášti, so stetoskopom, baterkou a ceruzkami v jednom vrecku, a s mobilom v druhom. Väčšina medikov sa na tento deň nesmierne teší, aj keď to nie vždy priznajú. Túžba po bielom plášti je rovnako silná ako túžba konečne štúdium dokončiť a môcť si dať pred meno 4 písmená M, U, D a R, ktoré označujú príslušníkov lekárskeho cechu.

Tým vôbec nechcem medikov podozrievať, že im ide len o titul a o biely plášť, aby mohli machrovať. Naopak, väčšina z nich má veľkú pokoru a medicínu berie ako naozajstné poslanie. Avšak pravda je taká, že sa len ťažko nájde študent, ktorý by sa niekedy nezasníval nad tým, aké to bude krásne, až bude môcť ten biely úbor nosiť. Biely plášť je symbolom inteligencie, čistoty, poslania a zodpovednosti (teda aspoň pre väčšinu začínajúcich lekárov). Ale možno už čoskoro tento viktoriánsky symbol čistoty a hygieny skončí v prepadlisku dejín.

Prečo?

Vo svete už dnes nájdeme niekoľko kliník, kde lekári biely plášť museli navždy odložiť (napríklad slávna americká klinika Mayo, ale aj niekoľko súkromných kliník v Európe i Ázii), a namiesto toho sú oblečení do formálneho obleku. Dôvodom je skutočnosť, že tieto kliniky chcú poskytnúť pacientom len tie najlepšie služby a pohodlie. Podľa názoru psychológov kladie biely plášť do vzťahu medzi pacientom a lekárom úplne zbytočnú bariéru, čo potvrdzuje prieskum medzi pacientmi, ktorý v minulých rokoch prebiehal na klinike Mayo, a v ktorom pacienti potvrdili, že sa cítia najlepšie, keď lekári nosia modré alebo zelené oblečenie (sálové uniformy), ktoré predtým bývali výsadou chirurgov a sálových pracovníkov, respektíve keď sú oblečení v dobre padnúcom obleku. Biele plášte sa umiestnili až na poslednom mieste.

Na základe tohto prieskumu potom klinika Mayo biele plášte vyradila a nosia ich len lekári, ktorí sa presúvajú na operačnú sálu. Iná štúdia, ktorej výsledky v roku 2005 uverejnil renomovaný lekársky časopis British Medical Journal, ukázala, že pacientom sa najviac páčilo, keď lekári nosili semiformálne oblečenie, ktoré pacienti opisovali ako tmavé nohavice a košeľu alebo tričko s dlhým rukávom v prípade mužov, a sukňu alebo nohavice tmavej farby s blúzkou v prípade žien. Toto oblečenie sa umiestnilo na prvom mieste, pred formálnym spoločenským oblekom, ležérnym oblečením a pred bielym plášťom, ktorý dokonca zaujal až posledné miesto.

Klinika Mayo však nie je jediné zdravotnícke zariadenie, ktoré si uvedomuje akúsi symbolickú moc a nadradenosť bieleho plášťa. Aj niektorí lekári začínajú zisťovať, že biely plášť vytvára určitú bariéru vo vzťahu medzi nimi a pacientmi. Napríklad niektorí detskí lekári plášť nenosia vôbec, pretože deti sa ich podvedome boja a horšie spolupracujú, čo niekedy môže viesť až k panickej hrôze z lekárov. Ak pediater na sebe nemá biely plášť, je to pre malých pacientov aj ich rodičov menej stresujúce, a výsledkom je lepšia spolupráca pacientov.

Psychologické výskumy tiež ukazujú, že biely plášť je nielen symbolom určitej nadradenosti lekára nad pacientom, ale že jeho nosenie môže byť aj nebezpečné, najmä ak má pacient predchádzajúce negatívne skúsenosti s lekármi. Biely plášť sa tak môže stať poslednou kvapkou k tomu, aby pacient lekára napadol. Dôvodom je to, že chorí pacienti často podvedome považujú biely plášť za hrozbu.

Druhým dôvodom, ktorý svedčí proti používaniu bieleho plášťa, je strach zo šírenia infekcií. Nikto nikdy nevie, koľko pacientov sa bieleho plášťa dotklo, a či napríklad pri odbere telesných tekutín nedošlo k postriekaniu rukávov alebo iných častí plášťa, kam si nevidíme. To všetko môže prispievať k šíreniu infekcie. Navyše, na bielej farbe všetko oveľa viac vynikne a pacient tak hneď vidí, že lekár je oblečený v pokrčenom, starom alebo zašpinenom plášti, čo rozhodne neprispieva k pocitu bezpečia.

Nemocničné baktérie a vírusy sa samozrejme zachytia na akomkoľvek oblečení, ale na bielej všetko doslova a do písmena svieti, čo ešte viac môže posilňovať strach pacientov. Paradoxom je, že na vyšetrovniach máme papierové plachty, ktoré sa menia po každom pacientovi, lekár si po každom zákroku dôkladne umýva ruky dezinfekciou a používa rukavice, ale biely plášť, ktorý je rajom mikróbov a špiny, naďalej zostáva v nemocniciach neodmysliteľným štandardom.

Najexponovanejšími časťami oblečenia, kde sa kontaminácia najčastejšie vyskytuje, sú manžety rukávov, golier a vrecká. Niekoľko klinických štúdií potvrdilo, že biele plášte lekárov sú kontaminované všetkými možnými mikroorganizmami, vrátane MRSA (methycilin-rezistentný kmeň zlatého stafylokoka), ktorý je častým zdrojom nozokomiálnych nákaz. Vo Veľkej Británii preto NHS (Štátna organizácia pre zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti) zakázala používanie bielych plášťov s dlhým rukávom, a namiesto toho zaviedla politiku krátkych rukávov (holé ruky od lakťov dole) s cieľom obmedziť výskyt nežiaducich infekcií. Súčasťou tohto opatrenia je tiež požadavka, aby lekári svoje uniformy nechávali v práci, odkiaľ sú pravidelne odosielané do práčovne.

Tieto opatrenia majú slúžiť na zníženie frekvencie výskytu nozokomiálnych nákaz a ukazuje sa, že sú účinné. Napriek tomu je stále vo väčšine nemocníc biely plášť štandardom, a navyše študenti medicíny často nie sú vôbec kontrolovaní, a môžu tak nákazu zavliecť k jednotlivým pacientom. Väčšinou si totiž do nemocnice nosia vlastné plášte a obuv, a nikto nekontroluje, ako často ich plášť vidí práčovňu. Dôvodom je nedostatok financií v nemocniciach, kde nie sú peniaze nazvyš na pracovné pomôcky pre študentov. Našťastie sa to už pomaly začína meniť. Možno teda už čoskoro nastane doba, kedy si budeme musieť ako lekári zvyknúť na to, že biely plášť je minulosťou.

Symbolom dobrého lekára nakoniec nie je drahý stetoskop a biely plášť, ale to, čo má v hlave, a ako sa správa ku svojim pacientom. Aký je váš názor na nosenie bieleho plášťa? Má to v dnešnej dobe stále zmysel, alebo je to už prekonané a mali by sme si zvyknúť na to, že lekára podľa bieleho plášťa už nebudeme schopní v nemocniciach identifikovať?

Pomohol vám tento článok? Chcete nás podporiť, aby sme mohli písať viac takýchto článkov?
Zdieľať článok
Meno autora: MUDr. Michal Vilímovský (SK)
Vzdelanie: lekár
Dátum vydania: 29. apríla 2014, 5:01
Dátum plánovanej revízie: 29. apríla 2016, 5:01
Na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti využívame cookies. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií