Koľko pacientov denne môže lekár poctivo vyšetriť?

6. januára 2014, 9:47

Dnešná otázka je veľmi jednoduchá. Koľko pacientov môže lekár za deň poriadne vyšetriť a nezblázniť sa z toho? Všetci sa snažíme pracovať čo najefektívnejšie a najhospodárnejšie. Ale musíme si uvedomiť , že niekedy naša snaha o dosahovanie čo najvyššej produktivity práce môže ľahko viesť k tomu, že svoju prácu prestaneme robiť poctivo a namiesto toho, aby sme pacientom pomohli, im budeme škodiť.

 

Vzhľadom na to ako sú dnes nastavené úhrady od zdravotných poisťovní, nie je výnimkou lekár, ktorý za deň zvládne ošetriť 40, 50 alebo dokonca šesťdesiat aj viac pacientov za deň. Pritom však platí, že bez ohľadu na skúsenosti a technologické vybavenie lekára, nie je možné poctivo vykonávať lekársku prax rýchlosťou blesku. V dnešnej uponáhľanej dobe sú však lekári nútení často pracovať doslova hektickým tempom a majú na jedného pacienta len pár minút. A skúsenosti pritom ukazujú, že dobrá medicína sa jednoducho za 5 až 7 minút robiť nedá.

Existujú samozrejme prípady, kedy do ordinácie príde mladý pacient, ktorý nemá žiadnu chorobu a potrebuje potvrdiť formulár pre zamestnávateľa či Správu sociálneho zabezpečenia alebo napísať žiadanku o vyšetrenie pre svoje prarodičia. Takýchto prípadov je ale prevažná menšina. Starším, polymorbidním pacientom je potrebné venovať oveľa viac času a starostlivosti, na čo sa často v úsilí o racionalizáciu starostlivosti zabúda. Pacienti s dlhým výpočtom chorôb v chorobopisu vždy vyžadujú viac času. Ak im tento čas nie je možné venovať je to voči nim nepoctivé. Počas niekoľkých minút rozhodne nie je možné, aby sa lekár stihol zoznámiť s chorobopisom, s liekmi, ktoré pacient užíva, ani s výsledkami laboratórnych vyšetrení. A nehovoriac o vykonaní poriadne telesnej prehliadky.

Argument lekárov, ktorí tvrdia, že majú v kartotéke len malý počet naozaj ťažko chorých pacientov a že tak môžu pracovať rýchlejšie, rozhodne neobstojí. Je totiž nutné odlišovať pacientov medicínsky zaujímavé od chronicky chorých pacientov.

Väčšina bežných chronických ochorení, s ktorými pacienti svojho lekára navštevujú, nie je pre špičkových špecialistov zaujímavá, a tak je v podstate považujú za "bežné" choroby. Napríklad cukrovka nie je tak zaujímavá ako hemoragická horúčka alebo extraskeletálny myxoidní chondrosakrom, čo ale neznamená, že by sa jednalo o ochorenie, ktoré by nevyžadovalo zodpovedný prístup k liečeniu a u ktorého môžeme liečbu sekať ako Baťa topánky.

Priemerný lekár primárnej starostlivosti teda nemusí mať veľa "medicínsky zaujímavých" či "ťažko chorých" pacientov, ale celkom určite má v kartotéke rad pacientov, ktorých liečba vyžaduje zodpovedný a poctivý prístup. Dokonca si myslím , že ak má lekár v kartotéke podstatnú časť pacientov starších ako 50 rokov, je nezodpovedné vyšetriť denne viac ako 25 - 30 pacientov. To zodpovedá asi 3 - 4 pacientom za hodinu. A hoci je niektorých pacientov možné "odbaviť" rýchlejšie, je prekročenie zhora uvedenej hranice tak trochu chôdzou v mínovom poli .

Ak sa pozrieme na dostupné štatistické údaje ohľadom frekvencie výskytu obezity, srdcových ochorení, hypertenzie, cukrovky či depresie, môžeme s istotou povedať, že v každej ordinácii, ktorá má v kartotéke pacientov nad päťdesiat rokov, rozhodne nebude núdza o chronické ochorenia, ktoré vyžadujú zodpovednú starostlivosť. V zásade platí , že žiadne ochorenie nie je možné považovať za "jednoducho liečiteľné". Ak lekár z časových dôvodov pozorne nepočúva, nekladie doplňujúce otázky, nehľadá známky progresie ochorenia či nepoctivo vykonáva telesnú prehliadku, rozhodne to nie je známkou kvalitnej lekárskej starostlivosti. Navyše taký spôsob liečenia v konečnom dôsledku povedie k zvýšeniu nákladov na zdravotnú starostlivosť do budúcnosti, pretože pacient sa za čas do ordinácie vráti v oveľa horšom stave.

Bohužiaľ dnešný systém úhrad je nastavený tak, že oceňuje rýchlosť liečby a vykonávaní vyšetrení oveľa viac než poctivý odber anamnézy a načúvanie pacientom. Spolu s tým ako sa každý rok rieši nová úhradová vyhláška a objem peňazí idúce do zdravotníctva skôr stagnuje, bude otázka "rýchlosti vyliečenia" už čoskoro oveľa aktuálnejšia než predtým.

Preto by sme sa mali zamyslieť nad tým, ako bude náš systém zdravotnej starostlivosti vyzerať za desať až pätnásť rokov a zaviesť také opatrenia, aby lekári mali dostatok času na zodpovednú a kvalitnú liečbu a aby sa nespoliehali len na drahá a moderná vyšetrenia, ktoré dakedy nedokážu nahradiť poctivo odobranú anamnézu a poctivé prevedenie telesnej prehliadky.

Pomohol vám tento článok? Chcete nás podporiť, aby sme mohli písať viac takýchto článkov?
Zdieľať článok
Meno autora: MUDr. Michal Vilímovský (SK)
Vzdelanie: lekár
Dátum vydania: 6. januára 2014, 9:47
Dátum plánovanej revízie: 6. januára 2016, 9:47
Na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti využívame cookies. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií