Hlboká žilová trombóza: príčiny, príznaky, diagnostika a liečba

Hlboká žilová trombóza: príčiny, príznaky, diagnostika a liečba
7. augusta 2016 7:55

V tomto článku sa podrobne pozrieme na hlbokú žilovú trombózu, jej príčiny, príznaky, diagnostiku, liečbu a prevenciu. Zoznámime sa aj s najčastejšími komplikáciami tohto ochorenia, predovšetkým s pľúcnou embóliou a post-trombotickým syndrómom.

  1. Úvod
  2. Príčiny vzniku hlbokej žilovej trombózy
    1. Nedostatok pohybu
    2. Pobyt v nemocnici
    3. Poškodenie ciev
    4. Choroby a dedičné ochorenia
    5. Tehotenstvo
    6. Hormonálna antikoncepcia a hormonálna substitučná liečba
    7. Ostatné príčiny
  3. Ako sa zráža krv?
  4. Príznaky hlbokej žilovej trombózy
  5. Diagnostika hlbokej žilovej trombózy
    1. Vyšetrenie D-dimérov
    2. Ultrazvukové vyšetrenie
    3. Venografia (venogram)
  6. Liečba hlbokej žilovej trombózy
    1. Antikoagulačná liečba
    2. Kompresívne pančuchy
    3. Cvičenie
    4. Zdvihnutie nôh nad úroveň tela
    5. Kaválne filtre
  7. Prevencia hlbokej žilovej trombózy
    1. Prevencia hlbokej žilovej trombózy pred nástupom do nemocnice
    2. Prevencia hlbokej žilovej trombózy v nemocnici
    3. Prevencia hlbokej žilovej trombózy po odchode z nemocnice
  8. Komplikácie hlbokej žilovej trombózy
    1. Pľúcna embólia
    2. Post-trombotický syndróm

Úvod

Hlboká žilová trombóza je stav, kedy dôjde k upchatiu niektorej žily hlbokého žilového systému krvnou zrazeninou. Najčastejšie postihuje hlboké žily dolných končatín, a to najmä v oblasti lýtka alebo stehna, ale môže postihnúť aj ramenné žily alebo žily na hrudníku či krku.

Trombóza hlbokých žíl spôsobuje bolesť a opuch postihnutej končatiny a môže viesť ku vzniku komplikácií, z ktorých najzávažnejšia je pľúcna embólia. K tej dochádza v prípade, keď sa krvná zrazenina v žile uvoľní a zablokuje niektorú z ciev v pľúcach, čo sa nazýva aj tromboembolizmus.

Príčiny vzniku hlbokej žilovej trombózy

Hlboká žilová trombóza niekedy vzniká bez zjavnej príčiny. Riziko jej vzniku však stúpa najmä v nasledujúcich prípadoch:

Nedostatok pohybu

Ak nevyvíjate žiadnu pohybovú aktivitu, hromadí sa krv v najnižšom bode vášho tela, čo sú zvyčajne dolné končatiny (najmä ich lýtková časť). To samo o sebe nie je nebezpečné, pretože keď vstanete a začnete sa pohybovať, zrýchli sa prietok krvi a tá sa znovu rovnomerne rozleje po celom tele.

Ak sa však nemôžete pohybovať napríklad kvôli tomu, že ste po operácii, utrpeli ste poranenia dolných končatín alebo cestujete na dlhú vzdialenosť, dôjde k značnému spomaleniu prietoku krvi telom, čo zvyšuje riziko vzniku zrazeniny.

Pobyt v nemocnici

U pacientov sa pobytom v nemocnici zvyšuje riziko vzniku krvných zrazenín, pretože k vzniku hlbokej žilovej trombózy dochádza najčastejšie v situáciách, keď nie ste zdraví alebo nevyvíjate rovnakú pohybovú aktivitu, ako keď ste v domácom prostredí.

Miera rizika vzniku hlbokej žilovej trombózy závisí aj na liečbe, ktorú pacient podstupuje. Vyššie riziko vzniku hlbokej žilovej trombózy majú nasledujúci pacienti (1):

  • Po operáciách trvajúcich dlhšie ako 90 minút, prípadne dlhšie ako 60 minút pri operáciách dolných končatín, bedrového kĺbu alebo brucha
  • Po operáciách kvôli zápalovému ochoreniu, hlavne v oblasti brucha (napríklad zápal slepého čreva)
  • Pacienti pripútaní na lôžko alebo pacienti, ktorí sa nemôžu pohybovať alebo posledné tri či viac dní strávili väčšinu času ležaním v posteli alebo sedením

Vyššie riziko vzniku hlbokej žilovej trombózy majú tiež pacienti, ktorí sú menej aktívni ako zvyčajne v dôsledku prekonanej operácie či zranenia a existujú u nich ďalšie rizikové faktory pre vznik hlbokej žilovej trombózy, ako je napríklad výskyt tohto ochorenia v rodine.

Pri prijatí do nemocnice lekári zhodnotia váš zdravotný stav a riziko vzniku krvných zrazenín a v prípade potreby sa prijmú vhodné preventívne opatrenia (ktoré zvyčajne zahŕňajú podávanie liekov proti vzniku krvných zrazenín alebo stiahnutie dolných končatín obväzom od stehien až po členky).

Poškodenie ciev

Ak je stena cievy poškodená, môže dôjsť k jej zúženiu alebo zablokovaniu, čo zvyšuje riziko vzniku krvnej zrazeniny (2).

K poraneniu ciev dochádza rôznymi mechanizmami, napríklad pri zlomeninách kostí alebo pri závažnom poškodení svalov. Niekedy môže dôjsť k vzniku krvnej zrazeniny v dôsledku poškodenia ciev pri operácii. To platí najmä pre operácie na dolnej polovici tela.

K poškodeniu ciev dochádza tiež v dôsledku mnohých ochorení, ako sú vaskulitídy (zápal steny ciev), kŕčové žily (varixy) alebo v reakcii na niektoré liečivá (najmä lieky používané pri chemoterapii).

Choroby a dedičné ochorenia

Riziko vzniku hlbokej žilovej trombózy sa zvyšuje u ochorení, ktoré zvyšujú zrážanlivosť krvi. Medzi tieto ochorenia patria napríklad (3, 4, 5):

  • Rakovina - chemoterapia a rádioterapia zvyšujú riziko vzniku krvných zrazenín
  • Ochorenia srdca a ciev
  • Infekčné ochorenia - napríklad zápaly pečene (hepatitídy)
  • Zápalové ochorenia - napríklad reumatoidná artritída
  • Trombofília - genetické ochorenie, ktoré zvyšuje zrážanlivosť krvi
  • Antifosfolipidový syndróm - ochorenie charakterizované tvorbou autoprotilátok a vedúce k zvýšenému riziku trombózy

Tehotenstvo

V tehotenstve dochádza k vyššiemu riziku vzniku krvných zrazenín. Je to spôsobené tým, že sa telo matky snaží zabrániť príliš veľkým stratám krvi počas pôrodu.

Hlboká žilová trombóza postihne počas tehotenstva asi 1 ženu z 1000.

Hormonálna antikoncepcia a hormonálna substitučná liečba

Kombinovaná hormonálna antikoncepcia a hormonálna substitučná liečba obsahujú ženský hormón estrogén, ktorý zvyšuje zrážanlivosť krvi a teda aj riziko vzniku hlbokej žilovej trombózy. Pri užívaní gestagénovej hormonálnej antikoncepcie, ktorá obsahuje len progesterón, k zvýšeniu rizika vzniku hlbokej žilovej trombózy nedochádza.

Ostatné príčiny

Medzi ďalšie príčiny, ktoré zvyšujú riziko vzniku hlbokej žilovej trombózy, patria aj genetické vplyvy (teda to, či niektorý z vašich príbuzných trpí alebo trpel hlbokou žilovou trombózou) a ďalšie faktory, napríklad:

  • Nadváha alebo obezita
  • Fajčenie
  • Dehydratácia
  • Vyšší vek (nad 60 rokov), a to najmä v prípade, ak trpíte ochorením, ktoré obmedzuje pohyblivosť

Zhrnutie príčin hlbokej žilovej trombózy nájdete v tejto infografice:

Hlboká žilová trombóza - príčiny a infografika

Ako sa zráža krv?

Krv obsahuje bunky zvané krvné doštičky (trombocyty) a bielkoviny, ktoré sa nazývajú koagulačné faktory. Pri poranení cievy doštičky a zrážacie faktory vytvoria spoločne pevnú hmotu, ktorá funguje ako zátka a zastaví krvácanie.

U zdravého človeka sa krv zráža len v prípade, keď dôjde k poškodeniu cievy a ku krvácaniu. Ak sa krvná zrazenina (trombus) vytvorí vnútri nepoškodenej žily alebo tepny, vzniká trombóza a môže dôjsť k obmedzeniu prietoku krvi.

Príznaky hlbokej žilovej trombózy

Hoci sa hlboká žilová trombóza u niektorých pacientov nemusí prejavovať žiadnymi príznakmi, väčšinou je spojená s nasledujúcimi prejavmi (6):

  • bolesť, opuch a pocit napätia v postihnutej dolnej končatine (zvyčajne v lýtku)
  • silná bolesť v postihnutom mieste
  • teplá pokožka v mieste, kde sa utvorila krvná zrazenina
  • sčervenanie kože, najmä na zadnej strane postihnutej dolnej končatiny v oblasti pod kolenom

Hlboká žilová trombóza zvyčajne postihuje len jednu dolnú končatinu, ale nemusí to byť vždy pravidlom. Bolesť sa zhoršuje pri pohybe špičky nohy hore (smerom ku kolenu) alebo dole.

Ak sa hlboká žilová trombóza nelieči, môže dôjsť k vzniku pľúcnej embólie (situácie, kedy sa krvná zrazenina uvoľnila zo svojho pôvodného miesta a zasekla sa v jednej z pľúc).

Pľúcna embólia je charakterizovaná výskytom oveľa závažnejších príznakov, ako napríklad:

  • dýchavičnosť, ktorá sa môže vyskytnúť buď náhle, alebo postupne narastať
  • bolesť na hrudníku, ktorá sa zhoršuje pri dýchaní
  • náhla strata vedomia

Hlboká žilová trombóza a pľúcna embólia sú závažné ochorenia, ktoré vyžadujú okamžitú návštevu lekára a zahájenie liečby.

Diagnostika hlbokej žilovej trombózy

Ak sa u vás objavili niektoré príznaky hlbokej žilovej trombózy alebo máte pocit, že by ste týmto ochorením mohli trpieť, navštívte ihneď vášho praktického lekára.

Lekár by s vami najprv mal prebrať anamnézu (teda vašu zdravotnú históriu) a príznaky, ktoré sa u vás prejavujú.

Pretože sú príznaky hlbokej žilovej trombózy často nešpecifické a môžu sa vyskytovať aj u mnohých ďalších ochorení, môže si váš praktický lekár vyžiadať nasledujúce vyšetrenia:

Vyšetrenie D-dimérov

Vyšetrenie D-dimérov je vyšetrenie krvi, ktoré nám umožňuje zachytiť trombus (krvnú zrazeninu), ktorý sa rozpadol a ktorého kúsky sa voľne pohybujú v krvi. Čím viac fragmentov (kúskov) je pri vyšetrení zistených, tým väčšia je pravdepodobnosť, že niektorá z vašich žíl je upchatá zrazeninou.

Bohužiaľ, vyšetrenie D-dimérov nie je vždy úplne spoľahlivé. Množstvo krvných zrazenín v obehovom systéme sa môže zvýšiť aj napríklad po operácii alebo po zranení alebo v dôsledku zápalu, ktorý niekde vo vašom tele prebieha a ktorého dôsledkom je zvýšenie zrážanlivosti krvi ako súčasť reakcie imunitného systému na zápal alebo ochorenie. Preto je pre definitívnu diagnózu hlbokej žilovej trombózy nutné vykonať ďalšie vyšetrenie, ako je napríklad ultrazvuk.

Ak je vyšetrenie D-dimérov negatívne, môžeme v 97% prípadov vylúčiť hlbokú žilovú trombózu.

Ultrazvukové vyšetrenie

Na zistenie prítomnosti zrazenín v žilovom obehu môžeme využiť aj ultrazvuk. Používame k tomu väčšinou dopplerovský mód, s ktorého pomocou je možné zistiť, ako rýchlo prúdi krv cievou. Meranie rýchlosti prúdenia pomáha lekárovi zistiť miesta, kde je rýchlosť prúdenia spomalená alebo nulová, čo môže byť spôsobené práve krvnou zrazeninou.

Venografia (venogram)

Pokiaľ z výsledkov vyšetrení D-dimérov a ultrazvuku nie je možné naisto potvrdiť diagnózu hlbokej žilovej trombózy, možno použiť venografické vyšetrenie.

Toto vyšetrenie je založené na použití špeciálnej kontrastnej látky, ktorú lekár aplikuje do žíl nohy a ktorá postupuje žilovým systémom dolnej končatiny. Aby bolo možné zistiť prítomnosť zrazeniny, urobí sa následne röntgenový snímok, ktorý nám ukáže, kam sa kontrastná látka dostala. Ak je žila pacienta zablokovaná krvnou zrazeninou, farbivo cez ňu neprejde, čo sa na röntgenovom snímku zobrazí ako prerušenie toku kontrastnej látky.

Liečba hlbokej žilovej trombózy

Ak máte hlbokú žilovú trombózu, budete musieť užívať lieky, ktorým sa hovorí antikoagulanciá (lieky proti zrážaniu krvi) (7).

Antikoagulačná liečba

Antikoagulanciá bránia ďalšiemu zväčšovaniu krvnej zrazeniny (narastaniu trombu). Súčasne tiež pomáhajú rozpúšťať už vzniknutý trombus a bránia tomu, aby sa zrazenina odtrhla a dostala sa do pľúc, kde by mohla spôsobiť embóliu.

Hoci sa lieky ovplyvňujúce zrážanlivosť krvi často označujú ako "lieky na riedenie krvi", neriedia krv v pravom slova zmysle, ale ovplyvňujú chemické látky obsiahnuté v krvi a bránia tomu, aby sa krvné zrazeniny tvorili tak ľahko.

K liečbe hlbokej žilovej trombózy sa používajú najmä dva druhy antikoagulačných liekov, a to heparín a warfarín.

Heparín sa zvyčajne predpisuje ako liek prvej voľby, pretože účinkuje okamžite a bráni tak ďalšiemu zväčšovaniu zrazeniny. Po počiatočnej liečbe heparínom sú pacienti obvykle prevedení na warfarín, ktorý bráni vzniku ďalších zrazenín.

Heparín

Heparín je k dispozícii v dvoch rôznych formách - klasický (nefrakcionovaný) heparín a nízkomolekulárny heparín.

Klasický (nefrakcionovaný) heparín možno podať vo forme:

  • vnútrožilovej injekcie - teda jednorazovou aplikáciou priamo do žily
  • vnútrožilovej infúzie - v tomto prípade je heparín dávkovaný v kvapkách a nechá sa pomaly odkvapkať do žily cez zavedenú dutú ihlu s hadičkou (tento spôsob aplikácie musí prebiehať v nemocnici)
  • subkutánnej injekcie - injekčnou aplikáciou heparínu do podkožia

Nízkomolekulárny heparín sa obvykle aplikuje injekciou do podkožia (subkutánne).

Dávka nefrakcionovaného (klasického) heparínu je veľmi rôznorodá, pretože každý pacient reaguje inak a je potrebné dôsledne monitorovať jednotlivých pacientov a dávku v prípade potreby upraviť. Preto je často pri zavádzaní liečby nutný 5-dňový až 10-dňový pobyt v nemocnici, kde sa pacientovi pravidelne vyšetruje zrážanlivosť krvi tak, aby bolo zaistené správne dávkovanie a správny účinok liečby.

Nízkomolekulárny heparín funguje trochu inak ako klasický heparín. Obsahuje malé molekuly, vďaka čomu sú jeho účinky spoľahlivejšie a pacient nemusí zostávať v nemocnici na pozorovanie.

Oba druhy heparínov (klasický i nízkomolekulárny) však môžu spôsobovať vedľajšie účinky, medzi ktoré patrí (8):

  • kožná vyrážka alebo iné alergické reakcie
  • krvácanie
  • rednutie (osteoporóza) kostí – len pri dlhodobom užívaní

V zriedkavých prípadoch môže heparín vyvolať prudkú alergickú reakciu, ktorá paradoxne zhorší tvorbu súčasných zrazenín a vedie k tomu, že sa vytvoria zrazeniny nové. Táto reakcia a rednutie kostí sa vyskytujú s nižšou frekvenciou u nízkomolekulárneho heparínu ako u klasického heparínu.

Pacientom je vo väčšine prípadov podávaný nízkomolekulárny heparín, pretože sa ľahšie užíva a spôsobuje menej nežiaducich účinkov.

Warfarín

Warfarín sa užíva vo forme tabliet. Lekári väčšinou pacientovi s hlbokou žilovou trombózou najprv podávajú heparín, aby zabránili vzniku ďalších trombov, a až potom ho prevedú na warfarín. Najkratšia odporúčaná doba pre užívanie warfarínu je 3 až 6 mesiacov, ale niektorí pacienti musia warfarín užívať oveľa dlhšie alebo dokonca doživotne.

Rovnako ako v prípade klasického heparínu sa účinky warfarínu líšia od pacienta k pacientovi. Ak budete užívať warfarín, pripravte sa na to, že vám lekári budú často odoberať krv a kontrolovať, či užívate správnu dávku.

Na začiatku liečby warfarínom sa vám bude teda niekoľkokrát za týždeň (zvyčajne 2x až 3x) odoberať krv, kým sa nestanoví správna dávka pre pravidelné užívanie warfarínu. Po stanovení správnej dávky budete dochádzať na odbery krvi zhruba raz mesačne k svojmu lekárovi.

Účinky warfarínu môžu byť ovplyvnené stravou, ostatnými liekmi, ktoré užívate, a tiež funkciou pečene.

Ak užívate warfarín, dodržujte nasledujúce zásady:

  • dodržiavajte zásady pravidelného a správneho stravovania

  • obmedzte pitie alkoholických nápojov

  • užívajte warfarín každý deň v rovnakom čase

  • ak začnete užívať akékoľvek iné lieky, vždy sa vopred poraďte so svojím praktickým lekárom alebo lekárnikom a informujte ich o tom, že užívate warfarín. To isté platí v prípade akejkoľvek operácie alebo pobytu v nemocnici, kedy je nutné lekára informovať o tom, že užívate warfarín.

  • neužívajte žiadne bylinky ani bylinné liečivá či prípravky

Warfarín je kontraindikovaný u tehotných žien, ktorým sa v prípade hlbokej žilovej trombózy môžu podávať heparínové injekcie.

Rivaroxaban

Európske odborné organizácie odporúčajú ako možnosť liečby a prevencie hlbokej žilovej trombózy u dospelých používať prípravok rivaroxaban, ktorý bráni vytváraniu krvných zrazenín vďaka zablokovaniu funkcie zrážacieho faktoru Xa.

Doba liečby je zvyčajne 3 mesiace a pacient prvých 21 dní užíva liek rivaroxaban 2x denne a následne raz denne až do konca liečby.

Kompresívne pančuchy

Kompresívne pančuchy slúžia ako prevencia bolesti lýtok a ich opuchnutia a súčasne znižujú riziko vzniku vredov v miestach, kde prebehla hlboká žilová trombóza. Pomáhajú tiež zabrániť vzniku takzvaného post-trombotického syndrómu, čo je poškodenie tkaniva lýtka v dôsledku zvýšeného žilového tlaku. Ten sa zvyšuje práve pri upchatí žily krvnou zrazeninou (trombom), kedy dochádza k zvýšeniu napätia žilovej steny a k poškodeniu žilových chlopní hlbokého žilového systému dolnej končatiny. To vedie k "odkloneniu" krvi do povrchových žíl. Viac informácií o post-trombotickom syndrómu nájdete v časti tohto článku, kde sú podrobne popísané jednotlivé komplikácie hlbokej žilovej trombózy.

Po prekonaní hlbokej žilovej trombózy by ste mali kompresívne pančuchy nosiť každý deň po dobu najmenej dvoch rokov, pretože k vzniku post-trombotického syndrómu môže dôjsť aj niekoľko mesiacov až rokov po tom, čo ste dostali hlbokú žilovú trombózu.

Kompresívne pančuchy vám predpíše cievny lekár, prípadne praktický lekár. Je potrebné vybrať správnu veľkosť, aby malo ich nosenie zmysel. Musia sa nosiť po celý deň s tým, že na noc sa dávajú dole. Ak si počas dňa chcete od ich nosenia oddýchnuť, môžete ich na chvíľu zložiť, ale je dobré sedieť s nohami vo zvýšenej polohe.

Cvičenie

Vhodnou doplnkovou metódou liečby a prevencie opätovného prepuknutia hlbokej žilovej trombózy sú pravidelné prechádzky, pri ktorých by pacient nemal zabúdať na nosenie kompresívnych pančúch.

Pravidelné prechádzky sú nielen dobrou prevenciou ochorenia, ale tiež pomáhajú zabrániť vzniku komplikácií, akou je napríklad post-trombotický syndróm.

Zdvihnutie nôh nad úroveň tela

Zdvihnutie dolných končatín pri odpočinku v sede je ďalšou vhodnou doplnkovou metódou liečby hlbokej žilovej trombózy. Dochádza totiž k zníženiu tlaku v žilách lýtka a k obmedzeniu rozlievania krvi v samotnom lýtku (čo znižuje bolestivosť a opuch).

Je potrebné zabezpečiť, aby vaše chodidlo bolo vyššie ako panva. Jedine tak sa zlepší odtok krvi z lýtka. Ideálne je podložiť si pätu vankúšom alebo iným vhodným predmetom.

Ak je to možné, skúste zdvihnúť koniec postele tak, aby chodidlá boli položené vyššie ako panva.

Kaválne filtre

Hoci k vyliečeniu hlbokej žilovej trombózy zvyčajne postačí antikoagulačná liečba a kompresívne pančuchy, existuje alternatívne riešenie v podobe kaválneho filtra, ktorý možno použiť v prípade, keď je antikoagulačnú liečbu nutné vysadiť alebo ak ju nie je možné z nejakého dôvodu použiť (9).

Kaválny filter má tvar malého košíčka, ktorý lekár umiestni do dolnej dutej žily (vena cava inferior). Jeho úlohou je zachytávať fragmenty krvnej zrazeniny (trombu) a zabrániť im dostať sa do srdca alebo pľúc.

Kaválne filtre možno ako preventívnu alebo liečebnú metódu použiť u pacientov s hlbokou žilovou trombózou, pľúcnou embóliou alebo mnohopočetným poranením.

Existujú dva typy kaválnych filtrov – permanentné alebo novšie dočasné filtre, ktoré možno zo žily vyňať po tom, čo sa riziko trombózy či embólie zníži.

Ako sa zavádza kaválny filter?

Zákrok sa vykonáva v miestnom znecitlivení (teda pacient je pri vedomí, ale oblasť, kde bude chirurg pracovať, je umŕtvená). Chirurg následne urobí malý rez v koži a zasunie katéter (tenkú ohybnú trubičku) do žily v oblasti krku alebo brucha. Následne je katéter zavedený do dolnej dutej žily. Po zavedení katétra na správne miesto sa cezeň prestrčí kaválny filter a zafixuje sa v dolnej dutej žile.

Prevencia hlbokej žilovej trombózy

Pretože operácie a niektoré lieky zvyšujú riziko vzniku hlbokej žilovej trombózy (viď odsek o príčinách vzniku trombózy), u každého pacienta sa pri príjme do nemocnice individuálne posudzuje riziko vzniku hlbokej žilovej trombózy a v prípade potreby sa prijímajú vhodné preventívne opatrenia.

Preventívne opatrenia možno rozdeliť do troch základných skupín: opatrenia pred nástupom do nemocnice, pri pobyte v nemocnici a po opustení nemocnice.

Prevencia hlbokej žilovej trombózy pred nástupom do nemocnice

Pred každou operáciou sa vás lekári budú pýtať na lieky, ktoré užívate a odporučia vám niektoré z nich vysadiť.

Týka sa to najmä kombinovanej hormonálnej antikoncepcie (obsahujúcej estrogény aj progesterón), ktorá sa vysádza mesiac pred zákrokom a antikoagulačných liečiv (acylpyrín, anopyrin, aspirín, a pod.), ktoré sa vysádzajú zvyčajne týždeň pred operáciou.

Vo všeobecnosti platí, že riziko vzniku hlbokej žilovej trombózy je vyššie u operácií v celkovej anestézii než v anestézii lokálnej. Preto vám lekári v niektorých prípadoch môžu odporučiť vykonať operáciu v miestnej anestézii (alebo epidurálnej anestézii) namiesto celkovej anestézie.

Prevencia hlbokej žilovej trombózy v nemocnici

V prvom rade je potrebné, aby pacient pri pobyte v nemocnici dostatočne pil a nebol dehydrovaný. Druhým hlavným opatrením je zaistenie dostatočného pohybu, a to čo najskôr po operácii.

V závislosti od závažnosti rizika vzniku hlbokej žilovej trombózy u konkrétneho pacienta sa prijímajú ďalšie preventívne opatrenia zahŕňajúce najmä užívanie antikoagulačných liekov (bránia vzniku krvných zrazenín) a nosenie kompresívnych pančúch (alebo uviazanie bandáže dolných končatín od pása až k členkom pomocou elastického obväzu). Kompresívne pančuchy a bandáže zlepšujú krvný obeh v dolných končatinách.

V niektorých nemocniciach sa používajú špeciálne pneumatické kompresné zariadenia. Sú to v podstate rukávy (manžety), ktoré sa nasadia na dolné končatiny pacienta a v pravidelných intervaloch sa automaticky nafukujú, čím stláčajú žily v nohe a bránia stagnácii krvi. To znižuje riziko vzniku hlbokej žilovej trombózy.

Prevencia hlbokej žilovej trombózy po odchode z nemocnice

Aj po opustení nemocnice je nutné dodržiavať preventívne opatrenia v podobe nosení kompresívnych pančúch alebo užívaní antikoagulačnej liečby.

Medzi ďalšie vhodné preventívne opatrenia patrí:

Cvičenie

Ak je to možné, mali by ste mať v rámci preventívnych opatrení proti hlbokej žilovej trombóze dostatočný pohyb. Preto vám lekári odporučia prechádzky (pri ktorých by ste mali nosiť kompresívne pančuchy).

Pohyb je vhodnou prevenciou nielen proti samotnému vzniku hlbokej žilovej trombózy, ale tiež proti komplikáciám, ako je napríklad post-trombotický syndróm.

Fajčenie a stravovanie

Riziko vzniku hlbokej žilovej trombózy môžete znížiť zdravým životným štýlom. To znamená vzdať sa fajčenia, jesť vyváženú stravu, pravidelne cvičiť a znížiť a udržať hmotnosť v zdravých medziach.

Cestovanie

Ak máte zvýšené riziko hlbokej žilovej trombózy a chystáte sa na dlhšiu cestu, poraďte sa s praktickým lekárom, ktorý vám navrhne vhodné preventívne opatrenia.

Pri dlhých cestách autom, autobusom alebo lietadlom, ktoré trvajú dlhšie ako 6 hodín, dodržujte nasledujúce odporúčania:

  • pite dostatok vody
  • nepite nadmerné množstvo alkoholu, pretože môže spôsobiť dehydratáciu
  • neužívajte lieky na spanie, pretože v spánku si nebudete môcť pretiahnuť nohy
  • pravidelne si počas cesty precvičujte nohy (priťahovaním špičiek smerom k hlave a k podlahe)
  • pokiaľ je to možné, občas sa prejdite
  • využite prestávky v jazde k tomu, aby ste sa prešli a pretiahli
  • nezabudnite si pred cestou nasadiť kompresívne pančuchy

Cestovné poistenie

Pred cestou do zahraničia sa nezabudnite poistiť a uistiť sa, že vaše poistenie kryje náklady na všetku liečbu, ktorú môžete potrebovať. To platí najmä v prípade závažných ochorení, akou je hlboká žilová trombóza, rakovina alebo ochorenie srdca.

Komplikácie hlbokej žilovej trombózy

Hlboká žilová trombóza je veľmi závažné ochorenie, pri ktorej sa môže niekedy vyžadovať urgentná liečba, aby sa predišlo vzniku komplikácií. Medzi najzávažnejšie komplikácie patria pľúcna embólia a post-trombotický syndróm.

Pľúcna embólia

Pľúcna embólia je najzávažnejšou komplikáciou hlbokej žilovej trombózy. Vyskytuje sa asi u 1 z 10 pacientov trpiacich hlbokou žilovou trombózou.

Vzniká vtedy, keď sa kus krvnej zrazeniny (trombu) odtrhne a krvným obehom sa zanesie do pľúc, kde zablokuje niektorú z ciev. V závažných prípadoch môže byť toto ochorenie aj smrteľné.

Ak je krvná zrazenina malá, nemusí spôsobiť vôbec žiadne príznaky. U stredne veľkých trombov sa pľúcna embólia môže prejaviť dýchavičnosťou a bolesťou na hrudi. Veľká krvná zrazenina môže spôsobiť kolaps pľúca, zlyhanie srdca a smrť.

Ako rozpoznať príznaky hlbokej žilovej trombózy a pľúcnej embólie?

Ak sa u vás objaví niektorý z nižšie uvedených príznakov, mali by ste okamžite vyhľadať lekára (10):

  • bolesť alebo opuch dolnej končatiny
  • teplá koža na dolnej končatine alebo zmena jej farby
  • povrchové žily na dolnej končatine sú väčšie než normálne
  • bolesť na hrudníku alebo v hornej časti chrbta
  • vykašliavanie krvi

Post-trombotický syndróm

U pacientov s hlbokou žilovou trombózou niekedy dochádza k vzniku takzvaného post-trombotického syndrómu v lýtku postihnutej končatiny. Táto komplikácia sa vyskytuje u 20 - 40% pacientov s hlbokou žilovou trombózou.

Ak má pacient hlbokú žilovú trombózu, dochádza k tomu, že v okolí krvnej zrazeniny vzniká väčší tlak krvi (v dôsledku viaznutia jej toku). Útlak okolitých tkanív tak vyvolá mnoho nepríjemných prejavov, ako sú bolesť lýtka, opuch, vyrážka alebo dokonca vred predkolenia (v závažných prípadoch). Riziko vzniku post-trombotického syndrómu sa zvyšuje tiež s narastajúcou hmotnosťou pacienta a v prípade, keď krvná zrazenina blokuje viac ako jednu žilu na rovnakej dolnej končatine.

Zdieľať článok
Meno autora: Eva Magyarova
Vzdelanie: študentka 3. LF UK v Prahe
Použité zdroje:

Viz. číslované zdroje v článku. Článok bol voľne preložený a upravený z anglického originálu na NHS

Zdroje obrázkov:

Dollarphotoclub.com

Dátum vydania: 7. augusta 2016 7:55
Dátum plánovanej revízie: 7. augusta 2018 7:55
Na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti využívame cookies. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií