Sialolitiáza (kamene v slinných žľazách)

12. februára 2018, 7:30

V slinných žľazách môže dôjsť k vzniku kameňov. Tento stav nazývame sialolitiáza. Počet kameňov môže byť rôzny. Ochorenie môže postihnúť jednu alebo viac slinných žliaz. Prítomnosť kameňa často vedie k zablokovaniu odtoku slín, čo následne vyvolá bolesť a opuch v oblasti postihnutej slinnej žľazy.

Obsah

  1. Slinné žľazy
  2. Kamene v slinných žľazách
  3. V ktorých slinných žľazách vznikajú kamene najčastejšie?
  4. Aké sú príznaky spojené s tvorbou kameňov v slinných žľazách?
  5. Aké sú potrebné vyšetrenia?
  6. Liečba kameňov v slinných žľazách
  7. Ako zabrániť opätovnému vzniku kameňov?

Príčina tvorby kameňov nie je známa. Kameň sa zo slinnej žľazy môže dostať do dutiny ústnej bez akéhokoľvek zásahu, niekedy je však nutné dopomôcť k odstráneniu kameňa s pomocou sondy, prostredníctvom ktorej dôjde ku spriechodneniu vývodu postihnutej slinnej žľazy, čo umožní opäť bezproblémový odtok slín. V mnohých prípadoch je na odstránenie kameňa nutný drobný chirurgický zásah.

Slinné žľazy

Slinné žľazy slúžia na produkciu slín (latinsky saliva). Sliny sú dôležité pre spracovávanie požitej potravy v ústnej dutine. Slúžia na rozloženie potravy, jej zmäknutie a následne ľahšie spracovanie v ďalších častiach tráviaceho ústrojenstva. Rozdrvená strava prechádza z ústnej dutiny ďalej do pažeráka. Sliny tiež obsahujú dôležité látky chemickej povahy (tzv. enzýmy), ktoré štiepia škroby a tuky obsiahnuté v potrave na menšie častice, ktoré sú následne lepšie vstrebané v ďalších častiach zažívacieho ústrojenstva.

Rozlišujeme malé a veľké slinné žľazy.

Medzi veľké slinné žľazy patria tri páry slinných žliaz (podčeľustné, príušné a podjazykové). Každá slinná žľaza obsahuje vývody, ktorými sa vytvorené sliny dostávajú do dutiny ústnej. Vytvorená slina teda vyteká vývodom (tzv. duktom) do ústnej dutiny a rozdrobuje požitú potravu.

Prvé z veľkých slinných žliaz sú žľazy podčeľustné (latinsky glandula submandibularis), ktoré sú umiestnené obojstranne v oblasti dolnej čeľuste. Sliny v nich tvorené sa dostávajú na spodinu ústnej dutiny.

Druhé z veľkých slinných žliaz sú žľazy príušné (latinsky glandula parotis), ktoré sú najväčšie a sú uložené v oblasti pod a pred ušami. Sliny prechádzajú vývodom do dutiny ústnej, vývod ústi vo výške korunky 2. hornej stoličky.

Podjazykové slinné žľazy (latinsky glandula sublingualis) sú uložené v oblasti pod jazykom a tvoria tretí pár veľkých slinných žliaz.

Okrem týchto troch párov slinných žliaz sa v dutine ústnej nachádza ešte množstvo malých slinných žliaz, ktoré sú roztrúsené v oblasti ústnej dutiny a vytvárajú slinu neustále, čo je potrebné k zachovaniu vlhkého prostredia v ústach.

Počas jedla sa tvorí väčšie množstvo slín, aby mohla byť požitá potrava bezproblémovo spracovaná.

Kamene v slinných žľazách

Chemické látky obsiahnuté v slinách môžu v niektorých prípadoch (napr. pri ich zvýšenej koncentrácii) skryštalizovať do podoby kameňa, ktorý potom (v prípade, že je väčší) môže zablokovať vývody žliaz. Kamene môžu mať rôznu veľkosť, môže sa vytvoriť jeden väčší kameň, alebo viac malých kamienkov. K vzniku kameňov najčastejšie dochádza vo veku nad 40 rokov, môžu sa však vytvoriť v každom veku.

Príčina tvorby kameňov nie je známa. Kameň v slinných žľazách je niekedy nazývaný sialolit či "zvápenatelá slina", lebo obsahom väčšiny kameňov je vápnik. Napriek tomu však nebola zaznamenaná akákoľvek abnormalita hladiny vápnika v krvi či iný problém týkajúci sa hladiny vápnika vyšetrovaných osôb. Výsledky niektorých výskumov ukazujú, že na vzniku kameňov sa môžu podieľať určité zmeny toku slín v slinných žľazách. Tvorba kameňov v slinných žľazách zvyčajne nie je spojená s inými ochoreniami.

Veľkosť kameňa môže byť rôzna - kameň môže byť v priemere menší ako 1 mm či veľkosti niekoľkých cm. 9 z 10 kameňov býva menších ako 10 mm.

V ktorých slinných žľazách vznikajú kamene najčastejšie?

Približne osem z desiatich kameňov sa vytvorí v jednej z dvoch podčeľustných žliaz. Vývod v podčeľustnej žľaze si možno predstaviť ako potrubie, ktoré vedie z oblasti spod prednej časti jazyka k podčeľustnej žľaze a pokračuje do tkaniva žľazy.

Každý typ veľkých slinných žliaz tvorí slinu určitej konzistencie. Príušné žľazy tvoria redšiu slinu než žľazy podčeľustné.

Redšia konzistencia sliny tvorenej príušnými žľazami je dôvodom, prečo sa kamene častejšie tvoria v žľazách podčeľustných.

V podjazykových slinných žľazách vznikajú kamene výnimočne.

Aké sú príznaky spojené s tvorbou kameňov v slinných žľazách?

Ak dôjde k upchatiu vývodu slinnej žľazy a vytvorené sliny nemôžu plynulo pretekať, vracajú sa sliny späť do žľazy, čo spôsobuje bolesť a opuch v oblasti žľazy.

Najčastejšími príznakmi sú bolesť a opuch postihnutej časti žľazy, pozorované hlavne počas jedla. Vznikajú vtedy, ak kameň úplne zapchá vývod.

Sliny potom nemôžu pretekať do ústnej dutiny. Vznik bolesti môže byť náhly, môže vzniknúť krátko po začatí jedenia a býva nasledovaný vznikom opuchu. Bolesť i opuch väčšinou vymiznú približne 1-2 hodiny po jedle.

Väčšina kameňov však nespôsobuje úplnú blokádu vývodu. Kameň môže iba čiastočne blokovať odtok slín, alebo nemusí vôbec prekážať odtoku slín, ak je lokalizovaný v tkanive žľazy mimo vývod.

V týchto prípadoch bývajú príznaky odlišné a zahŕňajú jeden alebo viac z nasledujúcich:

  • Tupá bolesť vyskytujúca sa v oblasti postihnutej žľazy (kolísavého charakteru, je možné aj jej úplné vymiznutie)
  • Opuch žľazy (veľkosť môže byť nemenná alebo dochádza k zmene rozsahu opuchu)
  • Infekcia v oblasti postihnutej žľazy (ktorá môže byť sprevádzaná začervenaním a lokálnou bolestivosťou). Infikované miesto sa môže vyvinúť v zápalovú kolekciu (tzv. absces - zápalové zapuzdrené ložisko), pričom táto komplikácia vedie k pocitom nevoľnosti a únavy, pacient sa "necíti vo svojej koži "a môže mať aj teploty.

V niektorých prípadoch nemusí dôjsť k vzniku príznakov a prítomnosť kameňov v slinných žľazách je úplne asymptomatická. Kameň môže byť objavený náhodou, napr. pri hodnotení RTG snímky vyšetrovanej z iného dôvodu.

Aké sú potrebné vyšetrenia?

Príznaky spojené s výskytom kameňov v slinných žľazách bývajú charakteristické a zvyčajne ich prítomnosť postačí na stanovenie správnej diagnózy bez doplňujúcich vyšetrení.

Niekedy je možné kameň detegovať pohmatom alebo ho možno priamo vidieť pri otvorení vývodu.

Približne osem z desiatich kameňov je možné detegovať prostredníctvom bežnej RTG snímky. Žiadne ďalšie vyšetrenia potom už nie sú potrebné. 

Ale približne v dvoch prípadoch z desiatich sa môže stať, že kameň nie je na RTG snímke viditeľný a pre jeho detekciu je potrebné doplniť ďalšie vyšetrenia:

  • Zobrazovace metódy (CT, ultrazvuk, magnetická rezonancia)
  • Sialografia - ide o špeciálne zobrazovacie vyšetrenie, vďaka ktorému je možné sledovať štruktúru vnútri žľazy a vývodov a detegovať prípadné abnormality vnútri vývodov, ako napr. vytvorený kameň. Počas tohto vyšetrenia sa používajú malé plastové trubičky, ktoré sú zavádzané do vývodov slinných žliaz. Následne je prostredníctvom trubičky do tkaniva žľazy vstreknuté farbivo. Trubička sa odstráni a vykoná sa RTG snímkovanie. RTG snímka zobrazí časti žľazy, do ktorých sa dostalo farbivo, teda vlastné tkanivo žľazy aj vývod. Získame tak predstavu o štruktúre tkaniva žľazy, vývodov a výskytu prípadných abnormalít.
  • Sialoendoskopia - počas tohto vyšetrenia je do vývodov slinných žliaz zavádzaná tenká trubica (endoskop) so zdrojom svetla a kamerou umiestnenou na špičke. Lekár sleduje na obrazovke štruktúru vývodu žľazy počas zavádzania endoskopu a overí, či je kameň prítomný.

Liečba kameňov v slinných žľazách

Ak kameň vyvoláva príznaky, k ich vymiznutiu väčšinou nedôjde dovtedy, kým kameň nie je odstránený z oblasti vývodu žľazy alebo neodíde samovoľne. V niektorých prípadoch sa kameň samovoľne dostane do dutiny ústnej a odtok slín sa tak obnoví. Ak k tomu nedôjde, existuje niekoľko liečebných postupov:

  • Sondovanie - lekár použije malú trubičku (sondu), ktorú zavádza do vývodu žľazy, čo môže viesť k uvoľneniu kameňa a jeho vyplaveniu do dutiny ústnej
  • Terapeutická sialoendoskopia - postup založený na podobnom princípe uvedenom vyššie. Počas tohto výkonu je používaná tenká trubica (endoskop), na konci ktorej je umiestnená kamera a zdroj svetla. Trubica je postupne zavádzaná do vývodu slinnej žľazy. Ak je kameň viditeľný, k jeho uchopeniu sa použije malý košíček či svorka vysunutá zo špičky endoskopu. Kameň je následne vytiahnutý von. Pomocou tejto techniky je možné odstrániť približne 17 kameňov z dvadsiatich. Pre zaručenie bezbolestného zákroku sa na začiatku do vývodu aplikuje lokálne anestetikum. V prípade, že je kameň veľký, je možné ho najskôr rozbiť a potom postupne vytiahnuť jednotlivé menšie kúsky.
  • Chirurgický zákrok - tradičná metóda, počas ktorej je vývod žľazy rozrezaný a kameň následne vytiahnutý. Tento postup sa však robí menej často, pretože sialoendoskopia má väčšinou dobrý efekt. Chirurgická liečba sa používa, ak nie je možné vykonať sialoendoskopiu, alebo ak sa nepodarilo počas tohto postupu kameň odstrániť.
  • Litotripsia (rozbitie kameňov rázovou vlnou) je ďalšou možnosťou voľby. K rozbitiu kameňa sú využívané ultrazvukové vlny. Malé čiastočky potom môžu bezproblémovo prejsť vývodom do ústnej dutiny. Ide o relatívne nový spôsob liečby (hoci sa táto metóda dlhodobo používa na odstránenie obličkových kameňov), ale nepoužíva sa bežne. Niekedy sa rázové vlny uplatňujú v prípade, že je kameň veľký, a malé čiastočky sú potom odstránené počas terapeutickej sialoendoskopie.

Kamene v slinných žľazách sa vyskytujú obvykle jednorazovo a po ich odstránení žiadne ďalšie problémy nevznikajú. U niektorých pacientov však môže dôjsť po nejakom čase k vzniku jedného alebo viacerých ďalších kameňov. Občas sa kamene vytvoria v tej istej žľaze. Ak opakovane dochádza k tvorbe kameňov v rovnakej žľaze, je možné postihnutú žľazu operačne odstrániť (nie je nutné sa obávať nedostatku slín po odstránení žľazy, produkcia ostatnými žľazami bude postačujúca).

Ako zabrániť opätovnému vzniku kameňov?

Vzhľadom na to, že príčina vzniku kameňov nie je stále úplne jednoznačná, nie sú ani presne známe možnosti prevencie. Medzi dôležité preventívne kroky však jednoznačne patrí dostatok tekutín, obzvlášť ak často cvičíte či žijete v teplom prostredí.

Pomohol vám tento článok? Chcete nás podporiť, aby sme mohli písať viac takýchto článkov?
Zdieľať článok
Meno autora: MUDr. Eva Magyarova
Vzdelanie: lekárka
Použité zdroje:

Preložené z angličtiny a upravené podľa Patient.info

Zdroje obrázkov:

Dollarphotoclub.com a Pixabay.com

Dátum vydania: 12. februára 2018, 7:30
Dátum plánovanej revízie: 12. februára 2020, 7:30
Na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti využívame cookies. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií